Miriam Kizeková, Noxeka: „Zvedavosť je motorom úspechu.“

V Bratislave vyštudovala vysokú školu, popri ktorej začala pracovať v IT oblasti a pomaly naberala skúsenosti vo sfére bankovníctva a e-commerce – najprv ako IT testerka, neskôr ako IT analytička. Dnes pracuje ako produktová manažérka pre Innovatrics, kde sa zaoberá biometriou – rozpoznávaním odtlačkov prstov, tváre a pod. 

Zaujíma sa aj o UX design, product management, sleduje novinky v healthcare, biotechu a startupy. Vo voľnom čase si rada vypočuje podcasty – odborné, o psychológii, o momentálnom dianí vo svete, o zdravom životnom štýle alebo akýkoľvek, na ktorý jej dá niekto tip. Obľubuje prechádzky, divadlo alebo kino, kávu, taliansku kuchyňu a čas strávený s priateľmi a rodinou, ktorý je pre ňu veľmi vzácny.

V neposlednom rade bojuje diabetesom, ktorý jej otvoril úplné nové spôsoby nazerania na veci a problémy – bol totiž jedným z dôvodov k založeniu Noxeky, venujúcej sa nie priamo diabetu, ale riešeniu problémov rezistencie mikroorganizmov. Prostredníctvom Noxeky chce pomáhať ľuďom s podobným osudom. 

Predstavujeme ti Miriam Kizekovú, spoluzakladateľku Noxeky.

Čo sa v rozhovore dozvieš:

• že vďačnosť za maličkosti nie je vecou nízkej latky, 
• ako si môžeš ráno jednoducho utriediť myšlienky,
• prečo v Lifbee Academy nie je dôležité tvoje zameranie, ale motivácia a vedomosti,
• prečo je veľmi dôležité v rámci biznis plánu vypracovať VPC – Value Proposition Canvas a zistiť, kto sú potenciálni zákazníci,
• prečo by si mal byť v podnikaní vyzbrojený trpezlivosťou a vytrvalosťou

a mnoho ďalšieho.

Mirka, čo ťa primälo zamyslieť sa na projektom, ktorý spojí zdravotníctvo a technológie, aby sa tak k ľuďom dostala čo najkvalitnejšia pomoc?

Moju motiváciu zapojiť sa do Lifbee ovplyvnilo hlavne to, že som mala nápad na projekt, no nevedela som ako na to. Moja motivácia vychádzala z viacerých vecí. Mám rada výzvy a chcela som sa zapojiť do zmysluplného projektu, ktorý by bol prínosom a mohol ľuďom pomôcť.

Ďalším faktorom bol a je diabetes, ktorý mám od svojich 12-tich rokov. V dnešnej dobe ním trpia aj milióny ďalších ľudí na svete. Neprejde hodina, kedy by som v hlave neprepočítavala stravu, inzulín, pohyb alebo neplánovala aktivity. Veľmi dlho som svoje zdravotné ťažkosti vnímala ako problémy. Postupom času som ich začala brať inak –  ako výzvu,ktorú idem zdolať. Nie nadarmo sa hovorí, že čo ťa nezabije, to ťa posilní.

Mala som ambíciu niečo zmeniť, niečo zlepšiť. A preto som premýšľala nad tým, ako zlepšiť liečbu a kvalitu života diabetikov. Viem, že vakcínu alebo liečivo ako také nevyviniem. No možno s dostupnými technológiami, ktoré idú neustále vpred, so znalosťami v IT oblasti a vlastnými skúsenosťami s diabetom by sa dalo cukrovkárom pomôcť aj takto. Úprimne, dúfam, že to je dočasné, že liek  nakoniec jedného dňa vynájdeme. Avšak trvá to už dlho, liek na cukrovku zatiaľ neexistuje a jediné, čo v tejto chvíli ostáva, je dobrá kompenzácia diabetu a snaha urobiť všetko pre to, aby z toho neboli následky. 

Pendluješ medzi Innovatrics a Noxekou, alebo máš pracovné aktivity časovo rozdelené na inej báze?

V čase, keď ešte prebiehal 2. ročník Lifbee, ktorého som sa zúčastnila, tak to bolo pomerne intenzívne obdobie. Záležalo aj od fázy, v ktorej sme sa práve nachádzali. Ale áno, dalo by sa to nazvať pendlovaním.

Som ranné vtáča. Dám si ľahší strečing, ponaťahujem sa. Keď mesto ešte spí, využijem to na krátku prechádzku spojenú s cestou do práce. Je to veľmi fajn si trochu utriediť myšlienky v hlave a pripraviť sa tak na celý deň plný premýšľania, rozhodovania a stretnutí. 

Prvé kroky vedú do officu Innovatrics, kde strávim väčšinu svojho dňa. Keď prebiehala LA, tak som sa po práci prakticky teleportovala domov, aby som sa stihla pripojiť buď na prednášku, workshop, alebo na tímovú prácu. Často sme sa s tímom online stretávali aj mimo oficiálneho rozvrhu a tiež to v mnohých prípadoch trvalo niekoľko hodín. V čase pred finále aj do polnoci alebo aj cez víkendy. Ale boli týždne, kedy som si našla čas aj na čítanie knihy, podcast, mimopracovné stretnutia, športové aktivity či len také “ničnerobenie”.

Čo bolo vašou najsilnejšou motiváciou? Aká bola vaša vízia?

Zvedavosť je motorom úspechu. Treba minimálne preskúmať možnosti, ktoré máme a vyťažiť z nich maximum. Sme obklopení smart zariadeniami, senzormi, dátami, analytickými toolmi a aj ľuďmi, ktorí s tým všetkým vedia pracovať. 

Takže nápad prišiel, no len ten nestačil. Niekedy to môže byť úžasný nápad, ktorý sa pretaví do úspešného startupu. Alebo to môže byť len menej úžasný nápad vhodný na dobrú diplomovú prácu, pretože nemá potrebnú business value. Validácia problému, ktorý chceme riešiť, zákazníci, biznis plány a celkovo exekutíva sú rovnako dôležité ako motivácia a nápad samotný. Tým všetkým som si potrebovala prejsť, naučiť sa a zistiť, čo všetko podnikanie v biotechu obnáša ešte predtým, než by som sa pustila do vlastného projektu. A práve Lifbee asi ako jediné na Slovensku ponúka takúto možnosť. Páčilo sa mi, že sa tam skutočne môže prihlásiť každý bez ohľadu na oblasť, ktorou sa zaoberá. 

V LA sme dostali rámcovú tému – prevencia pandemických ochorení (v skratke). Na základe nej vznikol projekt Noxeka. Nevenuje sa síce diabetu, ale rieši problém rezistencie mikroorganizmov. 

Motiváciou každého z tímu bolo spolupracovať na zmysluplnom a užitočnom riešení problému pandémie. Víziou bolo pomôcť zlepšiť kvalitu zdravotníckeho sektoru. Ako sme mohli aj počas pandémie vidieť, náš zdravotnícky personál potrebuje pomoc. Naším produktom chceme prispieť k zabráneniu, resp. spomaleniu šírenia pandémií infekčných ochorení. Napríklad vytvorením čistejšieho, a teda bezpečnejšieho prostredia v zdravotníckych zariadeniach a zníženiu rezistencie baktérií na dezinfekcie. 

Znie to ako projekt s obrovským prínosom pre spoločnosť. 

Projekt má z môjho pohľadu potenciál, má prínos pre spoločnosť, dokázal by doslova zachrániť životy a je škálovateľný. Primárne sa zameriavame na zdravotnícky sektor. V EÚ sa každoročne nakazí nemocničnou nákazou (nozokomiálnou) cca. 4 milióny hospitalizovaných pacientov, pričom 37 000 z nich neprežije, hoci boli hospitalizovaní z úplne iných dôvodov. A nielen pacienti sú ohrození, ale aj všetok personál v nemocniciach. Rovnako vynakladajú veľa času na samotný úkon dezinfikovania, hoci by títo pracovníci mohli byť alokovaní na inú činnosť. 

Riešením je dezinfekčný roztok na báze nanočastíc s dlhodobým účinkom. Uplatnenie by si dokázal nájsť aj vo verejnej doprave, kde prejavili veľký záujem. Ale aj v potravinárskom či stavebnom priemysle.

Páčilo sa ti, že do Lifbee sa môže prihlásiť každý, preto ma zaujíma, čo konkrétne naučilo teba, ako ostrieľanú analytičku, testerku a aktuálne produktovú manažérku? 

V prvom rade sú to nielen teoretické vedomosti o podnikaní v biotech oblasti, ale aj praktická skúsenosť. Prešli sme si jednotlivými fázami od začiatku: od brainstromovania a generovania nápadov, validácie problému a nášho nápadu, prieskumu konkurencie, cez konzultácie s odborníkmi, oslovenie potenciálnych zákazníkov, vypracovanie biznis plánu, vypracovanie finančných kalkulácií až po finálnu prezentáciu pred investormi.

No nebolo to len o tom. Stretla som veľa skvelých ľudí počnúc členmi vlastného tímu nadšených pre inovácie, cez našich mentorov po prednášajúcich a  odborníkov vo svojej oblasti. Bola to príležitosť naučiť sa veľa nových vecí a vypočuť si skúsenosti iných. 

A čo osobnostný rozvoj?

LA ma však naučila aj niečo o mne samej. To, že dokážem vykročiť z komfortnej zóny, prekonať svoje hranice. Že zvládnem viac ako si myslím. Ale nebola som na to, samozrejme, sama. S tímom sme sa mohli navzájom potiahnuť, podporiť a naozaj môžem vedeniu LA poďakovať, že dalo dokopy práve nás štyroch – mňa, Soňu Gubovú, Erika Mokroša a Michaelu Pinčekovú. Veľmi dobre spolu vychádzame, a to sa odrazilo aj na tom, ako sme spolupracovali na projekte. 

A je tu ešte jedna vec, čo mi LA prinieslo. Vďačnosť a radosť z obyčajných vecí. Možno pre niekoho to môže vyznieť hlúpo, ale je to tak. V čase, keď sme na projekte intenzívne pracovali a môj deň bol len o tom ísť do roboty, potom sa rýchlo presunúť domov a riešiť projekt do noci, nebol veľmi čas na nič iné. Po ukončení ročníka a finále sme si trochu vydýchli a začala som sa oveľa viac tešiť z obyčajných bežných aktivít, dokonca aj z obyčajnej prechádzky či kávy. Niečo na tom bude, že človek si veci začne vážiť, až keď o ne príde. A nie, nie je to o tom, že by človeku klesla latka alebo nároky. Je skrátka len  viac vďačný. 

Odporučila by si aj ostatným ambicióznym ľuďom prihlásiť sa do Lifbee? Pre koho je Lifbee podľa tvojho názoru ako stvorené?

Určite odporúčam. 🙂 Ak je ambícia niečo zlepšiť a inovovať, treba to minimálne skúsiť! V ideálnom prípade vytrvať a nenechať sa odradiť. V Lifbee Academy nie je nevyhnutné poznať svet podnikania, v podstate nemusíte byť ani biotechnológ. Dôležitá je motivácia a vedomosti, ktoré môžete priniesť. Pokojne môžete byť zo sveta IT,  marketingu či z umeleckých sfér. Názory, myšlienky, nápady a vedomosti aj takýchto členov sú prínosné pre projekty.  

Rovnako spoznáte nových ľudí a nadviažete kontakty. LA človeka naučí aj veľa o sebe samom a, samozrejme, je tu veľká príležitosť vybudovať startup. Treba sa však dobre zamyslieť nad tým, koľko času tomu môžete a chcete obetovať. 

Mala Noxeka vopred vypracovaný biznis plán (BP)? Ktorá jeho časť je podľa teba najdôležitejšia?

Projekt Noxeka mal niekoľko BP, ktoré sme spoločne v tíme vypracovali a neskôr viackrát validovali aj s mentorom. Osobne si myslím, že každá časť BP je dôležitá. Za kľúčového však považujem zákazníka, ktorého treba dobre poznať. Je potrebné si vypracovať VPC – Value Proposition Canvas a zistiť, kto sú potenciálni zákazníci, aký majú problém, čo ich trápi, aké sú ich potreby, ich obavy a čo by si priali. Keď neexistuje problém, neexistuje ani riešenie. A riešenie musí byť inovatívne a unikátne. 

Ak dobre poznáme zákazníka, potom budeme vedieť, ako a prostredníctvom čoho s ním komunikovať a udržovať tento kontakt. Samozrejme, treba prepracovať aj ostatné časti, ako sú naše aktivity, partneri a finančné kalkulácie. Za ďalšiu kľúčovú vec považujem neustálu alebo aspoň pravidelnú validáciu BP. Kedykoľvek sa totiž môžu objaviť nové skutočnosti, ktoré BP zmenia.

Každý z nás počas svojej práce robí veľa chýb, ktoré nás ale posúvajú. Ktorá z nich najviac posunula teba? 

Niekedy sa mi stane, že mám slabšiu chvíľku a nevládzem. Potom si však hovorím, že “keby to bolo ľahké, robil to každý”. A tak to aj beriem. Treba rátať s tým, že jednoduché to nie je a nebude.

Chyby a zlyhania zamrzia. No vieme sa z nich do budúcna poučiť a posunúť projekt vpred. Samozrejme to stojí čas. A čas sú peniaze.  Jednak čas, ktorý už späť nevrátime a aj čas, ktorý musíme venovať tomu, aby sme napravili to, čo sa stalo. 

Tiež sme trochu stratili čas v počiatočnej fáze projektu, našťastie to nebolo až také dramatické. Robili sme si prieskum formou dotazníkov, aby sme zistili, aký problém majú naši potenciálni zákazníci. Naše otázky v dotazníku však neboli kladené správne a to nás doviedlo k nevalidným výsledkom. Dotazníky sme museli vytvoriť znova,čím sa táto fáza projektu trochu natiahla.

Otázku ochrany duševného vlastníctva som brala ako nevyhnutnú súčasť projektu, ale zároveň aj trochu ako prekážku. Rešerš tiež chvíľu trvá a vo výsledku sa môže prísť aj na to, že vaše riešenie je potrebné prepracovať a pozmeniť tak, aby bolo patentovateľné. Čo si opäť vyžaduje jednak čas, a opätovne to má dosah aj na celý BP a pod. 

Pomáhali vám v rámci Lifbee Academy aj mentori?

V LA nie je nikto na nič sám. Iste, čas, energiu a  prácu za vás nikto iný neurobí, ale po celú dobu pri nás stáli mentori a skúsenejší ľudia z praxe, ktorí nám vedeli pomôcť a poradiť. Dokázali nás správne naviesť na smer, ktorým treba ísť.

Každý tím mal prideleného mentora. U nás to bol Martin Veselý. Ale pokojne sme mohli osloviť aj prednášajúcich, sharovať si informácie aj s ostatnými tímami a pod. Radili sme sa aj so zakladateľmi Lifbee Academy – Simonou Veselou a Matejom Heldom. Pomohli nám tiež  Katarína Kováčová, Baška Klimek, Lili Berezkinová a ďalší…

Čo vám robilo na začiatku najväčší problém? Urobili by ste niečo inak?

V našom prípade viem, že určite treba dobre zvalidovať problém, ktorý ideme riešiť. Ako nám aj Matej Held veľakrát vravel – rovnako náklady vo finančných plánoch prenásobiť snáď číslom x2 na n-tú. 😀 A možno si ujasniť kompetencie v tíme a motiváciu v pravý čas.

To sú veci, na ktoré by som si dnes dala väčší pozor, ale iste, že treba byť naďalej ostražitý a nepodceňovať ostatné.

Z koľkých ľudí je váš Noxeka tím zložený?

V projekte Noxeka sme boli štyria. Dovolím si tvrdiť, že sme boli zohratý tím. Vedeli sme sa dohodnúť na načasovaní, rozdelení úloh. Robili sme aj samostatne, ale často sme si veci prešli aj spoločne. Veľmi som vďačná za týchto človiečikov a za našu spoluprácu 🙂 

Tím Noxeka:

• Michaela Pinčeková – procesná inžinierka, biotechnologička
• Soňa Gubová – biotechnologička
• Miriam Kizeková – IT business analytička a manažérka
• Erik Mokroš – farmaceutický laborant, študent PriF (molekulárna biológia a biotechnológie)

Po ukončení ročníka sme naďalej komunikovali aj s vedením LA, CVTI SR (Cetrum vedecko-technických informácií SR) a tiež je tu možnosť sa kontaktovať aj s účastníkmi LA z minulého roka. Dokonca aj s mentormi, ak by prejavili záujem nám pomôcť.

Aktuálne s projektom nepokračujeme, pretože každý z nás by musel skončiť v práci, ktorá nás baví a napĺňa. Aj tak však zastávame názor, že projekt má určitý potenciál a zmysel a že by sa vďaka nemu vedelo pomôcť mnoho pacientom, zdravotnému personálu a využitie by mal určite aj v iných sektoroch. 

Vypracované plány sú použiteľné, no možno práve tento tím nie je tým, ktorý by v ňom mal pokračovať. 

Myslíš si, že podnikať môže každý alebo iba „vyvolení“?

Otázka, na ktorú nemám jasnú odpoveď. Samozrejme, dnes si živnosť môže založiť prakticky ktokoľvek. Ale skutočne podnikať? Nie som “brutálna podnikateľka”, ale z môjho pohľadu tam musí byť silná motivácia prinášať určitú hodnotu, ambícia meniť veci. Človek musí rátať s tým, že pôjde mimo svoju komfortnú zónu a obetuje tomu veľa času. Musí byť vyzbrojený trpezlivosťou a vytrvalosťou.

A či existujú “vyvolení”? Skôr by som povedala, že sú to možno tí, ktorí v tom majú jasno a vedia, že podnikať chcú a vedia do čoho idú. Ale ako sa hovorí, všetko sa dá naučiť. Je to presne o tom – vystúpiť z komfortnej zóny. Ľudia si takisto často myslia, že niečo pre nich “nie je”. Pravda je niekedy ale taká, že to možno len neskúsili a po čase sa v tom doslova nájdu.

Používaš na manažovanie času nejaké online nástroje, vzhľadom k tvojej pracovnej vyťaženosti?

Áno. Používam minimálne google kalendár. V práci je to Jira a potom ešte Trello na moje osobné tasky. I keď často si píšem aj svoj analógový to-do list na papier a škrtám postupne splnené body. 

Musela si zapracovať aj na svojich slabých stránkach?

Všeobecne je mojou slabšou stránkou práve to, že by som chcela mať veci správne na 110%. A keď mi to z nejakého dôvodu nevychádza aj napriek mojej snahe, začnem o sebe pochybovať. Vie ma to odradiť. Postupne sa však učím, že niekedy chýb môže byť aj viac, môžu byť rôzne, ale aj napriek tomu to stojí za to vytrvať a pokračovať. reba to brať ako výzvu, nie ako problém. Niekedy vlastne ani nemáš na výber, iba sa s tým nejako popasovať.

Dôležitejšie však pre mňa bolo – a aj je – svoju energiu sústrediť na pozitívnejšie veci a hlavne na to, čo mi naozaj ide.

Naši čitatelia sú mladí ľudia, ktorí sa často boja urobiť prvý krok k splneniu si svojich snov. Čo by si im odkázala?

Ak sa bojíš začať, jednoznačne prekonaj svoj strach, svoje obavy a vystúp zo svojej komfortnej zóny, aj keď to bude trochu nepríjemné! Ak máš skutočnú motiváciu, ambíciu priniesť inováciu a niečo zmeniť,  minimálne to skús. Zmena nepríde sama od seba, treba pre ňu niečo urobiť. 

Môžeš to skúsiť a založiť startup. Môžeš to skúsiť a nevyjde to. Ale aspoň vieš, že si sa o to pokúsil a možno ťa to neodradí a skúsiš to znovu. Vyhneš sa predchádzajúcej chybe a budeš pokračovať vo svojej vízii. Nikto nečaká, že sa to podarí na prvýkrát. Neboj sa zlyhania.
Ak máš nápad a neskúsiš ho zrealizovať, tvoja hlava sa ešte dlho bude trápiť otázkou “čo by bolo, keby…”

A neváhaj. Nikdy totiž nebude tá “správna, ideálna chvíľa”, resp. je tu vždy!  Pretože vždy sa nájdu dôvody, prečo nezačať, prečo počkať… ale aj dôvod prečo začať máš stále 🙂

Je tu množstvo príležitostí, kde sa nápad dá prezentovať – inkubátory, do ktorých sa vieš prihlásiť a ľudia, ktorí ti vedia pomôcť a poradiť. Neboj sa, že by si to nezvládol alebo že na to budeš sám. 

Kde ťa môžu naši čitatelia kontaktovať?

Pokojne cez sieť LinkedIn.  🙂 

P.S. Bavil Ťa rozhovor?

A rozmýšľaš, čo môže byť ďalší krok je:

Otestuj svoj biznis nápad aj ty!

Spolu s expertmi z Campus cowork, Zero Gravity Capital fond či zakladateľmi Perry Talents akcelerátora sme zostavili úvodný set domácich úloh respektíve zadaní, ktoré ti pomôžu pretaviť počiatočnú ideu do reálneho projektu.

Ak si pripravený skúsiť to, pripravili sme pre teba

Ak máš akékoľvek otázky, zastav sa za nami v Campus cowork alebo napíš mail na Viktor@zero2hero.sk

Podporovateľom OZ Zero2Hero je firma NAY. Checkni si ich aktuálne otvorené pozície.