Monika Prikkelová: Je skvelé rozumieť tomu, ako biznis funguje. Lebo potom ťa nikto len tak neoklame.

Monika Prikkelová, mladá, energická a životaschopná tanečníčka, je obdarená nielen jazykovým nadaním a manažérskymi skúsenosťami, ale najmä tanečným umením. To všetko využila pri založení svojej slovenskej tanečnej agentúry mondance. Od roku 2015 putuje neobyčajnou cestou k sebaprezentácii bez kompromisov. Prizvala k nej aj ďalších umelcov a (ne)obyčajných ľudí. Hlavou a krkom jej agentúry je ona sama, ale rúk a nôh má agentúra už niekoľko desiatok.

Venuje sa primárne Vogue žánru, čo pre laika evokuje skôr názov módneho časopisu, nie tanca. Ballroom kultúra je na Slovenku menšinová, hoci jej základ vychádza z americkej bálovej kultúry staršej než sto rokov. 

V rozhovore sa dozvieš:

• ako sa Monika dostala k tancu a ako sa pri ňom cíti
• čo je motorom jej životného pohybu
• ako ju na vlastný biznis pripravila správna univerzita
• ako sa ona ako tanečníčka udržuje vo forme
• akú skúsenosť si odniesla zo súťaží ako Československo má talent
• čo radí študentom

a mnoho iného.

---

Monika, ako sa cítiš, keď tancuješ? A čo pre tebe tanec znamená?

Ťažká a ľahká otázka zároveň. Tanec sa stal súčasťou môjho života. Pri tanci sa cítim, že som a môžem byť niekým iným. Je to ako moja ochranná fólia, ktorú si však viem obliecť aj vyzliecť, kedykoľvek potrebujem.

Zároveň je to pre mňa istá forma psychohygieny. Pri tanci si riešim aj svoje vnútorné zranenia. 

Je to môj bezpečný priestor, kam sa viem vrátiť. A zatiaľ mi životné okolnosti ukázali, že aj keď stratím všetko, tanec nikdy neodíde. 

Povedala si, že pri tanci si niekým iným. Nemáš pocit, že si práve sama sebou?

Sú to dva rôzne prístupy. 

Niekto tvrdí, že tancom vyjadruje samého seba. Ja sa naopak rada hrám s alter-egami. Ale som to stále ja, sú to moje role, moje tanečné osobnosti. 

Kedy si sa začala venovať tancu? Chodila si ako dieťa na nejaký krúžok alebo si si poskakovala doma pred zrkadlom?

Presne naopak. Tancovanie bolo u mňa čisto pragmatické rozhodnutie. 

Chodila som na rôzne krúžky – nemčina, angličtina a klavír. Čo nie sú zrovna športové aktivity. Potom nám v družine otvorili tanečno-pohybový krúžok a ja som sa potešila možnosti vyskúšať konečne aj pohyb. 

Čiže si tanec vnímala skôr ako druh športu či fyzickej aktivity.

Áno. Na spomínanom tanečno-pohybovom krúžku som objavila svoju vášeň. Aj keď som naň chodila iba jeden rok, keďže s prechodom na druhý stupeň skončila družina a s ňou aj táto aktivita pre deti. 

Moji rodičia ma v tom čase nemali čas voziť na tanečnú. A tak som začala tancovať s kamarátkou na chodbe nášho paneláku. 

Keď som nastúpila na strednú školu, moje rozhodnutie venovať sa tejto vášni bolo silnejšie, ako kedykoľvek predtým. Prišla som domov a oznámila som, že nastupujem do Street dance academy k Lacimu Strikovi. A teda, základná škola bola síce pre mňa veľký zlomom, no reálne som sa začala učiť tancovať až v puberte.

Vyštudovala si Fakultu manažmentu na Univerzite Komenského, ovládaš dva jazyky. Podporovali ťa rodičia v rozhodnutí ísť cestou tanca? 

Učili ma, že prvoradá je a musí byť vždy škola. A teda, keď som mala hotové všetky úlohy, mohla som ísť tancovať. 

Keď som za nimi jedného dňa prišla, že si chcem založiť firmu s tanečným umením, podporili ma.

Samozrejme stále mám pocit, že si moje rozhodnutie občas musím obhajovať. A veľmi dlho som si priznávala, sama pred sebou, že sa živím telom. V našej spoločnosti je to tak zakorené. Ide o predstavu, že keď je žena tanečnica, určite je hlúpa a ľudia ju nie vždy berú vážne. 

Ťažko sa s tým človek vysporiada.

Ako si si to v sebe vyjasnila?

Asi až po štyroch či piatich rokoch podnikania sa ma otec prestal pýtať, z čoho chcem žiť (smiech).

Postupne sa mi však v biznise začalo viac dariť a ja som stále viac verila samej sebe a svojmu snu.

Mala si ako študentka predstavu, čím sa raz budeš živiť?

Som človek, ktorý budúcnosť veľmi neplánuje. A tak som nemala vôbec predstavu, čo raz budem robiť. 

Možno by som išla do veľkého zahraničného korporátu, keďže som študovala po nemecky.  Možno by som pracovala pre nejakú eventovú agentúru, lebo ma baví produkcia. Ktovie. 

Ako ťa štúdium manažmentu pripravilo na vlastné podnikanie?

Som veľká fanúšička mojej školy. Kedykoľvek by som sa na ňu prihlásila opäť! Vždy ma zaujímala psychológia ľudí, mám rada matematiku a milujem prácu s ľuďmi. A o tom je presne manažment. 

Škola mi poskytla teoretické základy o podnikateľskom rozhodovaní, manažmente cieľov, typológii ľudí a ich vedení, štatistike či účtovníctve. 

Je skvelé rozumieť tomu, ako biznis funguje. Lebo potom ťa nikto len tak ľahko neoklame. 

Čo bolo rozhodujúcim momentom pre založenie firmy — odhodlanie podnikať vo svete umenia?

Išlo skôr o náhodu. 

Oslovila ma známa s ponukou o zastrešenie niekoľkých tanečných predstavení pre eventovú agentúru, v ktorej pôsobila. V tom čase som nemala ani vlastnú značku, marketing či web. A tak som sa pustila do budovania svojho podnikania. Vedela som, že ak budem mať zadefinovanú identitu, ponuku služieb a s potenciálymi klietnami – firmami budem aktívne komunikovať, bude sa mi dariť. Nebolo cesty späť. 

Ak by som to však mala poeticky zrhnúť, nezačala som podnikať primárne kvôli peniazom. Ale kvôli tomu, že som chcela pokračovať v živote, ktorý som vtedy viedla, čo znamená tancovať najdlhšie, ako to len bude možné.  

Človek nemusí žiť tak, ako mu iní vravia. Môže si nájsť svoju vlastnú cestu.

Čo je vlastne náplňou tvojej práce?

Zhrnula by som to do pár slov. 

Zastrešovať tanečníkov a pre klientov pripravovať tanečné predstavenia. To znamená vytvárať choreografie, navrhovať a zháňať kostýmy, riešiť hudbu, nacvičovať predstavenia s tanečníkmi a všetko perfektne zorganizovať, aby to bolo tip top.

Najnáročnejšie je napríklad zladiť desať tanečníkov na jeden tréning, lebo každý má iný rozvrh. Niekto ešte študuje, niekto vystupuje v divadlách, alebo iných projektoch alebo má aj svoje pracovné povinnosti. Ale táto časť hľadania spoločného času ma baví 🙂  

Mám aj eshop so svojou značkou oblečenia, balím a posielam zásielky, pripravujem novú kolekciu. 

Okrem profesionálnych choreografií s mojimi tanečníkmi, učím tanec aj verejnosť. Mám skupinové aj individuálne lekcie. 

Cez víkendy, keď neoddychujem, vystupujem, učím alebo zvyknem chodievať aj na bály, napríklad porotcujem Vogue bál vo Viedni.

Tanec, ktorý vidíme, ako performance je prekrásny výsledok, ale sú za tým hodiny driny. Ako sa Ty udržuješ vo forme?

Princíp tanečných pohybov je zdravý, ale môže preťažovať niektoré partie tela. Mám preto osobnú trénerku, Kačenu Laluhovú, ktorá sa mi individuálne venuje. Mne totiž fyzioterapeut alebo tréner nemôže zakázať robiť niektoré pohyby, pretože sú nezdravé, keď ich môj tanec vyžaduje. Preto je podstatné zistiť, ako tieto pohyby kompenzovať tak, aby som vydržala tancovať čo najdlhšie bez zdravotných komplikácií. 

Kačena na začiatku našej spolupráce prišla na moju tanečnú lekciu, tam zistila, prečo mám vychýlenú panvu a zostavila mi komplexný kompenzačný tréning. 

Nie som športovec, nerada športujem. Časom som sa však naučila počúvať svoje telo a viem čo robiť, ak cítim, že ma niečo začína bolieť. Cvičím aj doma, s roller-om, to mi veľmi pomáha. Pre mňa je základ mať pevné panvové svaly a stred tela. 

A jedálniček?

Základom je poznanie vlastného tela. Ak viem, že ma čaká dlhý a náročný deň a nebudem mať dosť času na jedlo, nemôžem si dať len sacharidy, lebo sa mi rýchlo zdvihne cukor, budem nervózna a čoskoro budem potrebovať opäť jesť. Čiže si dám tuky, mäso. 

Jedenie teda prispôsobujem vlastnému pracovnému harmonogramu.

Ako znášaš to, že si sama sebe šéfkou?

Nechýba mi šéf, ale tím výkonných pracovníkov, a prípadne rovnocennejší partner, s ktorým by som mohla robiť biznisové rozhodnutia.  

Eshop som napríklad zakladala spolu s ďalšími dvoma ľuďmi. S mojou kamarátkou, Sarah Weiss, ktorá je skvelá manažérka, robí pre medicínsky startup a s kamarátom Paľkom, ktorý mi kódoval náročnejšie veci na webe. Ale tí mi pomohli eshop len rozbehnúť, teraz som naň opäť sama.

Aké bolo pre teba obdobie korony?

Rok som cez pandémiu nemala prácu. Bolo to pre mňa veľmi náročné obdobie. Veľmi mi však pomohla diverzifikácia práce. Kombinujem vystúpenia s učením, aj eshopom. Vďaka tomu som aj po tomto pandemickom období mohla ísť ďalej. 

Kam ide momentálne tvoja hlavná pozornosť?

Každý rok je v mojej práci dôraz na inej priorite. Prvé tri roky som sa venovala naplno agentúre mondance, seba som dávala do úzadia. Potom som sa viac venovala Vogue tancu a budovaniu komunity. Keď prišla pandémia, začala som sa veľa venovať vlastnému rozvoju a tiež silnejšej sebaprezentácii. 

Teraz sa veľa venujem Vogue tancu, máme viac tanečníkov, robíme viac eventov a bálov na Slovensku a Česku. 

Budúci rok by som chcela aktualizovať webovú stránku, natočiť nové choreografie, navrhnúť nové kostýmy. Máme veľký potenciál, vyhľadávajú nás stále noví a noví ľudia. Preto nemôžeme zaspať.

S tvojimi Tron Girls ste boli v talentovej show Československo má talent. Aká to bola skúsenosť?

Sú v tom dve roviny. Jedna je emočná a tá druhá biznisová. 

Na Slovensku to funguje tak, že ak si nebol v nejakej talentovej show na obrazovkách, neexistuješ. Ak sa chceš živiť tancom, musia ťa poznať z televízie. I keď dnes sa to už trošku mení. Myslím si, že je potrebné skúšať podobné talentové súťaže. Aj keď človek nevyhrá, má z toho aspoň dobrý záznam v telke a online. 

Ja som bola v takejto súťaži trikrát s rôznymi projektmi. S Tron Girls sme sa dostali do finále, to nášmu projektu veľmi pomohlo. Z emočnej stránky si to nemôžeš všetko pripúšťať k telu, lebo ťa to zomelie. 

Skúsenosť to však bola neoceniteľná.

Máš odkaz na záver pre našich čitateľov?

Možno je to klišé, ale neboj sa. Ak chceš niečo skúsiť, tak to skús. A kedy, keď nie teraz, keď si mladý, keď máš podporu rodiny alebo svojho okolia, máš zázemie, a možno vydržíš žiť aj chvíľu bez peňazí.

A vytváraj si kamarátstva. 

Ja mám peknú skúsenosť z vysokej školy. S kým som sa zoznámila ešte na začiatku vysokoškolského štúdia, s tým som v kontakte doteraz. Lebo vtedy je pre všetkých prirodzené zoznamovať sa. Keď ste všetci noví a na jednej lodi. Neskôr v živote to ide ťažšie.

Preto využi túto chvíľu, sú z toho cenné kamarátstva.

A možno raz spolu založíte biznis.

Ako sa na teba môžu nakontaktovať naši čitatelia?

Ideálne cez Instagram @monnush alebo na webe www.monikaprikkelova.com či emailom monika@mondance.sk

---

Autor: Tamara Kováčiková Jenčová
Editor: Simona Lučkaničová

---

Otestuj svoj biznis nápad aj ty!

Spolu s expertmi z Campus cowork, Zero Gravity Capital fond či zakladateľmi Perry Talents akcelerátora sme zostavili úvodný set domácich úloh respektíve zadaní, ktoré ti pomôžu pretaviť počiatočnú ideu do reálneho projektu. 

Ak si pripravený skúsiť to, pripravili sme pre teba

Ak máš akékoľvek otázky, zastav sa za nami v Campus cowork alebo napíš mail na Viktor@zero2hero.sk

---

Podporovateľom OZ Zero2Hero je firma Vestberry. Checkni si ich aktuálne otvorené pozície.

---

Sleduj nás na Instagrame, Facebooku alebo LinkedIne, aby ti neušli žiadne Zero2Hero novinky!