Študuje na vysokej škole v zahraničí na University of California v Santa Cruz. Do vlastného projektu sa chcel pustiť už na strednej škole, kedy sa začal venovať programovaniu. Pochádza z doktorskej rodiny, ale k tomu, aby sa venoval medicíne, ho inšpirovali skôr hodiny biológie. Tvrdí, že je stále čo vylepšovať, a že s chybami v systéme nikdy nebudeme môcť ľuďom pomáhať na 100 %.
Predstavujeme ti Martina Michalka, mladého chalana, ktorý so svojím kamarátom založil firmu BioGenesis a spolu chcú meniť pohľad ľudí na zdravotnú starostlivosť.
V rozhovore sa dozvieš:
Úprimne, neviem, či by som študoval ďalej, keby sme pokračovali v online výučbe. Mal som jej už fakt dosť. Som nesmierne rád, že v druhom ročníku som mal konečne možnosť zažiť si prezenčné štúdium a zistiť, o čom vlastne vysoká škola a život jej študenta v skutočnosti je. Spoznal som množstvo inšpiratívnych ľudí, najmä takých, ktorí sa orientujú v rovnakom odbore ako ja. Majú rovnaké záujmy. Tiež je fajn popri štúdiu môcť pracovať na nejakom projekte či stáži.
Myslím si, že ak chce človek študovať online, môže si urobiť rôzne kurzy a workshopy. Online priestor mu však nikdy nedá toľko skúseností, ako univerzitné prostredie, kampus, spolužiaci a profesori.
Určite som si všimol, že sú tu ľudia veľmi ochotní, aktívni a doslova sa hrnú do realizácie nápadov.
Do Californie som išiel najmä preto, lebo je tu rozvinutejšia infraštruktúra pre startupy. Najmä tie technologické. Technológie ma fascinujú už veľmi dlho. Uvedomil som si, že ak chcem zrealizovať skutočne ambiciózny tech produkt, na Slovensku to asi nebude tak ľahké.
Na strednej škole som čítal veľa biografií známych ľudí ako sú Steve Jobs alebo Benjamin Franklin či Elon Musk. Tieto úspešné osobnosti podľa mňa spájalo najmä to, čo im ponúkla práve Amerika – zmýšľanie ľudí a komunita, ktorá tu je. Svoju víziu pretvorili na niečo výnimočné, vďaka tomu, že sa nachádzali na mieste, kde im prostredie ponúklo možnosť a podporu realizovať sa.
Nad svojím vlastným projektom som však začal premýšľať už vo veku 15-16 rokov.
Zaujímavé je, že pochádzam z doktorskej rodiny, čo ma však paradoxne neinšpirovalo k tomu, aby som pracoval v medicíne. Skôr ma fascinovala biológia, najmä tá syntetická.
Rozhovormi s rodinou som si však začal všímať rôzne chyby v systéme a jednotlivých procesoch. Je to veľká škoda, keďže úlohou medicíny je zachraňovať životy. Ale nedá sa to robiť najlepšie možne, keď sa v lekárskom systéme nachádzajú toľké chyby.
Keď prichádza pacient ku obvodnému lekátori, bežne to vyzerá nejako takto.
Popíše mu svoje ťažkosti alebo dôvod návštevy. Lekár zhodnotí jednotlivé symptómy, zistí problém a stanoví potenciálnu diagnózu. Tú následne overí cez rôzne testy – z moču či krvi. Po získaní ich výsledkov navrhuje liečbu. Koniec.
Nie. Je nesmierne potrebné, aby bral lekár do úvahy komplexnú históriu pacienta, rodinnú anamnézu a všetky predchádzajúce laboratórne testy pacienta. Každý z nás pochádza z iného prostredia, má inú genetiku, ktorú je nutné zohľadniť. A urobiť tak z liečebného plánu skutočne presný a personalizovaný.
Iba zovšeobecnenie toho, čo pacientovi môže pravdepodobne byť a dať mu liek, aby sa cítil lepšie, to nie je riešenie.
Áno, presne tak.
V medicíne vnímam dva hlavné problémy.
Jedným je fakt, že ľudia sa opakovane vracajú k doktorom kvôli tým istým (často bežným) problémom. Doktori tak majú veľký príjem pacientov a v serióznych prípadoch im stanovených 15 minút na pacienta jednoducho nestačí. Preto sa zvyčajne uchyľujú k všeobeným liečebným plánom, ktoré sú nedostatočné.
Druhý problém je ten, že pacienti neberú lieky, ktoré im lekár odporučil.
Tieto dva problémy sa teda snažíme zakomponovať do jednej aplikácie. Zjednodušene povedané, chceme ľuďom ponúknuť personalizovaný liečebný plán a pomôcť im dodržiavať ho. A doktorom tak zabezpečiť, aby mali viac času na tých pacientov, ktorí trpia závažnými chorobami.
Áno, je to tak. Algoritmus je prirodzene ešte stále vo vývoji.
V prvom rade je potrebné vytvoriť a prepojiť obrovskú databázu údajov a dát. Či sa už jedná o rôzne symptómy, laboratórne testy a to, ako funguje telo pacienta.
Podstatnú úlohu tu zohráva tiež genetika a normy. Uvediem konkrétny príklad. Pre niekoho môže byť istý level vitamínu D vysoký, pre iného je však v norme. My v BioGenesis si samotnú mierku vieme určiť podľa DNA pacienta so zohľadnením napríklad demografických údajov pacienta.
Na začiatku sme zmapovali súčasný lekársky systém ukladania údajov o pacientovi. Prišli sme na to, že je veľmi zastaralý a nepraktický. Nesmierne dlho trvá, kým sa doňho nahrajú dané údaje o pacientovi. Navyše, má starú a neprehľadnú štruktúru.
Namiesto toho, aby sme prišli s nápadom ho celý zmeniť, čo by bolo v prípade USA šialene časovo a finančne náročné, sme sa rozhodli urobiť aplikáciu, nech máme čo najviac dát. A neskôr naše výsledky a diagnózy vypracované na základe algoritmov posúvať ďalej doktorom.
Pracujeme na vývoji softvéru. Dohadujeme sa s investormi, vytvárame nové partnerstvá s rôznymi spoločnosťami a klinikami. Je tiež kľúčové, aby náš softvér prešiel oficiálnym auditom, keďže zdravotné záznamy pacientov sú veľmi senzitívne dáta.
Áno, je to tak.
Pikoškou je, že môjho co-foundera Edwarda Fishera som stretol na univerzite na hodine Life in medicine.
Momentálne máme v tíme veľa poradcov z rôznych odborov – medicíny, práva, analýzy dát a podobne. Máme tiež jedného dizajnéra, ktorý robí aj pre štúdio v San Franciscu, ktoré pracovalo na dizajne firmy Elona Muska (Neuralink) alebo tiež Sama Altmana z Open AI.
Na začiatku sme naslepo oslovili pár odborníkov s prosbou o pomoc a radu. Tých naša myšlienka zaujala a posunuli nám kontakty na ďalších a ďalších. Je to taký domino efekt. Časom sa nám potenciálni partneri začali ozývať sami, keď sa o našej práci dozvedeli z webu či LinkedIn.
Keď sa obzriem dozadu, vidím, že som často strávil veľa času pri rôznych odbočkách, ktoré teraz hodnotím ako zbytočné. Vnímam to však tak, že cesta k cieľu nie je nikdy rovná, niekedy musia byť aj zbytočné zastávky.
Riadim sa pár pravidlami.
V prvom rade je potrebné nevystrašiť sa vlastným nápadom, ktorý možno na prvý pohľad pôsobí príliš veľko a nedosiahnuteľne. Častorkát stačí urobiť si jasný zoznam jednotlivých postupných krokov.
Potom si treba uvedomiť, ktoré kroky môžeme podniknúť už dnes či zajtra a trocha si ich upratať na časvej osi.
Ďalším „tajomstvom“ úspechu je stanoviť si možné minimá. To znamená, nehýbať sa vpred, až keď naplno dokončím jeden krok, ale pomaly sa posúvať ďalej, už keď dosiahnem akési „nutné minimum“. Postupom času odrazu zistíte, že sa skutočne približujete k stanovenému cieľu. A to je skvelý pocit.
Nemám nejakého konkrétneho mentora.
Naopak, snažím sa inšpirovať mnohými odborníkmi a ich feedbackom na náš produkt a firmu. Podľa mňa je lepšie mať k dispozícii viac perspektív a rád od skúsených ľudí. A zároveň filtrovať to, čo si viem a neviem overiť. Nemôžeme sa totiž bezrozmyslu riadiť všetkým, čo nám niekto odporučí. Lebo tak sa dostávame do zbytočných odbočiek. A tie som už spomínal 🙂
V ďalekej budúcnosti by sme sa chceli venovať aj syntetickej biológii. Je to niečo ako programovanie, ale ide o biologické organizmy, a teda programovanie cez DNA.
Celá táto oblasť je ešte len v plienkach.
To, čomu sa dnes venuje syntetická biológia, je vyrábanie chemikálií či nových farmaceutík. V budúcnosti však vidíme možnosti priniesť či „oživiť“ rôzne vyhynuté druhy zvierat či organizované vyhubenie konkrétnych chorôb.
Nateraz je však naším cieľom v BioGenesis „iba“ to, aby ľudia neboli limitovaní svojím zdravím.
Kontaktovať nás môžu cez e-mail (martin@biogenesistech.com) prípadne priamo na LinkedIne.
Spolu s expertmi z Campus cowork, Zero Gravity Capital fond či zakladateľmi Perry Talents akcelerátora sme zostavili úvodný set domácich úloh respektíve zadaní, ktoré ti pomôžu pretaviť počiatočnú ideu do reálneho projektu.
Ak si pripravený skúsiť to, pripravili sme pre teba
Ak máš akékoľvek otázky, zastav sa za nami v Campus cowork alebo napíš mail na Viktor@zero2hero.sk
Autor: Bianka Mária Bálintová
Editor: Simona Lučkaničová
Podporovateľom OZ Zero2Hero je firma NAY. Checkni si ich aktuálne otvorené pozície.