Inšpirácia

Kevin Petrovič: Najmladší startupista, ktorý raisol viac ako 20 mil. dolárov

Kevin Petrovič

Kevinovi rodičia pochádzajú zo Slovenska, do USA odišli na PhD. Dnes sú obaja chemickí inžinieri. Aj keď sa Kevin narodil v New Jersey, každé leto v detstve strávil na Slovensku. Vďaka tomu hovorí plynulo po slovensky.

Na škole síce študoval poctivo, vždy ho však zaujímalo podnikanie a biznis. FlightCar, prvý Kevinov skutočný startup, pomáhal majiteľom áut, ktorí často lietajú. Aby nemuseli veľa míňať za parkovanie na letisku, prostredníctvom FlighCar mohli v čase, keď sú odcestovaní, svoje auto prenajať.

Zakladatelia FlightCar-u boli súčasťou dvoch akcelerátorov (jedným z nich Y Combinator) a podarilo sa im raisnúť dve seed kolá, ako aj A a B venture capital (VC) kolá. Celý tento projekt sa zavŕšil v momente, keď FlightCar predali spoločnosti Mercedes-Benz Research v USA. Vďaka tomu sa podľa vlastných zistení Kevin a jedho spoločník stali najmladšími zakladateľmi, ktorí naraisovali viac ako 20 miliónov dolárov v rámci VC.

Kevin Petrovič nám porozprával o svojich slovenských koreňoch, svojom prvom biznise, aj o tom, čo všetko sa naučil vo Y Combinator, a mnoho iného.

_

Kevin, ako vyzeralo tvoje detstvo medzi Amerikou a Slovenskom? Často si sem chodil?

Áno, každé leto od svojich troch mesiacov až do 18-ky. Zvyčajne sme prišli navštíviť rodinu na 6-7 týždňov. Veľa som čítal, cestovali sme po Slovensku, ale aj do Poľska, Rakúska či Maďarska. V tom čase bola moja slovenčina lepšia než moja angličtina. Bolo skvelé vidieť úplne iný kút sveta, než kde som žil.

Keby sme sa vrátili späť, čo sú prvé spomienky, ktoré ti napadnú z tvojich výletov na Slovensko?

Nenapadá mi nič také, že by som si bol vtedy povedal „Wow, toto je úplne iné než u nás!“, pretože celé to bolo súčasťou mňa, bolo to pre mňa prirodzené. Vždy ma však veľmi štvalo, aké je ťažké sa dostať z jedného konca krajiny na druhý a tá diaľnica nie je dostavaná ešte ani dnes.

Keď sa dnes vraciaš na Slovensko ako startupista, ako sa pozeráš na náš podnikateľský systém a svet startupov v strednej Európe? Aké sú tvoje dojmy ako človeka zvonka?

Ak by si sa v USA spýtal niekoho, kto nemá k Slovensku blízko, strednú a východnú Európu by mal spojenú s lacnými vývojármi a inžiniermi. Vo všeobecnosti stále platí, že San Francisco je v startupovom svete jednotka, potom hneď nasleduje Berlín, Tel Aviv, Londýn a L.A..

Aby mohli firmy napredovať, ekosystém musí fungovať. To znamená, že musí existovať sieť inkubátorov, mentorov, rôzne formy inšpirácie zo strany zabehnutých podnikateľov. Potrebuješ mať investorov, tak angel, ako aj tých väčších. Môžem to prirovnať k menším mestám v USA, kde ten ekosystém a infraštruktúra tiež nie sú úplne rozvinuté – Slovensko je v ranej fáze vývoja startupovej infraštruktúry.

Zakladatelia FlightCar, Kevin Petrovič vľavo
Zakladatelia FlightCar, Kevin Petrovič vľavo

„Rozhodli sme sa odsunúť vysokú školu, aby sme mohli pracovať na našom nápade.“

Aký je príbeh tvojho prvého startupu?

Prvou ozajstnou firmou, na ktorej som pracoval, bol FlightCar. Na škole som mal kamaráta, s ktorým sme sa jedného dňa dali do debaty o zdieľaných autách a bývaní. Prišlo nám to veľmi zaujímavé. Dosť času som trávil na letiskách, a tak mi napadlo, že možno by sme vedeli pomôcť ľuďom, ktorí tam nechávajú zaparkované svoje autá. Okrem toho, že by ušetrili za parkovné, niečo by ešte aj zarobili.

Strávili sme veľa času prieskumom a zisťovaním, či by ten nápad mal zmysel aj po ekonomickej stránke. Potom sme sa rozhodli ísť do toho, a tak sme museli oddialiť štúdium na škole.

Ako to fungovalo?

Zaparkoval si auto, nič si nemusel platiť, a kým si bol odcestovaný, prenajali sme tvoje auto niekomu inému, kto priletel na to isté letisko.

Aká bola potom cesta FlightCar? Klasicky akcelerátory, inkubátory, raisovanie kapitálu, predaj spoločnosti?

Začali sme v jednom akceleračnom programe, potom sme sa presťahovali do Kalifornie, kde sme absolvovali ďalší program. Vďaka tomu sme sa naučili veľa o tom, ako myslieť startupovo, ako funguje startupový network, ako osloviť zákazníkov alebo potenciálnych investorov.

V januári 2013 sme získali menšiu investíciu, otvorili svoju prvú pobočku na letisku v San Franciscu a odtiaľ sme budovali celú firmu. Z jedného obchodného miesta sme narástli na 12 pobočiek na letiskách v rámci celých Spojených štátov, a z dvoch co-founderov na spoločnosť so 140 zamestnancami. Nakoniec sme však v lete 2016 FlightCar predali firme Mercedes-Benz Research of North America.

Jedným z akcelerátorov, ktorých ste boli súčasťou, bol aj svetoznámy Y Combinator.

Je to tak. Ten prvý bol menší program zvaný Brandery v Ohiu, ten druhý bol Y Combinator v San Franciscu Bay Area.

Kevin Petrovič, FlightCar
FlightCar

„Vo Y Combinator nás tlačili pustiť službu do sveta skôr, než sme s tým boli sami v pohode.“

Ako sa líšili?

Brandery program bol veľmi praktický, boli sme tam skoro každý deň. Každý deň si mal možnosť tých ľudí stretnúť, rozprávať sa s nimi, mohli ti poradiť. Program je riešený tak, aby ťa naučil veľa o veciach súvisiacich s podnikaním v startupoch. Medzi inými išlo napríklad o právnické veci, ako fundraisovať, ako funguje investovanie, ako robiť rôzne typy rastových stratégií a zákazníckych akvizícií.

Aký bol Y Combinator?

Bola to úplne iná skúsenosť, menej angažovaná. Stačilo, aby sme tam boli raz za týždeň. Najväčší dôraz sa kládol na uvedenie produktu do života, akvizíciu zákazníkov a pracovanie s výsledkami.

Počas Brandery programu sme boli ešte v štádiu vývoja, nielen čo sa týka softvéru, ale aj operačných vecí a rozhodovania, kde otvoríme prvú pobočku. Vo Y Combinator sme začali fungovať krátko po tom, ako sme vstúpili do programu. Veľa partnerov v programe nám dalo dobré rady, ako pracovať na raste spoločnosti. Program nám poskytol mnoho príležitostí na networking a diskusie s ľuďmi, ktorí si programom prešli a majú svoje vlastné rozbehnuté startupy či veľké firmy.

Y Combinator nie je skvelým programom len vďaka brandu a reputácii, ktorú má, ale najmä vďaka obrovskému networku ľudí, ktorí sú naozaj ochotní ti pomôcť. Je jedno, či potrebuješ niečo s H-1B vízami pre svojich zamestnancov, alebo chceš nájsť dodávateľa v Číne či naučiť sa pracovať s istým druhom reklamy. Vždy nájdeš niekoho, kto ti poradí.

Ako vyzeral FlightCar pred a po Y Combinator-e?

Y Combinator nás tlačil pustiť službu do sveta skôr, než sme s tým boli úplne v pohode. Bol to však veľmi dobrý krok, pretože sme hneď získavali feedback, čo fungovalo a čo nefungovalo. Okamžite sme od zákazníkov vedeli, čo sa im páči a čo nie. Takto sme boli schopní adaptovať sa a flexibilne reagovať na zmeny pomerne skoro.

Okrem toho, keď si taký mladý ako my a stojí za tebou také meno ako Y Combinator, investori sa na teba pozerajú úplne inak, oveľa serióznejšie. Tak sa nám podarilo dať do reči s mnohými potenciálnymi investormi, s ktorými by sme inak nemohli vôbec nič riešiť.

V akom štádiu ste firmu predali? Aké boli dôvody predaja?

Firma rástla v počte používateľov, boli sme v situácii, kedy sme mohli pridávať ďalšie letiská. No zbadali sme jeden problém.

V biznise, akým je požičiavanie áut, sú marže veľmi nízke. Od prvého dňa sme v podstate prichádzali o peniaze, a tak to pokračovalo aj ďalej. Mali sme v pláne dosiahnuť bod zlomu a nastúpiť na ziskový vlak pri určitom počte zákazníkov, no stále to bola veľmi dlhá cesta. Aby sme dosiahli tzv. breakeven point, potrebovali sme ešte značné množstvo VC peňazí.

V začiatkoch sme vôbec nepredpokladali rastúcu popularitu samojazdiacich áut a tzv. „on-demand“ služieb ako Uber a Lyft. Tie sa postupne stali našou veľkou konkurenciou. A z dlhodobého hľadiska v nich videla budúcnosť aj väčšina investorov. Neboli sme si istí, či dokážeme získať ďalšie peniaze pre FlightCar v situácii, keď ľudia skôr verili, že vlastniť auto sa v budúcnosti neoplatí.

O FlightCar malo záujem viacero firiem, ale dohoda s Mercedes-Benz Research&Development North America nám prišla ako najlepšia voľba. Bolo to lepšie rozhodnutie ako ťahať FlightCar ďalej a dúfať v C kolo financovania. Mali sme za sebou dve seed kolá, ako aj A a B sériu, všetko spolu v sume 42 miliónov dolárov.

Kevin Petrovič
Kevin Petrovič

„Bolo ťažké naberať ľudí. Urobili sme veľa chýb.“

Čo boli najväčšie výzvy, ktoré si musel ako founder prekonať pri svojom prvom biznise?

Čomu sme čelili pravidelne, bola neskúsenosť v naberaní ľudí. Bolo pre nás veľmi ťažké nájsť správnych ľudí a spravili sme veľa chýb.

Po prvé preto, že sme nevedeli, čo presne očakávame od kandidátov a od našich zamestnancov. Všetko bolo vo vývoji a stále sa menilo. Ďalším dôvodovom bola naša neskúsenosť hovoriť s ľuďmi, rozumieť im a správne usúdiť, kto by sa na akú pozíciu hodil. Pre mňa osobne to bola najväčšia výzva, pretože sme spravili veľa chýb, ktoré pre nás znamenali značné zdržanie na viacerých frontoch.

Ľudia nám často hovorilo, čo robiť a čo nerobiť. Napríklad nám niekto prízvukoval, aká dôležitá je firemná kultúra. Ak ste traja, nechápete, čo to znamená. Keď však počas troch mesiacov narastiete na 20 ľudí, zrazu si uvedomíte, že kultúra vyzerá inak, než by ste chceli. Chyba sa stala a ty nevieš, ako ju napraviť.

Ďalšou výzvou bolo naučiť sa komunikovať a dohodnúť s ľuďmi, ktorí riadili mesto a letisko. Chceli sme rásť rýchlo, bez zbytočných regulácií a zdržaní. A to je veľmi ťažké, ak sú tvojím partnerom v biznise miestne zastupiteľstvá a letiská; museli sme sa veľa naučiť o tom, ako jednať s takýmto typom inštitúcií.

Dopočul som sa, že si najmladším founderom, ktorý raisol viac ako 20 miliónov dolárov v rámci VC. Koľko je na tom pravdy?

V momente, keď sme uzavreli sériu A, sme mali dokopy raisnutých 20,2 milióna dolárov v rámci troch kôl financovania. Niekto sa nás vtedy spýtal, či náhodou nie sme najmladší zakladatelia, ktorým sa to podarilo. Nevedeli sme presne, tak sme sa popýtali vo Y Combinator, ako aj rôznych VC investorov, dali sme si spraviť prieskum a nenašli sme nikoho mladšieho. Tak sme si povedali, že asi to tak bude.

Prečo si sa rozhodol ísť na výšku po tom, ako si predal FlightCar?

Nejaký čas som nad tým premýšľal. Najviac ma ovplyvnilo to, že som sa chcel dostať do kruhu múdrych ľudí, ktorí pracujú na zaujímavých projektoch a majú skvelé myšlienky. Ja som dobrý v biznis modeloch a operatíve, ale chýbajú mi zručnosti vo vývoji technológií. Byť na mieste plnom kvalitných ľudí, akým je Massachusetts Institute of Technology, je skvelé. Naučím sa veľa o ich nápadoch, myslení, zaujímavých technológiách, zároveň sa dostanem bližšie k najnovším nápadom a výskumom.

Čo by si poradil mladému slovenskému študentovi, ktorý premýšľa nad začatím podnikania?

Najlepšie, čo môžeš urobiť na začiatku, je nájsť ľudí, ktorí riešili podobné problémy, aké riešiš ty. Rozprávaj sa s nimi. Mnoho ľudí je ochotných pomôcť, ak ich poprosíš a neplytváš ich časom.

Možno by som sa snažil byť napojený na to všetko, čo sa v startupovom svete deje, aké spoločnosti raisujú peniaze, kto pracuje na akých projektoch. Ak máš svoj vlastný nápad, najdôležitejšie je mať tím kvalitných ľudí, najmä svojich spoluzakladateľov.

Tvoj výber ľudí, s ktorými budeš na tej idei pracovať, je extrémne dôležitý. V istom smere je to ako svadba. Stráviš s tými ľuďmi veľmi veľa času. Musíš vedieť, v čom sú dobrí, ako sa ti s nimi robí, ako riešia problém, to všetko je veľmi dôležité. Pracovať v zlom tíme zakladateľov alebo v tíme, ktorý nespolupracuje dobre, môže zničiť celý biznis už v začiatku.


Článok v pôvodnom anglickom znení si môžeš prečítať na Slovak STARTUP.

Podporili nás