Patrícia Hirschnerová: „Zamestnávať mamy nie je charita – je to business case.”

So svojou parťáčkou založila projekt, ktorý spája talentované ženy po kariérnej pauze a zamestnávateľov, ktorí si uvedomujú dôležitosť rovnováhy medzi prácou a rodinou.

Inšpirovali sa úspešnými príkladmi zo zahraničia, kde podobný model už dlhodobo funguje. Práca z domu, job-sharing alebo flexibilný pracovný čas sú v zahraničí často využívané modely, na Slovensku sme v týchto veciach zatiaľ na začiatku.

Predstavujeme ti Patríciu Hirschnerovú (27), spoluzakladateľku projektu Pracujúce mamy.

V rozhovore sa dozvieš:

• čo je pri rozbehu projektu dôležitejšie ako peniaze,
• kedy a ako využiť dobrovoľníctvo,
• prečo je dôležité premyslieť si podporu projektu investorom,
• akú silu má network a ako ho vytvárať
• a prečo sa oplatí zamestnávať mamy.

Paťka, ako mladá mamina si založila spolu s Terkou Mihálikovou krásny projekt. Povieš nám, čo je jeho hlavným cieľom a ako tento nápad vznikol?

Projekt Pracujúce mamy vznikol z myšlienky, že či už sa žena rozhodne byť s dieťaťom doma 6 týždňov alebo 6 rokov, v každom z týchto setupov môže mať, ak chce, pridanú hodnotu vo svojej profesii. 

Veľa som vnímala mamy v mojom okolí a videla som, že deti cez deň aj spia (haha), a že v tom čase je mojím rozhodnutím, čo spravím so svojím časom. Buď budem sama so sebou súťažiť v tom, akú čistú budem mať dlážku v kuchyni –  alebo začnem robiť niečo, čo mi pomôže profesijne rásť.   

Uvedomili sme si, že vnímame dve skupiny mám. Prvá sú mladé mamy ako ja, ktoré vidia svoju pridanú hodnotu, ktorú vedia popri materstve dávať.

Druhá, rovnako relevantná, sú ženy, ktoré už majú väčšie deti, no dlhšiu dobu strávili na materskej. Aj napriek tomu, že majú brutálne skills a vedia veľa pomôcť na trhu práce, nevedia sa vrátiť späť do pracovného procesu. 

Chceme budovať win-win dialóg medzi mamami a firmami, pretože sa to biznisovo oplatí. Zamestnávať mamy nie je charita, je to business case. 

S projektom si začala už počas tehotenstva alebo až po tom, ako sa malá narodila?

Ešte počas vysokej školy som robila Nexteria Leadership Academy a zároveň som pracovala pre Slido. Uvedomila som si, že mám veľmi rada svoju prácu, no zároveň viem, že chcem mať rodinu a byť mama. 

Veľa mladých žien v mojom okolí vnímalo materstvo ako koniec profesijného rastu. Ja som si povedala, že to tak byť nemusí. Projekt som začala v rámci Nexterie ako môj leadership projekt – niečo ako praktická diplomovka, ktorú robíš na konci študijného programu.  

V tom čase som sa stretla s Terkou Mihálikovou, mojou parťáčkou, ktorá je presne tá žena, ktorá sa po dlhej dobe chcela vrátiť do práce. Projekt sme začali kresliť ešte predtým, než som rodila.

V pôrodnici sme si nahrávali hlasovky, ako to bude s naším webom. Veľmi ma to držalo mentálne hore, lebo popri všetkých problémoch na začiatku to bolo niečo, kde som vedela vypnúť a neriešiť len to, či správne kojím :-).

Takže áno, niekedy to ide pomalšie než chceš, ale ak máš jasne stanovené priority, môžeš si vybrať. Buď budeš počas detského spánku pozerať na Netflixe seriály alebo robiť niečo, čo ťa baví a posúva. Ja som si vybrala to druhé. 

Myslím si, že vždy je to o tvojom rozhodnutí. Ľudia, ktorí „nemajú čas” ho majú, len ho používajú na niečo iné – a je to fér. Je fér, keď si zo všetkého zničená a chceš si pospať. Aj ja mám niekedy v kalendári focus time, ale pospím si, keď to potrebujem. Je to v pohode. 

Rozbeh projektu nebola určite jednoduchá záležitosť. Ako ste zvládli alebo zvládate jeho financovanie?

V zásade existujú 2 meny. Buď máš peniaze, alebo máš čas. Často sa hovorí o peniazoch, keď sa niečo rozbieha, pretože, samozrejme, musíš platiť účty a z niečoho žiť. 

Materská má perfektnú výhodu v tom, že máš 3 roky, kým nemusíš platiť odvody a niečo symbolické od štátu aj dostávaš. Môžeš experimentovať. Čiže to, čo sme mali my, bol čas. 

A čo investori?

Mali sme aj nejaké ponuky na investície. Investor je ale ako manželstvo – fakt si musíš rozmyslieť, či do toho chceš ísť. A my sme si zatiaľ povedali, že ideme v rámci vlastného badžetu. 

Tiež sa ukázala veľká sila dobrovoľníctva. Táto téma je pre ľudí zaujímavá. Chceli nám pomôcť bez toho, aby sme ich aktívne hľadali.

Kamarátkin muž je programátor a keďže sa mu veľmi páči celá myšlienka, ponúkol sa, že nám spraví web. Vypočítali sme, že nám dá dokopy 200 hodín dobrovoľníckej práce. 

Ako teda vidíš fungovanie projektu v budúcnosti?

Nemyslím si, že je to trvalo udržateľný model z biznisového hľadiska. Budeme musieť prísť do štádia, keď budeme platiť ľudí 100 percentne. Ak máš však v tomto začiatočnom štádiu ľudí, ktorí majú srdce pre tvoju myšlienku a robia kvalitne, je to z môjho pohľadu lepšie ako dostať cudzie peniaze a potom to ťahať smerom, akým chce investor.

Máme nejaký vlastný kapitál, z ktorého si platíme základné veci, ale podľa mňa sú 2 elementy, ktoré sú dôležitejšie ako peniaze, a to je network a dobrovoľníctvo.

V Nexterii som spoznala veľmi zaujímavých ľudí, ktorí mi poradili. Stretla som sa napríklad s jednou babou, ktorú projekt zaujal a dala mi intro na ďalších štyroch ľudí, z ktorých vznikli biznis leady. 

Niekedy viac ako peniaze na to, aby si boostovala Facebook, potrebuješ vedieť, s kým sa máš rozprávať. 

A ako zistíš, s kým sa máš rozprávať?

Je dôležité nebáť sa budovať aj network mimo ľudí, ktorých poznáš a oslovovať špecialistov v tvojej téme. Ak ti je tá téma blízka a naozaj ti na nej záleží, tak oni si na teba čas nájdu.

Napríklad ja som videla TED talk Carol Fishman Cohen, ktorá robí veľmi podobnú vec v Amerike. Povedala som si, že jej napíšem na LinkedIne – a teraz si už ideme dohodnúť call. 

LinkedIn ti nikto počas materskej nezablokuje – a za pokus to stojí. Keď napíšeš 4 expertom z oblasti, možno sa ti ozvú dvaja a zavoláš si s jedným. Vždy to však stojí za to, pretože z každého callu vyjdeš ako niekto, kto má expertnejší pohľad na tú problematiku ako možno všetci na Slovensku. 

Ako sa môžu samotné firmy alebo ženy po materskej do projektu zapojiť?

Momentálne máme zopár firiem, s ktorými robíme pilotné projekty a zisťujeme, čo dáva zmysel a čo nie. Ideme to dať na web a ukázať, že toto sme spravili vo firme xy. Máte rovnaký problém? Pomôžeme vám tiež. 

Ak si firma uvedomí, že vidí benefit v tom zamestnať mamy, pomôžeme jej nájsť ich. V ďalšom štádiu projektu budú mať mamy na našom webe možnosť zaregistrovať sa a tam vidieť presne tieto „mama ponuky” od firiem.

Chceme vytvoriť možnosť prepájať firmy s matkami. To znamená, že akonáhle si ženy-matky spravia update svojho profesijného života, môžu sa hlásiť na pracovné pozície, ktoré sú priamo designované pre mamy.

Nemusia teda vymýšľať, ako zakryť to, že boli na materskej, a preto majú napríklad 4-ročnú medzeru v životopise.

Na Slovensku je tento typ projektov pomerne nový. S akými ohlasmi sa u firiem stretávate?

Čo sa týka firiem, veľa z nich je už „mama friendly”, ale majú firemné politiky, ktoré možno nie sú efektívne.

To, čo im dáva hodnotu, je urobiť napríklad nezávislú “focusku“ – moderovovanú skupinovú diskusiu o tom, čo sú vlastne tie politiky, ktoré ich zamestnanci vnímajú ako dobré a zároveň to, ako môžu na tom stavať. Ukazujeme im, čo funguje v zahraničí a čo z toho im dáva zmysel zapojiť tiež. 

Čiže robíme takéto focusky a workshopy. V konečnom dôsledku to je forma consultingu pre firmy. Pokiaľ komunikuješ s vyšším manažmentom firmy, ktorý je v tej téme zorientovaný a vie, že to má biznisovo potenciál,  ide to ľahšie.

Vždy ale dávame pozor na to, aby boli pri diskusiách obe strany – manažment aj HR. Prax v zahraničí ukazuje, že ak jedna z týchto zložiek chýba, nemá to účinok. Preto ak nás oslovia ľudia z HR, v prvom kroku ich povzbudzujeme, aby našli niekoho aj z manažmentu a potom sa môžeme baviť o ďalších krokoch.

Ako v takom prípade postupujete?

V B2B biznise je šialene dôležité pomenovať potrebu. Neprídeme za firmami a nehovoríme, aby zamestnali mamičky, lebo je to krásna vec a môžu si to dať na web, lebo je to PR alebo charita. Toto by nefungovalo. 

Keď mám nejaké biznis stretko s klientom, pýtam sa, ako im funguje zamestnávanie mám a ako oni vnímajú potreby, ktoré by im v tejto oblasti pomohli. 

Hovoríme o lojalite, spokojnosti a firemnej kultúre, kde je veľa čísel, ktoré ukazujú, že biznisovo to dáva zmysel. Je veľmi dôležité pomenovať, čo klient očakáva. Môžeš mať dvoch klientov, kde ideš urobiť workshop.

Jeden ti povie, že očakáva, aby sa mu zlepšilo NPS-ko spokojnosti zamestnancov (net promoter score – miera lojality zamestnancov alebo aj skóre, ktoré hovorí o tom, s akou pravdepodobnosťou by si prácu vo firme odporučil známemu, pozn. autorky). Druhý ti povie, že potrebuje veci, ktoré môže hneď implementovať. 

Vždy záleží na tom, ako si danú hodnotu firmy pomenujú. Potom môžeme urobiť feedback v zmysle podarilo sa / nepodarilo sa. Robíme s firmami, ktoré už nejakým spôsobom na tú tému reagujú a tie nám dávajú intrá na ďalšie.

Akou formou projekt dostávate do povedomia ľudí?

Zatiaľ sme nevnímali ako prioritu robiť silný marketing na sociálnych sieťach, keďže sme B2B. Teraz na to ale narážame. Ideme robiť kurzy pre mamy a marketing vnímame ako oblasť, v ktorej potrebujeme rásť.

Ako vznikla myšlienka rozšíriť váš focus z firiem na mamy?

Uvedomili sme si, že mamy potrebujú mať vzdelanie, no potrebujú dostať aj refresh toho, čo sa dialo, kým na trhu práce neboli.

Robili sme prieskum, aby sme zistili, čo by im pomohlo. Na základe toho sme vytvorili video webináre, kde sa ženy naučia, ako komunikovať na sociálnych sieťach alebo ako si dobrúsiť jazyk popri materskej.

Kurzy sme odštartovali webinárom o LinkedIne a všetky ďalšie informácie sú dostupné na našom facebooku.    

Toto všetko nerobíme my, je to sila networku. Poznám experta v tejto oblasti, jemu sa tá myšlienka páči, a preto nám pro bono spraví tento kontent. Často je to aj pre neho zaujímavá cieľovka, pipeline potenciálnych klientov.

Zarába už projekt sám na seba? V akej ste momentálne fáze?

Projekt zatiaľ nezarába sám na seba. Je to v úplne prvom štádiu, ale vôbec mi to nevadí, pretože na materskej máme neskutočný časový luxus. Tým, že ma nič netlačí, idem svojím tempom, ktoré je v pohode aj voči deťom, ktorých, verím, budeme mať viac. 

Uvedomujem si, že keby som to tlačila, možno by sme už teraz boli ziskoví. Na druhej strane by to nemuselo ísť smerom, ktorý by bol taký dobrý a neprinášal by hodnotu, akú prinesie, keď na to ideme trošku pomalšie a nechávame to zrieť. 

Zrieť? Projekt sa teda v čase mení?

Ešte na začiatku som sa stretla s jednou z mojich biznis mentoriek, Jankou Bernaťákovou. Tá mi povedala: „Patrícia, ty máš teraz pomenovanú hodnotu, ktorú prinášaš. Priprav sa ale na to, že keď to celé spustíš, hodnota, ktorú ľudia a firmy uvidia, bude možno iná než ako si ju teraz definuješ.“ A toto je niečo, čo mnou stále rezonuje. 

Pracujúce mamy sme už 3x prepisovali. Na začiatku mal projekt vyzerať úplne inak, no postupne sa vykryštalizovali veci, ktoré by nikdy nevyzerali tak, ako vyzerajú teraz, keby sme to napríklad boostovali investorskými peniazmi. 

Spomenula si svoju mentorku. Hľadala si jej pomoc cielene, alebo to bol tiež človek z tvojho networku? 

Asi pol na pol. Je to človek z môjho networku, ktorého som spoznala vďaka Nexterii. Nepýtala som sa ani aby bola môj mentor.

Mala som sériu takýchto stretnutí s ľuďmi, ktorým som ukázala nad čím rozmýšľam a pýtala som si od nich spätnú väzbu. Priviedlo ma to až k tomu, že niektorí mi dali referenciu na ďalších. 

Dnes som práve videla jedno video so Simonom Sinekom, ktorý hovorí, že vzťah mentorshipu je ako priateľstvo. Vraví, že to nie je úplne o tom, či máš nejakého nadupaného človeka, ktorý sa zmiluje nad tebou a venuje ti 10 minút svojho času.

Je to skôr o zdieľaní toho, ako nad vecami biznisovo rozmýšľaš. Platí to však obojstranne. Dokonca aj človeku, ktorý je v biznise ďalej ako ty, môžeš niečo dať – a možno si to ani neuvedomuješ. 

Chcem podporovať ľudí v tom, aby sa nebáli vypýtať si spätnú väzbu. Možno neísť do toho s tým, že chcem nájsť mentora, ale skôr napísať niekomu o tom, že tomuto sa venujem alebo chcela by som sa venovať podobnej veci, v ktorej si ty expert a zaujímalo by ma, čo si o tom myslíš. 

Máš nejakú víziu, kam by ste chceli projekt Pracujúce mamy posunúť do budúcnosti?

Mojím snom je to, aby nálepka mama nebola v biznise pejoratívna. Aby si firmy uvedomili, že tak, ako chcú napríklad ľudí, ktorí sú dobrí v social media, tak aby si povedali, že chcú zamestnancov, ktorí majú rodinný background, sú brutálne zodpovední a chcú ich lojalitu. 

Druhá vec, ktorú vnímam, je, aby sa ženy dokázali predať. Aby sa nefixovali na ten starý svet. 

Nefixuj sa na to, že teraz odídeš na 4 mesiace alebo 4 roky a už si nenájdeš pôvodnú pracovnú pozíciu. Áno, možno si ju nenájdeš. Ale je to zlé? 

Čo ak je to príležitosť na to, aby si sa zamyslela nad tým, čo vieš spraviť ešte lepšie? Aby si sa v tom vzdelávala? Aby si bola ešte šťastnejšia a profesijne naplnenejšia? 

Toto je zmena paradigmy, o ktorú sa snažíme. A hlavne, aby ženy videli, čo sa počas materskej naučili a vedeli to biznisovo komunikovať. 

Máš ešte nejakú správu, ktorú by si chcela našim čitateľom posunúť?

Najdôležitejší odkaz, ktorý chcem, aby prešiel, je, že materstvo nie je koniec tvojej profesionálnej realizácie. Práve naopak. Je to skvelý čas zúročiť čo vieš vo vlastnom projekte. Každá zmena je príležitosť, aj keď to znie ako klišé. 

Ty sa môžeš rozhodnúť, či budeš lamentovať nad starým svetom a dúfať, že sa dostaneš späť do svojej práce. Alebo si povieš, že teraz ideš variť a vyberieš si, aký podcast si vypočuješ alebo aký e-learning kurz si začneš robiť. Je dôležité nebáť sa stereotypov, ktoré sú spojené s mamami. Dá sa to aj inak. 

Život vlastne nie je až taký závislý od okolností, ako sa môže na prvý pohľad zdať. To, že sa vieš pozrieť na veci pod rôznym uhlom, je podľa mňa cennejšie než veľa peňazí. 

Ako ťa môžu naši čitatelia v prípade otázok kontaktovať?

Určite mi môžu napísať mail na phirschnerova@pracujucemamy.sk alebo cez náš FB page Pracujúce Mamy.