Cestovatelia Mima a Peter z Auldsouls: „Slováci by mali byť milší a podporovať sa miesto hejtovania“

Precestovali vyše 50 krajín, pretriedili milióny fotiek a videí a tvoria obsah nielen pre seba, ale aj pre hotely a rezorty, v ktorých trávia čas. Ako sa im to podarilo?

V rozhovore sa tiež dozvieš:

• z čoho si Mima s Petrom platia výlety,
• že popri cestovaní majú obaja aj full-time job,
• koľko fotiek dokážu urobiť za jediný deň,
• a kde sú podľa nich najmilší ľudia na svete.

---

Ako ste sa spoznali?

P: Surfoval som v Kalifornii. Ešte počas strednej školy som tam študoval na výmennom pobyte. Neskôr som sa tam v rámci výletov opakovane vracal. No a zrazu som objavil Mimu, ktorá surfovala v Portugalsku. Rozhodol som sa jej napísať a opýtať sa, ako sa tam surfuje, aké sú vlny atď. Aspoň by som mal nejakého nového kamaráta.

M: No a ja som mu ani nechcela veľmi písať, ale nakoniec som si povedala, že nie je veľa surfujúcich Slovákov a vlastne budem rada, ak spoznám niekoho, s kým by som mohla zdieľať túto vášeň. Keď som sa vrátila domov, Peter ma znova kontaktoval, či sa nestretneme. Stretli sme sa vo štvorici aj s našimi kamarátmi, ktorí navrhli, či s nimi nepôjdeme na ďalší deň na výlet do Slovinska. A ja že jasné, lebo cestovanie milujem. Takže sme spolu išli ako dvaja v podstate neznámi ľudia do Slovinska, tam sme sa do seba zaľúbili a sme spolu dodnes.

A akú časť roka trávite teraz takto spolu na cestách?

M: Kedy ako, lebo máme svoje normálne joby. Cestovanie aj Instagram sú len naše hobby. Boli sme na ceste okolo sveta 8 – 9 mesiacov. Teraz po návrate chceme cestovať veľa, plán je aspoň raz do mesiaca na pár dní. Podľa toho, ako nám to práca umožní. 

P: Keby sme to spriemerovali za ten čas, čo sme spolu, tak to možno vychádza na také 3 – 4 mesiace z roka.

Čomu sa venujete v rámci vašich full-time jobov?

M: Ja som inštruktorka jogy. Učím v štúdiu, popritom mám vlastný biznis – stránku s online jogou, organizujem pobyty atď.

P: Ja robím účtovníctvo, audit a daňové poradenstvo v rodinnej firme, ktorú máme s bratom. Takže hlavne s číslami. Je to taká príjemná zmena: na jednej strane je fotografia a kreativita, a potom táto „normálna“ robota.

Takže ty si hlavný fotograf a kameraman?

P: Máme to rozdelené, lebo obaja máme svoje silné a slabé stránky. Ja som veľmi dobrý v technike a mám všetko naštudované, čo sa týka ISO, expozície, frame rateov a color gradingu. Chýba mi však taký prirodzený talent na uhly a podobne.

M: Na to som tu ja ☺ Takže ja som tá, ktorá vždy niekde postaví na tripode kameru, nastavím si uhol, poviem Petrovi, že tam sa postav, toto ideme urobiť. Potom už len nastavíme samospúšť a fotíme sa v niekoľkých pozíciách niekoľko hodín. (smiech) Zakomponovaní sme v tom obaja.

Koľko času vám vám počas cestovania zaberie fotenie a natáčanie?

M: Väčšinu. Veľa ľudí si myslí, že jééj, vy idete na dovolenku, a potom sa pýtajú, ako bolo. No práca s Instagramom zaberie naozaj veľa času a je to občas veľmi vyčerpávajúce. Často sa vrátime s tým, že teraz by sme potrebovali dovolenku. Vstávame tak o 4.00 – 4.30, resp. podľa východu slnka na danom mieste, lebo vtedy je najlepšie svetlo. Budíme sa o takú hodinu skôr, aby sme stihli všetko nachystať, prípadne sa presunúť autom. No a potom pokračujeme celý deň, všetky lokality máme naplánované podľa svetla, počtu ľudí atď. Robíme aj večerné a nočné fotky.

Potom sa presuniete na hotel, dáte si spolu večeru a padnete mŕtvi do postele?

M: Nie nie. Na hoteli už začíname editovať všetok ten materiál, lebo my sme za deň schopní spraviť päť tisíc fotiek. Sme hore do nejakej dvanástej, jednej a pospíme si takých 4 – 5 hodín. To sa stále opakuje a opakuje. 

P: Keď mala napríklad teraz Mima joga retreat, za tie dva dni som urobil deväť tisíc fotiek. Kým ich prešla, trvalo to ďalší deň.

M: A z toho som publikovala desať.

Viete si toto cestovanie, fotenie a publikovanie predstaviť aj ako full-time job?

M: V podstate sme takto fungovali, keď sme cestovali okolo sveta. Akurát na našom Instagrame to možno nie je až tak vidieť, lebo sa zaoberáme skôr tou luxusnou stránkou, ubytovaniami a zážitkami. Takže u nás človek uvidí content z pekných miest, nie produkty, šampóny, krémy a ponuku zľavových kódov. Aj keď, keby to boli značky, ktoré máme radi a sami používame, išli by sme do toho. Zvonka to však vyzerá, že iba cestujeme, no v skutočnosti na tých cestách neustále vytvárame napríklad obsah pre hotely v ktorých bývame. Je určený na ich marketinové účely a ten ani nikde nezverejňujeme.  

P: Dá sa vlastne povedať, že je to náš druhý full time job, lebo keď sa tie hodiny a víkendy zozbierajú, tak to vydá na takých 30 – 40 hodín týždenne. 

M: Ja mám napríklad screen time denne skoro trinásť hodín. Do toho riešim veci okolo jogy. Človek musí mať pre to naozaj vášeň, lebo voľný čas pre mňa v podstate neexistuje. S Petrom sa stretneme večer, najeme sa a ideme pracovať.

Ako financujete svoje cesty? Hotel vás pozve výmenou za content, môžete tam prespať a zvyšok potom financujete z full-time jobov?

M: Áno. Zo začiatku sme cestovali v rámci low budgetu. Našli sme si lacné letenky a ubytká na Bookingu alebo AirBnB. Pred kovidom bolo podľa mňa cestovanie oveľa lacnejšie. Keď sme ale začali s Instagramom a rástli sme, tak nás začali oslovovať hotely. Niekedy máme bartrovú spoluprácu a niekedy si zaplatíme ubytovanie sami. Tiež cez Booking a podobne, čiže nič drahé. Letenky, jedlo, víza, požičanie auta si financujeme z toho, čo normálne doma zarobíme.

Na cestu okolo sveta sme si napríklad šetrili 2 roky. Peniaze sa nám aj tak minuli priskoro, takže sme si požičali. S tým, že takýto výlet máme raz za život a úver predsa splatíme, keď sa vrátime. No a na cestách zvykneme pracovať aj na diaľku; jogu viem riešiť aj takto.

Bolo ťažké rozbehnúť svoj vlastný joga biznis?

M: Joga štúdio nie je moje, iba v ňom učím. Mám ale svoju značku. Zo začiatku to bolo veľmi ťažké. Hlavne tým, že som začala v zlej dobe, keď prišiel kovid a všetky štúdiá sa zatvorili. Potom sa síce postupne začali otvárať, ale mali svojich vlastných učiteľov a ani tých nevyužívali vždy všetkých, takže ma nikto nechcel prijať. Nakoniec ma jedno štúdio predsa vzalo. V tom čase mohlo byť v miestnosti iba 5 ľudí naraz, štúdio bolo nové, nerozbehnuté, klientela bola skôr staršia, čiže ani nie moja veková kategória. Môj jediný študent bol Peter, ktorý si platil z vlastného, aby ku mne mohol chodiť cvičiť. (smiech) Trvalo to 2 – 3 mesiace, potom sme museli zase zavrieť. Vtedy som začala učiť cez Zoom a už dlhšie sme plánovali vlastnú webstránku, keďže sme chceli ísť na tú cestu okolo sveta. Celé to do seba tým pádom zapadlo. 

P: Jedným z hlavných cieľov našej cesty okolo sveta bolo aj to, aby si Mima spravila joga certifikáciu. Svet jogy totiž nie je veľmi regulovaný a je rozdiel medzi joga učiteľom a joga učiteľom. Šli sme teda do Mexika do Yandary, kde sa dá získať jeden z najlepších certifikátov na svete. Boli sme tam skoro mesiac a Mima sa od rána do večera učila všetko ohľadom jogy, histórie, fyziológie atď. Volám to „Harvard jogy“.

Na cestách ste poznali rôzne kultúry. V čom by sa podľa vás mali Slováci zlepšiť?

M: Mali by byť milší! (smiech) Táto slovenská mentalita, to je strašné. Nechcem to takto škaredo povedať, ale práve minulý týždeň sme sa bavili o tom, akí tu vedia byť niektorí ľudia zlí. Namiesto toho, aby šírili dobro a človeka pochválili, tak si radšej ďobnú, napíšu štipľavú poznámku, opravia ho, všetci sú experti.

P: Ja si myslím, že Slováci nedržia spolu, na rozdiel od takých Portugalcov, Angličanov, Američanov. U nás chýba podpora. Hlavne, aby to sused nemal lepšie. Aj keď niečo pochádza zo Slovenska, tak sa tomu ľudia radšej vyhýbajú.

M: My sa napríklad snažíme vytvárať content naozaj na svetovej úrovni, dávame si na tom záležať. Stretli sme sa aj s názorom, že toto ja nebudem followovať, lebo ja chodím do „normálnej“ práce, vy si tam cestujete a na to sa nemôžem pozerať. A to bol blízky kamarát! Čiže tá podpora Slovákov… niežeby boli hrdí, keď vidia iných Slovákov vytvárať niečo úžasné, napríklad aj malých podnikateľov a podobne. Ale podobný účet z Nemecka alebo Austrálie budú sledovať bez problémov.

V ktorej krajine ste zatiaľ stretli najmilších ľudí?

M: Na Bali boli veeeľmi veľmi milí ľudia. Je tam ale rozdiel medzi ostrovmi, čiže nepovedala by som celú Indonéziu. Ale to balijské správanie sme dokonca pochytili aj my, podobne ako človek chytí po istej dobe prízvuk. Takže som potom všade až extrémne ďakovala a niektorí sa na mňa pozerali dosť zvláštne.

P: Ono to vyviera z ich kultúry. Veria v reinkarnáciu a že keď budú v tomto živote dobrí, tak sa narodia do lepšieho ďalšieho života. A keď budú zlí, tak sa narodia napríklad ako pes. 

M: Je tam veľa psov a jeden taxikár nám hovoril, že „ja nechcem byť Bali dog“. (smiech) Veľmi milí ľudia sú aj v Austrálii, len tam neviem, či to už nie je také naučené.

P: Oni sú veľmi zdvorilí. Vždy s úsmevom, nikto tam nebude kričať ani prevracať očami, všetko sa vysvetlí. No možno to nešlo až tak od srdca, ale majú takúto kultúru.

Prekvapila vás niektorá krajina v tomto smere aj negatívne?

M: Havaj. Domáci tam nechcú turistov. Neboli vyslovene zlí, ale dali to pocítiť. Napríklad sme sa fotili na pláži a jedna pani na nás kričala, že máme vypadnúť a nemáme tam robiť žiadne sexuálne veci. Pritom sme len ležali v objatí, ani sme si nedávali pusu. Alebo sa nám pokazilo auto a bolo ťažké nájsť niekoho, kto by nám pomohol. 

Ostaňme ešte pri sérii NAJ. Ktorá krajina vás najviac ovplyvnila, či už v dobrom alebo zlom?

P: Človeka ovplyvní, keď vidí niečo, čo doma nemá. Takže veľa vecí nás ovplyvnilo v rámci jedla či interiérového dizajnu. Napríklad Bali. Boho štýl, biela farba… Aj Maroko je krásne. 

M: Na Bali sme si vybudovali aj veľa priateľstiev, je tam veľa influencerov. Takže sme sa s nimi stretávali, rozprávali, dostali sme sa trocha hlbšie do toho instagramového sveta – čo je možné a čo nie, čo funguje. Lebo sme si mysleli, že vieme a tam sme zistili, že až tak nevieme.

Keď sa teraz pozriete na tých vyše 92 000 followerov, je to pocit zodpovednosti alebo vzrušenia?

M: Je to mix pocitov. Je tam, samozrejme, aj zodpovednosť, ale k niektorým témam sa snažíme nevyjadrovať, aby to nespustilo lavínu názorov. Čiže sme nerozprávali o kovide, o Ukrajine.

P: Celkovo nemáme dáke vyhranené názory. Sústreďujeme sa na to, čo chceme robiť, a to je pekný content, krásne miesta na zemi, hotely…

M: Inšpirovať iných ľudí, cestovať, ukazovať jeden druhému lásku, jogovať, meditovať. Ukazujeme, čo je pekné, štýlové, moderné.

Ktoré krajiny by ste ešte radi navštívili? 

M: Chystáme sa na svadobnú cestu. Uvažovali sme nad Tahiti, ja som chcela Antarktídu, len neviem, či je z toho aj Peter taký nadšený. (smiech) Potom Juhoafrická republika, Namíbia, Peru.

P: Je toho veľmi veľa, čo ešte chceme vidieť. A čím viac toho človek vidí, tým viac si uvedomuje, koľko toho ešte nevidel. 

Máte spočítané, koľko krajín ste videli doteraz?

P: My sme cestovali už aj predtým, ako sme sa spoznali. Ja som dlhé roky robil aj robím pre MarcoPolis, čo je PR agentúra v Paríži. Dnes už s nimi necestujem, ale vtedy sme robili reportáže v rozvojových krajinách, takže som bol od Brazílie cez vojnové zóny v Iraku a Líbyi až po Indonéziu. Cestoval som okolo šesť mesiacov v roku, býval v hoteloch, stretával sa s významnými podnikateľmi, prezidentmi atď., vyrábal ekonomickú reportáž pre danú krajinu. Pol roka som mal základňu v Dubaji a dosť som sa toho nabehal, fotil aj natáčal. 

M: Ja som na strednej škole začala robiť modeling a vtedy som vycestovala do Číny, Milána, Turecka, Cypru atď. Počas vysokej som bola napríklad dvakrát v USA na Work & Travel, pol roka na Erasme v Turecku, pocestovala som aj nejaké európske krajiny. Po vysokej škole som sa zamestnala v jednom korporáte v Bratislave, kde som cestovala niekde každý mesiac. Takže obaja máme precestovaných už vyše päťdesiat krajín.

Mimu a Petra nájdete na Instagrame ako @auldsouls.

🙏🏻 Tento rozhovor vznikol aj vďaka podpore dizajnérskeho štúdia A11.studio. Pozri si ich voľné pozície.

---