Maj otvorenú myseľ a kritiku ber ako to, čo ťa môže posunúť

„Na podnikaní sa mi páči, že keď sa na to cítim, môžem niečo vytvoriť.“

Čo sa v rozhovore dozvieš?

• Prečo ísť študovať do zahraničia a prečo občas neposlúchnuť radu učiteľov
• Ako sa od bavlnených kabátov dostať k výrobe spodnej bielizne
• Že aj alergia ti môže zmeniť životnú cestu k lepšiemu
• Prečo je lepšie na niektoré veci využívať služby špecialistov
• Prečo je v biznise dôležitá angličtina

A mnoho iného

Jemná blondínka, ktorá dizajnu zasvätila celý život. Študovala v Plzni a v Bratislave. Vďaka bakalárskemu projektu pochopila, že so syntetickými materiálmi už nikdy robiť nechce.

Fascinovala ju prírodná bavlna, začala z nej robiť kabáty. Ohlas však nebol veľký, a tak sa s kamoškou z výšky rozhodli pre navrhovanie spodnej bielizne pod značkou creeme. V budúcnosti by chcela, aby bola značka úspešná aj vo svete.

Predstavujeme ti Soňu Vidiečanovú (25).

Soňa, od kabátov k spodnej bielizni – to je veľmi zaujímavá cesta. Kde to začalo?

Na výške som stretla Katarínu, s ktorou sme si dosť rozumeli. Riešili sme otázku, čo by sme mohli spolu vytvoriť, aká je diera na trhu. Ja som sa od návratu z Plzne venovala svojmu rozvoju v oblasti podnikania.

Ešte som síce nepodnikala, nemala som svoju značku, ale navštevovala som rôzne eventy a vzdelávacie aktivity. Kamoši chodili žúrovať, ja som vysedávala na eventoch. Chcela som zistiť, o čom vlastná značka má byť a čo všetko obnáša jej vytvorenie. Chodila som napr. aj na Ekonomickú univerzitu na prednášky pre verejnosť, či od Connect coworkingu, kde som stretla veľké množstvo zaujímavých ľudí.

Ako si tieto eventy vyhľadávala?

Najprv som to musela vyhľadávať sama a neskôr algoritmus Facebooku mi začal tieto eventy navrhovať sám.

Kedy padlo rozhodnutie „V poriadku, idem podnikať“?

Minulý rok v marci sme sa zapojili do súťaže S Brand – Udržateľná značka budúcnosti na akcii Slou fashion days, ktorú sme aj vyhrali. Podmienka súťaz bola vytvoriť vlastný biznis plán, na základe ktorého nás odborná porota na udržateľnosť vybrala. Vyhrali sme vtedy sumu deasaťtisíc českých korún, ktoré sme investovali do videa pre crowdfunding.

Ako si zvládala riešiť školu aj crowdfundingovú kampaň?

Mala som dosť nabitý program, ale vôbec mi to nevadilo. Škole som sa venovala menej, vedela som, že to tam už nejako prežijú. Dva týždne pred obhajobami sme už mali pripravené video. Keď som učiteľom na štátniciach povedala, čo chcem robiť, tak ma vysmiali. Mali pocit, že vyrábať spodnú bielizeň z prírodnej bavlny je úplne najhorší nápad. Neriešila som to. Nebrala so ich názor vôbec do úvahy. Vedela som, že to pôjde.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Prečo práve prírodná bavlna?

Niekoľko rokov som študovala dizajn. V Plzni, kde som študovala bakalára, som sa venovala syntetickým materiálom. Ako som pripravovala bakalársku prácu, dostala som na ne alergickú reakciu. Na to, aby reakcia odznela, som musela chodiť k lekárovi na injekcie. Problémom bol histamín. Vtedy som si povedala, že so syntetikou už nechcem robiť.

Po nástupe na magisterské štúdium tu, v Bratislave, som začala tvoriť iba z prírodných materiálov. Z prírodnej bavlny som robila kabáty. Vytvorenú kolekciu som dala do butiku, kde je dodnes. Prišla som na to, že ľudia nemajú o takéto kabáty záujem. Tvorby z prírodnej bavlny som sa však nechcela vzdať, a tak som začala rozmýšľať, kde by som ju vedela reálne použiť.

Rozmýšľala si niekedy aj nad tým, že by si nešla do svojej značky, ale že by si sa niekde po škole zamestnala?

Nie, ja som rozbiehala značku už počas vysokej školy. V jednom období som riešila magisterskú prácu a zároveň som riešila aj značku, čo bolo dosť namáhavé. Ale ani raz som nepochybovala, že by som chcela alebo mala robiť niečo iné.

Kde sa ti lepšie študovalo? Vieš porovnať školu v Plzni a v Bratislave?

Štúdium v Plzni bolo pre mňa najlepšie. Nezískala som tam síce informácie o tom, ako budovať značku, ale tam som sa najviac naučila, o čom dizajn skutočne je.

Módny návrhár je tu na Slovensku považovaný za umelca, čo nie je úplne pravda. Musí vedieť v prvom rade chápať trendy, a to nie čo sa týka počtu volánikov na sukni, ale to, čo je v tejto dobe nové, a ovládať množstvo faktov z iných odborov a doniesť to do toho svojho. Napríklad by mal vedieť, že aj ekologia je podstatná a taká ekokoža sa dá vyrobiť z ananásových listov, aby to potom mohol aplikovať v odevnom priemysle napr. na kabelky.

Akým spôsobom ste projekt financovali? Dávali ste do toho aj iné zdroj než len crowdfunding?

Až teraz do toho dávame aj vlastné peniaze. Crowdfunding nám veľmi pomohol, veľa ľudí sa vďaka tomu o nás dozvedelo. Skôr sme sa popálili na dielňach.

V akom zmysle?

Nevedela som pochopiť, ako sa niektorí ľudia dokázali za tak nízku kvalitu ušitia výrobkov postaviť. Dostali sme sa až do bodu, že sme nemali čo predávať. Pritom sa stále snažíme podporovať lokálnu výrobu. Iba nite nechávame na zákazku vyrábať v Holandsku a zapínanie z Taliansku. Inak vyrábame u lokálnych dodávateľov. Bolo to však jedno z najťažších období.

Ako si to vyriešila?

Nechali sme to tak, lebo ten čas, ktorý by sme strávili hádaním sa s dodávateľmi, že kto komu dlží peniaze a za čo, sme mohli využiť aj lepšie. Nemalo to zmysel. Niektoré dielne prijali naše požiadavky alebo sme jednoducho hľadali iné dielne.

Čo ti pomáha v takýchto krízových situáciách?

Veľmi veľa čítam a baví ma to. Vždy idem do kníhkupectva a veľa čítam. Niekedy si len tak v nejakej zalistujem a na náhodne otvorenej stránke nájdem odpoveď.

Aká kniha ťa najviac v poslednej dobe oslovila?

Určite Trhák aneb 21 kapitol o vašem mozgu od pána Čmolíka. Tá kniha ti reštartuje úplne myseľ. Zistila som, ako všelijako sa psychológia využíva v marketingu a pri predaji. Napríklad kvety v priestoroch obchodu v nás podporujú pocit čerstvosti ponúkaného tovaru. Neuromarketing robí veľmi veľa.

Si kreatívna?

Myslím si, že som, ale nie čo sa týka šitia, ale skôr v tom, že dokážem vymyslieť projekt a pracovať na ňom. Ako príklad môžem uviesť naše „neobyčajné tričko“. Ľudia reagovali na vysokú cenu trička, a tak sme sa rozhodli im na príbehu trička ukázať, koľko jeho výroba v skutočnosti stojí. Popritom sme sa zapojili aj do charitatívnej činnosti.

Ako ten „príbeh“ výroby vyzerá?

Kreslenie a návrh je jedna vec, ale druhá vec sú dodávatelia a jednotlivé komponenty, ktoré na ich výrobu potrebuješ. Spodná bielizeň sa tvorí priamo s dielňami, nie je to ako navrhovať a šiť napríklad spoločenské šaty. Vieme, čo chceme, a dodávatelia nám vyrábaju textily aj kovové komponenty na mieru.

Sme dosť náročné. Nie každý oslovený výrobca vie splniť našu predstavu o kvalitnej spodnej bielizni. Vždy sme mali všetko dopredu poriadne premyslené tak, aby jednotlivé komponenty nekončili na skládkach, ale aby bolo možné znova ich použiť a prípadne rozložiť. Okrem toho, že bielizeň musí byť funkčná a separovateľná, musí byť aj pekná a príťažlivá. To je veľmi dôležité.

Mala si pri podnikaní vzor v rodičoch? Podnikajú aj oni?

Nie, moji rodičia nepodnikajú. Môj otec je úplne zlatý. Keď sa ho opýtam, ako je možné, že niektorým podnikom sa tak skvele darí, tak mi vždy len povie, kiež by vedel a mohol mi pomôcť 🙂

Veľa vecí som si študovala sama. Treba veľa študovať ešte predtým, než sa začne so samotným podnikaním. Taktiež je veľmi dôležité venovať manažmentu podniku a nastaveniu jednotlivých procesov. Prvý rok je podľa mňa presne na to, aby sa veci poriadne nastavili, ak chceme budovať veľkú značku.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Kde vidíš creeme v budúcnosti?

Keď som len tak rozmýšľala, na aký trh by sme mohli ísť, padalo do úvahy napríklad Nemecko. Vtedy som stretla človeka, ktorý mi poradil, aby som sa zamerala na poľský, maďarský trh či okolité krajiny Slovenska.

Čo ti podnikanie dáva?

Takmer všetci hovoria o slobode, ale ja sa slobodne naozaj cítim. Páči sa mi, že keď sa na to cítim, môžem niečo vytvoriť. Manažujem si čas sama, zadávam si svoje vlastné ciele, ktoré musím splniť a sama sa aj kontrolujem. Mám rada, keď robím nové veci.

Je niečo, čo ti podnikanie vzalo?

Ani nie, mám dosť času na všetko, čo chcem. Rada tvorím, venujem sa svojmu rozvoju a spoznávaniu nových ľudí. Moje okolie si zvyklo, že píšem veľmi pozitívne emaily a správy. Snažím sa slová používať bez záporu 🙂

Ako máš vyriešený time manažment? Používaš nejaké appky?

Máme vytvorenú excelovskú tabuľku s plánmi na celý rok. Tam som poznačila, na čom sa má pracovať. Teraz som začala používať program Asana, kvôli nášmu programátorovi. Najčastejšie však využívam digitalny kalendár od google a klasický zápisník na zachytenie napadu či poznámky v prítomnosti.

Čo na svojej práci nemáš rada, ale musíš to robiť?

Nemám rada, keď sa musím osem hodín venovať manuálnej tvorbe a nemôžem rozmýšľať, čo ďalšie by sme vedeli s creeme urobiť. Ak manuálne, tak ma baví napríklad hľadať nových dodávateľov. To robím aj po večeroch. Robiť grafiku a vymýšľať fonty do fotky, to je pre mňa najhoršie. Našťastie na to už máme grafika.

Od koho najčastejšie prijímaš kritiku? Vieš sa z nej poučiť?

Podľa toho čo. Aj zákazníci vedia dať skvelú spätnú väzbu, nie len na produkty, ale aj na komunikáciu. Ak som napríklad dostala informáciu, že niečo na webe nevedia nájsť, upravili sme to a ihneď sme informovali aj zákazníka.

Čo je podľa teba pre začiatky v podnikaní najdôležitejšie? Aký by mal byť mladý podnikateľ?

Mal by mať otvorenú myseľ a brať kritiku ako niečo, čo ho môže posunúť. Určite musí mať pripravený dobrý biznis plán a dodržiavať ho. Bez toho to nepôjde. Veľa sa vzdelávať a mať mentorov. Ja raz chcem mať tiež svojho mentora.

Vieš, kde ho budeš hľadať?

Napríklad cez Združenie mladých podnikateľov. Alebo veľa ľudí som spoznala aj na rôznych eventoch. Rady skúsenejších sú dôležité, no v biznise musíš vnímať hlavne svoje srdce a spoliehať sa na intuíciu.

Aký odkaz by si dala mladým začínajúcim podnikateľom?

Určite sa venovať angličtine. Ja po anglicky rozumiem, ale cítim, že by som mala byť oveľa lepšia a vedieť plynule komunikovať. Dosť by mi to pomohlo. Zvažujem aj Erasmus for Young Entrepreneurs zameraný na mladých podnikateľov.

Kde ťa naši čitatelia môžu najlepšie zastihnúť, ak by sa chceli niečo spýtať?

Najlepšie cez email na info zavináš creeme.eu.

Ďakujeme za rozhovor, Soňa.

Foto a video: Martin Haburaj