Michal Novoveský: Musel som vyfailovať tri firmy, kým som uspel

Klientovi zvýšili obrat o 20 % zredukovaním mailov o 30 %. Prešiel Nexteriou, prebojoval sa do top 10 vo fínskom akcelerátore Startup Sauna a vo firme Bloomreach zastáva pozíciu Head Of Product.

V rozhovore sa tiež dozvieš:

• aký bol Michal študent,
• prečo by už dnes rozmýšľal nad zahraničnou univerzitou a nie slovenskou,
• aké je prezentovať svoj startup pred tisíckami ľudí a desiatkami dôležitých investorov,
• čo by sa dalo na Slovensku spraviť, aby sme zvýšili HDP, zmenili ľudí v politike a mali sa všetci lepšie.

Keď si sa umiestnil si sa v rebríčku Forbes 30 pod 30, povedal si, že pre tvoj život je prelomová kombinácia správnych ľudí a príležitostí. Ako veľmi je biznis len o šťastí a ako si môže človek pomôcť sám?

Nuž, hovorí sa, že šťastie praje pripraveným, a v tom čase som robil veľmi veľa vecí. Keď sa na to spätne pozerám, asi som sa mal trocha krotiť, ale snažil som sa vyhľadávať ľudí, ktorí už mali svoje firmy alebo ich vytvárali a snažili sa urobiť viac, ako bol štandard. Tým pádom som nimi bol obklopený a potom ťa už ľahšie postretne aj šťastena.

Ako ti pomohli v rozvíjaní kariéry Nexteria Leadership Academy?

Nexteria bola fantastická príležitosť popri vysokej škole. Chodil som na Fakultu manažmentu Univerzity Komenského a uvedomil som si, že potrebujem získať prax. To sa dá rôznymi spôsobmi, či už zamestnaním sa alebo rozbehnutím vlastnej firmy, ale aj pri tom sa zíde mať niekoho, kto ťa bude posúvať dopredu. Pamätám si, že sme sedeli na hodine a zrazu prišiel niekto z vtedy ešte Manažerie, že tu je dáky program, kde ti úspešní podnikatelia pomôžu vyrásť. Ešte v ten istý deň (a zároveň v deň deadlinu) sme sa tam s kamarátom prihlásili a vzali nás. Čiže sme zrazu boli obklopení úspešnými ľuďmi, ktorí nás učili, ako vlastne rozmýšľať. Získal som tam network aj skills, ktoré som potom rozvíjal – ako predávať, vyjednávať, prezentovať sa atď. 

Po dvoch rokoch v Nexterii si sa prihlásil do akcelerátora Startup Sauna. Tam ste medzi sedemsto firmami z celého sveta zožali veľký úspech. Ako si na to spomínaš?

Museli sme prejsť kolečkom biznis plánu, prezentácie, poslania videa a dostali sme sa do top 20. Potom do top desiatky, a tým sme dostali príležitosť odprezentovať sa pred desiatkami investorov a tisíckami ľudí na najväčšej startupovej konferencii v Európe.

Stáli sme na stagei, mali sme roztrasené kolená… A bohužiaľ sme to nedali do top 3, ale tá skúsenosť! Čo všetko sme sa naučili za tri týždne, tí ľudia, čo sa nám venovali… Mohol som napríklad stráviť čas s človekom, ktorý sa spolupodielal pri tvorbe OpenGL Library alebo so CEO firmy, ktorú kúpila NVIDIA za niekoľko miliárd. Úžasné kapacity, ktoré sa nám venovali, aj keď nemuseli. To ma zase posunulo v rozmýšľaní o krok ďalej. Náš startup nám síce nevyšiel, ale myslím, že všetkých nás to naštartovalo. Každý má teraz skvelú pozíciu, či už vo vlastnej firme alebo v nejakom fungujúcom scaleupe.

Čo bolo cieľom toho vášho startupu?

Pomôcť webovým stránkam, ktoré boli napísané v staršom PHP kóde, aby sa im ľahšie škálovalo na serveroch a neplatili zbytočne za zmenu trafficu. V preklade – umožniť im urobiť si rýchlu stránku bez údržby, bez potreby developera a za dobrú cenu.

Na čom to potom stroskotalo?

Bohužiaľ nám nevyšiel marketing, nepodarilo sa nám vyrásť a celkovo to odvetvie išlo iným smerom, ako vyzeral byť trend. Avšak s viacerými ľuďmi, s ktorými som ten startup rozbiehal, doteraz spolupracujem.

Teraz pracuješ pre Bloomreach, ktorý si pod seba vzal Exponeu. Ako by si jednoduchým spôsobom opísal náplň tvojej práce?

Robíme softvér, ktorý pomáha online firmám. Analyzujeme dáta na webe a zisťujeme, aké tam majú ľudia vzorce správania. Vďaka tomu vieme predpovedať, čo by si si chcela kúpiť a podľa toho personalizovať kampane. Firmy, ktoré nás používajú, si vedia povedať: “Mám takéto segmenty ľudí na mojich stránkach a keď takto prispôsobím, čo im ukazujem, bude sa im to viac páčiť, a tým stúpne šanca, že si to kúpia a nevrátia”.

Vytvárame jednu krásnu zákaznícku cestu tak, aby bola zmysluplná, čo najkrajšia a najkratšia. A kým iné firmy sa spoliehajú na posielanie obrovského množstva e-mailov, my sa snažíme spraviť to tak, aby si mohla minimalizovať komunikáciu, ktorá ide von, a maximalizovať výsledok, ktorý získaš. Jednému nášmu klientovi sa takto napríklad podarilo znížiť množstvo poslaných e-mailov o 30 % a zároveň zvýšiť výsledky ich posielania o 20 %.

Tvoja pozícia sa volá Head of Product. Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?

Head of Product v produktovej firme nemá bežný pracovný deň. (smiech) Každý je veľmi odlišný. Ale v podstate mám na starosti dve časti. Jedna je krátkodobý výsledok a druhá dlhodobý. Tým pádom musím neustále na hlave meniť klobúky. V rámci krátkodobého smeru sa pozerám na vývoj produktu, ktorý robíme alebo našu aktuálnu pozíciu na trhu – ako predávame, čo je naša pridaná hodnota, akého zákazníka sa snažíme získať. No keby som sa sústreďoval iba na krátkodobé veci, tak mi „uletí“ trh. Stále musím sledovať aj trendy do budúcna a snažiť sa im prispôsobovať, aby v čase, keď tu už budú, sme na ne mali existujúci produkt a nikto nás nepredbehol. Nuž a popri kombinácii týchto dvoch vecí sa ešte vždy niečo aj pokazí a treba to riešiť. To je tretia časť mojej práce.

Páči sa ti, že je to také pestré, alebo by si prijal aj niečo s väčšou mierou rutiny a predvídateľnosti?

Mňa by rutina nebavila. (smiech) Akonáhle by to malo rytmus, pravidlá a bolo by to to isté, tak by som sa unudil k smrti. Potrebujem neustále niečo nové, na čom som ešte nerobil. Dokonca aj keď sa opakujú rovnaké problémy, tak ma to už prestáva baviť. Veľa ľudí mení zamestnanie preto, lebo sa dostanú na nejakú latku, ktorú už nevedia prekonať, alebo sa im v práci stále opakuje to isté. Toto, našťastie, v Bloomreachi nemám a každý deň je nová výzva. 

Keď si spomenieš na svoje stredoškolské časy, mal si už vtedy nejakú predstavu, čomu sa budeš venovať? Ako sa líši to, čo robíš teraz, od tvojich niekdajších ideí?

Tam opäť zohrala svoju rolu šťastena. Na strednej škole som si hovoril, že by som chcel spojiť technológie a podnikanie a vôbec som netušil ako. Dnes na pozícii Head of Product riadim technologickú firmu, kde sa spája biznisové rozmýšľanie podnikateľa no zároveň si vyžaduje aj technické porozumenie. Takže sa to nakoniec prepojilo. Cesta bola kľukatá a musel som vyfailovať tri firmy, kým som sa sem dostal.

A aký si bol študent? Svedomitý a snaživý alebo skôr typ, čo mal všetko na háku?

Stále sa mi to menilo. Myslím si, že na strednej škole som bol omnoho svedomitejší. Vyplývalo to aj z toho, že sme mali v triede veľa proaktívnych a ambicióznych ľudí. Na vysokej škole mi to vydržalo asi tri mesiace a potom som zistil, že to, čo do toho investujem, sa mi až tak nevracia. Takže som sa jej venoval natoľko, aby som ňou prešiel, ale mimo nej som bol stále snaživý. 

Spravil by si s odstupom času niečo inak?

Strednú školu som si veľmi užil. Chodil som na Gymnázium Juraja Hronca a bol som veľmi spokojný. Boli sme perfektná skupina kamarátov a tiež sme mali úžasného triedneho, ktorý nám bol ako druhý rodič. Takže z toho obdobia by som asi nemenil nič.

Na krúžky som počas školy veľmi nechodil, ale spomínam si na jeden – volal sa aplikovaná ekonómia a vďaka nemu som vlastne nešiel čisto technologickým smerom a na matfyz, ale na biznis. Uvedomil som si totiž, že ma viac baví biznisová ako programátorská stránka. Zrušil som vtedy prihlášku a išiel na inú školu. Dnes by som už asi skôr volil zahraničnú školu než slovenskú, no vtedy išlo do zahraničia z nášho ročníka len zopár ľudí. Dnes je to tak 60 %, keďže je to dostupnejšie a ľahšie. Takže jediná vec, ktorú by som možno zmenil, by bolo štúdium v zahraničí a potom sa to zase snažiť nejako prepojiť a vrátiť sa sem.

V čom sú podľa teba tie zahraničné školy o toľko lepšie?

Závisí ako ktorá. Nepáčia sa mi napríklad také školy, kde musí človek stráviť 24/7 a byť pod stálym stresom, aby dosiahol nejaké známky a dokázal prejsť. Viac sa mi páčia také, ktoré koordinujú prax s vedomosťami. Tie naše mi prídu extrémne teoretické a nie úplne zamerané na pomoc študentovi, aby sa vedel presadiť v živote. 

Počula som o tebe, že si makač. Je to pojem, ktorým by si sa opísal aj ty?

Už som sa stretol aj s verziou, že som robot. (smiech) Neviem, bol som tak vychovaný, že keď chce človek niečo dosiahnuť, tak pre to musí niečo aj spraviť. No a tým, že robím veci, ktoré ma bavia, tak to dokážem akosi prirodzene ťahať. Asi preto ma takto niektorí volajú. Ale poznám ľudí, ktorí makajú oveľa viac ako ja.

Máš ešte nejaký profesijný sen?

Môj dlhodobý sen prepája pracovnú aj osobnú oblasť. Chcel by som pomáhať budúcej generácii podnikateľov na Slovensku, aby mali čím viac priestoru. Mladým, starším, ženám alebo mužom, komukoľvek, kto chce podnikať. Myslím si, že tu máme veľa dobrého talentu, ale ako krajina sme veľmi uzavretí, aj čo sa týka rozmýšľania, aj kultúry. Keby sme však ten náš talent dokázali trošku viac otvoriť svetu, môžeme vybudovať úžasné firmy. 

Tým by sme vedeli naštartovať celý kolobeh – zaujímavé firmy by pritiahli kapitál, podporili by talenty ostať na Slovensku, alebo sa vrátiť zo zahraničia. Firmy by mohli vytvoriť tlak na lepšie vzdelávanie, podporiť hodnotovo založenú novú generáciu, ktorá by mohla ovplyvňovať aj ďalšie sféry našej krajiny.  

Ako by sme sa k tomu vedeli dopracovať?

Treba ukázať, že sa to dá. A Exponeou sme vlastne ukázali, že vieme vybudovať firmu, predať ju američanom a ona naďalej rastie. Čiže to nie je o tom, že nás teraz niekto kúpil, zjedol a už z toho nič nie je. Práve naopak, firma rastie a pripravuje sa na to, aby mohla ísť na burzu. Zároveň sú všetci naši ľudia shareholderi vo firme, a budú si tak vedieť zarobiť na to, aby vybudovali svoje podniky a vychovali ďalšie generácie podnikateľov. Keď takto vychováme niekoľko generácií ľudí, tak sa to postupne zmení.

Myšlienkovo sme prepojení s tým, čo robí Nexteria a Leaf – všetci sa snažíme posunúť ľudí, aby boli slušní a hodnotovo orientovaní. Kým spomínané organizácie to robia na úrovni vzdelávania, my to robíme na úrovni biznisu. Verím tomu, že keď sa to o 20 – 30 rokov pekne spojí, budeme sa mať všetci lepšie.

Predstav si ešte na chvíľu, že by si nemal žiadne byrokratické ani finančné obmedzenia. Čo by si urobil hneď teraz, aby si situáciu zlepšil?

Nemyslím si, že by to šlo tak ľahko spraviť. Je to celé o ľuďoch a zmeniť kultúru a mindset trvá dlho. Povahy ľudí sa nemenia zo dňa na deň, takže ani množstvo peňazí by v tomto nepomohlo.

A na záver, ak by sa s tebou chcel niekto z našich čitateľov spojiť, kde ťa najľahšie nájde?

Pokojne mi napíšte mi na LinkedIne. 🙂

🙏🏻 Tento rozhovor vznikol aj vďaka podpore firmy MATADOR Group. Pozri si ich voľné pracovné pozície.