Rozhovory

Milan Bez Mapy: „Keď beží čas vyhradený priamo na danú úlohu, dosahujem najlepšie výsledky.“

Je zakladateľom cestovateľského blogu, ktorý trhá Slovákov z kancelárskych stoličiek už takmer desať rokov. Na full-time sa venuje blogovaniu o cestovaní, no zaoberá sa aj destinačným marketingom zameraným na na podporu turizmu. Okrem toho napísal knihu Influencer, ktorá vyšla v októbri minulého roka. A čo by si si o ňom nepovedal? Študoval fakultu architektúry a stavebnú fakultu na STU.

S radosťou ti predstavujeme najlepšieho slovenského travel-blogera Milana Bardúna, ktorého poznáš aj ako Milana Bez Mapy (31)

Čo sa v článku dozvieš?

  • prečo by každý z nás mal aspoň raz za čas vybehnúť do zahraničia,
  • že ísť proti prúdu a vytvoriť novú formu známeho konceptu môže byť trefa do čierneho,
  • hack na time-management, ktorý by si pravdepodobne nečakal,
  • prečo je dôležité na seba v rámci možností príliš netlačiť,

a mnoho ďalšieho.

zdroj: IG Milan Bez Mapy

Milan, ako travel-bloger si prešiel takmer celý svet. Čo ťa tieto cesty naučili?

Čo ma cesty naučili? Nepozerať sa na svet čierno-bielo. Toto vnímam ako hlavný problém ľudí, ktorí necestujú, nenavštevujú zahraničie – a nemyslím tým žiadnu exotiku. Stačí sa ísť pozrieť do Viedne alebo do Prahy. Tie rozdiely v názoroch ľudí na svet sú veľmi citeľné. Ľudia, ktorí necestujú alebo nechodia aspoň na takéto výlety mimo svojej rodnej krajiny, majú veľmi skreslený pohľad na svet.

A zážitok, ktorý stojí za spomenutie? Hm, tých zážitkov mám naozaj plný blog, takže to by sme tu boli asi veľmi dlho. Odporúčam ľuďom navštíviť ho alebo si prečítať moju knihu, kde je tých zážitkov až-až. 

Prečo si v roku 2013 vôbec s cestovateľským blogom začínal? 

Ja som vlastne začal v čase, keď blogy na Slovensku ani neexistovali. Keď som niekedy niekomu povedal, že by som sa tým chcel raz v budúcnosti živiť, pozerali na mňa, či som nespadol z jahody. 😀 

Tiež som vtedy do toho nešiel s tým, že sa idem odteraz živiť cestovateľským blogom. Mojou motiváciou bol vlastne študijný program prostredníctvom Erasmu v Estónsku. Estónsko bolo  pre mňa v tom čase exotickou krajinou, lebo veď do Estónska nie každý chodil. Napísal som teda jeden blog, kde som všetko zhrnul. Neskôr sa tento blog stal najčítanejším na Slovensku.

Nemal si teda zámer živiť sa primárne blogovaním?

Ja som do toho nešiel s tým, že je to biznis. Nepozeral som sa na to takto ani na začiatku a ani teraz sa na to tak nepozerám. Tým, že som nemal vyštudovanú ekonomiku ani nič podobné, pri práci s klientmi som, samozrejme, kedysi dávno urobil viac chýb. Človek sa ale učí na každej vlastnej chybe a ja si musím zaklopať, no tieto chyby sa mi darí postupom času eliminovať. 

Kedy si si uvedomil, že by z tvojho cestovateľského blogu – teda obrovskej záľuby – mohla byť aj forma podnikania?

Stalo sa to v roku 2016, keď mi v priebehu jedného týždňa prišli z ničoho nič dve ponuky na spoluprácu. Vtedy ale išlo o iné ponuky na spoluprácu, ako sme zvyknutí teraz. Nešlo o instagram, ale o články na blogu. Ja som vtedy samozrejme vedel, že sú v zahraničí ľudia, ktorí sa týmto živia, no myslel som, že Slovensko je na to trochu malý trh. Preto som na začiatku stále písal iba po anglicky. 

Ale práve vďaka tomu, že Slovensko malo naozaj malý trh, nebola tu v tom čase žiadna konkurencia a ja som práve vtedy uvidel v blogovaní potenciál. Prijal som teda tieto ponuky na spoluprácu, začal písať už len slovenské články a zameral sa na slovenský trh. 

Časom sa z blogu ale biznis stal: bol pre teba tento prechod náročný?

A či bolo ťažké začať svoj vlastný biznis? Pre mňa nebolo. Ja som to mal ľahké, pretože keď som pred mnohými rokmi začal cestovateľským blogom, v podstate som nemal konkurenciu. Neskôr síce prišla, ale ja som už mal svoju základňu čitateľov a fanúšikov. Tým, že som bol early-bird marketingu, mal som to jednoduchšie, pretože si neviem veľmi predstaviť, keby som si to mal začať budovať v súčasnosti.

Čím sa líši tvoj blog od ostatných? V čom je výnimočný? 

Myslím si, že to, čím je ten blog známy je skutočnosť, že sa nesnažím ľudí zahlcovať informáciami. Ja som sa už dávno odpútal od klasického vnímania cestovateľského blogu, kde si každý myslí, že áno, cestovateľský blog má vyzerať takto, takto, takto a tu máš 730 rád ako ušetriť 35 centov… 😀

Ja som na to išiel skôr cez príbehy. Nesnažím sa ľuďom radiť, kde ušetria. Skôr sa ich snažím motivovať, aby cestovali, aby spoznávali svet a aby, rovnako ako ja, získavali zážitky. 

Môj blog nie je návod na cestovanie, môj blog je návnada. Celý ho robím so zámerom, aby si ľudia po prečítaní mojich článkov a príbehov povedali, že tam chcú ísť tiež. Takže myslím, že pridaná hodnota môjho blogu je v tom, že ľuďom ponúkam cestovanie cez príbehy.

Keď sme už pri tých začiatkoch – čo ty a mentori? Mal si niekoho, kto by ti pomáhal, či kto by ťa viedol?

Zo začiatku mojej blogovej kariéry úplne nie, ale keď som to začal brať vážnejšie, tak som sa zoznámil so slovenskou blogerkou crazy_sexy_fun_travel Alex zo Sniny, s ktorou sme spolu vymýšľali rôzne projekty. Písal sa rok 2017, kedy frčali e-booky a blogové kurzy.

Vytvorili sme spolu pár zaujímavých projektov, pri ktorých sme sa obaja navzájom učili. Naše cesty sa aj tak neskôr rozišli a každý sme išli svojou cestou. Aby som ale teda odpovedal na tvoju otázku – na začiatku mojej blogovej kariéry bola ona práve človekom, ktorý mi pomáhala a od ktorého som sa veľa naučil. 

zdroj: IG Milan Bez Mapy

Mal si vopred prichystaný biznis plán alebo sa nechal „unášať prúdom“?

Ja biznis plán nemám doteraz. Roky som podnikal na živnosť, potom som to prehodil na s.r.o.-čku, ale dodnes nemám fakt žiadny biznis plán. Viem, v čom spočíva môj biznis model, ktorý si ale asi nechám pre seba, ale biznis plán som nikdy nemal. 

Mám predstavu, ktorým smerom by som sa chcel uberať, ako by to malo vyzerať, ale nič nemám nalinkované. Predsa len je to blog – teda súbor vlastných názorov – a tie sa nedajú plánovať.

Ktorá z krajín, ktoré si doteraz navštívil, tebou najviac zarezonovala a prečo?

Nemyslím si, že mám vyslovene najobľúbenejšiu. Skôr sú krajiny, do ktorých sa rád vraciam. Aktuálne je to už dlhodobo Argentína. V Argentíne som strávil dva mesiace počas dvoch návštev. Musím povedať, že táto krajina je mi veľmi sympatická, lebo sa tam hovorí po španielsky a ceny sú tam naozaj veľmi prijateľné v porovnaní so životnou úrovňou. Teda, aspoň z pohľadu turistu. Miestni na to majú, bohužiaľ, iný názor.

Okrem iného – Argentína je krajina, kde človek nájde naozaj všetko. Od ľadovcov cez púšte, dažďové pralesy až lyžiarske strediská. Argentína je zo severu na juh rovnako dlhá, ako vzdialenosť z Bratislavy do Dubaja. Čiže ak chce človek zažiť počas jednej návštevy všetky tieto klimatické pásma, stačí sa prísť pozrieť do Argentíny.

Milan, máš doma a na cestách rovnaký pracovný režim, alebo sa líši v závislosti od miesta, kde sa práve nachádzaš?

Ja bežný nemám deň a samozrejme to závisí, kde sa práve nachádzam. Keď som doma, môj bežný deň vyzerá celkom normálne – sedím za e-mailami, plánujem si aktivity súvisiace s blogom, cesty, chodím po stretnutiach, cvičím vo fitku a podobne.

Avšak keď cestujem, je to iné: moje cesty trvajú väčšinou v rozmedzí dvoch týždňov až troch mesiacov – je to veľmi individuálne. V rámci týchto ciest mám čas rozdelený na dni, kedy pracujem. Teda sedím za počítačom, píšem blogy a, samozrejme, v rámci týchto dní aj cestujem. No a potom sú dni, kedy iba spoznávam a získavam obsah na tieto blogy.  

Ako sa ti darí udržať si zdravý balans? Máš nejaké špeciálne tipy v rámci time-managementu? Nejaké obľúbené knihy či podcasty, ktoré ti v tejto oblasti pomohli?

Čo sa týka kníh a podcastov, žiadne nemám vyslovene obľúbené. Nechcem, aby to znelo tak, že si nerád nechám poradiť. Ja som však typ, ktorý sa sám snaží hľadať svoju cestu a skúšať, čo funguje a čo nefunguje. Na druhú stranu – je asi možné, že keby som si nechal poradiť nejakými knihami a podcastami, strávil by som menej samoštúdiom nad tým, čo funguje a čo nie. 

Mne napríklad veľmi pomáha nepracovať každý deň. To si myslím, že je veľmi dôležité. (smiech) Robievam to tak, že zvyknem pracovať každý druhý deň – napríklad v pondelok, v stredu a v piatok. Alebo v pondelok a utorok, v stredu mám voľno a vo štvrtok a v piatok opäť pracujem. Moja práca je totiž hlavne kreatívna a pri kreatívnej práci môže človek, podľa môjho názoru, veľmi rýchlo vyhorieť. Mňa živia moje nápady, ktoré musia prichádzať a keď neprichádzajú, je to problém. A neprichádzajú hlavne vtedy, keď na seba veľmi tlačím. Čo sa týka efektivity, je naozaj dôležité vedieť si niekedy nájsť čas aj na oddych. To je veľmi dôležité – nezavaliť sa prácou, hlavne v kreatívnom odvetví.

Často, keď niečo konkrétne robím, veľmi rád využívam pomodoro techniku – je to nastavenie si časového limitu na každú jednu úlohu. Zvyknem si spísať klasicky to-do-list a poviem si napríklad – dnes urobím týchto sedem úloh. Nad každou strávim podľa náročnosti od 20 do 60 minút a podobne. Spĺňam teda úlohu po úlohe v rámci časového limitu, ktorý som si predtým určil. Keď beží čas, ktorý je vyhradený priamo na danú úlohu, vtedy sa mi najlepšie pracuje a dosahujem naozaj najlepšie výsledky.

Veľa mladých ľudí sa chce pustiť do podnikania, no boja sa. Myslíš, že by to mohol skúsiť naozaj ktokoľvek alebo iba určitý typ osobností?

Nechcem hejtovať, ale mám taký pocit, že dnes už podniká kadekto. Narážam na rôznych pseudo podnikateľov na Instagrame, kde ponúkajú súťaže na iPhone za toľko a toľko followerov.

Pre mňa rozdiel medzi podnikaním a podnikaním. Nemyslím si, že sú na to iba vyvolení. Myslím si, že podnikať dokáže naozaj každý – teda aspoň niekto, kto má k tomu vzťah. Ono to je asi viac o nastavení v hlave ako o nejakých zručnostiach. 

Myslím si ale, že na túto otázku sa podľa mňa nedá úplne jasne odpovedať.

zdroj: IG Milan Bez Mapy

A čo tvoje zručnosti? Máš nejakú vlastnosť, ktorá ti robí vrásky na čele?

Moja najslabšia stránka je prokrastinácia. Ak niečo naozaj potrebujem urobiť, tak to naozaj aj urobím. Odkedy však začal covid, vnímam na sebe, že robím iba to najnutnejšie a neprichádzam s ničím novým. Môj blog je predsa len cestovateľský a počas covidu bol cestovný ruch veľmi zasiahnutý.

Nie, že by som na to zanevrel, ale nesnažím sa dávať energiu tam, kde vidím, že to aktuálne nemá potenciál. Posledné dva roky, aspoň čo sa týka ciest a podobne, boli veľmi hejtované aj zo strany mojich čitateľov. 

Myslím si teda, že prokrastinácia je taký môj najväčší nepriateľ. Možno by som mal na tom veru trošku popracovať. 

Čo sa týka pandémie – prinútila ťa nejakým spôsobom prehodnotiť svoj biznis model, keďže sa počas posledných dvoch rokov cestovalo pomenej? Ak áno, ako si sa s touto situáciou vysporiadal?

Znie to priam neuveriteľne, ale mňa sa pandémia až tak výrazne nedotkla. Samozrejme, pocítil som obmedzejšie cestovanie, no ja som sa snažil cestovať aj cez pandémiu. Mne totiž veľmi nedávalo zmysel sedieť doma zatvorený medzi štyrmi stenami v čase, keď sme tu mali najviac prípadov. Preto som chodil do krajín, kde situácia nebola až taká zlá. Samozrejme, za dodržaní všetkých opatrení a odporúčaní. 

Čo sa týka biznisu – niektoré spolupráce boli zrušené, ale to sa potom veľmi rýchlo vrátilo naspäť, keďže veľa firiem práve vtedy posilnilo svoj marketing na sociálnych sieťach a na internete. Mňa živí práve internet a sociálne siete, takže finančne som pandémiu našťastie až tak nepocítil (musím si zaklopať 🙂 ), išiel som si svoje a ďalej písal články na svoj blog. 

Návštevnosť blogu síce klesla (lebo veď tam mám hlavne rôzne cestovateľské rady, tipy a myšlienky a ľudia cestovanie na blogoch veľmi nevyhľadávali), ale napríklad bol posilnený Instagram a Facebook, nakoľko tam ľudia trávili oveľa viac času. Takže sa to takto prelialo do inej sféry. Okrem iného som cez pandémiu dopísal a vydal knihu Influencer.

Je niečo, čo by si rád odkázal mladým, ktorí majú strach pustiť sa do podnikania?

Odkázal by som, aby začali. Čím neskôr začnú, tým neskôr si povedia, že mohli začať skôr. 😀 Treba mať realistický pohľad na vec – nie každý nápad je predajný, nie každý nápad je super cool. Ak však človek verí, že jeho nápad má potenciál, myslím, že ho naozaj treba vyskúšať. Netreba sa nechať odradiť, ale netreba ani rátať s tým, že vyjde všetko, do čoho sa pustia, lebo určite nevyjde úplne všetko. 

Jedna priateľka mi nedávno povedala zaujímavý výrok -aby človek prežil, musí sa vedieť prispôsobiť. Povedala, že blogovanie je také dynamické odvetvie, kde naozaj nič nie je vytesané do kameňa, Treba s tým rátať, ak chce človek podnikať. Treba rátať s tým, že začnem takto, ale možno sa to potom vyvŕbi úplne inak. To je ale naozaj v poriadku! Netreba byť tvrdohlavý a treba vedieť prijať potrebnú zmenu, vývoj trhu a podnikania. Zmien sa predsa báť nemusíme. 🙂   

zdroj: IG Milan Bez Mapy

Kde by ťa mohli v prípade záujmu naši čitatelia kontaktovať?

Kontaktovať ma môžu na instagrame, alebo prostredníctvom webu www.bezmapy.com 

Ak sa Ti článok páčil, zdieľaj a odporuč ho, prosím, tvojim kamarátom. Ďakujeme.

Čítať ďalej

Sme hrdý partner akceleračného programu Rozbiehátor. Ako hovorí zakladateľ Juraj Kováč: "Ukážeme ti ako si overiť, či je tvoj nápad dostatočne dobrý na to, aby z neho mohol byť fungujúci biznis."

Klikaj na Rozbehni sa!

Podporili nás