Adam Rakús zo štúdia Mendelssohn: „Každého čas príde inokedy. Niekto môže vybudovať biznis v dvadsiatke, iný začne v päťdesiatke.”

Patrik Ondrejech (21) a Adam Rakús (21) sú zakladateľmi dizajnového štúdia Mendelssohn, ktoré funguje od apríla minulého roka. Venujú sa primárne dizajnu vizuálnych identít a brand stratégií. Tvoria logá, značky, celkový vizuál značiek a spôsob, akým komunikujú a spolupracujú so svojou cieľovou skupinou. Podľa ich slov veria, že biznis môže byť zároveň užitočný aj krásny.

V článku sa dozvieš:

• Ako vybudovať biznis s nulovým kapitálom,
• aké výhody môže mať práca v co-workingu,
• prečo rozbehli biznis práve v Trnave,
• a ako prekonať úvodnú nedôveru klienta.

Prečo práve ,,Mendelssohn”?

,,Mendelssohni“ našli inšpiráciu v škandinávskych dizajnových štúdiách. „Chceli sme, aby to znelo predovšetkým elegantne a sofistikovane,“ poznamenal Adam na margo ich mena. „A myslím, že si nás nebudú mýliť so žiadnym iným štúdiom na Slovensku,“ doložil Patrik. 

Chalani sa spoznali na Obchodnej akadémii v Trnave, kde obaja študovali v anglickom jazyku. Pokračovali spolu aj na Karlovu univerzitu – Adam študoval verejnú politiku a Patrik marketingovú komunikáciu a PR. Dlho sa tam však neohriali: Patrik zanechal školu po mesiaci a Adam po jednom semestri. 

Podnikať chceli už od tínedžerských čias

Nad podnikateľskými plánmi špekulovali už na strednej škole. ,,Áno, začiatky našej grafickej práce sa prejavili v školskom magazíne,“ spomína Adam.  „Keď sme boli štvrtáci na strednej, Patrik sa pustil do dizajnu aplikácie ,,BSG App“.  Vtedy som si povedal, ako ho obdivujem za jeho odvahu pustiť sa do toho. Po Prahe sme si obaja povedali, že ak už niečo spolu urobíme, bude to dlhodobé.“

,,Ak by sme sa do podnikania pustili skôr, zrejme to neuspeje. Museli sme do toho dozrieť,“ dodal na záver spoluzakladateľ štúdia, Patrik Ondrejech.

Aj preto s podnikaním nezačali hneď po ukončení štúdia. Mali približne štvormesačnú pauzu, pričom medzitým pracovali na full-time.

Z2H: Chalani, ako ste nakoniec začali s podnikaním?

Adam: Mal som prácu v pražskom Hub-Hub-e v Co-Workingu ako ,First Impression Manager.‘ Naspäť domov na Slovensko sme sa rozhodli prísť v čase, keď moja priateľka otehotnela. Stretli sme sa s Patrikom na futbale, kde sme začali rozoberať náš spoločný plán. Začali sme pracovať na webe, bol apríl 2019 a ja som sa na Slovensko vrátil koncom mája.

Patrik: Bol som zamestnaný od januára do novembra ako marketingový manažér v MP Kovania. Podal som výpoveď, na druhý deň som si bol založiť živnosť a začal som ,,frílensovať” v dizajne na digitálnych projektoch. 

Potom prišiel Adam a vnukol mi myšlienku urobiť z toho niečo seriózne. Niečo, čo môže rásť –  toho som sa chytil. Bez neho by som sa v živote ďalej nedostal. Prežil by som, zarobil by som peniaze, ale v živote by som to neposunul na úroveň, kde to je dnes a najmä na úroveň, na akej to môže byť zajtra.

Z2H: Dizajnové štúdio bola jasná voľba?

Patrik: Adam mal dobrý základ vo fotke a videu, ja v dizajne. Predtým som sa venoval marketingu a textom, neskôr som začal s grafikou. Povedali sme si, že by sme to mohli spojiť do nejakého štúdia. 

Vtedy sme si o sebe mysleli, že budeme veľká reklamná agentúra,. Napokon sme sa obaja špecializovali na niečo iné, pričom sme chceli vytvoriť jeden komplexný obraz.

V začiatkoch obaja chalani robili všetko. Dnes sú štyria a funkcie majú po poriadku rozdelené. Patrik má pod palcom biznis development a vystupovanie firmy navonok (managing partner), Adam je hlavný dizajnér (lead designer), Marek tvorí kontent (content creator) a nový kolega Rišo zasa vizuály (visual designer). 

Venujú sa aj digitálnym projektom, napríklad dizajnu webov alebo mobilných aplikácií. ,,Ak nás nejaká značka osloví, staráme sa o všetko, čo s ňou súvisí. Ako pôsobí, ako vyzerá, ako komunikuje a o pocit, ktorý z nej vyžaruje,“ zhodujú sa.

Trnava, najlepšie miesto na podnikanie?

Do Trnavy sa chcel Adam s priateľkou vrátiť najmä kvôli bábätku, zároveň však v Prahe pociťoval veľmi silnú nostalgiu za domovom. ,,Pre mňa je Trnava jednoznačne najlepším miestom pre život na Slovensku. Nepremýšľali sme, že by sme boli niekde inde. Zaiste to bude láskou k mestu a ľuďom, ktorí vďaka komunitám tvoria niečo vlastné,“ prezradil o rodnom meste Adam. 

,,Rovnako aj z biznisového hľadiska má Trnava veľký potenciál a mám pocit, že toto mesto ešte pôjde hore. Tipujem, že okrem počtu obyvateľov bude rásť aj životná a podnikateľská úroveň,” doložil Patrik. ,,Tu máme šancu.” 

Chceli pracovať v komunite medzi ľuďmi, nie z domu. Voľba padla na co-working

Adam: Na začiatku to bolo o tom, že sme prišli obaja s našimi notebookmi do co-workingu a postupne sme začali veľmi nízkonákladovo. Najprv sme zaplatili približne 150 eur za stránku, pretože sme vedeli, že sa potrebujeme prezentovať, 20 eur za vizitky a 75 eur mesačne za miesto v co-workingu. To nám neskôr pomohlo, keďže s niektorými z nich doteraz spolupracujeme. 

Na začiatku sme náklady držali na minime, potom sme už len zháňali klientov. Nikto za nami neprišiel a nepovedal: ,,Všimol som si vás.“ Oslovovali sme ľudí, písali sme im. Dva alebo tri týždne sme mali také, že sme od rána do večera len písali maily –  stovky mailov, telefonátov, v ktorých sme sa snažili niečo predať zadarmo. V tom čase sme veľa projektov robili zadarmo.

Z2H: Aké je to byť úplným nováčikom v biznise?

,,Na začiatku sme si povedali, že ak budeme niekde zatvorení a budeme sa hrať na niečo, čo nie sme, nikdy to nepôjde. Pre nás bolo dôležité pred ľuďmi ,,priznať farbu“ a povedať im, že sme noví a nemáme toho veľa za sebou,” opisuje úvodnú stratégiu Adam.

Už od začiatku sa teda chalani snažili komunikovať transparentne. A ako prekonať úvodnú nedôveru klientov? ,,Uistili sme ich, že robíme kvalitnú prácu a chceme im pomôcť. Nahradili sme chýbajúce skúsenosti snahou. Dnes sú to vedomosti a skúsenosti, ale ostala nám aj snaha,“ dodal Adam. 

Adam sa mal stať otcom, takže nebol priestor na prešľapy

Najsilnejšou „ingredienciou“ bola viera, že sa im spoločný biznis podarí. Adama motivovalo aj to, že sa mal o pol roka stať otcom. „Povedal som si, že mám tri mesiace a ak sa nám nepodarí rozbehnúť to, pôjdem pracovať. Nemal som na výber, za mňa to muselo fungovať. Patrik sa naladil na tú istú vlnu a išli sme,“ dodal Adam. 

,,Dvaja klienti do veľkej miery zaplatili naše ďalšie fungovanie, pomedzi to sme riešili zopár menších projektov. Od jesene minulého roka bežíme úplne v pohode v rovine financií aj klientov. Vo februári sme prijali dvoch ďalších kolegov, dizajnéra a content špecialistu, čiže už sme štyria.“ 

Čo im na začiatku pomohlo zviditeľniť sa?

Spoluzakladateľ Patrik Ondrejech porozprával aj o tom, ktoré dve veci ich nakopli najviac. ,,Po prvé, išlo o Súťaž o identity zadarmo, kedy sa im ozvali projekty so záujmom o dizajny, a aj keď museli vybrať jedného víťaza, ktorý dostal identitu zdarma, pár klientov sa im podarilo konvertovať na platiacich. 

Po druhé to bol Trnavský hackathon, kde vyhrali Špeciálnu cenu poroty a realizáciu zákazky“. Naším cieľom bolo urobiť nový navigačný systém a vizuálnu komunikáciu mestskej polikliniky. Veľmi nás to zviditeľnilo, bez týchto dvoch nápadov by sme pravdepodobne až tak neuspeli.“

Ako príklad štúdia, ktoré ho od začiatku motivuje, uviedol trnavské Štúdio Pergamen, zo svetových zase Pentagram

Adam spomenul aj jeden z environmentálnych projektov – Sa uvedom, iniciatíva, ktorej pomohli s vytvorením značky a ktorej zakladatelia otvorili bezobalový obchod Baterkáreň. ,,Potrebovali nový vizuál, ktorý bude komunikovať prírodný a ,,green” charakter miesta, no zároveň nechceli zapadnúť do radu ostatných zelených firiem. Zvyknú robiť rôzne podujatia, predávajú a stále fičia,“ dodal Adam. 

Z2H: Začínali ste bez akejkoľvek finančnej istoty. Čo vám najviac pomohlo zviditeľniť sa?

Adam: Na to som najviac hrdý, že sa nám štúdio podarilo vybudovať doslova z nuly. Nemali sme žiadnu investíciu, dotáciu ani grant, nič. Ak chce mladý človek budovať podnikateľskú kariéru, je veľmi dôležité začať od nuly, prípadne s veľmi malým množstvom peňazí. Vtedy sám seba otestuje
v šikovnosti aj vo výdrži.

Ak niekto vybuduje technologický start-up a dostane sa k veľkým peniazom, nemusí sa to vyplatiť. Ak napríklad investori vložia do istého produktu peniaze, pár rokov sa to udrží. No ak firma potrebuje zarobiť profit, už toho nie je schopná. Práve ten nápad, koncept už v počiatku nebol dostatočne silný a stabilný. Podľa mňa je potrebné, aby sa profit budoval hneď, od začiatku, aby sa ľudia mali z čoho živiť.

Z2H: Nezišlo sa vám v začiatkoch na um vziať si napríklad pôžičku?

Adam: Nad pôžičkou sme neuvažovali, chceli sme začať s minimom a otestovať, či to vôbec bude fungovať. Nechceli sme sa zadlžovať ani nikoho prosiť o peniaze. Z profesionálneho a kariérneho hľadiska to neľutujem. Pre mňa je lepšia cesta ,,naučiť sa všetko sám“, aj keď možno nie tak detailne. Sám si však vyberám, čo sa naučím – podľa toho, čo potrebujem. Hýbem sa rýchlejšie a efektívnejšie.

Z2H: Neľutujete, že ste sa nevrátili do školy?

Patrik: Súhlasím s Adamom, že v škole sa človek hýbe pomalšie a praktické veci študentov takmer vôbec neučia. Jasné, nie je pre každého vykašľať sa na školu a ísť robiť niečo svoje. No to, čo si človek zažije naostro, je iné. A keď má človek dostatočný ,,drive“, myslím, že je správne ísť si po svojom.

Zároveň dodáva, že podobné podnikateľské prostredie sa v škole nedá úplne nasimulovať.

Štúdio aj bez štúdia?

Chalanom sa podarilo štúdio vybudovať aj bez školy, neznamená to však, že radia mladým, aby ukončili štúdium a začali podnikať. 

,,Každého čas príde inokedy. Niekto môže vybudovať biznis v dvadsiatke, iný začne v päťdesiatke. Ak je však človek v škole spokojný, ak ho baví učivo a ak vidí v študentskom živote benefity, nech tam pokojne zostane. Dokonca keď aj tie benefity nevidí, tiež je to úplne v pohode. V kontexte celého života tých päť rokov nie je tak veľa,“ dodáva Adam na margo vysokoškolských čias. 

,,Zanechať vysokú školu bolo ťažké rozhodnutie, nehovorím, že nie. Urobiť to a zaniesť papier na študijné náročné nebolo, horší bol ten dopad typu ,,čo si o tom myslí okolie“. Bol som dobrý študent, mal som dobré známky a rodina si myslela, že budem študovať až po doktorandské,“ priznal Patrik.

Niekedy aj rodičia premietajú svoje životné skúsenosti na deti a radia im, aby šli klasickou, tradičnou cestou štúdia. Tak to bolo aj v Patrikovom prípade. ,,Už v puberte som si uvedomil, že to nemusí rovnako fungovať aj u mňa. Rozhodnutia, ktoré podvedome robíme, nás zvyčajne dovedú k tomu, čo chceme.“ 

Z2H: Aké je to byť mladým dizajnérom na Slovensku?

Aj keď dnes už nemajú existenčné problémy, skromne tvrdia, že sú stále na začiatku. Myslia dlhodobo a nebudujú o sebe povedomie typu ,,vieme všetko“. 

Patrik: Veľa ľudí nás na začiatku odpisovalo: či už kamoši, rodina alebo profesionáli. Aj preto radi dávame šancu mladým ľuďom. Vieme, aké je to pre nich zložité. Mladý človek príde do prostredia, kde sa s ním nikto nehrá. Je to o výdrži, o nebojácnosti riskovať a určite musíte byť sčasti aj naivný.

Adam: Od začiatku si nesmierne vážim dizajnérov, ktorí si prešli všetkými ťažkými fázami a cítim voči nim obrovský rešpekt. Radi sa od nich učíme. Je náročné udržať dizajn na vysokej úrovni po dlhšiu dobu. Taký človek však musí ísť tiež s trendami. Nie je to len krátkodobá zábava, treba sa tomu systematicky venovať. 

Dizajnérska komunita na Slovensku tiež musí rásť. Nie je dobré, ak si každý hrabe iba na svojom piesočku. Musíme si pomáhať aj v rámci komunity.

Zaujali ťa ,,Mendelssohni”?

Chalani radi komunikujú osobne či cez sociálne siete, radi sa učia a takými ľuďmi sa aj radi obklopujú. Veľký dôraz kladú na otvorenú komunikáciu na sociálnych sieťach, či už o svojich procesoch, osobnostiach alebo expertíze v oblasti brandingu.

Viac zo štúdia Mendelssohn si môžeš pozrieť na internetovej stránke. V prípade záujmu o spoluprácu či nápad ich neváhaj kontaktovať na facebooku alebo Instagrame.