Trojnásobný víťaz hackathonov Martin Nemeček: „Buďte proaktívni. Nikto vás neosloví sám od seba.”

So svojím tímom Valec vyhral už tretí hackathon po sebe. Hoci má len 23 rokov, je partnerom vo firme katalyst, ktorá investuje do „boring“ biznisov a zároveň pôsobí ako CTO v no-code agentúre Kiuub.

V rozhovore sa dozvieš aj

• čo je no-code,
• ako sa Martin dostal zo stážistu na pozíciu CTO,
• prečo sa oplatí zapájať sa do hackathonov,
• aký overený tip používa na networkovanie,
• a ako sa mu darí udržať si v živote balans.

Prečo by sa podľa teba mali mladí ľudia zapájať do hackathonov?

Hackathony sú skvelou príležitosťou pre mladých, kde môžu spoznať nových ľudí a rozšíriť svoj network či ukázať svoje schopnosti pred relevantnými ľuďmi a firmami. Nevidím žiadny downside. Ak sa zúčastním a nevyhrám, tak sa cez víkend aspoň zabavím, dobre sa najem a spoznám super ľudí. Ak vyhrám, tak k tomu ešte získam nejakú odmenu, prípadne projekt, na ktorom môžem pracovať. A hlavne, v oboch prípadoch pomôžem vyriešiť nejaký problém, ktorý sa aktuálne vyskytuje buď v súkromnom, alebo verejnom sektore.

Čomu sa teraz najviac venuješ?

Momentálne dávam najviac energie do Kiuubu, kde praktizujeme filozofiu no-code. Dnes totiž existuje veľa nástrojov, vďaka ktorým dokážete prepojiť rôzne funkcie a vytvárať komplexné technické riešenia bez toho, aby ste museli byť programátorom. 

Prednedávnom sme oslávili svoje štvrté narodeniny, počas ktorých sme si prešli náročnou cestou plnou zmien. Som rád, že aj keď sme začínali s consultingom a výskumom, dokážeme už dodávať aj reálne funkčné technologické produkty. 

V praxi to znamená, že spájame už existujúce technické riešenia a softvéry, a tým vytvárame pre klientov technické riešenia na mieru, ako sú nové funkčné interné systémy, webové platformy, MVPs pre startupy a podobne.

Ako si v Kiuube začínal?

Môj prvý kontakt s Kiuubom bol na workshope o service designe, ktorý organizovali v roku 2019. Tak ma to nadchlo, že som sa chalanom hneď prihovoril s tým, že chcem pre nich pracovať, pokojne aj zadarmo. Odmietli ma. Ale ja som sa nevzdal. 

Po otravných mailoch, nevyžiadaných motivačných listoch či dokonca pozdravoch od spoločných kamarátov ma nakoniec zavolali, aby som im prišiel pomôcť na prvý trnavský hackathon Hecykveci. Tam som bol tým najlepším varičom kávy, vynášačom košov a vypisovačom menoviek, akého ste kedy videli. Zapáčila sa im moja proaktivita, a tak mi dali šancu. Dokonca mi po troch mesiacoch začali aj niečo málo platiť. (smiech) 

Neskôr som začal viac spolupracovať s jedným z foundrov Kiuubu, Slavom Tulejom. Cez neho som sa dostal aj do VC fondu ZAKA, ale to je už iný príbeh. S Kiuubom som bol však stále v dennom kontakte a po tom, čo si prešiel pivotom a začali sme sa viac venovať dodávaniu technických riešení, som nastúpil do funkcie CTO.  

Kam si chodil do školy?

Na strednej som študoval elektrotechniku a bakalára mám z marketingovej komunikácie na UCM v Trnave. Teraz premýšľam čo ďalej, ale asi sa nechystám pokračovať v štúdiu. A ak, tak skôr niekde vonku. Chcel by som si zažiť život v zahraničí, pretože som počas štúdia nevyužil programy ako Erasmus a cítim, že mi to chýba. 

Už vieš, kam by si chcel ísť?

Ešte nie. Všetko bude záležať na okolnostiach a aj na tom, či to bude život v zahraničí spojený so štúdiom, s nejakým biznis developmentom alebo iba čisté spoznávanie seba a inej krajiny. Uvidíme.

Aké sú tvoje vlastnosti, vďaka ktorým si sa dostal tam, kde si teraz?

Myslím, že na tom má veľký podiel motto „Ľudia rastú s výzvami.“ Počul som ho na nejakom workshope ešte počas strednej školy a vzal som si ho k srdcu.

Keď je človek mladý a nevie, čo presne chce, musí skúšať veľa rôznych vecí. Je dôležité byť proaktívny a hľadať čo najviac príležitostí. Nemôžeme čakať na to, že nás niekto osloví sám od seba. Musíme byť odvážni a nebáť sa nadväzovať kontakt s ľuďmi, ktorí nám vedia pomôcť pri dosahovaní našich cieľov. Šťastiu treba chodiť naproti. Ak si máte vybrať, či zostanete večer doma, alebo pôjdete na networkingovú akciu, za mňa je voľba jasná. Máte tak väčšiu šancu, že stretnete niekoho, kto vám pomôže nájsť prácu, začať podnikať alebo inak napredovať v živote.

Aj to je dôvod, prečo som sa v minulosti rozhodol absolvovať Nexteria Leadership Academy či mentoringový program v Leaf Academy. Tieto organizácie robia skvelú prácu vo vzdelávaní, ale stále je to primárne o ľuďoch a komunite, ktorú tam spoznáte.

Na akých akciách sa ti podarilo získať najviac networku a kontaktov? Máš nejaký overený tip, ako networkovať?

Vždy záleží na tom, v akých komunitách sa hýbem. Pokiaľ sa chcem dostať do komunity hokejistov, musím chodiť po štadiónoch. Ak ma zaujímajú startupisti, tak by som mal byť sústredený okolo coworkingov a VC alebo startupových akcií. Dnes sa pre každý segment organizuje množstvo eventov a proaktívnemu človeku určite neujdú.

Čo sa týka nejakého networkingového tipu, snažím sa nezačínať konverzáciu otázkami typu „Čo robíš?“ a „Odkiaľ si?“ alebo starým známym „Nemáme sa náhodou na LinkedIne?“ Overilo sa mi ísť na to ľudsky a chytiť sa niečoho očividného, z čoho spravím nenásilný conversation starter. Môže to byť nápis na tričku, menovka s názvom firmy, kryt na telefóne či hodinky na ruke. Ak vám nič nenapadne, vždy môžete šikovne nadviazať na program na evente.

Ako sa ti darí udržať v živote balans?

Posledný rok bol veľmi náročný. Dokončoval som bakalára, takže som riešil skúšky, štátnice a písal bakalárku. Zároveň som bol v poslednom ročníku Nexterie, kde sme každý riešili vlastný projekt. Okrem toho som bol súčasťou rezidenčného štipendijného programu Nádvorie Kampus v Trnave, ktorý tiež obnášal aktivity ako mentoringy, vzdelávanie a rôzne projekty. A k tomu samozrejme práca.

Bolo to ťažké obdobie a musel som dodržiavať prísnu rutinu. Chodil som spávať presne o 10-tej večer a vstával som o 5:30 ráno. Išiel som si na hodinu zacvičiť a potom som sa venoval práci. Práve fyzická aktivita mi pomohla udržať sa ako-tak v mentálnej pohode. Minulý rok som pracoval aj cez víkendy, teraz sa ich už snažím tráviť oddychovo.

Odporuč nám nejakú knihu, ktorá ťa v poslednom čase zaujala.

Jednoznačne Storyworthy od Matthewa Dicksa. Skvelá knižka o storytellingu, ktorú mám v pláne si určite prečítať ešte niekoľkokrát. Storytelling vnímam ako podstatný skill, ktorý má svoje využitie nielen pri pive s kamarátmi, ale aj pri prezentovaní pred investormi, porotou na hackathone alebo bežne v práci.

Ako sa s tebou ľudia môžu spojiť?

Pokojne mi napíšte napríklad na Linkedln či Instagram. Rád si pokecám o všetkom od hokeja cez bitcoin až po umelú inteligenciu. 🙂

🙏🏻 Tento rozhovor vznikol aj vďaka podpore od Maind. Pozri si ich voľné pracovné pozície.