Naty z Marmo club: „Zamýšľam sa nad tým, ktoré kúsky si človek môže zobrať do rúk a obliecť si ich na akúkoľvek príležitosť“

Každá niť na jej oblečení nesie príbeh. Značku postavila na tvrdej práci, poctivosti a túžbe vytvoriť šatník, ktorý vydrží nielen roky, ale aj generácie. S Naty sme sa rozprávali o tom, ako sa zo šitia šiat na stužkovú prepracovala až k vlastnému showroomu v Piešťanoch, ale aj o jej plánoch s vlastnou značkou do budúcnosti.

V rozhovore sa tiež dozvieš : 

• ako sa dostala k šitiu jedinečných kúskov
• čo si myslí o fast fashion
• na aké nové produkty Marmo clubu sa môžeš tešiť už toto leto

Kedy si do rúk prvýkrát chytila ihlu a niť?

Ja mám k šitiu vzťah už odmalička, moja mamina je taká kreatívna duša a my sme spolu vždy niečo tvorili. Prvýkrát som naozaj niečo ušila asi v jedenástich rokoch. Môj dedo napríklad šil a vždy ma k jeho práci púšťal. Pracoval aj ako čalúnnik, kožušník. Myslím si, že kreativitu mám hlavne po ňom.

Chodila som na strednú umeleckú školu do Trenčína a študovala som odevný dizajn. Ja som od prvého ročníka šila šaty na stužkovú kamoškám, ktoré boli staršie. Veľmi som sa do šitia hrnula. Bol tam rozdiel medzi mnou a mojimi rovesníčkami v ročníku. Ony sa ešte len učili základy a ja už som si šila oblečenie pre seba, mala som doma stroj. Takže ihla, niť a látka sú moje najlepšie kamošky.

Ako vznikol názov Marmo club?

Ja som veľmi chcela mať svoju značku, ešte na strednej škole. Bolo pre mňa ale ťažšie presadiť sa kvôli tomu, že som nemala na to veľmi sebavedomie. Potom ma v roku 2020 namotivoval môj priateľ, povedal mi nech to vyskúšam a ja som začala. Mala som od začiatku veľké oči a myslela som si, že všetci budú hneď nakupovať univerzálne kúsky odo mňa, veď to musí každý chcieť. Potom som sa veľmi rýchlo spamätala. 

Názov ako taký som mala vymyslený už veľmi dlho. Marmo po taliansky znamená mramor, ktorý ma vždy fascinoval, bol mi ten materiál blízky. Keďže sú moje kúsky čisté, jednoduché, univerzálne, skrátka ich môže človek nosiť do konca života, tak tam vidím prepojenie s mramorom, ktorý keď máte doma, ako napríklad nejakú mramorovú dosku, tak ju dedia celé generácie. Klub má byť ako zjemnenie celého názvu. Chcela som vyjadriť, že ide o značku, ktorá je pre všetkých.

Čo ťa inšpiruje pri tvorbe tvojich kúskov? 

Život a všetko to, čo si všímam okolo seba. Zamýšľam sa nad tým, ktoré kúsky si človek môže zobrať do rúk a obliecť si ich na akúkoľvek príležitosť. Nemám rada krátkodobé trendy vo fast fashion obchodoch, ktoré si človek kúpi len z rozmaru. Povedala som si, že chcem vyrábať kvalitné kúsky, nevadí mi ak ich aj predám menej. Mne záleží na tom, že ľudia môžu napríklad moju košeľu nosiť naozaj dlho.

Ako vyzerá tvoj šatník ? 

V tomto som po mojej mamine, lebo ona ma naučila chodiť do sekáčov. Keď som bola malá, chodili sme do sekáčov a ja som bola šťastná z toho, že mám iné veci než všetci ostatní. U mňa momentálne nenájdeš nič, čo by bolo z nejakého klasického obchodu. Buď som si to oblečenie ušila, alebo je to zo sekáču, alebo to mám od kamošky, ktorá to nechcela.

Marmoclub už funguje aj ako kamenná predajňa?

Áno, je to prevádzka, ktorú máme s kamoškou. Ona tam má sekáč a ja tam mám svoj showroom. Mám tam vystavené svoje kúsky, ľudia si ich tam môžu prísť vyskúšať. Veci odo mňa sú univerzálne a  niekedy je lepšie, keď si ich človek pred kúpou vyskúša. Pri košeliach vždy hovorím, že majú univerzálne číslo, podľa mňa sedia každému, ale niekomu sa to nemusí na sebe páčiť. Budujeme si taký vlastný svet v tých Piešťanoch. Je tam len zopár miest, ktoré sú pre mladých, nie je ich veľa. 

Ako vás prijali v Piešťanoch ? Mali ste na predajňu nejaké ohlasy?

Mali a zatiaľ len dobré. V meste je podľa mňa málo mladých ľudí, chodia k nám ale aj starší, z čoho sa veľmi teším. Vnímam, že musíme tvoriť pravidelne, aby si na nás ľudia zvykli a vnímali, že sme tam a že sa v Piešťanoch niečo také deje. 

Máš v pláne prísť s Marmo clubom aj na nejaký letný festival?

Určite je to niečo, k čomu by som rada smerovala, aktuálne to ale nie je v mojich silách, keďže všetko šijem sama, menežujem sama a potrebovala by som nejakú pomocnú silu na to, aby som vedela zvládnuť takýto festival alebo nejaké podujatie mimo našej predajne, na tie sa viem vždy pripraviť. Zároveň je to pre mňa ešte stále pomerne finančne náročné, volali ma napríklad aj na Urban market, neviem si však dovoliť prenájom miesta, kde by som mohla predávať. Verím, že do konca tohto roka si budem vedieť nájsť pomocnú silu, aby som mohla značku postupne posúvať ďalej. 

Rozmýšľala si aj nad tým, priniesť svoju značku do zahraničia?

Myslím si, že ak by som išla s tým, čo robím, do zahraničia, tak by som bola asi úspešnejšia ako na Slovensku. Stále mám ale v sebe silnú potrebu toho, aby aj u nás bolo niečo pekné. Verím, že tu budú zostávať mladí ľudia, aj keď sa aktuálne máme tak, ako sa máme. Nehovorím, že časom by som nechcela mať možno pobočky aj niekde inde, to by ma veľmi bavilo. Ale aj s Paulínkou, s ktorou máme náš obchod, cítime také  prepojenie našej práce. U nás majú možnosť ľudia prísť, vybrať si kúsok v sekáči, ktorý mu vieme upraviť v prípade, že mu v pôvodnom stave nesedí. Je to spojenie našej práce a chýbal by mi tam tento aspekt.

Sú podľa teba ľudia už uvedomelejší v téme fast fashion?

Ja som veľmi vďačná za ľudí, ktorí si objednávajú moje veci, pretože to mi práve dáva nádej, že tomu ľudia začínajú rozumieť. Že je možno lepšie počkať si ten týždeň, dva, kým mu  kúsok ušijem. Je tvorený priamo pre neho, je mu upravený na mieru. Nesprávajú sa k tomu odevu ako k handre, pretože vedia, kto je za tvorbou oblečenia. Ja mám veľmi rada, keď napríklad prídem ku babke a ona vytiahne zo skrine niečo, čo si dala ušiť – je to stále pekné, stále to dobre vyzerá a je to práca, ktorá je od niekoho, koho babka pozná. Takže aj ja, keď šijem a viem, pre koho šijem, tak aj to ma na tom veľmi baví. 

Spomínala si, že bolo pre teba náročne stáť si za svojou prácou. Ako to máš dnes?

Dnes to mám už inak. Uvedomila som si, že je to pridaná hodnota mojej práce, že za tým ľudia vidia mňa a je úplne iné, keď je za tým produktom reálny človek. Tá zmena ale prišla možno pred pol rokom, že som na svoju prácu naozaj hrdá. 

Ako si u teba môže niekto objednať niektorý z kúskov?

Stačí mi napísať do súkromnej správy, že by mali o danú vec záujem a ja už im dám bližšie informácie. Pri nohaviciach potrebujem napríklad vedieť ich miery, niekedy upravujem ale aj košele, keďže tie mám nastavené na univerzálnu veľkosť. Následne sa dohodneme na farbe. Ja som najskôr aj farby mala len univerzálne, ale za tých päť rokov som tak nejako pookriala a začala byť farebná. Dnes si neviem predstaviť, že by som nerobila farebné kúsky. Aktuálne mám na výber z desiatich farieb. Do správy tiež píšem, že maximálna doba dodania je dva týždne, stíham to ale vždy skôr. 

Aktuálne máme v ponuke moje basics – dlhé nohavice, šortky, boxer shorts a košele, dlhú a krátku. Teraz napríklad pracujem na nových produktoch, ktoré budú dostupné v júli. Stále pôjde o nohavice a košele, ale bude to zase niečo iné, nové a myslím si, že ešte lepšie. 

Aké sú tvoje sny so značkou do budúcna?

Môj úplne pôvodný zámer bol, aby človek mohol mať celý svoj šatník od Marmo clubu. Pri každom odeve je možné spraviť ho tak, aby bol nadčasový, aby sa dal nosiť aj za 40 rokov, a stále vyzeral dobre. Mojím snom je tvoriť aj topánky. Je veľký problém nájsť pohodlné topánky, ktoré sa hodia ku všetkému a nie sú mainstreamové, nemá ich každý druhý na sebe. Sú to veľké sny, ale verím, že si ich splním.

Svoj nový kúsok priamo od Naty si môžeš nájsť na Instagramovom profile marmo club.