Ak chcem niečo dosiahnuť, musím sa tomu venovať a niečo aj obetovať

„Keď som videl na YouTube, ako niečo ľudia vyrobili, aj ja som si chcel skúsiť niečo spraviť. A úplne ma to pochytilo.“

V rozhovore sa dozvieš,

• ako rozbehnúť spoluprácu s youtuberom Gogom,
• čo je to FabLab a prečo stojí za to ho poznať,
• že ak niečo chceš, musíš do toho vložiť čas,
• že ale tiež sa musíš naučiť oddychovať a športovať,
• kde si najlepšie budovať kontakty do budúcnosti,
• čo je najlepší zdroj informácií, ak sa chceš niečo naučiť,

a mnoho iného.

Takmer všetko, čo vytvorí, sa naučil cez videá na YouTube. Od meteo staníc cez ovládací panel na jeden letecký simulátor až po real time počítadlo na sociálne siete. Cez firmu, v ktorej pracuje, sa dostal až k spolupráci so slovenským youtuberom Gogom.

Keď potreboval ísť na prax, prihlásil sa do FabLabu v Mlynskej doline. Ide o laboratórium s laserovými vyrezávačmi, CNC frézou, 3D tlačiarňami. Okrem toho chodí do školy, pracuje pre medicínsky startup Virtual Medicine, cestuje na súťaže a prezentácii a nahráva videá na svoje YouTube kanály.

Kde na to berie čas a ako si ho manažuje? Čo ho najviac posunulo a kde zbiera zaujímavé kontakty? Ako sa k jeho projektom stavajú rodičia a akú má víziu? Prečo chce ísť na vysokú školu aj založiť firmu?

Predstavujeme ti Filipa Kollára (17).

Filip, jeden zo svojich projektov robíš aj s top slovenským youtuberom Gogom. O čo ide?

Je to počítadlo, ktoré si môžeš položiť na stôl a na displeji vidíš v reálnom čase počet odberateľov, počet pozretí videa, počet lajkov. Všetky tie veci, ktoré taký človek potrebuje vidieť, či už na Facebooku, Instagrame, Twitteri alebo YouTube.

Kde si prišiel na také počítadlo?

Sám som tvorca obsahu a chcel som si vyrobiť niečo, aby som nemusel zakaždým brať do ruky telefón, na počítači otvárať nové okno, či hľadať v YouTube Creator Studiu. Takto sa pozriem len vedľa monitora a hneď viem. Je to ako všetky projekty – robím to v prvom rade pre seba a postupne sa k nim dostávajú aj iní ľudia.

Ako si sa dostal ku Gogovi?

Pracujem vo Virtual Medicine a môj šéf a zakladateľ Tomáš Brngál sa s ním pozná. Keď som mu to raz večer ukázal, povedal, že je to super, dá mi kontakt na Goga, spravíme videjko a ukážeme mu to. A Gogo bol z toho nadšený. Tak sme to začali spolu riešiť.

Pamätáš si prvú vec, ktorú si vyrobil?

Z takýchto väčších to bol ovládací panel na jeden letecký simulátor s raketami. To bolo asi rok dozadu, keď som nastupoval na dvojtýždňovú prax do FabLabu. Práve tam sa to dalo zrealizovať, keďže je FabLab je laboratórium, kde majú laserové vyrezávače, CNC fréza, 3D tlačiareň. Tam som sa naučil tieto veci ovládať a začalo ma to veľmi baviť. Feedback od ľudí bol super, niektorí chceli, aby som pre nich nejaké veci aj vyrábal. Tak som v tom pokračoval.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Ty máš 17 rokov a robíš asi tisíc projektov, vyvíjaš si sám kopu vecí. Kde sa to v tebe vzalo?

Veľa vecí som začal robiť asi pred dvoma rokmi, keď som nastúpil na strednú elektrotechnickú školu. To ma doviedlo k tomu, že som sa začal tomu viac venovať, pozerať si videá na YouTube, ako iní niečo vyrábajú. Vždy som tie ich projekty však chcel dotiahnuť trošku ďalej, nejako ich vylepšiť, pridať tam niečo. A tak som začal vyrábať vlastné veci.

Čo znamená, že si chcel k tomu pridať vlastné veci?

Napríklad taká meteo stanica nie je úplne unikátna vec, je ich veľa. Aj na YouTube, keď si pozrieš videá, je ich plno. Ale väčšinou to ľudia majú na stole ako guču káblov, nejako to funguje, no nie je to dokončené. Ja som to chcel ešte vylepšiť a dať do konečného stavu.

Vždy si vedel, že chceš takto konštruovať veci?

Otec je programátor a počítačom sa venujem úplne od malička. Elektronika, počítače, to bolo vždy moje. Vybral som si aj elektrotechnickú školu a myslím, že to bola najlepšia možná voľba. Veľmi ma motivovali videá na YouTube. Keď som videl, ako niečo ľudia vyrobili, aj ja som si chcel skúsiť niečo spraviť. A úplne ma to pochytilo.

Asi si sa neučil všetko len z YouTube, či?

YouTube je super vec, čokoľvek si naťukám, nájdem to tam. Všetko sa v podstate učím doma sám. Takisto je na internete kopec literatúry. V škole sa skoro nič nenaučím. Pomaly tam ani nechodím, mám strašne veľa projektov, aj súťaží, a cestujem s týmito vecami na rôzne prezentácie.

Prečo myslíš, že sa v škole veľa nenaučíš?

Čakal som od tej školy asi niečo iné. Veľa učiteľov učí predmety tak, aby sme to nejako vedeli, aj osnovy sú postavené tak, že tie veci sa nedajú naučiť do takej miery, ako by bolo potrebné. A potom nerozumieme mnohým súvislostiam.

V tom zmysle, že je to tak veľa a je to tak do hĺbky? Alebo nie sú úplne praktické tie predmety?

Podľa mňa chýba systém, je to rozhádzané. Jednu vec sme sa napríklad učili trikrát za jeden školský rok, na rôznych predmetoch a v iných časoch. Bolo to chaotické. Keby sme to mali raz na všetkých troch predmetoch, ale z iných pohľadov, tak by to bolo oveľa lepšie.

Ty si v ktorom ročníku?

Idem do tretieho na strednej.

Ako vyzerá tvoj deň?

Je to rôzne. Ráno vstávam okolo šiestej, keďže musím cestovať celkom ďaleko.

V škole som buď na predmetoch alebo pomáham profesorom s rôznymi projektmi. Nedávno sme napríklad vylepšovali školské laboratórium, kde sme dávali nové prístroje, aby to lepšie fungovalo. Alebo som bol s jedným profesorom na exkurziách vo FabLabe.

Po škole idem domov alebo do práce a pokračujem vo vývoji svojich vecí. Teraz robím v podstate pre štyri rôzne firmy. Spať chodím väčšinou veľmi neskoro. Keď som bol pred súťažou, spal som dve-tri hodiny.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Ako dlho sa dá takto fungovať?

Tak som fungoval dva týždne pred súťažou, potom som sa na to vykašľal, že to tak ďalej nejde.

Stálo to za to?

Tie projekty ma posunuli ďaleko. Je o ne dosť veľký záujem, aj dneska tu sedím, dostal som sa na rôzne prezentácie. Podľa mňa to stálo za to. Ak chce niekto niečo dosiahnuť, tak sa musí tomu venovať a niečo aj obetovať. Napríklad trochu spánku počas dvoch týždňov. To bol ale už extrém. To nie je bežné.

Musíš aj oddychovať nejako.

Veľa ľudí mi hovorí, aby som aj oddychoval, veď na to je víkend. Ale ja beriem víkend tak, že môžem dva dni nonstop pracovať, že ma nik neruší a môžem byť za počítačom alebo v dielni a robiť niečo. To je v podstate môj oddych.

Ale venujem sa aj športu. Spoluorganizujem aj jazdím na Bratislava Inline, chodím behať.

Čiže predstava, že sedíš iba zavretý v dielni celý deň, je mylná?

Určite, mám aj sociálny život 🙂 Myslel som si, že som totálna socka a nikoho nepoznám, ale pomaly zisťujem, že poznám veľa ľudí a získal som dosť kontaktov.

Ako stretávaš týchto ľudí?

Na rôznych prezentáciách mi dalo kopec ľudí vizitky, keď ich zaujali veci, čo robím.

Čo na tvoje aktivity a prístup k škole hovoria učitelia?

Niektorí to tolerujú, niektorí s tým už majú problém. Tí, ktorí ma podporujú, to berú tak, že super, že aj školu prezentujem. Iní zas hovoria, že škola je priorita, a že ak tú idem zanedbávať, je to veľmi zlé. Tak si od ďalšieho roka chcem vybaviť individuálny študijný plán, aby som sa mohol venovať viacej svojim veciam.

Ale niektoré predmety asi sú dôležité, nie? Napríklad po anglicky musíš vedieť, keď budeš chcieť ísť do sveta s týmito projektmi.

Všetky videá pozerám v angličtine, všetky prezentácie robím v angličtine. Všetky programy mám v angličtine. Čiže technická angličtina nie je pre mňa absolútne problém. Na hodiny angličtiny chodím, naučil som sa gramatiku a nejaké ďalšie veci k tomu, čo zatiaľ potrebujem.

Rodičia ťa podporujú?

Celkom áno. Napríklad keď som potreboval odviezť, otec ma odviezol, lebo ešte nemám 18, tak môžem jazdiť iba s dospelým. Tiež nemal problém ostať tam so mnou do rána hore a pomáhať, keď som pred súťažou potreboval. Prípadne mi niečo zasponzoruje, keď potrebujem.

Mamka má občas problém a povie mi, že aj vyspať by som sa mohol, či som sa zbláznil, že nespím. Ale už sa snažím s tým niečo robiť, time manažment je dôležitá vec.

Čo sa s tým snažíš robiť?

Minimalizovať niektoré projekty a niekoho k sebe zobrať. Začínam hľadať ľudí, lebo som dostal viaceré ponuky a už by sa mi zišiel niekto ďalší, kto by aspoň montoval alebo aj vyvíjal.

V akom štádiu sú tie tvoje projekty? Hovoríš, že máš aj nejaké objednávky, ľudia to chcú. Chceš z toho urobiť podnikanie?

V podstate áno. Keď budem mať 18 budúci rok, chcem si založiť firmu a začať to už aktívne riešiť.

Čakajú ťa ešte dva roky na strednej. Potom máš aké plány?

Asi vysokú školu, FEIku, študovať elektrotechniku.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Čiže rozmýšľaš, že pôjdeš ďalej študovať? Lebo hovoríš, že v 18-tich si chceš založiť už aj firmu.

To sa dá nejako rozvrhnúť a zmanažovať. FEIka je hneď vedľa FabLabu, takže to iba skončím školu a rovno môžem ísť robiť. Tá škola mi tiež asi niečo dá, naučím sa tam niečo navyše, ďalšie technické veci, čo mi pomôžu pri mojich projektoch.

Kde toto všetko chceš dotiahnuť? Aká je tvoja vízia?

Chcel by som mať firmu, kde by som vyvíjal produkty, ktoré by ľudia reálne používali a mali by z nich niečo. Takisto chcem ďalej robiť videoprodukciu, mám svoje YouTube kanály, či už vzdelávacie alebo o hrách.

Spomeňme tie YouTube kanály, ak by si ťa chcel niekto pozrieť.

Všetky sa majú v názve „instructor“, čiže napríklad Game Instructor alebo Electronic Instructor či Engineering Instructor.

Poďme hlbšie do tvojho kreatívneho procesu. Ty máš nápad a čo sa deje ďalej?

Začnem prieskumom na internete, či niečo také už je. Väčšinou niekto podobnú vec robil, nikdy nie som prvý človek na svete. Vždy sa však dá tomu dať nejaká pridaná hodnota, urobiť inak, lepšie, originálne.

Čiže neodradí ťa, keď už vidíš že niečo je vytvorené?

Nie, lebo dá sa to vždycky urobiť ináč. Väčšinou sú na tých zariadeniach aj nedostatky. Cieľom väčšiny tých, ktorí tieto veci vyrábajú, sú peniaze. Keďže som ešte študent, mňa to až tak nezaujíma. Robil som všetko najlepšie, ako som vedel, a až teraz viem, čo z toho budem mať.

Peniaze ťa nezaujímali, ale potreboval si ich napríklad na materiál. To ti rodičia platia?

Zatiaľ áno. Ale ako som spomínal, už pracujem, takže už nemám problém utiahnuť to aj sám.

Popri svojich projektoch aj dosť cestuješ.

Áno, napríklad nedávno som bol v Budapešti na prezentácii, kde nás učili, ako dostať veci do produkcie v Číne, keby som chcel vyrábať vo veľkom. Ide o iniciatívu FabLabu s názvom FabLab to Industry.

Sú prázdniny, ako ich tráviš?

Na prázdniny som sa neskutočne tešil, lebo sa môžem naplno venovať svojim veciam a cestovať. Bol som napríklad pozvaný do švajčiarského CERNu. Mal som tam pôvodne ísť na dva týždne na stáž, ale už som mal vybavenú prax vo FabLabe a nechcel som to zrušiť. Tak sa tam idem pozrieť.

Keby sa niekto chcel s tebou skontaktovať alebo reagovať na tvoju výzvu, že hľadáš ľudí, ako ťa najlepšie nájde?

Najlepšie cez LinkedIn.

Dobre, ďakujem ti pekne.

Aj ja ďakujem.

Foto a video: Martin Haburaj