Dominik Hamaj: „Najdôležitejšie je vedieť, kto si.”

Dominik Hamaj: „Najdôležitejšie je vedieť, kto si.”

„Nepracuj na veciach, ktoré ťa len bavia. Pracuj na niečom, čo ti dáva zmysel. Keď ti niečo bude dávať reálny zmysel, tak to tak ľahko nevzdáš, keď prídu do cesty prekážky.“

Všetko naštartovala jedna kniha v domácej knižnici. Následne prišlo ďalšie štúdium sebarozvojovej literatúry pretavené do praxe v podobe prvých vlastných projektov a účasti vo viacerých rozvojových programoch. Po strednej škole jeho kroky viedli na Ekonomickú univerzitu v Bratislave.

Štúdium sa však rozhodol ukončiť a v treťom ročníku zo školy odišiel, aby sa mohol naplno venovať svojmu neziskovému projektu – Slovenskej asociácii pre rozvoj inovácií vo vzdelávaní (SAIDE), ktorá má za cieľ akcelerovať proces vzdelávania na Slovensku a neskôr aj vo svete. 

Predstavujeme ti Dominika Hamaja (23).

V rozhovore sa dozvieš:

• ako rozmýšľať nad tým, do akého projektu sa človek pustí,
• ktoré otázky je najdôležitejšie zodpovedať si pri sebaspoznávaní,
• ako si nájsť mentora ešte na strednej škole,
• v čom môžu byť prínosné programy, ako Nexteria Leadership Academy
• a čo hrá kľúčovú úlohu, ak chce byť človek maximálne efektívny.

Dominik, mohol by si bližšie predstaviť, čomu sa venujete v rámci SAIDE? 

Je to nezisková organizácia, ktorej cieľom je, aby každý mladý človek, ktorý vyjde zo školy, bol pripravený na meniaci sa svet práce. Snažíme sa prepájať formálne a neformálne vzdelávanie s trhom práce a prichádzať s aktivitami, ktoré riešia jednotlivé problémy v tomto ekosystéme.

Čo sa vám už podarilo dosiahnuť?

V rámci témy budúcnosti práce sme pripravili zatiaľ tri konferencie pod značkou BeREADY FOR THE FUTURE, kde bolo cieľom pripraviť stredoškolákov na zmeny na trhu práce, aby sa vedeli na základe toho lepšie rozhodnúť pri výbere svojej kariéry. Dokopy sa ich zúčastnilo cez 1500 študentov a mali sme tam zastúpenie z viac ako 100 škôl.

Potom prišla korona. Ako ste to riešili?

V roku 2020 sme plánovali urobiť jednu masívnu konferenciu, ktorú sme, pochopiteľne, museli zrušiť. Začali sme riešiť, čo ďalej a snažili sme sa vnímať, aký problém by sme vedeli vyriešiť. 

Zistili sme, že vzhľadom na zníženie počtu pracovných ponúk na trhu budú mať absolventi problém sa zmysluplne uplatniť, tak sme sa rozhodli im pomôcť prostredníctvom portálu poskole.sk, kde sme ich prepájali s partnerskými firmami a pomáhali im nájsť zmysluplnú prácu.

Potom ste tiež zorganizovali hackathon…

Áno. Ten sme venovali technickým stredným školám, ktoré súťažili medzi sebou. Tímy riešili zadanie, v rámci ktorého mali prísť s návrhom energeticky nezávislého mesta v slovenských podmienkach. Cieľom bolo naučiť ich spolupracovať v online priestore. Chceli sme, aby nadobudli schopnosť tímovo riešiť problémy a prichádzať s konkrétnymi výsledkami výhradne za pomoci digitálnych technológií, nakoľko práve táto schopnosť sa stala kľúčovou konkurenčnou výhodou každého človeka pôsobiaceho na aktuálnom i budúcom trhu práce.

Ako rozmýšľate nad tým, akým projektom sa budete venovať?

Pravidelne sa zamýšľame, čo by vedelo byť v danom okamihu prospešné – aký problém by sme vedeli riešiť. Následne prídeme s hypotézami, ktoré si overíme s trhom – v našom prípade s riaditeľmi škôl, študentmi, učiteľmi a partnerskými firmami. Pokiaľ sa nám základné predpoklady potvrdia, tak do toho ideme naplno. 

Vnímam ťa ako človeka so zaujímavými skúsenosťami, ktorý by mohol mať dobre platenú prácu alebo vlastný projekt v biznisovej sfére. Prečo si sa rozhodol ísť do neziskového sektora?

V podstate to nebolo vedomé rozhodnutie. Ono sa mi to v priebehu času tak vykryštalizovalo. Najskôr som sa totižto zamýšľal, čo so svojim životom urobím, aby mi to celé dávalo zmysel. Dostal som sa k oblasti vzdelávania a potom, pri jednotlivých aktivitách, som sa prirodzene a v podstate dosť logicky dostal do tohto sektora. 

Čo bol pre teba prvotný impulz, kedy si začal riešiť sebapoznanie a uvažovať o tom, čo ťa baví?

Presne si spomínam na ten moment. Dátum presne síce neviem, ale bolo to niekde na prelome základky a strednej. Dostal som sa ku knihe, ktorú mal otec doma v knižnici. Volala sa Neuveriteľné príbehy (Roald Dahl). Bol tam aj príbeh o pánovi, ktorý sa naučil vidieť cez karty, a tak začal chodiť po kasínach a vyhrávať peniaze, za ktoré potom staval sirotince. V tej knihe sa uvádzalo, že príbehy sú inšpirované skutočnými udalosťami. Pamätám si, ako som bol fascinovaný tým príbehom. To ma ďalej priviedlo k tomu, že som začal vyhľadávať literatúru zameranú na psychiku človeka a neskôr tiež biznisovo orientovanú.  

Kam pokračovala tvoja cesta?

Absolvoval som leadership program Pre Stredoškolákov, tiež som rozbehol svoj prvý “biznis” keď som cez prestávky, a niekedy aj hodiny, v škole obvolával stavebné firmy, aby si nechali u mňa rozniesť letáky do novostavieb. Vtedy som si našiel aj mentora. 

Potom som išiel na výšku. V tej dobe som tiež pomáhal s marketingom a salesom v dvoch startupoch. Neskôr som tiež išiel do programu Nexteria Leadership Academy, ktorý mi tiež dosť pomohol. 

Ako si sa dostal k mentorovi?

Bol som na podujatí TEDx Youth v Bratislave, bol som vtedy ešte na strednej. Prihlásil som sa na workshop o prezentačných zručnostiach, ktorý viedol Henrich Tauber. Po workshope som sa s ním dal do reči a išli sme spolu na obed. Následne sme ostali v kontakte a mali sme ďalšie stretnutia. Nakoniec sme sa dohodli, že to posunieme do oficiálnej roviny, budeme mať pravidelné stretká a budeme mapovať, ako sa v rámci mojich cieľov posúvam.

Spomínal si tiež Nexteriu. Môžeš priblížiť, aký prínos mala pre tvoj rozvoj?

V rámci workshopov zameraných na sebapoznanie som sa utvrdil v tom, kým som a čomu sa chcem venovať. Zároveň som získal konkrétne zručnosti, ktoré teraz využívam napríklad v rámci marketingu, komunikácie či ako napísať tlačovú správu, ako koordinovať tím a podobne. 

Tiež som spoznal desiatky ľudí, ktorí rozmýšľajú podobne ako ja. Nie je im ľahostajný svet okolo nich a snažia sa ho zmeniť k lepšiemu, čo bolo pre mňa veľmi obohacujúce. A zároveň som získal veľa dobrých kamošov aj čo sa týka ľudskej roviny. 

Viem o tebe, že veľmi dbáš na svoju produktivitu a efektivitu. Čo sú veci, ktoré sa ti najviac osvedčili?

Prvý krok je veľmi jednoduchý – vytvoril som si priečinok v Evernote a tam som si mapoval sám seba. Tento zvyk mám doteraz. Snažím sa spisovať si mentálne vzorce, na základe ktorých konám a potom si zavádzam opatrenia, ktoré mi pomáhajú robiť lepšie rozhodnutia.

Základom je taktiež zmapovať a vylepšiť si svoj energy manažment. To by som dal dokonca ešte pred time manažment. Musíte zistiť, ako si upraviť život tak, aby ste mali čo najviac energie a dokázali sa dlhé hodiny sústrediť na jednu oblasť. Tým myslím dokázať na niečom pracovať 12-14-16 hodín v dni. Okrem iného mi veľmi pomáha ranná a večerná rutina. 

Ako vyzeralo tvoje rozhodovanie o tom, či ísť alebo neísť na vysokú školu, respektíve následne či z nej odísť alebo neodísť?

Opäť sa vraciame k sebapoznaniu. Odchod bol pre mňa o tom, že som vedel, kam a v akom časovom horizonte sa potrebujem dostať. Potom som sa zamýšľal, ktoré aktivity mi v tom pomáhajú alebo ma brzdia. Všetko čo bolo mimo tohto cieľa išlo “do kytek”.

Išiel som tam preto, lebo vtedy som ešte úplne nevedel, čo chcem v živote robiť, no nechcel som ostať doma. Bol to pre mňa najracionálnejší krok, ako sa posunúť ďalej. O pár semestrov neskôr bol však najracionálnejší krok odísť a naplno sa venovať SAIDE. 

Ktorá kniha mala pre teba najväčší prínos a vedel by si ju odporučiť?

Nemám ju ešte dočítanú, ale veľmi odporúčam knihu Princípy, ktorú napísal Ray Dalio. Zistil som, že nad mnohými vecami uvažujeme podobne, ale on je o 50 rokov skúseností predomnou. Podčiarkujem si tam myšlienky na takmer každej strane. 

Ray v nej zhrnul svoje pracovné a životné princípy, podľa ktorých žije. Je to človek, ktorý nehovorí omáčky, ale ide k veci. Pripomína mi to trochu Myšlienky k samému sebe od Marca Aurelia.

Ak by si mohol za celý svoj život zmeniť iba jednu vec, či už na Slovensku alebo vo svete, čo by to bolo?

Ak by som mohol ľudstvu zanechať jednu vec, bol by to vzdelávací systém, ktorý z teba dostane to najlepšie. Keď si ním prejdeš, v živote budeš dosahovať najlepšie možné pracovné aj osobné výsledky a bude z teba najlepšia verzia, akou dokážeš byť. 

Čo by si odkázal 15-ročnému Dominikovi? 

Aby viac na sebe pracoval a robil rozhodnutia rýchlejšie.

Zodpovedanie akých otázok tebe najviac pomohlo pri spoznávaní samého seba?

V prvom rade je dôležité zistiť, aký si typ osobnosti – či si skôr introvert alebo extrovert, dominantný alebo submisívny a podobne. Druhá otázka je, aký typ problémov chceš riešiť – pretože celý život človeka je o tom, že riešime nejaké problémy – od malých repetitívnych úloh, cez medziľudské vzťahy až po riadenie štátu v kríze. Keď zistíš, aký typ problémov ťa dvíha zo stoličky, tak táto informácia ti potom pomôže nájsť ideálnu kariéru pre teba.

Je ešte niečo, čo by si chcel odkázať mladému človeku, ktorý bude čítať tento rozhovor?

Nepracuj na veciach, ktoré ťa len bavia. Pracuj na niečom, čo ti dáva zmysel. Keď ti niečo bude dávať reálny zmysel, tak to tak ľahko nevzdáš, keď prídu do cesty prekážky.