Inšpirácia

Jakub Vríčan z Pure Love: “Netreba zachraňovať planétu, ale ľudí.”

jakub vrican pure love

Skúšať, robiť chyby a poučiť sa z nich – aj toto sú Jakubove slová, ktorými sa riadi. Ak ste sa nikdy nezúčastnili workshopu výroby peňaženiek z tetrapakov či neprišli na kávu do jeho kaviarne, určite ste ho stretli, keď brázdil ulice Trnavy na skateboarde a venčil svojho psíka Dorotku. Kubo Vríčan je majiteľom kaviarne Amnesia, zakladateľom projektov Pure Love, Vedomá Trnava a súčasťou kreatívneho združenia Kubík nápadov.

Jakub, prečo si sa začal zaujímať o udržateľnosť a ekológiu? Čo ťa inšpirovalo k tomu, aby si založil projekt Pure Love?

Určite som mal nejaké základy od rodičov a zo života. Do ekologických tém som sa však hlbšie ponoril až na vysokej škole počas magisterského štúdia. Keď som si musel vybrať tému na diplomovú prácu, klasicky som už pár mesiacov meškal.

Vtedy som si k tomu sadol a určil som si tri piliere, ktoré by práca mala spĺňať. Nech to je niečo zmysluplné, aby mohol projekt pomáhať a aby mal umelecký aspekt. Jednoducho, nech to pre mňa má zmysel. Neskôr som pri hľadaní témy zistil, že sa dajú vyrobiť z tetrapakov peňaženky, tak som sa na internete naučil ako na to. 


Jakub so svojou peňaženkou v Kubíku, zdroj: Jakub Vríčan

Mala to byť diplomová práca o tom, ako človek prejde od prvotného nápadu k hotovému podnikateľskému modelu. Takže som v projekte popisoval určitú metodiku. Potom som časom zistil, že iba vyrábať veci z odpadu nestačí a nie je to riešenie.

Teraz vďaka tomu robím workshopy a prednášky, pre deti mám vymyslené hry, snažím sa to stále rozširovať. Väčšina ľudí si myslí, že vyrábam peňaženky a že ich predávam, ale to nie je priorita. Prioritou je skôr motivovať a inšpirovať ľudí, hlavne deti. Je to zaujímavá kategória ľudí, ktorí vedia byť veľmi úprimní a vedia veľa naučiť aj mňa, nielen ja ich.

Čo podľa teba spája všetky projekty, ktorým sa venuješ? 

Spája ich podľa mňa spolupráca. Žiaden projekt by som nedokázal robiť bez kolegov a kamarátov. Určite aj radosť, pretože sa naozaj snažím robiť iba tie veci, ktoré ma napĺňajú, a potom ma tešia. Nerobím veci, ktoré musím robiť, ale skôr to, čo chcem a čo je podľa mňa potrebné robiť.

Povedal by si, že tieto projekty spája aj ekológia a udržateľnosť?

Určite áno, spomenula si aj to, že mám bar. Tam samozrejme moji zamestnanci musia riešiť aj udržateľnú stránku. Väčšinu produktov máme v zálohovaných fľašiach, triedime všetok odpad, používame koncentrované prostriedky, takže tam je aj udržateľnosť či ekológia.

Napríklad aj projekt Vedomá Trnava bol o tom, aby sme verejnosť naučili, ako môžu priložiť ruku k dielu a byť súčasťou riešenia, nie problému. V posledných rokoch sa to však vyvíja skôr tak, že mi nejde veľmi o záchranu planéty.

Myslím si, že  ekológia alebo udržateľnosť ponúkajú spôsob ako žiť udržateľný život. Keď už človek má všetko a nemá problémy ako v súčasnosti ľudia na Ukrajine, alebo má strechu nad hlavou a prácu, tak je celkom prirodzené potom riešiť aj iné veci.  Myslím také, ktoré môžu pomôcť druhým. Planétu netreba zachraňovať, skôr ľudí a to, ako fungujeme. V skutočnosti ide o to, žiť rozumne.

Kto všetko je súčasťou projektu Pure Love?

Oficiálne sme v občianskom združení iba môj brat, ja a moja snúbenica, ale máme takú neoficiálnu klauzulu, že je súčasťou združenia každý človek na svete. A keď nechce byť, musí podať žiadosť. 

Ľudia, ktorí nám pomáhajú, sa striedajú. Ako som vravel, nič by som nedokázal bez ostatných. Každý jeden umelec, ktorý tvorí dizajny, každý človek, ktorý pomáha na workshopoch alebo na iných akciách, na ktorých vzdelávame ľudí. Oficiálne to však nie je nejaký veľký tím. Keď organizujeme konkrétnu akciu,  vždy sa pridajú noví ľudia.  

Mali sme už aj workshop s anglicky hovoriacimi ľuďmi. Ja neviem až tak dobre hovoriť po anglicky, tak som si zavolal kamaráta, ktorý mi s týmto pomohol. Aj o tom je spolupráca. 

Projekt by nemohol fungovať bez umelcov. Som vždy rád, keď sa objaví niekto, kto príde so zaujímavým nápadom. Fantázii sa medze nekladú. Síce peňaženky vyrábam a snažím sa to nejako manažovať, ale bez tých krásnych obrázkov by to nebolo ono.

Ako funguje vaša spolupráca s umelcami, ktorí vytvárajú dizajny?

Väčšinou sa ozvú sami. Niekedy sa stane, že sa s umelcami stretnem na workshopoch a neskôr sa dohodneme na spolupráci. V zásade je to o tom, že chceme odprezentovať ich tvorbu. Ja na nich nemám nejaké nároky na to, čo by malo byť na danom dizajne. Zopár dizajnov spravíme zo starých kresieb a dohodneme sa, či by aspoň jeden alebo dva mohol umelec alebo umelkyňa vytvoriť s nejakou ekologickou tematikou a spojiť to s Pure Love. 

Keď je už dizajn vytvorený, ľudia majú možnosť si peňaženku kúpiť a prispieť. Vždy si zapisujeme, ktorý dizajn si ľudia kupujú a raz ročne si robíme súhrn, na základe ktorého má každý umelec svoj balíček peňazí. To je časť, ktorá ide priamo jemu. Buď mu dáme peniaze alebo mu kúpime umelecké potreby. Často sa však stane, že umelec či umelkyňa peniaze nechcú a povedia, že to nerobia pre peniaze. Chcú, aby sme ich posunuli ďalej. Tak si nájdeme zmysluplný projekt a prispejeme naň. 


Peňaženka vyrobená z tetrapaku s originálnym dizajnom, zdroj: Jakub Vríčan

Takže to vlastne začalo ako podnikateľský nápad a potom sa to zmenilo?

Hneď ako som dokončil magistra, zistil som, že to nie je úplne podnikateľský nápad a založili sme občianske združenie. Funguje to na báze dobrovoľnosti. Som rád, keď sa môžem odvďačiť ľuďom, ktorí sú toho súčasťou. Nerobia to kvôli odmene, ale práve preto ju dostanú.

Áno, no v podstate ti v živote podnikanie aj tak zostalo. Máš občianske združenie, v ktorom riešiš dobrovoľnícku činnosť a zároveň kaviareň Amnesia, ktorá zase súvisí s podnikaním.

Samozrejme, vyštudoval som manažment, tak sa svoje znalosti snažím využívať naplno. Amnesia ma živí, zarábam si ňou. Pure Love je skôr duševná výplata. Hlavne sa tam stretnem s mnohými ľuďmi z odboru, interpretmi a inými umelcami a teší ma to. Je skvelé mať ďalšiu komunitu, ktorá má ten istý zámer.

Ako prebiehajú workshopy? 

Na workshope nejde len o to, aby si človek vedel peňaženku vyrobiť, ale aby si ten proces aj užil. Na deťoch je niekedy vidieť, že sa podceňujú a myslia si, že niečo nedokážu.  Na workshope sa im snažím ukázať, že nevadí, keď niečo neurobia dokonalo.  Chcem, aby si to aspoň vyskúšali a zistili, či im to pôjde. 

Veľakrát sa stane, že si rodičia myslia, že ich deti nevedia strihať alebo spinkovať. Ja sa im vtedy snažím vysvetliť, že to na workshopoch funguje inak.

Peňaženku si chcú často vyrobiť napríklad aj dvojročné deti. Nevedia toho síce veľa urobiť, ale hlavné je, že sú súčasťou  celého procesu. Zabavia sa, aj keď majú len položený prst na spinkovačke. Tak to má význam aj pre ne. To je podľa mňa  hlavná myšlienka. Nie len si peňaženku vyrobiť, ale prispieť a snažiť sa, skúšať veci, ktoré si predtým človek ešte nevyskúšal.

Za posledné dva roky sa toho veľa zmenilo. Pandémia ovplyvnila mnoho podnikov a projektov. Aký vplyv mala na kaviareň a Pure Love a ako si sa vysporiadal so zmenami?

Momentálne sa to upokojilo, predtým sme sa však nemohli stretávať. Vymysleli sme preto online formu, prostredníctvom ktorej ľudia mohli skúsiť vytvoriť peňaženku cez online hovor. Nemalo to však taký úspech. Napriek tomu sme sa však posunuli. 

Keď v súčasnosti robím nejaký fyzický workshop, mám už vďaka skúsenostiam lepšie pripravené veci, je to viac plynulé. Preto to  malo svoj význam. Čo sa týka baru, veľmi dlho sme nemohli mať otvorené, čo ma mrzí. 

Ale keď sme pri pandémii, ekológia bola predtým jednou z ústredných tém – a to sa tiež zmenilo. Je škoda, že je udržateľný spôsob akosi na ústupe a nie je to v mainstreame.

Aké sú tvoje plány v najbližšej budúcnosti?

Prvé, čo mi napadlo, je, že sa o dva mesiace žením, to je môj súčasne najväčší plán. Aktuálne prežívam obdobie, kedy sme sa čerstvo presťahovali do nového bytu. Chcem sa preto viac venovať domácnosti. 

V rámci podnikania chcem určite opäť ustáliť niektoré veci. Zaškoliť zamestnancov, aby sa v práci cítili dobre. V rámci Pure Love načať nejaké ďalšie spolupráce. 

Rád by som z Pure Love urobil väčšiu skupinu, nech to nestojí len na mne, nech si to samé vytvára projekty. Teraz je to viac viazané na mňa. Chcel by som to viac otvoriť, aby sa aj iní mladí ľudia mohli zapojiť a vymyslieť vlastné projekty. 

Máš veľa aktivít. ako to všetko stíhaš? Manažuješ si nejakým spôsobom svoj čas?

Systém na time-manažment nemám. Robím to, čo je potrebné robiť. Považujem sa za mierneho workoholika. Mám dva módy. Jeden, kedy toho robím veľa a druhý, kedy nerobím nič. Vtedy sa venujem sebe. 

Aj napriek tomu, že systém nemám, sa vo svojich aktivitách snažím nájsť istý balans. Oddeľujem čas, ktorý trávim v práci od času pre seba, pre rodinu a pre psíka. Počas pandémie som zistil, že som niektoré veci nemohol robiť ako predtým. Prvýkrát v živote som si prešiel aj úzkosťou, a to ma určite svojím spôsobom posilnilo. Veľmi mi vtedy pomáhali podcasty a knihy, ale aj komunikácia s mojimi najbližšími. 

To je určite jeden z pilierov, prečo sa mi darí robiť toľko vecí. Veľa som sa naučil aj vďaka môjmu psíkovi, Dorotke. Keď je potrebné venčiť psa,  nemôžem ísť prebrať tovar. Musím sa zariadiť inak. Nemám síce konkrétny návod, ale viem, že je v živote potrebný balans. Aby som mohol efektívne pracovať, potrebujem tiež vypnúť. Snažím sa vzdelávať. Robím to, čo mám rád.

Čo ťa každodenne motivuje k tomu, aby si pokračoval v práci na tom, čo ťa baví? Máš nejaké tipy na knihy, podcast a film, niečo, čo ti pomohlo sa rozvíjať?

Veľmi rád počúvam vedátorský podcast, čo sa týka filozofie, tiež Kvantum ideí, ďalej podcast Dobré ráno, Zoom a Piatoček. Aktuálne čítam knihu Prečo spíme a chystám sa na knihu Atomic habits. To je kniha, ktorá môže pomôcť človeku naučiť sa lepšie fungovať. Čítam aj Bukowského a nejaké filozofické knihy.

Zo slobody vyplýva zodpovednosť. Napríklad aj čo sa týka podnikania, mať prehľad a byť sčítaný, vie človeku často pomôcť. Tak ako aj v neziskovom sektore a osobnom živote. Hlavné je chcieť, pýtať sa, skúšať, robiť chyby a pýtať sa na názor väčších odborníkov, nechať si poradiť. Nikto nie je majster sveta.

Akú radu by si dal našim čitateľom, ktorí sa rozhodujú, či začnú podnikať všeobecne, prípadne práve v udržateľnom podnikaní?

Ja sa snažím nepoúčať ľudí. Čo by som poradil? Možno prečítať si moju diplomovú prácu, keďže som ju písal o tom, ako ísť od podnikateľského nápadu k modelu. Ale nie, srandujem, to by som nečítal. 

Ako som už spomínal, dôležité je skúšať, robiť chyby a poučiť sa z nich. Pre mňa má obrovský význam delegovanie. Nerobiť všetko, zistiť v čom som dobrý. Keď poznám ľudí dobrých v tom, čo chcem robiť, oslovím ich. Človek nemusí vedieť všetko na 100 %. Každý je tu na niečo, je potrebné hľadať správnych ľudí. 

Môj základ je robiť veci z lásky a nie zo strachu. Nie je dobré robiť veci, ak sa ich bojíme a s negatívnym zámerom. Ak to tak je, mali by sme sa nad tým zamyslieť. Možno je potom lepšie ísť robiť to, čo na nás vplýva pozitívne. Ísť tam, kam nás to ťahá.

Ako ťa môžu v prípade záujmu naši čitatelia kontaktovať?

Snažím sa čo najviac fungovať v offline svete. Máme však facebook: PureLove, Instagram: @pure_l_ove, e-mail: ozpurelove27@gmail.com a kontaktovať nás môžu aj prostredníctvom Kubíku nápadov.

Ak sa Ti článok páčil, zdieľaj a odporuč ho, prosím, tvojim kamarátom. Ďakujeme.

Sme hrdý partner akceleračného programu Rozbiehátor. Ako hovorí zakladateľ Juraj Kováč: "Ukážeme ti ako si overiť, či je tvoj nápad dostatočne dobrý na to, aby z neho mohol byť fungujúci biznis."

Klikaj na Rozbehni sa!

Podporili nás