Dizajnér Damián Cehlárik: Zaujímavejšie, než hľadať správne odpovede, je vytvárať správne otázky

Damián pochádza zo Šurian a študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Má 24  rokov a je absolventom ateliéru  industriálny dizajn. Už na základnej škole inklinoval k výtvarnému umeniu, no zároveň chcel pokračovať v rodinných šľapajách stolárskeho remesla. To, čo hľadal, našiel na Strednej odbornej škole drevárskej vo Zvolene v odbore tvorba nábytku a interiéru.

Počas strednej školy sníval o štúdiu pod vedením architekta Jiřího Pelcla v ateliéri nábytku a interiéru na pražskej UMPRUM. Vedenie ateliéru sa však v roku 2016 roku zmenilo, aj preto sa rozhodol pre štúdium na bratislavskej VŠVU pod vedením dizajnéra Ferdinanda Chrenku.

V rozhovore sa dozvieš:

• v čom všetkom pomohla Damiánovi Nexteria,
• čo prináša štúdium na Design Academy,
• čím sa líši prístup jednotlivých dizajnérov v jeho brandži,
• prečo chce Damián väčšinu plánov uskutočniť na Slovensku
• a čo mu ako študentovi umožňuje aktívny zdroj príjmov.

Skúsenosti zbieral počas štúdia na Slovensku aj v zahraničí. Prostredníctvom Erasmu mal možnosť študovať aj v Štokholme na Konstfack, čo veľmi zmenilo jeho pohľad zo strany slovenského dizajnéra. „Prišiel som do ateliéru a okrem mňa tam boli spolužiaci z Los Angeles, Paríža, Frankfurtu… a nakoniec som tam bol ja, zo Šurian,“ spomína s úsmevom Damián. S angličtinou mu pomohol najma buddy program na VŠVU, počas ktorého pomáhal prichádzajúcim študentom zo zahraničia. „Škola mi zmenila pohľad na samého seba, začal som si viac veriť.”

Teraz študuje na oddelení sociálneho dizajnu na Design Academy Eindhoven v Holandsku. Škola patrí medzi najprestížnejšie umelecké školy na svete. Damián nám porozprával o tom, ako vyzerá štúdium na školách v zahraničí, o Nexterii a tiež o jeho dizajnových plánoch do budúcna.

Damián, si absolventom rozvojového programu Nexteria Leadership Academy (NLA). V čom ti Nexteria pomohla najviac?

Predovšetkým mi pomohla byť odvážnejším. Dala mi schopnosti a základ na to, aby som zvládol aj VŠVU, aj Nexteriu, aj prácu – naučil som sa predovšetkým time manažment. Naučil som sa lepšie vyjadrovať, komunikovať s inými a objaviť samého seba. Zároveň som si dokázal napísať životopis tak, aby zaujal. 

Nexteria ma naučila byť lepším v tom, čo študujem. Vďaka tomu som mal možnosť zažiť Erasmus na univerzite úžitkových umení v Škandinávii. Obohatila ako dizajnérsku prax, tak aj môj život o sieť priateľov z rôznych oblastí. Objavil som tam miesto, kde sa pozitívny vplyv prelína s prácou dizajnéra.

V čom ti pandémia prekazila alebo, naopak, zlepšila situáciu?

Počas pandémie sme fungovali online na VŠVU aj v Nexterii. Osobne mi to však veľmi dobre padlo, pretože som mal viac času zamyslieť sa nad sebou a nad tým, čo je dôležité. Kvalitnejšie som tiež dokončil bakalársku prácu na VŠVU, ktorá mala pomerne úspech. Navrhol som kolekciu exteriérového nábytku pre známu českú firmu. 

Ako dizajnérovi mi veľmi pomohla aj Nexteria v tom, aby som svoje projekty plnohodnotne rozbehol. Pandémia mi však ,,zahrala do kariet“ v tom, že som mal viac času na detaily. Komunitným životom žijem v škole aj doma. Mám štyroch súrodencov, s ktorými sa môžem vždy porozprávať. Počas prvej vlny som s nimi mohol byť konečne dlhšie ako len pár dní

Mal si popri Nexterii alebo popri štúdiu na vysokej škole možnosť brigádovať?

Vďaka tomu, že som sa naučil konštrukcie nábytku a základy architektonického kreslenia na strednej škole, podarilo sa mi to hneď po maturite pretaviť do „brigády“, ktorá trvá dodnes. Fondy Erasmus+ mi pomohli dostat sa na stáž do dvoch pražských ateliérov a do štokholmského ekologického startupu. 

Keď som sa vrátil zo Štokholmu, začal som s dizajnérstvom na voľnej nohe. Mal som napríklad možnosť robiť Pop-Up stánok pre Mesto Bratislava či niekoľko verejných interiérov. Neskôr som dokonca pracoval na interiérových prvkoch pre office v najvyššej budove na Slovensku. Bola to veľmi zaujímavá spolupráca aj klient, ale kvôli pandémii projekt zastal. To bol hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol pokračovať v štúdiu a pekne rozbehnutú kariéru trochu odložiť.

Zaujímavé projekty, ako napríklad spoluprácu s Teach for Slovaka, DePaul alebo Živicou, mi ponúkla Nexteria. Urobil som si z nich moje dodatočné semestrálne projekty. Vďaka nim som pochopil, že dizajnérske zručnosti môžem uplatniť takmer všade, nielen pri navrhovaní produktov. 

Naučil som sa nachádzať inšpiráciu pre dizajn v iných profesiách. Tieto aktivity mi pomohli si rýchlejšie zvyknúť na vysoké očakávania, ktoré sú na mňa kladené dnes na Design Academy. Momentálne si komerčné dizajnérske projekty viac vyberám, pretože sa chcem sústrediť hlavne na školu. Našiel som si nový, istejší zdroj príjmov.

Dvakrát do týždňa roznášam jedlo na bicykli, čo mi umožňuje získavať holandské študentské financie. Tie sa cez dizajnérske zákazky získať nedajú. Bez problémov mi to pokryje všetky náklady. Eindhoven našťastie nie je taký drahý ako napríklad Amsterdam.

Ako sa ty pozeráš na prácu dizajnéra?

Massimo Vignelli, autor mapy metra v New York, povedal: ,,Tak, ako doktor bojuje s ochoreniami, my dizajnéri bojujeme s vizuálnymi chorobami všade okolo nás.“ On bol ale grafický dizajnér. Ja ako študent sociálneho dizajnu sa zamýšľam najmä nad spoločenskou problematikou, ako je napríklad sociálna nerovnosť či klimatická kríza. 

Dobrý a „zdravý” dizajn sa snažíme robiť aj v konzultačnej agentúre Help!lab, ktorú sme založili s kamarátmi. Poznám ich od strednej školy. Venujeme sa vizuálnej identite, produktovovému dizajnu aj návrhu komerčných interiérov. Máme radi otázky, ako napríklad ako môžeme navrhnúť webstránku, ktorá využíva čo najmenší objem dát, čo znamená menšiu uhlíkovú stopu, no zároveň stále vyzerá a funguje dobre?

Naša agentúra je jeden zo spôsobov, ako sa snažím prinášať poznatky zo štúdia v Holandsku na Slovensko. Ďalším zo spôsobov je mentoring v programoch, ako Nexteria Lab, I AMbitious alebo Growni, kde mentorujem zopár veľmi šikovných študentov.

Čomu sa na škole teraz primárne venuješ?

Najmä diskutujem. Dizajnéri z VŠVU majú na štátnej skúške filozofiu. To mi pomohlo k porozumeniu zložitejších textov, ktorými sa na Design Academy zaoberáme. Diskusiu tu však s mojím pôvodným poznaním veľmi nevytvorim, pretože západnú filozofiu, z ktorej som mal skúšky, tu z dôvodu dekolonizačných tendencií takmer nikto nečíta. Viacerí spolužiaci sú odo mňa starší, niektorí majú dokonca viac rokov ako naši pedagógovia. 

Mám skvelú tútorku, pochádza z Ruska a je odo mňa o 3 roky staršia. Učí ma dizajnérsky výskum. Na tomto projekte pracujem so spolužiakom, ktorý bol v mojom veku približne desať rokov späť súčasťou subkultúry v USA. Venujeme sa výskumu rave party kultúry a alternatívnych realít, ktoré tieto udalosti pre ľudí vytvárajú. Projekt sa volá Broken conversations a má veľmi zaujímavú dynamiku.  

V čom je tvoj prístup iný v porovnaní s prístupom ostatných z tvojej brandže?

Keď som bol malý, stará mama mi často vravievala, že som špekulant. Mala pravdu, pretože dnes by som o sebe povedal, že som dizajnér špekulatívneho typu. To znamená, že ak mi pre moju konceptuálnu prácu nestačí realita alebo predpokladaná budúcnosť, vytváram si svoj vlastný špekulatívny svet, príbeh a pravidlá – podobne ako to robia literárni autori sci-fi a fantasy. 

Snažím sa vyhnúť špekulácii o minulosti, pretože tam vidím nebezpečenstvo vytvárania hoaxov a dezinformácií. Koncepty, ktoré vytváram v týchto svetoch, môžem vždy prispôsobiť späť do našej reality, opačne je to ťažšie. Je to skvelý nástroj, ako klásť otázky a vytvárať diskusie. Občas je zaujímavejšie vytvárať dobré otázky, než hľadať správne odpovede.

Spomenieš si aj na nejaký konkrétny príklad?

Špekulatívny projekt je napríklad náš Úrad stratených rastlín, ktorý sme si založili s kamarátkou zo Singapuru. Pôvodne konceptuálny projekt, v ktorom sme v spolupráci s francúzskym vedcom skúmali spôsoby, ako môžeme komunikovať s rastlinami, sme vrátili do reality cez sériu smart kvetináčov, ktoré si budete môcť kúpiť vo forme dát a vytlačiť lokálne na 3D tlačiarni. 

Snažím sa mať aj projekty, ktoré sú viac „pri zemi” a ktoré skúmajú realitu. Tu ma baví hľadať a pomenovávať nové optiky, cez ktoré sa na realitu môžeme pozerať. Občas sa na veci pozerám cez optiku infraštruktúr. Keď sa pozriem na sendvič, ktorý som mal dnes na obed, pýtam sa: koľko pestovateľov, pekárov, šoférov či obchodníkov bolo toho súčasťou?

Keď sa na ingrediencie pre môj sendvič pozrieme cez optiku máp, kladieme si otázku, koľko morských organizmov bolo prepravených v zaťažovacích nádržiach na lodnom tankery na druhú stranu sveta, do pre nich nevhodného ekosystému? Je teda môj sendvič s ingredienciou dovezenou z Ázie stále 100% vegan – ako tvrdí nálepka?

Do budúcnosti sa chcem s týmto naučiť pracovať tak, aby mi to v myslení pomáhalo, nie ma paralyzovalo. 

Aké máš plány do budúcnosti?

Plánovanie mám rád, no v tejto pandemickej dobe sa mi viac osvedčilo naučiť sa pracovať a spolunažívať s neistotou. Rád by som sa v budúcnosti vrátil na moju alma mater a priniesol nejakú zaujímavú aktivitu. Nedávno sme so spolužiakmi z Nexterie viedli workshop pre súčasných tretiakov a bolo to super. 

Mám však plány aj s mojou slovenskou agentúrou. Náš prvý komerčný projekt bola vizuálna identita pre detský obchod v Hriňovej, keď sme mali asi 16 rokov. Cez toto leto by ma mali prísť navštíviť do Holandska. Na mesiac by sme otvorili štúdio v Amsterdame a boli zase všetci spolu. Prial by som si, aby táto agentúra bola môj doživotný projekt. Snáď sa mi to v nejakej forme podarí. Budúci rok by som chcel dokončiť záverečný projekt na Design Academy a získať titul Master of Arts.

Uvidím, či sa vrátim domov hneď alebo ešte chvíľu niekde ostanem. Moja vedúca oddelenia okrem nás vedie aj výskum v Novom Inštitúte v Rotterdame. Keď ma cez vianočné sviatky pozvala na návštevu, spomenula, že si ma vie predstaviť v pedagogickom tíme na Design Academy. Nechávam teda všetko otvorené.

Plánuješ teda zostať na Slovensku?

To určite áno. Nemá pre mňa zmysel úplne odchádzať. Poznám ten pocit, aké je to byť Slovák v zahraničí bez zázemia a nevidím dôvod, prečo by som úplne odchádzal. V Holandsku som bez prerušenia už pomerne dlho a často tu hľadám to, čo poznám z domu. 

Keď o tom rozmýšľam, myslím tým aj Prahu a Bratislavu, kde som strávil veľa času. Najviac doma sa cítim stále v Šuranoch. Rád reflektujem problematiku, ktorou sa zaoberáme v škole na slovenský kontext. Všetci spolužiaci aj pedagógovia už poznajú kofolu, lokálne slovenské značky oblečenia aj sídlisko, na ktorom som vyrastal. 

To, čo doma nezískam, sú iné skúsenosti, myšlienky, kontakty a príležitosti. Niektoré z nich je potrebné domov priniesť, niektoré tu radšej nechám. Miesto, kde svoje plány viem aj zrealizovať, si predstavujem na Slovensku. Ďakujem, k tomuto mindsetu mi veľmi pomohla aj Nexteria. Navyše milujem slovenské hory, mám rád Tatry a výhľad na ne si vždy užívam. Našu prírodu mi nenahradí prechádzka po pláži v Den Haagu či po umelo vytvorenom ostrove s tulipánmi.

Keď si vezmeš tvoju generáciu, veľa ľudí odchádza do zahraničia.

Keď som sa vrátil zo Štokholmu, cítil som, že som sa vrátil s novou energiou. Mám to doma rád, ale niekedy tam máme zvláštnu atmosféru. Veľa vecí funguje inak. Ľudia na seba inak reagujú. Stále sa musím veľa vecí odúčať. Aj keď je štúdium v Holandsku náročnejšie, cítim menej úzkosti a stresu práve vďaka tomu, že atmosféra medzi ľuďmi je tu trochu uvoľnenejšia. 

A čo by Damián odkázal svojmu mladšiemu ja v Nexterii? „Buď otvorený veciam, ktoré ti NLA ponúka a nepreháňaj to s kritickým myslením. Kritiku správne vyváž otvorenosťou mysle. Objavíš aj to, o čom si si ani nemyslel, že existuje.“ 

Kontakt a Damiánove práce môžete nájsť na jeho osobnej web stránke. My Damiánovi ďakujeme za rozhovor a prajeme ešte veľa úspechov.