Nemal ani 21, keď zavrel svoj prvý startup. Dnes to považuje za správne rozhodnutie

„Keď sa chceš pohnúť ďalej, nemôžeš rozmýšľať, čo by mohlo byť. Veci sa dejú tu a teraz.“

V rozhovore sa dozvieš,

• čo je to biznis speed-dating,
• prečo sa oplatí robiť niečo naviac,
• ako si „vybojovať“ individuálny študijný plán,
• aký podcast si vypočuť, keď premýšľaš, čo ďalej,
  
• že koniec môže znamenať nový začiatok,

a mnoho iného.

Ekologické projekty ho bavili už od 15-stich. Najskôr to bol systém manažovania odpadovej vody pre školu, potom eko-dom, až sa na súťaži stretol so svojím budúcim spoluzakladateľom. Ten prišiel na súťaž s prototypom nabíjačky na bicykel.

Chalani sa dali dokopy, vzniklo Ridelo. Keď mali prvú investíciu takmer na stole, bolo nevyhnutné upraviť technickú špecifikáciu. Investor odstúpil, projekt zavreli. Skúsenosti, ktoré počas neho získali, sú však na nezaplatenie.

Niektorí o ňom hovoria ako o „ose v zadku“ – ide za cieľom, kým ho nedosiahne. Chcel feedback investora? Oslovil ho na evente. Potreboval individuálny študijný plán? Zavolal ministrovi školstva. Dnes má 21, pracuje ako business developer pre blockchainovú firmu a rozbieha svoj nový projekt.

Predstavujeme ti Filipa Tomášku (21).

Filip, ty si mal 18-19, keď ste išli uzatvárať seed investíciu pre startup Ridelo vo výške 150 000 eur. Nakoniec ste ju neuzavreli, ale mali ste už podpísaný term sheet. Ako si sa k tomu dostal?

Keď sme mali prototyp Ridelo nabíjačky, chodili sme po konferenciách. Jednou z nich bol aj Wolves Summit v Poľsku, kde sa konal tzv. speed-dating. V aplikácii si si dopredu dohodol stretnutie a na 15 minút si mohol debatovať s potenciálnym partnerom, investorom alebo zákazníkom o tom, aké sú medzi vami synergie, a či to dáva zmysel.

Tam sme stretli potenciálnych investorov. Mali sme 5-6 kontaktov, z toho dvaja sa rozhodli, že budú s nami komunikovať ďalej. S jedným z nich sme sa dostali po term sheet, už sme mali odkomunikované podmienky zmluvy aj všetko okolo toho. My sme trochu zmenili technickú špecifikáciu produktu, a tak tesne pred Kikcstarter kampaňou nám povedal, že do toho nejde.

Prečo ste to urobili, keď už ste mali dohodu?

Z fyzikálneho hľadiska nebolo možné, aby prototyp v pôvodnej verzií dával takú elektrickú energiu, ako bolo pre nás potrebné. Ďalším vývojom prototypu s podporou ministerstva školstva sa zmenil celý produktový aj technický dizajn a zároveň aj umiestnenie nabíjačky na bicykli, ktoré sa stalo univerzálnejším.

Týmto sme naplnili naše požiadavky a dúfali sme, že to presvedčí aj investora, s ktorým sme boli v neustálom kontakte. Preto sme boli veľmi zaskočení, keď nám oznámil, že spoluprácu s nami prerušuje. Ale taký je biznis, nie vždy to vyjde.

Ako ste sa cítili, keď vám investor povedal, že do toho nejde?

Prvých pár hodín sme boli sklamaní, avšak rozhodovanie o tom, či skončiť alebo pokračovať trvalo ďalšie dva mesiace. Počúvali sme rôzne podcasty, čítali sme články na túto tému a debatovali sme. Nechali sme si to uležať v hlave. Nášmu rozhodnutiu pomohli aj rady mentorov.

Aké to bolo skončiť vlastný projekt, na ktorom si pracoval dva a pol roka?

Ako som povedal, boli sme sklamaní, zároveň to bolo oslobodzujúce, pretože nás to už zväzovalo. Toho dva a pol roka sme na tom tvrdo makali, bol to náš prvý projekt a nemali sme systém. Robili sme všetko do radu, spontánne. Keď to skončilo, boli sme aj radi.

Bola to pre nás dobrá skúsenosť, veľa sme sa naučili. Čas aj peniaze, ktoré sme do projektu investovali, nám dali ďaleko viac skúseností a vedomostí, ako by nám dokázalo dať hocičo iné. Keď prišlo rozhodnutie, že s Ridelom končíme, mali sme už víziu, čo budeme robiť ďalej.

Prečo si sa v už v takom mladom veku začal zaoberať práve nabíjačkou na bicykel? Čo ťa k tomu viedlo?

Neviem, či na to odpoviem úplne presne. Ja som od svojich 15-16-tich rokov robil ekologické projekty. So spolužiakmi v škole sme navrhli napríklad systém manažovania odpadovej vody spojený so solárnymi panelmi.

Raz za nami prišla učiteľka, či sa nechcem zúčastniť súťaže na tému obnoviteľných zdrojov energie. Mňa to vždy zaujímalo, a tak sme si so spolužiačkami povedali, že poďme do toho. Raz som sa prihlásil na tú súťaž s návrhom eko-domu. A vtedy som stretol  Adriána.

Nápad s nabíjačkou bol jeho?

Áno, on už tam mal prototyp nabíjačky. Počas cesty na tú súťaž sa viezol na bicykli a nabíjal si telefón. Pri obede sme sa dali do reči a napadlo mi, že je to zaujímavý gadget, že by to ľudia ocenili. Bol to však len prototyp, tak sme si povedali, že to skúsime posunúť ďalej a pozrieme, či sú nejaké iné dostupné riešenia na trhu a pôjdeme sa pozrieť na nejaké eventy.

Ty si sa na ten prototyp pozrel viac biznisovo?

Vedel som, že to nie je to pravé orechové. Išli sme na prvý event, kde sme stretli Jiřiho Vichereka z Rockaway Capital. Povedal som mu, že „Pozri sa, máme tu produkt. Toto je naša nabíjačka na bicykel.“

On na nás pozrel a hneď nás zastavil, že toto nie je produkt, že si budeme musieť ešte veľa načítať a veľa pracovať na tom, aby sme z toho spravili produkt. Ale že to dáva zmysel, a keď sme to rozpracovali do takejto podoby, máme na tom pokračovať ďalej. Poradil nám, čo a ako ďalej, čo si načítať, kam chodiť.

Čo vám poradil?

Povedal nám, ako postupovať a čo musíme spraviť, kým sa dostaneme k prvej investícii. Všetko, čo sme potrebovali, sme našli na internete – competition matrix, trhový research, investičný plán, a podobne.

Potom ste začali oslovovať ďalších ľudí?

Áno. Jedným z prvých bol náš terajší mentor – Peťo Dendis (spoluzakldateľ Zero2Hero – pozn.red.). Počuli sme na neho dobrý feedback ako na človeka, ktorý sa v tom čase venoval startupom na Slovensku. Našiel som si na neho kontakt, napísal som mu email s popisom produktu a naším príbehom. Jeho to chytilo, hneď mi zavolal. Prvý telefonát trval dve a pol hodiny. Povedal, že ide do toho s nami, že chce byť naším mentorom a chce s nami spolupracovať.

Čo znamená, že bol váš mentor? Ako vám reálne pomáhal?

Pomáhal nám pri ťažkých rozhodnutiach. Vedel nás spojiť s rôznymi ľuďmi zo slovenského startupového ekosystému, dával nám aj biznisové rady, ale aj osobnostné. Vybudovali sme si s ním vzťah.

Teba ako Ridelo zmenilo? Keď sa pozrieš na seba v deň, keď si stretol Adriána a keď sa pozrieš na seba v deň, keď ste zavreli projekt? V čom bol Filip Tomáška iný?

Nabral som skúsenosti, zlepšil som sa v komunikácii, či už v biznisovej alebo čo sa týka jazykov. Na biznisových meetingoch, calloch, emailoch som si vycibril angličtinu.

Keď už teraz pracujeme na tom novom projekte, nejdeme do toho hrrr, ale zamýšľame sa, čo môže ktorý krok v budúcnosti znamenať. Ideme na to štrukturovane, všetko si plánujeme, všetko si pripravujeme, aby neprišiel moment, že sme niekde spravili chybu. V biznise je 100 vecí, na ktoré musíš dávať pozor. A keď pokazíš 4-5 z nich, môže to mať veľký dopad.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

V istom momente ste asi museli založiť Ridelo ako firmu.

Dlho sme firmu nemali. Zakladali sme ju až v januári 2017, po roku aj pár mesiacoch. Už sme napríklad chceli čerpať granty a podporu, čo SBA (Slovak Business Agency) ponúka startupom.

Ako ste sa zorientovali v zakladaní firmy?

Tiež sme si to všetko naštudovali. Na internete sme vyhľadali potrebné veci a dostali sme dobrý kontakt na človeka, ktorý nám s tým pomohol.

Ako ste vyriešili to, že Adrián ešte nemal 18?

Keď sme zakladali firmu, on mal 17, ja 19. Papiere u notára za neho podpisovala mama. Problém bol, že ako 17-ročný mohol byť majiteľom firmy, ale nemohol byť konateľom. Plán bol, že majitelia budeme dvaja a konateľom do Adriánových 18-tich budem ja. To nám neprešlo.

Adrián teda bol ako tichý spoločník a ja som mal do 18-tich rokov jeho podiel. Keď dovŕšil 18, podpísali sme zmluvu a podiel som previedol na neho, aby bolo všetko právne v pohode.

Ako ste skĺbili školu a vlastný startup?

Do určitého momentu som mal denné štúdium, ale ani ja ani Adrián sme už po čase nemohli chodiť každý deň do školy. Bolo to náročné, keď sme mali stretnutia v Bratislave a niekde aj za hranicami Slovenska. Potrebovali sme si čas plánovať podľa našich potrieb.

Nechceli nám však umožniť individuálne štúdium a dlho sme sa s tým pasovali. Až dokým som nestretol vtedajšieho ministra školstva a nešiel suverénne za ním, že dobrý deň, toto je Ridelo, tu je Adrián, tu je Filip, toto je náš projekt a chceli by sme nejakú podporu.

Aká bola jeho reakcia?

Že to znie zaujímavo, že sa mu to páči. Podal mi vizitku s tým, že keď budem niečo potrebovať, mám mu zavolať. Pár dní na to som mu zavolal s tým, že by sme chceli nejakú tú podporu a či by mohol napísať list do našej školy, aby nám umožnili individuálny študijný plán.

Vďaka listu pána ministra nám škola umožnila individuálne štúdium a ministerstvo náš projekt podporilo aj finančne. V škole mi neverili, že som takéto niečo vybavil a podpichovali ma, že si vymýšľam. Keď ten list prišiel, všetci mali vypleštené oči 🙂

Ako vás podporovali rodičia?

Rodičia nás podporovali od začiatku. Síce sme nedostali žiadnu väčšiu finančnú podporu, boli vždy ochotní požičiať nám auto, prípadne nás zaviesť na súťaž či konfereciu, poskytnúť cenné rady, a podobne.

Vždy si vedel, že chceš raz podnikať?

Bolo to vo mne. Vždy som vedel, že nebudem chcieť pre niekoho pracovať. Mám rád, keď si sám manažujem veci aj svoj čas.

Vedel si, čo všetko musíš spraviť preto, aby si raz mohol byť sám sebe pánom?

Áno. Vždy som sa snažil robiť niečo viac, čo iní počas školy nerobili, či už to bola stredná alebo teraz na výške. To ma dostalo tam, kde som dnes, a dalo mi to skúsenosti, aké mám.

Keď skončilo Ridelo, už ste vedeli, že idete pracovať na svojom ďalšom projekte. Popritom si sa ale aj zamestnal. Prečo?

Adrián bol odhodlaný, že ideme hneď pracovať na tom druhom projekte. Ja som bol opatrnejší. Vedel som, že nemáme dostatočné vedomosti na to, aby sme to vedeli exekuovať. Tak sme sa po spoločných debatách s Adriánom, mentorom a inými kolegami dohodli, že najlepšie bude, ak sa ešte predtým niekde zamestnáme, aby sme získali potrebné skúsenosti.

Popri tom si sa dal ešte na výšku. Prečo?

Bolo to z vlastného presvedčenia, ale aj kvôli rodičom. Jednak im chcem spraviť radosť, no tiež nechcem pred ostatnými vyzerať ako stredoškolák, čo má nejakú víziu a snaží sa podnikať.

Dúfam, že sa mi to podarí dokončiť, lebo je to časovo náročné. Predmety ako matematika si vyžadujú nielen čas, ale aj úplnú koncentráciu. Rodičia stále hovoria, že vzdelanie je prvoradé. Ja mám však tie priority nastavené inak.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Ako vyzerajú tvoje dni?

Keď sa podarí, chodím spávať okolo 11-tej, keď je veľa roboty aj o jednej. Vždy sa snažím spať minimálne sedem hodín. Optimálne osem, potom sa cítim v pohode. Keď spím menej ako šesť, viem, že za ten deň nebudem taký produktívny.

Stáva sa mi, že ráno si ako prvé pozriem telefón a riešim veci hneď z postele. Viem, že to nie je dobrý zvyk. Teraz sa to snažím obmedziť. Keď mi zazvoní budík, telefón nechávam bokom. Spravím si raňajky a vyriešim správy a e-maily. Potom sa venujem úlohám, ktoré si vyžadujú viac času. Robím z domu, ale dochádzam aj do firmy.

Pracovať z domu je náročné, čo sa týka sebadisciplíny. Ako to riešiš?

Ja som s tým v pohode. Môj otec pracuje pre firmu na home-office už 15 rokov, čiže som si na to zvykol a je to pre mňa prirodzené.

Aj oddychuješ?

Áno. Playstation, dobrý filmy, beh, plávanie alebo yoga.

Hovoríš, že ste sa zmierili s tým, že Ridelo skončilo. Ale nie je vám ľúto, že produkt, ktorému ste verili, ktorý by mohol reálne ľuďom pomôcť, jednoducho nebude?

Je to za nami. Ale v tom momente sme boli presvedčení, že by niečo z toho mohlo byť. Keď sa chceš pohnúť ďalej, nemôžeš rozmýšľať, čo by mohlo byť. Veci sa dejú tu a teraz. Teraz sme sa rozhodli, že to ukončíme, už nad tým nebudeme polemizovať. Tam to končí.

Bol nejaký fail, ktorý ťa posunul dopredu? Že si najskôr bol z neho mimo, ale potom si si povedal, že to stálo za to a dobre, že sa to stalo?

Bolo ich viac, ale ten, z ktorého som sa poučil najviac, je, že nikdy sa nespoliehaj iba na jednu možnosť. Spravili sme túto chybu pri investorovi – komunikovali sme len s jedným, ďalšie alternatívy sme začali riešiť, až keď nás prvý investor odmietol.

Keď máš ťažšie chvíle, čo ťa najviac motivuje?

Keď sa navzájom podporíme. Keď je nejaká výzva a bez problémov sa o nej porozprávame. Povieme si, aké sú možnosti, ako sa to dá vyriešiť.

Aké sú top 3 knihy, blogy, podcasty čo ťa najviac posunuli?

Gary Vee podcasty. Čo sa týka kníh, tak nový životopis Steva Jobsa.

Keď sme sa rozhodovali, či ukončiť Ridelo, tak Tim Ferriss mal výbornú epizódu podcastu. Niečo v zmysle „When to quit“ – kedy je tá správna chvíľa skončiť. Dal tri zaujímavé otázky, ktoré si máš zodpovedať – či ťa napĺňa to, na čom pracuješ, či by si sa znova pustil do takéhoto projektu, keď už máš tú skúsenosť, a posledná bola, či veríš tej vízii, ktorej si veril na začiatku.

Keby niekto sa ťa chcel niečo spýtať, poprosiť ťa o nejaký mentoring, ako ťa najlepšie nájde?

Cez LinkedIn sa vieme spojiť alebo napísať mi na môj osobný email tomaska.filip zavináč gmail.com.

Ďakujem pekne.

Foto a video: Martin Haburaj