Inšpiratívny podnikateľ Matej Held: „Podnikanie je proces. Aj ťažké časy majú svoj zmysel”

“Ľudia, ktorí chcú ísť podnikať, by mali v prvom rade riešiť problém ku ktorému majú osobný vzťah. Majú v ňom najväčšiu skúsenosť a poznajú ho do detailu, zároveň majú vášeň pre jeho vyriešenie.”

V článku sa dozvieš:

• jednoduchý spôsob na zvládnutie time-manažmentu,
• ako Matej vyriešil vyhorenie,
• akú knihu by si mal prečítať každý marketér,
• ktorú oblasť čaká obrovský rast,
• ako rozbiehať biznis organicky

a mnoho iného.

Založil firmu Hemisféra, cez ktorú sa snažil budovať inovatívne vzdelávanie v oblasti vývoja počítačových hier. Svoju myšlienku postavil na štyroch pilieroch: hravosť, empatická komunikácia, projektové vzdelávanie a sloboda v učení. Cez ich komerčné tábory a kurzy  prejde každý rok približne 250 študentov základných a stredných škôl. 

Dlhodobo ho napĺňa hľadať nové riešenia na výzvy, pred ktorými stojí spoločnosť. Túto svoju vášeň nevedel dlho v rámci zabehnutého projektu naplniť, čo viedlo kvyhoreniu a  preto sa rozhodol firmu predať. Momentálne sa okrem iných aktivít intenzívne venuje projektu Lifbee Academy. Je to polročný vzdelávací program, ktorý združuje mladých vedcov, marketérov, dizajnérov a informatikov za účelom riešenia biotechnologických výziev.

Predstavujeme ti Mateja Helda (29).

Matej, ako vznikol nápad na Hemisféru?

Na začiatku Hemisféry bola myšlienka zmeniť vzdelávanie. Ako výsledok vznikol kompletný vzdelávací systém, ktorý umožňuje dieťaťu nastúpiť  v 6 rokoch na tábor, potom chodiť  do 15 rokov na krúžky, kde sa učí vývoj počítačových hier. 

Od 15 do 18 rokov je LevelUp a potom už môže pokračovať do herného štúdia, do programu Butterfly Effect alebo na vysokú školu. Tento rok budeme mať úplne prvých absolventov, ktorí so mnou začínali, keď mali 12 rokov. Dnes sú to dospelí chalani, ktorí vyvíjajú hry a už majú za sebou hotových viacero projektov. 

Ako dlho trvalo, kým začal byť projekt rentabilný? 

Išiel som na to úplne organicky a vybudoval som to odspodu. Prvotná investícia si nevyžadovala takmer žiadny kapitál. Bola to tisícka, ktorá išla do stránky na to, aby som rozbehol prvý tábor. 

Tisícku som otočil, tábor mi niečo zarobil a z toho som spustil kurzy. Kurzy niečo zarobili, tak z toho som spustil viac kurzov. Prirodzene sa to škálovalo. Od začiatku to vedelo uživiť samo seba. Ak by sme však pracovali s väčším kapitálom, tak by nám to išlo ľahšie a pohodlnejšie. Takto sme však boli, ako firma “anti-krehký”, napriek tomu, že to bolo veľmi pracné. 

Spomínal si, že si už projekt predal ďalej. Kedy si si uvedomil, že tomuto sa už nechceš venovať? 

Ja som klasický rozbiehač. Vždy ma najviac lákalo to absolútne nepoznané. Jeden rok sme vyvíjali nový produkt, popri tom bežali aj staré produkty plus druhý nový produkt. Vyvíjať nové produkty nebolo v tú dobu pre firmu nutné, ale je to niečo čo ma prirodzene priťahuje. A do toho prišla potreba v rámci firmy rozvinúť staré produkty a finančne ich posunúť na novú úroveň. Robil som fakt veľa, vrátane víkendov. 

V jednu chvíľu na mňa došlo vyhorenie a povedal som si: “A dosť!”. Uvedomil som si, že potrebujem ísť ďalej, lebo neviem svoju životnú cestu realizovať v Hemisfére. 

Ako prebiehalo uvažovanie o tom, čo robiť ďalej?

Zamyslel som sa, čo chcem v živote rozvíjať. Už som starý na to, aby som vedel, čo chcem v živote robiť. Vzdelávanie a social biznis je niečo, v čom som sa našiel. Je to súčasťou mojej vízie.

Zadefinoval som si, aký svet by som chcel vidieť v budúcnosti. Čo chcem tvoriť, aké impulzy chcem odovzdávať do okolia. 

Pre mňa je momentálne takýmto impulzom projekt Solarpunk Institute, ktorý dávam dokopy s Martinom Šebestom. Chceme sa v rámci neho venovať integrácii prírody do spoločnosti, a taktiež rozvoju paralelných systémov, globálnej etiky a inklúzie. To sú okruhy, okolo ktorých sa točíme. Najväčší zmysel mi dáva postupne budovať vzdelávacie inštitúcie, ktoré tieto impulzy dokážu rozvíjať.

Hovoríš o vízii. Ako momentálne vyzerá?

Rád by som bol súčasťou spoločnosti, ktorá dokáže žiť v súlade s prírodou. Kde sa ľudia vzájomne vnímajú a rešpektujú – aj napriek tomu, že sú rozdielni. Zároveň vnímajú svoju hodnotu a hodnotu druhého človeka. Rád by som žil vo svete, ktorý si uvedomuje utrpenie, ktoré produkuje a dokáže na to reagovať. Tiež by som rád žil v slobodnom svete. 

Zároveň mi tu chýbajú inštitúcie takého typu, ako je napríklad MIT, kde sa stretávajú kreatívni ludia, ako napríklad Neri Oxman a venujú sa oblasti material ecology a produkujú pozitívne impulzy, aby formovali náš svet. Bol by som rád,, aby vznikli aj u nás.

Momentálne sa venuješ tiež veľmi zaujímavému projektu Lifbee Academy. Môžeš popísať o čo ide? 

Je to vzdelávací program, ktorý sa práve snaží vytvoriť takéto interdisciplinárne a kreatívne prostredie: spája vedcov, marketérov, informatikov a dizajnérov. Vytvárame interdisciplinárne tímy, kde sa každý naučí niečo aj z inej oblasti. Vďaka tomu dokážeme spolupracovať a tvoriť projekty, ktoré riešia reálne problémy. 

Pre koho konkrétne je projekt určený?

Radi by sme tam mali študentov vedy, marketingu, dizajnu, informatiky. Pod študentmi myslíme aj ľudí na doktorandskom stupni, prípadne ľudí, ktorí pracujú vo výskume. Privítame radi aj absolventov. Keď už človek neštuduje, ale má praktické skúsenosti, takisto vie svoje vedomosti priniesť do tímu. 

Čo je prínos pre človeka, ktorý sa zapojí do Lifbee Academy? 

Získa nové vedomosti – ako z oblasti podnikania, tak z oblasti BioTech-u, tie prakticky aplikujú keďže v rámci projektovej časti vytvoria vlastný koncept produktu aj s biznis stratégiou. Zároveň získa komunitu ľudí, ktorí sú nadšení pre tvorbu projektov z rôznych oblastí. Z týchto kontaktov môže následne ťažiť. Získa tiež feedback od reálnych ľudí z praxe.

Oslovujeme práveť firmy, ktoré by zadali konkrétny problém a reálne by mohli dané riešenie zaviesť do praxe. Tiež človek dostane zaujímavý projekt do svojho portfólia. 

Akou formou bude vzdelávací program prebiehať?

Vzhľadom na koronu bude celý vzdelávací program realizovaný online s tým, že pokiaľ to situácia dovolí, zorganizujeme aj nejaké stretnutia offline. Prvé mesiace sú teoretické – prednášky a workshopy ľudí z praxe. 

Druhá časť bude projektová. Študenti dostanú zadanie reálneho problému, budú brainstormovať a robiť prototypy, biznis plány, marketingové plány. Vyskúšame si aj “fake” trhový test, kde uvidia výsledky toho, čo vytvorili. Overia si, či veci fungujú tak, ako majú fungovať a kde sú problémy, ktoré nepredpokladali. Nakoniec to tímy odprezentujú verejnosti. 

V Bratislave je vzdelávacích aktivít a programov už celkom dosť. Čím sa chcete odlíšiť?

Pre vedu tu nie je reálne nič, čo by ju spájalo s aplikáciou, respektíve podnikaním. Bioentrepreneurship je veľmi špecifická oblasť v rôznych ohľadoch. Práve ten špecifický vhľad chceme sprostredkovať prostredníctvom ľudí, ktorí si tým prešli v zahraničí a pomaly aj niektorí u nás.

To mi dáva zmysel pri vedcoch, biológoch a podobne. Prečo by sa mal ale napríklad do programu zapojiť napríklad aj študent marketingu? 

Biológia mi príde ako svieži impulz. Je to budúcnosť. Je to brutálne rastúci trh a zasahuje do všetkých oblastí. Verím, že po čase prekoná obratmi IT. Dajú sa tam robiť oveľa komplexnejšie veci. 

Ty dnes môžeš prostredníctvom syntetickej technológie premeniť kvasinku na fabriku, ktorá ti niečo produkuje. To je na úrovni danej bunky, ktorú vieš programovať. Tento segment bude veľmi rýchlo rásť a kto sa tomu začne venovať teraz, môže z toho výrazne profitovať. 

Ako riešiš time-management respektíve aké nástroje sa ti osvedčili? 

Väčšinou to mám tak, že si spíšem veci na daný týždeň. Momentálne akceptujem, že je obdobie, kedy musím zamakať viac a pracujem aj večer, ale víkendy sa snažím mať vždy voľné. Bez toho sa podľa mňa nedá normálne dlhodobo fungovať. 

Je pre mňa užitočné si to spísať a následne niekoľkokrát v priebehu týždňa prehodnocujem priority.

Ak by si mal čitateľom odporučiť jednu knihu, aká by to bola a prečo?

V biznise mám veľmi rád knihu Restart, ktorá sa venuje podnikateľskému minimalizmu.  Potom je ešte podobná kniha Lean Startup. Podstatou oboch knižiek je zjednodušovať a robiť malé kroky. 

Ešte je tiež super kniha The Art of Game Design, ktorú by si mal podľa mňa prečítať aj každý marketér. Princípy hernej psychológie sa nachádzajú všade. 

Mal si alebo máš mentora? Aký to má pre teba prínos?

Mal som mentorku Luciu Šicko z Pixel Federation, potom som mal Maju Novákovú na komunikačné veci a osobné rozhodnutia do života. Celkovo mi to pomohlo utriediť si myšlienky. Tiež bola pre mňa cenná ich spätná väzba. 

Čo by si odkázal 18-ročnému Matejovi? 

Všetko, čím si budeš prechádzať, je vo výsledku súčasťou tvojej cesty. Nemenil by som preto nič. Určite by som na niečo nepovedal „toto nerob”. Nestresuj sa tým procesom, to je celá pointa. Nejde dokopy o nič. 

Ako ťa môžu čitatelia kontaktovať?

Konaktujte ma kľudne cez LinkedIn, ak sa zaujímate o Lifbee Academy, ako študent, tak ma kontaktujte cez Lifbee Academy.