Rozhovory

Michal Blaško zo Zvery: „Všetko je len také náročné, ako si to urobíme.“

Po návrate zo zahraničia si hľadal Slovensku prácu. Nenašiel nič vhodné – najčastejšia príčina bola neadekvátna odmena vzhľadom k množstvu a typu práce. Rozhodol sa preto krátiť si čas šitím. Nie však hocijakým! Začal vyrábať štýlové interiérové dekorácie – tzv. Zvery.

Šitie Zverov zahŕňa predovšetkým recykláciu noseného oblečenia zo šatníkov, látkových dielní a sekáčov. Každá Zver je zo 100% bavlny, občas v zložení s vlnou alebo kašmírom. Predtým, ako do zatiaľ ničím výnimočnej látky vdýchne život, dvakrát ju preperie, aby sa s jej správaním zoznámil – nechceli by sme predsa, aby medzi nami pobehovali nadurdené Zvery! 🙂 

Predstavujeme ti otca všetkých Zverov – Michala Blaška (30).

zdroj: Michal Blaško

Čo sa v článku dozvieš: 

  • ako fungovať kvalitne aj bez biznis plánu,
  • prečo je niekedy mama lepšia ako zazobaný investor,
  • že niekedy nepotrebuješ mentorov, ale “iba” dobrých priateľov z rôznych odvetví,
  • kto by mal podnikanie minimálne vyskúšať,
  • čo môže byť tvojou najslabšou a zároveň najsilnejšou stránkou a ako tento stav obrátiť vo svoj prospech,
  • čo robiť, ak ti je najhoršie,

a mnoho ďalšieho.

Prečo si začal Zvery vyrábať a v čom sú unikátne?

Mojou motiváciou bolo nájsť si na Slovensku prácu. Šesť rokov som žil v zahraničí a keď som prišiel domov a rozhodol sa ostať, netušil som, čo budem robiť. A tak som začal vymýšľať.  

Jedno veľké slovenské kníhkupectvo mi na pohovore na produktového manažéra ponúklo 420 eur za mesiac a jedno krajské divadlo ešte o trochu menej. Nechcel som veriť tomu, že to je naozaj reálne. Dumal som teda, čo ďalej, keď mi kamoška dohodila part-time v jazykovej škole – začal som učiť pár hodín angličtiny a voľný čas som venoval šitiu. 

Mal si so šitím nejaké skúsenosti?

Šiť som sa z dlhej chvíle naučil už dávnejšie. Šijací stroj ma vždy fascinoval a univerzite s názvom YouTube vďačím za naozaj prínosné lekcie. Raz som stretol jedno dievča, ktoré niečo podobné štrikovalo, a tak sme spolu vymýšľali, ako by z týchto čúd mohlo byť niečo reálne. 

Vtedy som tieto čudné vankúše doniesol domov na Slovensko a rozdal celej rodine na Vianoce. Vrátil som sa k nim neskôr po rokoch – v momente, keď som niečo naozaj potreboval začať robiť. Potom som už len dúfal, že sa to uchytí. Vtedy to však ešte neboli zvery a vyzerali naozaj o dosť inak. Býval som ešte u maminy a strojom som jej búchal vedľa spálne do skorých ranných hodín.

Každá zver je originál a unikát vo svojej farbe, tvare a materiáli. Zvery strihám zo sekáčových kúskov, ústrižkov krajčírskych dielní, zostatkového a odpadového materiálu, a teda každá zver je vždy iná a originálna. 

zdroj: Michal Blaško

Na svete teda nenájdeme dva rovnaké Zvery? 

Nie, každá z nich má originálne meno, príbeh aj rodný list. Na vymýšľanie týchto záležitostí mám viacero spôsobov – často mi meno napadne hneď pri pohľade na zver: „Toto je úplný Vincent alebo Barnabáš.” Potom zvyknem študovať rôzne menníky všetkých národností a štátov – pozerávam menníky maorské, francúzske, japonské, perzské a ak mi niečo zaznie v ušiach, idem do toho. 

Ideálne meno musí znieť ľahko, nenútene, nie príliš zahranične, ale tiež nemôže byť úplne obyčajné, s ktorým sa denne stretávame. Ďalším spôsobom je, že často žiadam kamarátov, aby mi taktiež povedali rôzne neobyčajné mená. 

Každý zákazník má tiež možnosť pri adopcii meno zmeniť a ja následne zmením ostatné údaje – meno v rodnom liste a tiež v príbehu, alebo ho dotvorím podľa predstáv. Ak však niekto preferuje meno Lucka alebo Peťko, zvery sa tak samozrejme volať budú, aj keď ja sa s tým príliš nestotožňujem – veď predsa zver bude dlhoročným členom rodiny, takže výber mena je dôležitý. 🙂

Príbehy zas vymýšľam za všetkých okolností – prechádzka so psom, čakanie v rade, vo vlaku alebo aj popri obede. Vďakabohu ich píšem veľmi jednoducho a automaticky. Večer alebo na druhý deň si prečítam, čo som napísal, premažem, upravím, odtrápnim a je. 😀 Samozrejme, že príbehy v rodných listoch sa aj opakujú alebo ich kombinujem, pretože pri momentálnom množstve by nebolo možné napísať ich tak veľa. 

Je toto tvoj hlavný príjem alebo máš aj prácu, popri ktorej vyrábaš zvery?

Ako som už spomenul, učím aj angličtinu a dalo by sa povedať, že oba príjmy sú rovnocenné. Mám to ale rozdelené tak, že angličtina platí účty – nájom, internet, telefón, poistenie a podobne. 

Zvery si zarábajú sami na seba, ale niečo sa z toho ujde, samozrejme, aj mne. Ak zvery zarobia 100 EUR, objednám nálepky za 40 EUR, kúpim gombíky za 15 EUR, nite za 10 a za 35 si urobím nákup potravín. Je to taký systém-nesystém, ktorý veľmi závisí od obdobia v roku.

zdroj: Michal Blaško

Vyrábaš zvery každý deň alebo ako vyzerá tvoj bežný deň?

Počas pracovných dní vstávam o 6:00, niekedy o 6:30. Väčšinou začínam deň učením angličtiny. Rád si dávam hodiny v rannom čase, pretože ma to prinúti naozaj vstať – ak by som sa venoval len šitiu a zverom, spával by som aj dlhšie a stratil tak ranné produktívne hodiny.

Mám to rozdelené tak, že prvú polku týždňa učím celý deň – väčšinou do 17:00 a druhú polku týždňa (okrem tých ranných hodín) venujem zverom. Napríklad streda – ráno učím jednu alebo dve hodiny angličtiny a skončím o 10:00. Pripravím si šitie, niečo nastrihám alebo ušijem, čo mám už nachystané na stole. Okolo 12:00 si dám obed, oddýchnem si na pol hodinu a následne vyrábam zvery dokedy sa mi chce.

Niekedy skončím o 17:00 a potom zostatok času – väčšinou do polnoci – venujem Instagramu, obrázkom, contentu a podobným veciam v polohe ležmo (smiech). Alebo dokážem stáť medzi látkami a šiť aj do druhej ráno. Počas víkendov sa snažím aspoň jeden deň oddychovať, ale často na zveroch pracujem aj počas víkendov, pretože mám pocit, že víkendy pre mňa bývajú najproduktívnejšie. 

Veľa závisí od plánov a cieľov, ktoré musím splniť do určitého dátumu. Tie si určujem niekedy až moc nereálne, avšak s pocitom, źe čím viac budem robiť, tým viac stihnem. Čas vlastne akoby neexistuje – môžem pracovať aj 24/7 a ak je stále robota a ja ju neurobím, nikto iný ju nepríde dokončiť za mňa. Niekedy mám obdobia, kedy “fachujem” deň za dňom – vyrábam a nepočítam hodiny strávené pri zveroch. Výhodou však pre mňa je, že šitie a zvery sú aj mojím najväčším hobby.

Biznis plány ľuďom pomáhajú fungovať systematicky. Ty patríš do ktorej skupiny ľudí – medzi tých, ktorí si ho nastavili na začiatku podnikania a riadia sa ním alebo medzi tých, ktorí konajú skôr intuitívne?

Biznis plán som nemal a ani nemám. Skôr fungujem na stanovení si určitých cieľov, deadlinov, nápadov a tiež obratu. Nemám totiž biznis, ktorý má presný biznis plán, kde profit musí mať stúpajúcu tendenciu rok čo rok. 

Občas mám pocit, že toto celé je len akási skúška alebo tréning na niečo väčšie a stále sa sám seba pýtam, že kedy to už začnem robiť konečne poriadne.Potom sa ale obzriem o tri roky späť a uvedomím si, že vlastne všetky ciele, ktoré som si na začiatku stanovil, som dávno splnil. 

Zvery vlastne dosiahli viac, ako som chcel. Tento rok totiž zvery pôjdu do desiatich handmade obchodov v rámci Slovenska a Česka a majú vlastnú knihu. Okrem toho vyrábam sedem druhov zverov plus pridávam ešte nový úplne mini brošňový typ na pripnutie. Celé to takto akosi funguje len na základe bodov a cieľov, ktoré treba splniť a dúfam, že tento rok to už začnem robiť poriadne. 

A čo pre teba znamená robiť to poriadne?

Keď si dnes predstavím, čo by som chcel dosiahnuť a pozerám sa na svoje ďalšie biznisové ciele, je to pre mňa úplne nepredstaviteľné. Zdá sa mi veľmi ťažké ich dosiahnuť. Avšak potom si poviem, že aj na začiatku sa mi veľa vecí zdalo ťažkých a bolo pre mňa len ťažko predstaviteľné, že raz budem mať veľký priemyselný šijací stroj a dnes? Mám ho.

zdroj: Michal Blaško

Kde sa vidíš o pár rokov?

Záleží to samozrejme od rôznych faktorov – hlavne finančných – aby sa zvery dostali tam, kde ich o pár rokov vidím. Predstavujem si „ZVERY“ dielňu, ktorá bude vyrábať zvery, zeleninové sety, ktoré sú veľmi populárne (len nie je na ich výrobu čas), zmenšený zverský nábytok a rôzne iné doplnky, ktoré budú dotvárať celý svet. 

V rámci tímu by sme boli štyria – výroba, administratíva, sociálne médiá a napokon ja, pričom by som vedel tento svet ďalej kreatívne viesť a rozvíjať. Momentálne som v štádiu, kedy všetky tieto štyri úlohy plním ja, a teda nedokážu byť splnené na 100%. Preto je vývoj zverí a samotnej značky pomalší. Veľmi sa však teším, že nápadov je veľa, len času je málo. Škoda, že to nie je opačne. Verím však, že raz sa všetko podarí. Treba postupovať krok za krokom. Predsa len – dobré víno tiež potrebuje čas na dozretie. 

Spomínal si ďalšie ciele – môžeš nám vyzradiť aspoň jeden z nich?

Minulý rok pred Vianocami Zvery predstavili novinku – Zver Brošnú – úplnú mini verziu na kabát alebo ruksak. S týmto nápadom som sa pohrával vždy. Bol napísaný aj v plánoch budúcnosti, avšak akosi nebol čas pri výrobe ostatných Zverov. 

A teraz sa podrž – na 30. narodeniny som takú malú zver dostal. Kamarátka, ktorá šije, tvorí a stále niečo krásne vyrába – hlavne krásne brošne – mi jednu takú mini zver ušila a bolo to jasné. Opýtal som sa jej, či ide do toho s tým, že o dva mesiace ich potrebujeme aspoň 150 kusov. Chceli sme vyskúšať, či sa ľuďom zapáčia. 

Spolu sme nastrihali kombinácie a vychytali technické záležitosti a neskôr to ostalo na nej už úplne. Následne doniesla dve plné krabice, všetko som to pofotil, vymyslel príbehy, vymyslel balenia a všetkých 150 kusov bolo preč za dva dni! Teraz je cieľom vyrobiť 400 mini zverov do jari, ktoré by mohli vystačiť do Vianoc. Čo myslíš?  

zdroj: Michal Blaško

Aké náročné bolo pre teba pustiť sa do niečoho vlastného?

Myslím, že ak sa povie vlastný biznis, znie to veľmi vážne, až takmer strašidelne – veď také majú len dospeláci! Vnímam to tak, že každý má vlastnú, unikátnu cestu. Každého na nej stretne niečo iné, a to nielen pri budovaní biznisu. 

Treba byť v správny čas na správnom mieste, dostať sa ku kontaktom možno aj úplnou náhodou a skúšať všade, kde sa dá. Takto by som opísal možno aj svoj začiatok, aj keď si naozaj myslím, že ja som „vážny biznis“ ešte ani nezačal. Raz sa to ale určite podarí. Okrem toho, význam slova “náročný” je pre každého úplne iný. 

Všetko je len také náročné, aké si to urobíme. Hlavne treba skúšať, aby sme sa vedeli posúvať vpred a aby som napríklad ja osobne zistil, že živnostenský úrad je na šiestom a nie na treťom poschodí. 🙂

Tiež si myslím, že robiť chyby je úplne prirodzené a normálne a to nielen pre začínajúcich podnikateľov – veď predsa aj veľkí investori krachujú. Veria, že vkladajú peniaze do firiem, ktoré porastú a často je to presne naopak. To sú už tie „ozajstné“ chyby, nie také tie, že som kúpil 30 metrov látky na podšívku predtým, ako by som ju vôbec vyskúšal a potom som zistil, že látka mi vôbec nevyhovovala. 

Veľa začínajúcich podnikateľov vo svojich začiatkoch využije pomoc mentorov alebo investorov – v tvojom prípade to bolo ako?

Povedal by som, že som si všetkým prešiel sám. Avšak s veľkou pomocou okolia, ktoré mi pomáha dodnes, keď narazím na niečo, čo treba prediskutovať. Keď som sa vrátil na Slovensko, vo veľkom mi pomohla hlavne moja mama. Nie je síce investor, ale po návrate, keď som začínal, som u nej mohol rok bývať. V podstate sa o mňa starala ako o študenta, kým som nebol schopný sa ako tak postaviť na vlastné nohy. 

Som tiež vďačný za všetkých priateľov a známych, ktorí sú z rôznych odvetví. Ak potrebujem právne rady, obvolám všetkých, ktorí by mohli niečo vedieť a zozbieram ich rady a skúsenosti. Takmer s každým malým problémom alebo aj s neistotou vo farebnej kombinácii otravujem niekoho iného. Keď som vytváral startlab kampaň, kontaktoval som všetkých, ktorí s tým už majú skúsenosť a vytváranie videa som konzultoval so svojimi najbližšími divadelnými kamošmi. 

Vśetci títo ľudia sú takými mojimi malými mentormi, tvorcami zverov, avšak celé to stojí a padá na mne. Napriek tomu za vytváranie značky Zvery zo srdca ďakujem rodine, všetkým priateľom a svojmu okoliu.  

Zvyknú ti pomáhať títo ľudia aj so samotnou výrobou zverov?

Gro výroby prejde cezo mňa, avšak mám ľudí, ktorí mi pomáhajú. Sú to moje kamošky, ktorým dám ušiť jednotlivé časti zverov – ručičky, oči. Tento tím sa stále mení. Pomáha mi ten, kto vie a ten, kto môže. Pred dvomi rokmi sme pred Vianocami sedeli v dielni piati a každý robil niečo iné. Podstatné pre nás bolo dostať zvery čo najrýchlejšie do šťastných rúk. 

Na začiatku roka pracujem sám, pretože je menej práce. Vtedy strihám všetky kombinácie na jar a keď je všetko nastrihané, potom obvolám kamošky, či sa im do mesiaca chce ušiť 1200 ručičiek. 😀 

Zvládol by podľa teba podnikať ktokoľvek?

Nakoľko nemám dlhoročné skúsenosti s riadnym podnikaním (živnosť, OZ, s.r.o, atď.), asi neviem adekvátne na túto otázku odpovedať. Avšak smelo by som povedal, že určite to môže minimálne každý, kto má nápad a nepochybuje o jeho potrebe v rámci trhu, vyskúšať.

Nie každý je však „šitý“ na podnikanie – každému vyhovuje niečo iné. Mne najviac vyhovovalo, keď som bol zamestnancom, pretože som nemusel riešiť, čo bude o dva, tri alebo päť mesiacov. Teraz musím počítať každý deň a zapisovať každých 50 EUR, ktoré mi pokryjú náklady na nasledujúci mesiac. A áno, niekedy si trhám vlasy, prečo som kúpil toľko výplne, keď som ešte nezaplatil poistenie.

zdroj: Michal Blaško

Zvyknú ťa tvoje slabé stránky v rámci podnikania paralyzovať alebo si sa s nimi už naučil pracovať?

Úprimne, mojou slabou stránkou som si ja sám a spochybňovanie seba samého. Veľa ľudí to určite pozná a hovorí si podobne ako ja, že prečo to vlastne robím, či to nie je zbytočné, či sa to bude vôbec niekomu páčiť, že sa to a to nedá, či to a to nie je trápne a podobne.. 

Podobné otázky mi často lietajú hlavou pri snahe zaspať v normálnom čase. Dokážu mi  veľmi rýchlo zmariť cestu a demotivovať ma. Neviem si ani odpovedať, kde sa to berie a aj keď som človek, ktorý si verí, má priamy názor na vec a jasnú víziu, sebavedomie mi občas podkopáva nohy. Hlavne počas „suchých mesiacov“. Vtedy sa vlastne nič nedeje a sám si musím vyrábať robotu. 

Bojovať sa proti tomu asi úplne nedá, avšak vždy je dobré pozrieť sa na všetko pozitívne z minulosti. Ja si hovorievam: „Pozri, čo všetko sa už Zverom podarilo, veď je to wau! Z ničoho niečo! A keď sa do toho pustíš ešte viac, bude to len lepšie.“ Je to asi podobný princíp, ako keď ráno prší a fúka, avšak je len na nás, aký deň sa rozhodneme mať. 

A na záver – čo by si rád odkázal našim mladým čitateľom, ktorí majú vízie do budúcnosti, ale rovnako tak aj strach z neúspechu?

Ja osobne často hovorím, že žijeme len raz a máme len jeden život. Za skúšku nič nedáme a veľakrát ani nemáme čo stratiť. Treba stále veriť, aj keď to vyzerá už úplne čierno. Ja v takýchto chvíľach zavolám rodine či kamarátom, ktorí ma hneď dajú na správnu mieru. 

Treba vyskúšať všetko, čo sa dá a nedať sa odbiť – skúsiť poslať aj 50 emailov ak nedostaneš odpoveď, byť možno aj trochu drzý, pchať sa, avšak s rozvahou a nenútene. Povedal by som aj, že treba na sebe neustále pracovať a zlepšovať sa – ak sa nič neudeje za tri mesiace alebo ani za pol roka, netreba hneď poľavovať. Myslím, že ja osobne som až teraz, po troch rokoch fungovania Zverov, začal lepšie chápať, o čom to je a kam by som chcel smerovať. 

Úprimne verím, že ten, kto robí, poctivo maká na svojej vízii a verí jej, vesmír a karma mu to jednoducho jedného dňa musia vrátiť. Niekde sa to jedného dňa určite odzrkadlí. Toto si aj ja sám často hovorím, keď mi o polnoci pri stroji už padá hlava a ja som ešte nedošil, čo som mal nachystané. 

Jednoducho, aby som to zhrnul – ak sa do niečoho pustíš, tak choď do toho naplno „se vším všudy“. Ja som napríklad napísal Samovi Smithovi, že mu pošlem Zver! 😀 Ešte síce neodpísal, ale určite mu raz bude sedieť na gauči. 

zdroj: Michal Blaško

Kde by ťa mohli naši čitatelia v prípade záujmu kontaktovať?

Čitatelia ma bez problémov môžu kontaktovať na instagrame, facebooku, na e-mailovej adrese alebo priamo prostredníctvom webu


Ak sa Ti článok páčil, zdieľaj a odporuč ho, prosím, tvojim kamarátom. Ďakujeme.

Čítať ďalej

Sme hrdý partner akceleračného programu Rozbiehátor. Ako hovorí zakladateľ Juraj Kováč: "Ukážeme ti ako si overiť, či je tvoj nápad dostatočne dobrý na to, aby z neho mohol byť fungujúci biznis."

Klikaj na Rozbehni sa!

Podporili nás