Rasťo Kiavčin: „Z dreamjobu do sveta punkového podnikania, ktoré mení životy“

Keď sa Rasťo Kiavčin rozhodol opustiť istotu zamestnania a pustiť sa do vlastného projektu, nemal plán, stratégiu ani istotu. Mal len silnú túžbu vytvoriť niečo, čo by kedysi potreboval jeho mladší ja. Tak vznikli Digitalci – dnes rešpektovaná komunita pre ľudí, ktorí sa chcú reálne zlepšovať v marketingu. V rozhovore otvorene hovorí o svojich začiatkoch, obavách, mindsete aj podnikateľských fackách, ktoré ho formovali. Inšpiratívne čítanie pre každého, kto chce tvoriť niečo vlastné – po svojom a bez masky.

Pracoval si vo firmách ako Pelikán a Rouvy. Kedy si začal premýšľať nad tým, že chceš ísť vlastnou cestou a budovať vlastný projekt?
Popravde, vôbec neviem. Vždy som sa toho bál. Moja hlava ma normálne nútila o tom NE-premýšľať. Asi nie som klasický podnikateľ, ktorý sa preto narodil. Rovnako, ako nie som klasický manažér, ktorý chcel byť manažérom a vedel, že iný nebude. Prišlo to úplne prirodzene, samo a “vykopalo” ma to preč z môjho dreamjobu, ROUVY. Kde som viedol skvelý tím ľudí, športoval, bavil sa s legendami Tour de France, cestoval som vďaka tomu po svete a bavil sa prácou v kolektíve, kde bol každý, ako ja. Takže som nad tým nikde nepremýšľal.

Čo ťa motivovalo založiť Digitalcov? Bol to prirodzený vývoj popri práci alebo jasné rozhodnutie pustiť sa do podnikania?
Bol to prirodzený vývoj. Niekto by povedal, že “spravil som niečo, čo tu chýbalo mne samotnému.” Ja len hovorím, že som to spravil pre svoju mladšiu verziu. Niekoho, kto je v marketingu stratený, chce spraviť leve-up a nevie, kde začať.

Ako vyzerali prvé mesiace Digitalcov? Mal si hneď jasnú predstavu, kam to smeruje, alebo sa vízia formovala postupne?
Nemal som jasnú predstavu donedávna. Toto je celkom haluz, že kopec “verejnosti” si myslí, ako majú podnikatelia všetko do bodky premyslené a naplánované. Nie je to pravda. 80% môjho podnikania je punk… ale nie taký nezorganizovaný. Skôr nám ten punk pomáha sústrediť sa skutočne na podstatné veci a zabúdať na nepodstatné. Toto mám z mojej práce na rôznych digitálnych produktoch – letenky, predplatné v ROUVY – sústrediť sa skutočne len na “produkt oholený donaha.” Žiadne zbytočné featury okolo. Dobrý core produkt, dobrý research okolo neho, inovácie a implementácia na základe dát.

Aké boli tvoje najväčšie obavy, keď si prechádzal z korporátnej sféry do podnikania? Ako si sa s nimi vyrovnal?
Každý sa bojí. Každý má takú iracionálnu obavu. Ani ju neviem popísať. Že “čo ak…” No a potom som to spravil, dal som výpoveď vďaka koučovi, a bolo to presne také zlé, ako som si predstavoval. Nemal som peniaze, nevedel som, ako funguje firma, nemal som žiadny čas. Toto sa dialo cca prvého polroka podnikania mimo zamestnania.

Potom prišiel pocit ľahkosti, voľnosti, ale zároveň aj veľkej zodpovednosti. Ten mám dodnes. Podnikanie je skvelé, častokrát sa pristihnem pri pocite: “Aha! Ja mám teraz čas, ktorý by som v zamestnaní a jeho umelo vytvorenom strese nemal…” Mám reálny stres a zodpovednosť (hahaha)

Kedy si si uvedomil, že Digitalcov má reálny potenciál stať sa tvojou hlavnou aktivitou? Bol nejaký konkrétny moment, ktorý to potvrdil?
Asi na tom koučingu. Ja to podobne teraz zažívam s klientami, ktorých konzultujem. Také: “aha-momenty!” Keď som koncom roka 2024 konzultoval Jara Chrapka, s cieľom znovu-oživiť jeho osobnú značku, dosť sme riešili tému toho – nech sa prestane báť a ide s kožou na trh (spraví krok k úspešnej monetizácii jeho osobnej značky…). To isté som zažil s klientkou, Zuzkou Dobšovičovou (@zeleninova), Miškou a Denisom zo Sexuálnej výchovy, to isté zažívame so študentami v Digitálcoch a mojom vzdelávacom programe LVLUP.

Každý ambiciózny človek si so sebou nosí niečo, čo vie, že by mal spraviť, ale nerobí to. No niekde vo vnútri to drieme. Ak si najmeš profesionála, konzultanta, mentora, kouča… ten to z teba dostane. Preto je lepšie premýšľať nie nad tým – ako to spravím, ale nad tým – kto mi s tým pomôže.

Podnikanie je plné prekážok. Aká bola zatiaľ tvoja najväčšia podnikateľská výzva?
Našťastie, podnikáme v oboch mojich firmách, agentúre a aj vzdelávacej akadémii, veľmi zodpovedne. Fakt. Nerobíme žiadne maškarády s cash-flow. Nepožičiavame si peniaze od investorov, sme zdravé firmy s pozitívnym cashflow a pomerovo relatívne veľkým ziskom. Toto hovorím veľmi hrdo a transparentne. Pretože to v podnikaní nie je štandard. Riešime teda problémy, ktoré sme vždy chceli riešiť. Každý deň ich je kopec, ale sme naladení na to ich vyriešiť.

Môžeš sa podeliť o moment, keď si narazil na veľký problém alebo si spravil chybu? Ako si sa z toho poučil?
Snažím sa veľké problémy a chyby nerobiť. Fakt. Na začiatku podnikania, po opustení zamestnaní, som mal mantru – spraviť čo najviac chýb za čo najkratší čas. Toto mi vydržalo tak mesiac. No myslím si, že na začiatku to čaká každého podnikateľa. Musel som sa “upokojiť” a začať robiť menej chýb. Stále ich robíme menej a menej. To ale neznamená, že tu nebudú malé chyby a problémy. Budú a sú. Je ich veľa, denno-denne a popravde, je veľmi ťažké sa z nich neposrať. Nebudem klamať 🙂

Mal si niekedy pocit, že to nemusí vyjsť? Ak áno, čo ti pomohlo pokračovať?
Tu budem pozitívny. Ja som obrovský snílek. Beriem to, ako svoju veľmi silnú vlastnosť. Často ani nevidím, že to nemusí vyjsť. Veľké výzvy, ktoré by niekoho strašili v snoch sú pre mňa také, že mi ani nenapadne, že to nie som schopný dať.

Častokrát práve vďaka tomu spravím obrovský krok, napríklad, vypredám všetky miesta do svojho kurzu bez toho, aby som ten kurz mal hotový. Alebo čo i len naskečovaný. Neberte to zle, prosím, volá sa to technika sell before build a to, že spravím tento obrovský krok ma dokope k tomu, aby som za krátky čas podal svetový výkon. Znova – stačí spraviť výborný core produkt oholený donaha. Ostatné featury pridáme po ceste, iterujeme, analyzujeme.

Ako si zvládal tlak prechodu zo zamestnanca na podnikateľa? Aký mindset ti v tom pomohol?
No nezvládal som ho. (Haha). Moja snílkovská nátura mi povedala, že dnes dáš výpoveď a v pondelok ráno si pôjdeš na celé doobedie zajazdiť na bicykli, potom dačo porobíš, to bude parádička… a potom prišli tie malé problémy, chyby a výzvy. Človek si myslí, že sa pripraví, že to má v hlave spracované… a potom bum, realita.

Ale čo mi pomohlo? Neprestal som. Nonstop si držíš jeden smer, roky rokúce. Som na to pripravený a nevzdám to. No zároveň sa nebudem báť svoj biznis inovovať skôr, ako konkurencia. Konzistentnosť a kontinuálne vzdelávanie a posúvanie sa sú mojim kľúčom

Ako sa Digitalcov vyvíjalo od svojho vzniku až po dnes? Čo boli hlavné milníky rastu?
Digitalci boli taký krásny bordel, čo sa postupne začal podobať na systém. Na začiatku to bolo celé len o tom, že som chcel dať dokopy niečo, čo by som ja sám potreboval, keď som bol stratený v marketingu.
Prvý miľník bol už len to, že to niekto kúpil. Fakt. Bol to dôkaz, že nie som jediný, kto také niečo hľadá. Potom to začalo prirodzene rásť – viac členov, viac otázok, viac tém.

Veľmi skoro som si uvedomil, že to nemôže byť len o mne, a tak som začal oslovovať ďalších odborníkov. To bola prvá biznisová inovácia. Nestavať to len na sebe. Pozývať si tam hostí, expertov CZ/SK marketingu, aby nás naučili svoju tému. Prišli prví hostia, prvé prednášky, a z toho vznikol koncept „každý týždeň nový vzdelávací obsah“, ktorý platí dodnes.
Veľký moment bol, keď sme urobili prvé LVLUP – to je môj vlastný program, ktorý sa už dnes predáva aj mimo komunity. Vtedy som si uvedomil, že máme nielen obsah, ale aj know-how, ktoré ľudia reálne vedia použiť a mení to reálne životy jednotlivcov. Ďalšia biznis inovácia. A úplne posledný milník? Asi ten, že Digitalci už nie sú len o marketingu. Tí ľudia spolu fungujú ako komunita – pomáhajú si, podporujú sa, riešia veci, dohadzujú si joby… aj medzi sebou mimo našich prednášok. To bol pre mňa moment, keď som si povedal: OK, toto už nie je len nejaký kurzíček.

Aké stratégie si využil na získanie prvých klientov a budovanie dôvery na trhu?
Žiadna fancy stratégia, skôr obyčajná robota a otvorenosť. Nemal som vtedy žiadne veľké brandy za chrbtom, žiadny marketing budget. Prvé, čo som spravil, bolo, že som začal robiť obsah. Otvorene som hovoril o tom, čo viem, čo neviem, čo riešim. Priznával som aj chyby, aj neistoty. A ľudia to nejako zvláštne začali rešpektovať Prví klienti prišli práve cez to, že som im nepriamo ukazoval, že rozumiem ich problémom, lebo som ich sám riešil. Nie z pozície „guru“, ale ako niekto, kto je možno o krok vpredu a
vie im skrátiť cestu

Ako sa Digitalcov odlišuje od konkurencie? Čím sa snažíte byť iní?

Väčšina konkurencie predáva kurzy, know-how, školenia, hotové recepty. My predávame proces, pri ktorom sa ľudia učia myslieť, tvoriť, analyzovať a postupne robiť veci lepšie. Nie je to o tom, že prídeš, dostaneš 10 videí a ideš domov. Je to o tom, že si každý týždeň sadneš k novej téme, reálne ju pochopíš a môžeš ju hneď aplikovať. Takto sa učíš kontinuálne – a to robí v čase obrovský rozdiel Druhá vec – nie sme pre každého. Úplne otvorene.

Digitalci sú pre ľudí, ktorí chcú fakt pochopiť, čo robia, a nie len kopírovať „overené triky“ z internetu o tom, ako spraviť virálik. Nám ide o to, aby to, čo sa naučíš, si vedel použiť. Hlboko v marketingu. Preto máme po každom expertnom workshope v Digitálcoch aj formát digitálci do praxe.” Tam skupinovo konzultujeme a bavíme sa o tom, ako použijeme posledný workshop, napríklad s Mišom Pastierom, v praxi na zlepšenie niečoho v projektoch Digitálcov

Ako vnímaš konkurenciu a trendy v digitálnom marketingu? Máš nejaké konkrétne prístupy, ako byť stále o krok vpred?
Netreba byť zaľúbený do vlastného dieťaťa. Ak raz príde moment, že Digitálci už nebudú dávať zmysel alebo ich prekoná niečo iné, tak ich bez problémov odložím bokom a začnem robiť to, čo dáva zmysel. Ja viem, znie to tvrdo a Digitálci ešte roky zmysel dávať budú. No tento odstavec je pre podnikateľov. Toto by mal podľa mňa pochopiť každý podnikateľ. Buď inovuješ, ako startup, alebo zomrieš. Nechceš riskovať, že sa stanše nostalgickým správcom vlastného skanzenu
Čo sa týka konkurencie a trendov – ja sa na konkurenciu pozerám ako na super užitočnú vec. Milujem, že prišli na scénu ľudia, ako Tonči Katrenčík, Denis Vencel, Domčo Vytykáč, atď. Konkurencia ti ukazuje, čo robíš dobre, čo robíš zle a čo by si možno vôbec nemusel robiť. Nemám potrebu byť „lepší“ než konkurencia a porovnávať sa s nimi. No drajvujú ma vpred. Chcem byť hlavne užitočný pre svojich ľudí. A keď si to držíš, klienti ťa budú rešpektovať aj keď im občas povieš – toto robí lepšie niekto iný, choď tam

Aký bol najväčší biznis rozhodnutie, ktoré si urobil a malo zásadný dopad na rast Digitalcov?
Bez debaty. Keď som sa rozhodol, že to už nebude „Rasťo a jeho VIP kurzy (smiech)“, ale že z toho spravím komunitu, kde nehrám hlavného hrdinu. Že budem skôr moderátor, sprievodca a nie ten, čo všetko vie a všetko učí. Toto bol najväčší switch Do toho momentu to bola viac-menej séria konzultácií a mini kurzov, kde som ja bol ten, kto nosí know-how. Ale potom som si povedal – počkaj, veď ja poznám desiatky šikovných ľudí, ktorí vedia oveľa viac ako ja v konkrétnych oblastiach. Prečo by to nemohli učiť oni? A prečo by nemohli medzi sebou učiť aj členovia?

Ako sa tvoj mindset zmenil od čias, keď si bol zamestnanec, oproti dnešku, keď si podnikateľ?
Akože, zmenil sa, ale nie v tom, že by som sa zrazu stal nejakým iným človekom. Skôr som si musel niektoré veci uvedomiť a prepísať. Ale to podstatné – skôr testovať, iterovať a vylepšovať – to som mal v sebe vždy. Aj keď som bol zamestnanec, aj dnes ako podnikateľ. Nikdy som nebol ten typ, čo potrebuje mať všetko dopredu dokonalé a na papieri. Skôr som rád vyskúšal, čo funguje, čo nie, a postupne to ladil.

V zamestnaní som ale fungoval v úplne inom rámci – mal som zadania, KPI-čka, kolegov, šéfa, niekoho, kto mi povedal, čo mám robiť. A keď som spravil, čo sa odo mňa čakalo, bol som vlastne OK. Ale keď som prešiel do podnikania, tak som rýchlo pochopil, že tu mi nikto nič nezadá. Že ak si zadanie nevymyslím, neotestujem a neiterujem ja, tak ho jednoducho nebude. No a toto ma extrémne baví, mať ruky na produkte, testovať, iterovať, zabíjať nefunkčné a zavádzať funkčné

Máš nejaké denné návyky alebo rutiny, ktoré ti pomáhajú byť produktívny a efektívny?
Úplne najviac mi funguje jednoduchá vec – fokus na jednu jedinú vec doobeda. Od 9 do 13:00 som nedostupný. Nedá sa. Nadopíše a nedovolá sa mi nikto. To je celý môj „návyk“. Žiadne fancy rituály, len obyčajné – sadni si, vypni upozornenia, rob to podstatné skôr, než ti začne zvoniť mobil, pípať Slack alebo volať svet.

Je to ako Stephen King, ktorý sa stal Stephenom Kingom preto, že si každý deň vyhradil doobedia na písanie – a nie, nebolo to tak, že si to mohol dovoliť až keď bol slávny. On sa stal Kingom práve preto, že to robil ešte predtým, než bol King. A tak to beriem aj ja – ak si ráno vyriešim tú jednu dôležitú vec, zvyšok dňa môže byť pokojne punk, ale to podstatné už je hotové.

Ako zvládaš stres a tlak podnikania? Máš nejaké konkrétne techniky, ktoré ti pomáhajú zostať v psychickej pohode?
Klasika. Veľa cestujem, cvičím, behám, bicyklujem, chodím do fitka s trénerom, robím domáce práce – áno, aj umývanie kuchyne pomáha, keď potrebuješ vypustiť paru. Snažím sa byť fyzicky aktívny, lebo inak by ma to celé asi semlelo. Ale ak by som mal povedať jeden konkrétny hack, ktorý mi fakt pomáha, tak si vždy bookujem dovolenky dopredu s veľkým predstihom. Pokojne aj rok vopred. Lebo to zmení mindset z „ak to zvládnem, odmením sa“ na „proste to musím dať, lebo mám už kúpené letenky.“

Zrazu sa prestaneš pýtať, či to dáš, a začneš sa pýtať – ako to dáš, lebo cesta je už pred tebou. Toto mi robí fakt dobre na hlavu, lebo sa takto nútim nielen makať, ale aj sa zastaviť a oddýchnuť. A to podnikateľ fakt potrebuje.

Vzdelávanie a sebarozvoj sú v podnikaní kľúčové. Čo robíš, aby si neustále rástol a zlepšoval sa?
Úprimne, ja som si vlastne spravil Digitálcov sám pre seba. Chýbalo mi miesto, kde by som sa mohol kontinuálne vzdelávať v marketingu bez balastu a s reálnymi skúsenosťami z praxe. Tak som si ho postavil. A dnes z toho čerpám najviac – každý týždeň nový kus obsahu a zodpovednosti pre mňa a môj tím. Komunita, obklopený ľuďmi s ich reálnymi otázkami, diskusiami, feedbackmi. To je ten najlepší sebarozvoj.

Ako vyzerá tvoj bežný deň? Ako balansuješ medzi biznisom, osobným životom a oddychom?
Tak to chcem, a to je skvelé. Ale väčšinou ráno vstanem, odlepím si ústa a nos – áno, robil som to aj pred Ashtonovým trendom. Vypijem veľa vody. Odostriem závesy, dám si horúcu sprchu po ktorej nasleduje ľadová. Skincare, zuby, bez raňajok. Pripravím sa do práce, užijeme si kávu s priateľkou, dáme ranné suplementy a ideme do práce. Ďalej už každý deň nasleduje niečo iné. Ale snažím sa hladovať do 14:00 a posledné jedlo mať okolo 20:00. Zaspávam okolo nejakej jedenástej a vstávam po kvalitných 8 a pól hodinách spánku.

Ak by si mal dať jednu radu mladým ľuďom, ktorí premýšľajú o podnikaní, ale nevedia, kde začať, čo by to bolo?
Začni hneď a nezačni „podnikať“, ale začni niečo riešiť. Pomôž niekomu, vyrieš mu problém, urob si mini projekt, čo môže byť pokojne zadarmo alebo za pár eur. To je tá rada. Nemusíš hneď zakladať s.r.o., robiť logo, web, vizitky a hľadať investora. Skôr pochop, či ťa to baví a či ti to dáva zmysel. Lebo podnikanie nie je o tom „mať biznis“, ale o tom robiť užitočné veci. Popri tom si pomaly buduj osobnú značku. Lebo osobná značka ti v podnikaní zarobí najviac peňazí a zároveň ti brutálne zjednoduší život.

Ja osobne som vďaka nej dostal klientov, otvoril si dvere, ktoré by inak ostali zatvorené a nemusel som nikdy nikoho naháňať. A čo je dôležité – nemusíš byť extrovert. Ja napríklad nenávidím stáť pred kamerou, mám doteraz stres, keď točím videá na sociálne siete. Ale aj tak to robím. Lebo keď to robíš autenticky, ľudia ti to odpustia, prijmú a vlastne ťa za to budú ešte viac rešpektovať. Takže žiadna veda – rieš niečo užitočné a zároveň to pokojne ukazuj svetu. Aj keď len po malých krokoch. Toto ti rozbehne nielen podnikanie, ale aj život.