Biznis príbeh

DanyelaArt: „Hanblivosť mi pomáha prekonať myšlienka, že robím to, čo milujem.“

Keď vojdeš do jej nového obchodu na Jesenského ulici v Bratislave, ihneď ťa očarí jeho pokojná a rozprávková atmosféra. Na svedomí ho má mladá dáma, ktorá pred asi ôsmimi rokmi priniesla na Slovensko fashion ilustrácie. Odjakživa vedela, že chce tvoriť a v žiadnom prípade nechce byť zamestnaná v korporáte, preto sa rozhodla nasledovať svoje sny. 

Svoje kresby začala na sociálnych sieťach zdieľať s ľuďmi, ktorým sa takýto nový druh umenia veľmi páčil. Dnes pôsobí ako dizajnérka a fashion ilustrátorka, no jej záber je omnoho širší, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Predstavujeme ti Danielu Pavlíkovú, alias DanyelaArt (31).

Čo sa v rozhovore dozvieš:

  • ako si nastaviť úspešný mindset, 
  • ako sa prenastaviť, ak sa cítiš vyhorený,
  • ako na svet nepozerať pesimisticky,
  • prečo nepočúvať ostatných, ak sa ti snažia zmariť cestu,
  • ako pracovať s hanblivosťou či stresom

a mnoho ďalšieho. 

zdroj: DanyelaArt

Daniela, odjakživa si vedela, že si chceš byť umelkyňou a fashion ilustrátorkou?

Odjakživa ma to k umeniu ťahalo. Keď som s fashion ilustráciami začala, začala som sa so svojou tvorbou deliť s ľuďmi na sociálnych sieťach. Následne mi začal veľmi  rýchlo stúpať počet followerov. Tento druh umenia mi naozaj veľmi sadol, pretože je spojením módy a umenia, a ja obe tieto disciplíny milujem. 

Ktorý moment bol odrazovým mostíkom, kedy sa zo záľuby stala full-time práca?

Bolo to asi po dvoch až troch rokoch, keď som začala spolupracovať s viacerými znýmymi menami. Odrazový mostíkom bol ale pre mňa moment, keď ma oslovili na spoluprácu z Miss Slovensko. Chceli odo mňa, aby som pre finalistky niečo vymyslela, a tak som vymyslela workshop. Vďaka tejto skúsenosti som začala realizovať workshopy a kurzy aj mimo tejto udalosti. 

Následne som si otvorila aj Danyela art štúdio, kde sme uskutočňovali rôzne eventy a kde som zaviedla aj výrobu všetkých ostatných produktov, ktoré sú bežne dostupné na e-shope. 

No a aby som kruh uzavrela – po rokoch som sa rozhodla presunúť z konca mesta do centra, kde som sa rozhodla splniť si ďalší obrovský sen – otvorila som si kamenný Danyela art obchod. Bola to moja najväčšia investícia a zároveň obrovský krok do neznáma. 

Chcela si teda na Slovensko priniesť niečo nové?

Nebolo to úplne mojím cieľom. Nechcela som byť hlavne niekde len tak zamestnaná a chcela som tvoriť. Chcela som spokojný život a chcela som žiť s myšlienkou, že pracujem preto, lebo svoju prácu milujem a baví ma. Odvtedy všetko nádherne klaplo. Začala som karikatúrami a veselými portrétmi (ktorými som si počas vysokej školy privyrábala) a dopracovala som sa tam, kde som teraz.  

Práve vtedy som natrafila aj na fashion ilustrácie. Páčilo sa to mne, rovnako sa to páčilo aj ľuďom a potom už všetko chytilo prirodzený spád. 

Si vyštudovaná ilustrátorka alebo kreslenie bolo skôr tvojím hobby, ktoré prirodzene vyústilo do podnikania?

Nie. Mám skončené gymnázium, počas ktorého som navštevovala aj ZUŠ. Rodičia ma totiž na umeleckú školu nechceli pustiť, pretože chceli, aby som mala “niečo v hlave”. Sú ale ešte z generácie, ktorá umelecké povolanie nepokladá za schopné zárobku, takže im dnes tak trochu aj rozumiem.

Po strednej som chcela ísť na VŠMU študovať animáciu, no bola som druhá pod čiarou. Nechcelo sa mi skúšať šťastie ďalšie tri roky, a tak som sa pustila vlastnou cestou. Okrem toho si myslím, že dnes už človek dokáže všetko sám – stačí chcieť. 

Keďže ale rodičia chceli, aby som mala aj vysokú školu, išla som študovať estetiku – to bolo na istotu, pretože sa tam dalo dostať bez prijímačiek. Vtedy som si povedala, že ak budem mať tvoriť, tak tvoriť budem aj bez školy. A očividne som sa o to stále podvedome snažila, pretože dnes som presne tam, kde som pred rokmi chcela byť.

Počas vysokej školy som získala naozaj veľmi veľa skúseností z rôznych pozícií a brigád. Vďaka nim som sa naučila komunikovať, odpozorovala som, ako fungujú firmy, ktoré si nás ako hostesky objednávali a podobne. Všetko, čo som dovtedy zažila, mi pomohlo a motivovalo ma k tomu, aby som následne rozbehla svoj vlastný biznis. 

zdroj: DanyelaArt

Všetko sa deje pre niečo a ty teraz presne vidíš, prečo sa to všetko dialo tebe.

Presne tak. Podnikanie som si vlastne vyskúšala ešte počas vysokej školy, kedy sme si s jednou kamarátkou rozbehli svoj prvý vlastný e-shop s bižutériou. Na konci vysokej školy sme dokonca zrealizovali event v podobe párty tejto značky – riešili sme scenár, moderátorov, influencerov – jednoducho sme si to celé samy zastrešili. 

Vtedy som si prvýkrát začala uvedomovať, čo všetko môže biznis obnášať. Jediná oblasť, s ktorou som nemala skúsenosti, bola tá ekonomická, ale tak – nemôžeme vedieť všetko. 🙂 

Spomenula si že kreslíš, máš obchod, realizuješ workshopy a kurzy. Čo všetko teda tvoje podnikanie zahŕňa?

Základom môjho podnikania je, že prijímam zákazky od rôznych klientov. Ako som už povedala, zozačiatku som robila portréty – obyčajných ľudí, párové či svadobné – kohokoľvek, kto si ma objednal. Neskôr som však prešla na väčšie projekty. Začalo toho byť veľa a hlavne to začalo byť pre mňa dosť únavné, pretože som musela s daným klientom veľa komunikovať ohľadom úprav a podobne. 

Je úplne prirodzené, že sa človek vyvíja a snaží sa neustále dostať na vyšší level, preto keď ma začali oslovovať väčší klienti, ich zákazky som, samozrejme, začala prijímať. 

Začalo sa to vďaka Miss Slovensko, oslovovali ma aj rôzne ďalšie celebrity a väčšie firmy. Jedným z mojich najväčších klientov je napríklad aj La Donuteria, pre ktorých robím pravidelné veci. Venujem sa teda brandingu a ponúkam graficko-ilustračné služby. Ďalej som spolupracovala s firmami, ako Ozeta, Gosh, Sedita, Yves Rocher, nákupné centrum Eurovea, Inštitút estetickej medicíny, IEM SPA, RTVS, Lenovo, no spolupracujem aj s rôznymi zahraničnými klientmi po celom svete, ktorí prevádzkujú rôzne salóny, cukrárne, vlastné značky a podobne.

Navrhneš im teda ilustrácie a grafiku – poskytnuješ im ešte nejaké služby navyše?

Ak klient otvára prevádzku a ja mu robím ilustrácie, často ich následne použije aj napríklad ako polepy na výklady alebo ako potlač na rôzne produkty – dá sa povedať, že má neobmedzené možnosti.

Okrem zákazkových služieb máme e-shop a najnovšie aj kamennú predajňu. V štúdiu máme zavedenú aj výrobu a tlač produktov, takže takmer všetko, čo v obchode vidíš, je originál naše. V rámci e-shopu ponúkame vlastnú kolekciu oblečenia, ktoré navrhujem. Sú to drahšie kúsky, avšak kvalitné – vyrobené na mieru a šité na Slovensku. 

Ďalšou činnosťou sú teambuildingy, workshopy a kurzy kreslenia, kde posúvam svoje know-how všetkým účastníčkam workshopov. Niektoré z nich si dokonca rozbehli vlastné biznisy. 

Poslednou činnosťou, ktorú ponúkame, je všeobecná potlač produktov. Okrem našich produktov vieme potlačiť aj produkty rôznych klientov a splniť tak ich požiadavky.

Pre koho sú workshopy určené? Aká je tvoja cieľová skupina?

Cieľovú skupinu mám približne rovnakú ako na instagrame – 25 – 45 rokov. Sú to ženy, ktoré majú rady módu, sú štýlové, sú pracujúce alebo študujúce a väčšinou prídu zladené do ružovej, aby sa sem hodili. 🙂 Niekedy však organizujem aj workshopy alebo oslavy pre deti.

Prichádzajú sem, lebo sa chcú odreagovať, chcú sa zabaviť, chcú sa odmeniť alebo chcú niekoho potešiť produktom, ktorý si tu vyrobia. Často to berú, akoby si kúpili vstupenku na nejakú oslavu a idú si ju naozaj užiť. Navyše, moje priestory sú zariadené veľmi fotofriendly, takže si môžu urobiť aj peknú pamiatku. 

zdroj: DanyelaArt

Sú tieto workshopy rozdelené aj podľa úrovne? Ako často ich organizuješ?

Na začiatku som chcela, aby aspoň trochu vedeli kresliť. Neskôr ma ale baby začali kontaktovať, že nemajú vôbec možnosti sa realizovať, z rôznych dôvodov sa už nemohli prihlásiť na žiadnu ZUŠ, tak som im povedala, aby prišli.

V skupine je približne 7 ľudí, takže s nimi môžem pracovať aj individuálne. Počas šiestich týždňov ich dokážem spoznať a následne im poradiť, akým štýlom by sa mohli uberať.

Workshopy organizujem približe raz za 2 až 3 mesiace, to isté platí aj o kurzoch. 

Ako vyzerá tvoj bežný deň, keďže tvoje podnikanie zahŕňa tak veľa oblastí? 

Kamenná predajňa, ktorú sme nedávno otvorili, mi rozvrh dňa rapídne zmenila. Momentálne ale teda pracujem tak, že sa snažím ráno vstať a ukrojiť si čas iba pre seba – idem si zacvičiť alebo vyvenčiť psíka alebo si ten deň nachystať – a na 11:00 prichádzam do obchodu, kde som každý deň do 18:00 okrem soboty, kedy tam som len do 15:00. 

Dá sa povedať, že pracujem naozaj každý deň. Ani si vlastne nepamätám, že by som bola týždeň na dovolenke a nerobila vôbec nič… 😀 Tým, že pracovný čas trávim v predajni, mám ho viac uprataný – pracujem na e-shope, zaoberám sa sociálnymi sieťami, spracúvam príspevky, odpisujem ľuďom, pracujem na administratíve firmy a tak ďalej.

Ak mi popri všetkých týchto veciach zvýši čas, snažím sa kresliť a pracovať na zákazkách. Keď na nich nestihnem pracovať cez deň, pracujem na nich večer, keď sa vrátim domov. Musím povedať, že kým som nemala predajňu, tvorilo sa mi lepšie, pretože som mohla pracovať aj z domu, kde bol väčší kľud. Na druhú stranu, k večeru sa mi vždy tvorilo lepšie. Prídem domov, uvoľním sa, nalejem si vínko a pustím sa do práce. 

Často sa viem dokonca odosobniť do takej miery, že prácu ako prácu ani nevnímam, pretože je to stále moje obrovské hobby, aj keď to je po toľkých rokoch, samozrejme, trochu ťažšie. 

Zákazky som plánovala nebrať, keď som mala v pláne otvárať obchod, no nepodarilo sa mi to. Ak stály klient potrebuje niečo nové, to samozrejme akceptujem a noví klienti ma niekedy na to, aby som zákazku prijala, uprosia. 🙂

Tvoje kresby vo mne evokujú rozprávkový pokoj. Akú skrytú hodnotu v nich vidíš ty? Robíš to zámerne alebo skôr podvedome? 

Asi je to skôr podvedomá záležitosť, pretože ja mám jednoducho takýto pohľad na svet. Na svet totiž pozerám trochu naivne a cez ružové okuliare. Čím som staršia, tým sa mi síce táto vlastnosť trochu vytráca a začínam byť realistickejšia, no ak by som bola úplne realistická, asi by sme nesedeli v tomto obchode. Myslím, že niektoré situácie si naozaj vyžadujú pozerať na svet trochu naivne, aj keď je tento svet vlastne naozaj krásny a mali by sme si ho užívať.

Milujem si užívať prítomný okamih. Tento pocit mi prinášajú práve činnosti, ktoré mám rada alebo na oko úplne jednoduché veci – keď sa dobre najem, keď si dám niečo sladké, keď navštívim pekný obchod a môžem tam kúpiť niečo, čím obdarujem svojich priateľov alebo keď si dám kávu z krásneho pohára. Ideálne z toho, ktorý som si sama navrhla (úsmev).

Dá sa povedať, že do mojich produktov a do tvorby všeobecne dávam seba a svoj pohľad na svet, čo ale neznamená, že na svet nenadávam (smiech). Skôr ide o to, že sa naň naozaj väčšinu času snažím pozerať optimisticky.

Páči sa mi, že si vážiš maličkosti, ktoré ostatní berú ako samozrejmosť a koniec-koncov, maličkosťami nie sú.

Áno, presne tak. Myslím si, že hlavne z týchto vecí sa skladá náš život. Ľudia, ktorí nadávajú a sú všeobecne nespokojní, si neuvedomujú, čo majú a neoceňujú jednoduché veci. 

Nákupy a drahé oblečenie nám vedia urobiť radosť, ale treba si tie okamihy užívať a mať radosť. Nie pri nich nadávať, že sú drahé a aj tak na ne nemáme peniaze. Myslím, že na všetko by sme sa mali pozerať skôr optimisticky, pretože všetko je energia.

Peniaze sú takisto energia. Ak ich chceme viac, mali by sme byť vďační, že môžeme nimi platiť, pretože bez nich by sme nemali dosah na všetky služby, ktoré vďaka nim máme. Ak faktúry nechceme platiť, bude nám ich chodiť stále viac, pretože energia sa nám bude jednoducho vracať. 

zdroj: DanyelaArt

Ty si asi veľká fanynka Rhodny Byrne, však? 

Práveže ju nepoznám :), ale mám veľmi rada tento štýl kníh. Mám aj klienty-kamarátky-koučky, s ktorými sa veľmi veľa o takýchto veciach rozprávam. Vďaka nim sa snažím rozlišovať rôzne životné situácie a naozaj ich vnímať inak, ako sa na prvý pohľad zdá. Takže nemám to z kníh, ale veľmi vo mne rezonuje, ak sa o takýchto veciach spolu bavíme. 

Poďme teraz ale k biznisovej stránke. Spomenula si, že DanyelaArt bolo od začiatku v prvom rade tvojím hobby, preto ma zaujíma, či si mala vypracovaný biznis plán alebo si sa skôr riadila svojimi pocitmi?

Úplne na začiatku som biznis plán vypracovaný mala, pretože ked som si zakladala živnosť, žiadala som o príspevok od ÚPSVaR. Bolo vtedy nutné mať riadne vypracovaný podnikateľský plán a som za to vďačná, pretože nebyť tejto podmienky, asi by som ho nemala dodnes (smiech).

Dalo by sa povedať, že životom len tak plávam, pretože veľa vecí realizujem bez toho, aby som ich dopredu premyslela. Keď som sa už pustila do jeho vypracovania, donútila som sa spísať si iba základné veci – iba som si zrátala, koľko peňazí na rozbeh budem potrebovať. Nakoniec mi aj tak všetko krásne klaplo. Síce mi stále niečo chýbalo, ale keď už človek robí nejaký biznis, príde o veľmi veľa investícií, s ktorými nepočítal. Netreba to ale brať tragicky, pretože aj to k životu patrí. 

Mám veľa kamarátov, ktorí žiadny biznis nemajú, no snažili sa mi radiť. Keď som pred otvorením obchodu na krátky čas nebola tak optimisticky naladená, prišli kamaráti a pýtali sa, či som si preverila pohyb ľudí, či som si u vedľajších predajní preverila skupinu ľudí a podobne. Keby som všetky tieto veci dopredu riešila, asi by som nikdy neotvorila. 

To je to, čo som hovorila – človek musí byť trochu naivný, pretože inak je je pravdepodobné, že svoj sen nikdy nedosiahne.

Veru tak. Často je dôležité ostatných ľudí nepočúvať, pretože je možné, že ťa svojím pesimistickým pohľadom na svet nakazia…

Presne a mňa to vtedy vlastne aj nakazilo. Nemala som vtedy ešte otvorené, takže som vôbec nevedela, či ľudia budú chodiť alebo nie. Ja sa však celý život snažím riadiť heslom – nikdy nikoho nepočúvaj. Niekedy sa to síce nedá, avšak snažím sa konať podľa seba a svojich pocitov.

Ak sa na svoju cestu pozrieš s aktuálnymi vedomosťami a skúsenosťami – išla by si do toho ešte raz? 

Išla by som, pretože ja stále potrebujem niečo robiť a niečo vymýšľať. Preto hovorím, že nemôžem byť niekde len tak zamestnaná, pretože by som sa v “obyčajom” zamestnaní nudila. Stále nad niečím rozmýšľam, stále v hlave niečo tvorím a následne to potrebujem vytvoriť aj v reálnom živote.

zdroj: DanyelaArt

To znie ako ideálny základ pre rozbehnutie biznisu…

Táto vlastnosť ma neskutočne hnala vpred. Musím však podotknúť, že rozbiehať biznis bolo ľahké vďaka tomu, že som bola mladšia a naivná. Pustila som sa do neznáma, no mala som silnú víziu, ktorej som maximálne verila. A kedže som jej verila, tak to muselo vyjsť. Ako som už povedala – veľa vecí v živote je o energii, ktorú máme a odovzdávame ďalej. A ak je optimistická, optimistická sa aj zákonite vráti späť. Všetci sa mi smiali, no ja som vytrvala.

Rodičia mi nechceli podpísať živnostenský list, kde som potrebovala uviesť adresu trvalého bydliska, pretože nechápali, “čo akože idem s tým kreslením robiť”. Keď sme s bývalým priateľom chodili na víkendy ešte domov – k nám alebo k nemu – hovorievala som, že mám zákazky a musím ísť pracovať. Všetci sa mňa ale stále pozerali štýlom, že “čo to rozpráva o práci, veď si ide iba kresliť”. 

Dodnes si ľudia často myslia, že si idem “iba” kresliť, pritom je to moja práca, za ktorú dostávam peniaze a potrebujem mať na ňu svoj priestor a svoj čas. Názor ostatných ma nezaujímal a ani nezaujíma. Vedela som čo chcem, vedela som, že chcem svoj vlastný biznis, vedela som, že mi to zarobí peniaze a verila som tomu, že to jednoducho pôjde. Dnes je to už trošku ťažšie. Som staršia a na svet na pozerám už trochu inak – vnímam všetky potenciálne negatíva, no napriek tomu som našla silu a opäť sa išla do neznáma. 

Aké chyby tebou rezonujú dodnes? Spomenieš si na nejakú, ktorá vyzerala naozaj zle, no dnes vieš, že ti pomohla posunúť sa vpred?

Za posledné dva roky som bola mierne vyhorená a dá sa povedať, že som bola trochu lenivejšia ako inokedy. Počul si, koľko toho robím a jednoducho som mala pocit (a niekedy ho stále mám), že si veľmi potrebujem oddýchnuť od práce a od tvorby. Bola som mierne negatívna a nemala som chuť tvoriť nové kolekcie.

Chcela som mať len “prázdnu” hlavu – chcela som si ju vyčistiť a prestať myslieť na všetko, čo musím dorobiť, na všetko, čo a kde musím poslať a akú zákazku musím ešte doriešiť. Chcela som, no nemala som žiadny priestor oddýchnuť si od pracovného života.

Vtedy som si však uvedomila jednu vec: toto isté cítia ľudia hocikde inde, pretože – všetci musíme pracovať. Bola som vyčerpaná, no stále som milovala svoju prácu – a toto si väčšina z ľudí, ktorí sa cítia rovnako ako som sa vtedy cítila ja, povedať nemohli. 

zdroj: DanyelaArt

Nastali aj chvíle, kedy si mala chuť so všetkým seknúť, ponoriť sa do seba a zistiť, čo ďalej?

Samozrejme. Chcela som si užívať život a prestať neustále myslieť na biznis s rozvíjanie značky. Sociálne siete sú dobrý sluhom, ale zlým pánom – a ja som vďaka nim nadobudla pocit tlaku. Všetci followeri neustále očakávajú čo im ukážem, čo postnem, čo nové prinesiem, no nedá sa takto fungovať neustále. 

Umenie totiž nie je o tom, aby sme neustále tvorili. Umenie má byť odrazom prítomného okamihu a toho, čo mi v danom momente napadne. Niekedy sa zamýšľam nad tým, aké by bolo byť umelcom, ktorý urobí jeden projekt za rok a ten mu krásne zarába. Potom sa jedno ráno zobudí, urobí zase jeden projekt na dlhý čas a opäť padne do rovnakého kolobehu… Takto ale zatiaľ bohužiaľ fungovať neviem. 

Spomínala si problémy s rodičmi pri založení živnosti, výsmech okolia a podobne… Aké problémy riešiš dnes v porovnaní s problémami, s ktorými si sa stretávala v minulosti? 

Čím viac človek robí, tým viac problémov vzniká – to je rovnica, ktorá sa inak vyriešiť nedá. Keď sa tak zamyslím, na začiatku som žiadne problémy nemala – dostala som zákazku, vyrobila produkt a dostala zaň zaplatené. Bolo to veľmi jednoduché, pretože som tak psychicky nastavená a prekážky sa naozaj snažím nevnímať. 

A dnes? Dnes na tie problémy v rámci svojej psychickej pohody radšej zabúdam (smiech). Obrovskou skúsenosťou bolo zariaďovanie obchodu, pretože to je už vážna vec – sú v tom zapletené úrady, veľké peniaze, objednávanie rôznych vecí a podobne. Ako človek rastie, rastú aj problémy, ale je len na nás, ako sa k nim postavíme. 

Mám pocit, že mi do mailovej schránky chodia samé faktúry, ale je to v poriadku, pretože tie peniaze sa naozaj “iba” točia, aj keď to donedávna tak nebolo. Ďalšou zaujímavou vecou v podnikateľskom svete je to, že človek často ani nevie, akú má výplatu. Na začiatku, keď som robila iba zákazky, tak som si to samozrejme vypočítať vedela. Dnes si tie peniaze, keď si potrebujem niečo kúpiť, “iba tak” zoberiem, no presnú predstavu o výške sumy naozaj nemám, haha

Spomínala si, že máš klientky mentorky, s ktorými spolupracuješ. Pri tebe stál na začiatku mentor alebo investor, ktorý by ti pomohol rozbehnúť sa?

Nie, všetkým som si prešla sama. Veľa ľudí si možno myslí, že investora mám, keď som si otvorila obchod a “všade” ma vidia, no nie je to tak – všetko si od začiatku platím sama a na všetko som si sama zarobila. 

Investor by mi však určite pomohol – nemusela by som zažívať (hlavne pred otvorením obchodu) toľko stresu. 

zdroj: DanyelaArt

Teraz ma zaujíma – pracuješ všeobecne sama alebo máš svoj tím ľudí, ktorý ti s chodom tvojho biznisu pomáhajú?

Full-time ľudí nemám, ale mám brigádnikov, ktorí mi vypomáhajú. 

Máš veľmi pekne spracovaný Instagram – ide z neho podobný pokoj ako z tvojho obchodu. Máš kurz na správu sociálnych médií alebo sa oň staráš skôr pocitovo?

Nemám naň žiaden kurz a príspevky mám naplánované iba sčasti – viac-menej všetko robím za chodu. Mala som na skúšky už ľudí, ktorí sa mi oň starali, ale takáto spolupráca úplne nesadla.

Mám totiž svoj štýl, aj do príspevkov na sociálnych sieťach dávam svoju dušu a srdce a tak som dospela k tomu, že bude najlepšie, ak si sociálne siete budem spravovať sama. 

Používaš aj nejaké nástroje na manažovanie času? 

Áno, používam kalendár zo svojej výroby, ktorý je aj bežne dostupný. Dokonca je naším najpredávanejším produktom. Používam ho ako diár, pretože riadny diár už nepotrebujem. Zapíšem si doň iba základné veci. Keďže som vizuálny typ, nechcem mať diár v elektronickej forme. 

Potom používam ešte týždenný kalendár, kde si primárne zapisujem zákazky. Vytvorila som ho pre seba, no keď som zistila, aký je dobrý, začala som ho aj predávať (smiech). 

Snažíš sa v živote zlepšovať a posúvať sa vyššie prostredníctvom kníh alebo napríklad podcastov?

Áno. Nedávno som absolvovala koučovací program, no na čítanie kníh či kurzy mi čas nezvyšuje. Musím ale povedať, že mám rada motivačný typ kníh, ako napríklad posledná, ktorú som čítala –  Sila zvyku. Nie je to síce biznisová kniha, no vie človeku pomôcť byť produktívnejší, o čo sa snažím aj ja.

Čo sa týka kreslenia – tam skúsenosti získavam iba prácou. Buď riešim nové produkty, zaoberám sa eventmi alebo keď prišla pandémia a musela som začať pracovať online – tie chvíle ale asi naučili veľa nás všetkých – robili sme online kurzy, kedy bolo klientkám dopredu potrebné pripraviť materiály, aby s nimi v deň začatia kurzu už mohli pracovať. Dá sa teda povedať, že sa vyvíjam stále.

zdroj: DanyelaArt

Začala si od nuly, všetko si si vybudovala sama a nádherne sa ti darí – okrem kreslenia máš teda talent aj na podnikanie. Myslíš, že podnikať môže každý, alebo len určitý typ ľudí?

Myslím, že nie každý má na to vlohy. Veľa ľudí má krásne idey, ale idea je nanič, pokiaľ na nej človek nezačne pracovať. Stále ostane len ideou, či prázdnymi slovami.. Osobne mi pri rozhodovaní otvoriť si obchod pomohla koučka, ktorá sa ma počas jedného sedenia opýtala: „A čo ti v tom bráni?” Zamyslela som sa nad jej slovami, pretože som o obchode snívala už dlho, no a dnes, sedíme v ňom a robíme tento rozhovor (úsmev).

Následne sa ma podobnú otázku spýtal ešte jeden kamarát. Hovorila som mu že nie, nemám na to peniaze, nie, nemám na to čas a podobne. Zrazu som si uvedomila, že je to iba strach a že sú to iba výhovorky. Treba si dobre rozmyslieť, či dáš čas na párty a výlety s kamarátmi alebo začneš dávať čas na splnenie si svojich snov. A potom môžeš na tie výlety a párty chodiť ďalej. 🙂 

Uvedomujem si, že ja som mala najskôr víziu, no chýbala mi odvaha a mala som sama pred sebou výhovorky. Veľa ľudí mi sem príde s múdrymi rečami a hovoria mi, čo by som mala robiť. Moja otázka potom na nich znie – prečo si oni doteraz napríklad tiež niečo neotvorili alebo nerozbehli biznis. 

Takže v skratke – myslím si, že nie úplne každý môže podnikať. Okrem múdrych rečí a vízie treba mať aj odvahu riskovať a chuť dotiahnuť veci dokonca. 

Slabú vôľu by sme mohli zaradiť medzi slabé stránky človeka. Čo ty a tvoje slabé stránky?

Ľudia by to do mňa asi nepovedali, ale jednou z mojich najslabších slabých stránok je introvertnosť. Vystupujem oficiálne, realizujem kurzy a workshopy, rozprávam do stories – ale to je “iba” moja práca. Napriek tomu že sa hanbím, je to spôsob, ako sa viem ľahko spojiť s klientmi a zákazníkmi. To je jednoducho biznis. 

Ďalšou mojou slabou stránkou je hanblivosť. Keď som ešte nemala žiadne skúsenosti a pustila som sa do organizovania kurzov a workshopov, robilo mi problém prijímať pohľady od ľudí počas toho, ako som rozprávala, pretože som vedela, čo sa odo mňa očakáva. Prekonať hanblivosť však bolo pre biznis a rast značky veľmi dôležité, takže bolo treba na tom popracovať.

Paradoxne, poslednou slabou stránkou v rámci kreslenia pre mňa bolo kreslenie postáv a osôb. Chcela som ísť na VŠMU študovať animáciu a zaoberať sa farebnými, krajinkovskými a zvieratkovskými vecami a ilustráciami knižiek. A dnes? Prekonala som svoju slabú stránku, mám biznis založený na kreslení postáv a sú na ňom postavené aj všetky workshopy a kurzy. 

Čo ti pomáha prekonať hanblivosť?

Poviem si, že pracujem na tom, čo milujem. Mám to dobre premyslené: ponúkam workshopy, o ktorých na základe doterajších skúseností viem, že ich účastníčky milujú, užívajú si ich a na konci sa dostaví výsledný efekt a budú mi ďakovať. Niečo si vytvoria, no zároveň odchádzajú spokojné a odreagované. Je to koniec-koncov aj to, kvôli čomu to robím – okrem odreagovania sa mi záleží aj na odstránení stresu. 

Poviem si tiež, že ich sem nikto nehnal, sú tu naozaj rady, majú rady moju značku a vyriešené – hanblivosť je preč. Potom mi už zostáva iba rozprávať a robiť to, kvôli čomu prišli. A keď to robím úprimne zvnútra a prirodzene, funguje to.

A čo ti v rámci hanblivosti pomáhalo na začiatku?

To isté. Snažila som sa byť prirodzená a na nič sa nehrať. Snažím sa nepôsobiť oficiálne, snažím sa, aby to nebrali ako prezentáciu mojej značky a rada s nimi aj zasrandujem. Nechcem, aby ma vnímali ako niekoho nad sebou, ale skôr ako kamarátku. Snažím sa prinášať im radosť a príjemný pocit a ono to potom funguje. 

Čo by si odkázala našim čitateľom, z ktorých sa niektorí boja začať svoj biznis?

Musia odstrániť strach. Ja so strachom pracujem, aj keď napríklad kreslím na výkres, kde sa nedá ísť o krok späť, ako v elektronickej forme tvorby. Ak by som svoj strach neprekonala, žiadna kresba na výkres by sa mi nepodarila. 

Strach musíme prekonávať, nezľaknúť sa, že niečo nedokážeme a veriť si. A toto neplatí len v kreslení, ale aj všeobecne v živote. Ak máš v sebe silnú víziu a chtíč niečo robiť, treba sa vykašľať na všetkých, ktorí ti povedia, že to je sprostosť alebo že ti to určite nič nezarobí. Musíš počúvať svoje vnútro, svoje srdce, postaviť sa z toho zadku, neísť na párty a pracovať na svojich snoch. A ver mi – ak zamakáš, ovocie sa dostaví. Možno nie hneď, možno až o pár rokov, ale dostaví. 

Ak tvoj projekt aj nebude na sto percent, to nevadí. Možno ťa mal iba niečo naučiť, vďaka čomu si sa posunul ďalej. Ja to vnímam takisto – netuším, dokedy budem mať tento obchod. Vždy som chcela, aby sem chodilo veľa ľudí, aby to fungovalo. Ak by sa to však nestalo, zabalím to a dovi. Nepôjdem cez mŕtvoly. Stačí mi, že viem, že som si ďalší svoj cieľ splnila. Ten brutálny pocit nakoniec – nech to dopadne akokoľvek – stojí za to. 

Máme predsa iba jeden život, takže názory ostatných nás nemusia zaujímať – oni ho neprežijú za nás. Naozaj by sme mali počúvať svoje pocity, pretože pre niečo ich predsa máme. Darmo budeš hovoriť ľuďom svoje plány, oni si ich aj tak nevedia predstaviť a budú ťa zneisťovať. Všetko pochopia až vtedy, keď to budú vidieť.

Takže naozaj – treba sa zbaviť strachu, cez všetko ísť tak trochu naivne a myslieť na to, že nemusí byť všetko do detailov perfektné. 

zdroj: DanyelaArt

Ako ťa môžu naši čitatelia kontaktovať?

Kľudne ma môžu kontaktovať e-mailom. Odpoveď zaberie možno trochu viac času, ale určite im odpíšem. Menej isté to je už cez instagram, ale môžu to skúsiť. Ak chcú ísť ale úplne na istotu – čakám ich v Danyela art shope na Jesenského v Bratislave 🙂 

P.S. Bavil Ťa rozhovor?

A rozmýšľaš, čo môže byť ďalší krok je:

Otestuj svoj biznis nápad aj ty!

Spolu s expertmi z Campus cowork, Zero Gravity Capital fond či zakladateľmi Perry Talents akcelerátora sme zostavili úvodný set domácich úloh respektíve zadaní, ktoré ti pomôžu pretaviť počiatočnú ideu do reálneho projektu.

Ak si pripravený skúsiť to, pripravili sme pre teba

Ak máš akékoľvek otázky, zastav sa za nami v Campus cowork alebo napíš mail na Viktor@zero2hero.sk


Ak sa Ti článok páčil, zdieľaj a odporuč ho, prosím, tvojim kamarátom. Ďakujeme.

Čítať ďalej

Otestuj svoj biznis nápad aj ty!

Spolu s expertmi z Campus cowork, Zero Gravity Capital fond či zakladateľmi Perry Talents akcelerátora sme zostavili úvodný set domácich úloh respektíve zadaní, ktoré ti pomôžu pretaviť počiatočnú ideu do reálneho projektu.

Ak si pripravený skúsiť to, pripravili sme pre teba:

Ak máš akékoľvek otázky, zastav sa za nami v Campus cowork alebo napíš mail na Viktor@zero2hero.sk.

Sme hrdý partner akceleračného programu Rozbiehátor. Ako hovorí zakladateľ Juraj Kováč: "Ukážeme ti ako si overiť, či je tvoj nápad dostatočne dobrý na to, aby z neho mohol byť fungujúci biznis."

Klikaj na Rozbehni sa!

Podporili nás