Silvia Filová: Čím viac pozitívnych osôb okolo teba je, tým viac sa aj ty stávaš jednou z nich

Vyštudovala dve stredné školy, vyskúšala si letný pobyt na Yale a MIT a toľko stáží, že by stačili na jednu knihu. Silvia Filová však robí všetko naplno, preto si neváhala obliecť ani tričko predajcu Nota Bene a postaviť sa na Kollárko v Bratislave. Dnes pracuje v Boston Consulting Group a pomáha firmám po celom svete.

V rozhovore sa dozvieš:

• prečo Silvia študovala na dvoch stredných školách naraz
• koľko stoja prijímačky a štúdium v Amerike
• ako sa americké školy líšia od európskych
• čo bolo najťažšie na práci predajcu Nota Bene
• ako vyzerá pohovor do consultingovej firmy
  a mnoho iného.

---

Silvia, ako vyzeral tvoj život na strednej škole?

Bavila ma fyzika, takže v 14-tich som začala robiť IJSO (International Junior Science Olympiad), čo je medzinárodná súťaž. Neskôr som sa tiež zúčastňovala celoslovenských kôl Turnajov mladých fyzikov.

Zapájala som sa aj do korešpondenčných súťaží, ktoré máme na Slovensku podľa mňa skvelé a odporúčam ich všetkým stredoškolákom (FKS, Trojsten a iné). Chcela som súťažiť pod najlepším fyzikálnym tímom, takže moje 14-ročné ja zmenilo školu a dostala som sa na Gymnáziu Jura Hronca (GJH). Vďaka tomuto rozhodnutiu sa mi otvorili nové dvere.

Myslíš napríklad dvere do Nexterie?

Áno. Nexteria Leadership Academy je trojročný program, ktorý som robila popri strednej škole. Pôvodne bol určený pre vysokoškolákov, ale v danom roku prvýkrát prijali aj stredoškolákov – mňa a ešte jedného chalana.

Vtedy som spoznala Rasťa Kulicha z Google Slovensko a s ním som po strednej rok spolupracovala v rámci SAPIE (Slovak Alliance for Innovation Economy) na projekte Danube Valley – spájanie štyroch krajín do startup ekosystému.

Ku gymnáziu a Nexteria Leadership Academy si však pridala aj druhú strednú školu a obe si úspešne naraz vyštudovala. Čo ťa lákalo na LEAF Academy, medzinárodnej škole, ktorej poslaním je vzdelávať aktívnych študentov na svetovej úrovni?

Do LEAF Academy som nastúpila na posledné dva roky strednej. Je to internátna škola. Takže aj keď som bývala v Bratislave, presťahovala som sa na internát a začala študovať v novootvorenej takzvanej boarding school. 

Dôvod, pre ktorý som študovala naraz dve stredné školy bol ten, že som chcela lepšie spoznať a navnímať americký spôsob výuky. Amerika ma totiž zaujímala už mnoho rokov a chcela som sa tam dostať na výšku.

Takže LEAF Academy som dokončila s americkým diplomom (AP – Advanced Placement) a GJH so slovenskou maturitou. Vďaka AP maturite som tiež mohla preskočiť niekoľko predmetov na vysokej v Amerike – lebo sa jednalo o ekvivalentné predmety, čo sa týka obsahu a náročnosti.

Taktiež si sa zúčastnila letného pobytu na Yale Young Global Scholars, kde ste riešili hlavne inovácie a podnikanie. Tam však tvoje zahraničné štúdiá neskončili, že?

Ďalší rok som šla na MIT do Bostonu, konkrétne na program LaunchX, kde sme „akože“ zakladali vlastné firmy a prešli si celým procesom. Od založenia malého podniku – takzvaného startup-u, až po hľadanie investorov či mentorov. 

V tom čase som sa rozhodla skúsiť prihlásiť sa na univerzitu v Bostone. Podala som si niekoľko prihlášok a nakoniec som sa dostala na Babson College na program Business a zamerala som sa na Ekonómiu a Dátovú Analytiku. 

Absolvovala som tiež rôzne stáže: Exponea (Edinburgh/Slovensko), Sli.do (New York/Slovensko), Accenture (Česko), Wolt (Česko) a BCG, kde som pred nedávnom nastúpila na plný úväzok.

O Ameriku si mala jasný záujem. Čo ťa na nej najviac lákalo? 

Dôvodov bolo viacero. Ale hlavne mi išlo o kvalitu výuky. Amerika má špičkové školy. Aj tá moja je už 25 rokov prvá v rebríčku podnikateľských škôl. 

Okrem toho má študent na amerických školách množstvo zdrojov a príležitostí na vzdelávanie a vlastné záľuby, čo mu veľmi rozšíri obzory. 

Navyše je tam vysoká koncentrácia motivovaných a vzdelaných ľudí. Každý je rozdielny, ale pritom majú veľa spoločného.

Ako sa líši americký systém hodnotenia študentov od toho európskeho?

V Amerike tvorí záverečný test napríklad 30% celkového hodnotenia. Narozdiel od Anglicka, kde to je 100%. A teda, jeden zlý deň môže mať dopad na celý polrok alebo rok tvojho štúdia. Tlak na študenta je tak v Amerike oveľa nižší.

Ako vyzerajú prijímacie skúšky na takéto školy?

Amerika je špeciálna tým, že je potrebné absolvovať veľa testov. Napríklad TOEFL na overenie angličtiny, alebo štandardizované testy študijných predpokladov (SAT, ACT), ktoré zahŕňajú matematiku, čítanie s porozumením a iné. Každá škola má svoje hraničné skóre, ktoré musíš na týchto testoch dosiahnuť. 

Častokrát sú tiež povinné dve až štyri eseje. V tej prvej popíšeš tvoju motiváciu ísť práve na vybranú školu. Podľa toho vedia hodnotiaci posúdiť, či budeš na danej univerzite spokojný. Ďalšie eseje majú každý rok inú tému, napr. tvoj najväčší úspech alebo najväčší strach v živote.

Aké sú poplatky za prihlášku?

Application fee je 70 dolárov za jednu školu (v Anglicku je to napr. 16 libier za 5 škôl). Na prvý pohľad mi to prišlo veľa, ale teraz to už vnímam inak. Chápem, že hodnotiteľ sa každej prihláške venuje aj niekoľko hodín a tú prácu má, samozrejme, zaplatenú. 

Platí sa tiež za SAT a ACT testy. Jedná sa o cca 200 – 300€. Tieto testy môže študent opakovať, koľko chce, a zlepšovať si tak vlastné skóre. Za každé opakovanie sa však platí znova. 

Americký systém je jednoducho komerčnejší. Zatiaľ čo ten európsky je viac závislý na podpore štátu.

Keď však úspešne prejdeš prijímacou časťou, čaká ťa ďalšia finančná výzva. Ako zaplatiť za samotné štúdium, ktoré v zahraničí nebýva lacné?

Sú dve možnosti. Poobzerať sa po štipendijnom programe (napr. Fulbright) alebo sa rovno prihlásiť na školu, ktorá štipendiá poskytuje. Americké školy zvyčajne študentom vyrátajú štipendium podľa platu ich rodičov. Čím je lepšia škola, tým viac disponuje prostriedkami na poskytovanie štipendií.

Mohla si si finančne pomôcť aj brigádami?

Keď si v Amerike na študijných vízach, pracovať je nelegálne. 

Študenti tak môžu jedine pracovať a pomáhať na škole, alebo mať našetrené už pred štúdiom. Ja som napríklad vždy stážovala iba cez letné prázdniny.

Ako to hodnotíš spätne. Čím ťa štúdium v zahraničí obohatilo?

Samozrejme, človek si zvyčajne nezapamätá len matematické rovnice, ale skôr to, ako svet funguje. Cestovanie a štúdium v zahraničí mi otvorili oči. Systém aj ľudia sa na rôznych miestach líšia, inak rozmýšľajú a inak veci robia.

Akí boli ľudia, ktorých si mala okolo seba ty?

Ja som vo svojich „bublinách“ mala šťastie na skvelých ľudí. 

Na letnej stáži som sa napríklad ocitla medzi ľuďmi, ktorí vyhrávali rôzne ceny, pracovali v úžasných spoločnostiach, založili startupy alebo sa dostali do Forbes rebríčka 30 pod 30.

Čím viac takýchto pozitívnych osôb okolo teba je, tým viac sa aj ty stávaš jednou z nich.

Vieš z množstva tvojich aktivít vybrať jednu, ktorá ti najviac utkvela v pamäti?

Napadá mi praktický projekt, ktorý sme mali v rámci Nexterie. Snažili sme sa pomôcť časopisu Nota Bene, aby sa dostal medzi viac mladých ľudí. Na konci projektu sme si na jeden deň mohli vyskúšať prácu predajcu. Dostala som tričko, vestu, postavila som sa do stredu Kollárka a predávala som Nota Bene. Medzitým som počúvala konverzácie ľudí, ktorí šli okolo: „Fú, akože táto filtrovaná káva nie je dáka mega.“ A ja som vtedy uvažovala nad tým, ako mi škvŕka v bruchu, ale obed som si ešte nemohla dať, lebo som nemala nič zarobené. 

Je šialené pozorovať, ako sa svety môžu lúšiť pre rôznych ľudí.  

Ignorácia okoloidúcich bola na celej skúsenosti asi najhoršia. Pre mňa to bol len jeden deň mimoškolskej aktivity. Ale mnohí ľudia sa s takýmto správaním stretávajú každý deň na ulici. Stačilo by pritom len láskavo odpovedať na „dobrý deň“.

Ako ťa táto skúsenosť ovplyvnila?

Dostala som sa vďaka nej hlbšie do témy ľudí bez domova. Počas obdobia pandémie som šla opäť pomáhať pre Nota Bene či variť guláš v nocľahárni sv. Vincenta de Paul. 

Dlhodobo sa snažím prepojiť biznis s neziskovými organizáciami, robiť veci naviac a podporovať zmysluplné aktivity v spoločnosti. Či sa jedná o aktivity Nota Bene alebo podporu žien v biznise.

Tebe samotnej sa v biznise darí. Nedávno si dostala nový job v Boston Consulting Group (BCG). Išla si tam cielene alebo sa ti ozvali oni sami?

V consultingu som chcela byť už dlhšie a v BCG som začala vo februári ako Visiting Associate (niekoľkomesačná stáž). Teraz som už Associate. 

Prihlásila som sa sama. Podala som si prihlášky do viacerých consultingových spoločností a prešla niekoľkými pohovormi.

Ako vyzeral pohovor konkrétne do BCG?

Pohovory sú náročnejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Avšak to nie je dôvod na strach. Veľa ľudí, a obzvlášť žien, sa na takéto pozície bojí prihlásiť. Podľa mňa je potrebné im dodať viac sebavedomia, lebo je to cenná príležitosť, ktorú sa oplatí vyskúšať. 

Zároveň by som však nepodcenila prípravu. Na základnú pozíciu sú štyri hodinové pohovory, so štyrmi rôznymi ľuďmi z firmy.

Čo sa ťa na pohovore pýtali?

Pohovor mal tri časti. 

V osobnej zisťujú motiváciu a to, či by kandidát zapadol do firmy. V podstate táto časť vedie k jedinému: „Je toto človek, vedľa ktorého by som dokázal sedieť v lietadle na 12-hodinovom lete?“ 

Druhá časť, biznis case, mi príde najnáročnejšia. Treba na ňu časovo náročnú prípravu. Zadanie znie napríklad: „Benzínka XY chce otvoriť nové pobočky v inom štáte. Vypočítaj, koľko ich má otvoriť, kde, prečo a čo to bude stáť.“ K tomu buď dostanem nejaké čísla, alebo sa musím spoľahnúť na svoje odhady. Podobnými úlohami jednoducho sledujú, ako daný kandidát logicky premýšľa.

Posledná časť je podľa mňa super, lebo v nej sa role vymenia a kandidát má možnosť pýtať sa rôzne otázky potenciálneho šéfa či kolegu. 

Všetkými týmito časťami pohovoru si úspešne prešla a mohla sa pustiť do reálnej práce. Čo vlastne ako firma robíte?

Radíme spoločnostiam, ktoré prídu s nejakým zadaním. Môže to byť v rôznych odvetviach od energetiky cez maloobchod až po neziskovky. Je to veľmi rôznorodá práca, každý deň niečo iné. Teraz napríklad modelujem dôsledok klimatickej krízy na rôzne odvetvia v Českej republike.

Vyzerá to na pestrú a náročnú prácu zároveň. Mám pocit, že po tejto skúsenosti budeš už pripravená asi na všetko 🙂 

To si vôbec nemyslím. Krivka učenia je tu však naozaj veľká. 

A ja som taká špongia. Rada nasávam nové vedomosti. 

Cením si aj podporu expertov v rámci našej firmy. Môžem si zavolať s niekým skúsenejším v Bostone a od jeho informácií a skúseností sa potom odraziť. Negatívom sú dlhšie pracovné dni, ale s tým už musí človek rátať. 

Máš už po takýchto akčných rokoch aj predstavu, ako bude vyzerať tvoja budúcnosť?

To ešte neviem. Rada by som sa vrátila naspäť do školy. Tiež by som chcela viac cestovať. Rada by som trávila viac času so svojimi blízkymi.

Uvidím ešte, čo ma v budúcnosti prekvapí. Som však pripravená čeliť novým výzvam a dobrodružstvám.

Ako sa na teba môžu nakontaktovať naši čitatelia?

Som pre nich tu a happy to help 🙂
Pokojne mi môžu napísať na Instagrame @sisif29 alebo email – Sisi.f29@gmail.com

---

Autor: Edina Erdélyiová
Editor: Simona Lučkaničová

---

Otestuj svoj biznis nápad aj ty!

Spolu s expertmi z Campus cowork, Zero Gravity Capital fond či zakladateľmi Perry Talents akcelerátora sme zostavili úvodný set domácich úloh respektíve zadaní, ktoré ti pomôžu pretaviť počiatočnú ideu do reálneho projektu. 

Ak si pripravený skúsiť to, pripravili sme pre teba

Ak máš akékoľvek otázky, zastav sa za nami v Campus cowork alebo napíš mail na Viktor@zero2hero.sk

---

Podporovateľom OZ Zero2Hero je firma NAY. Checkni si ich aktuálne otvorené pozície.

---

Sleduj nás na Instagrame, Facebooku alebo LinkedIne, aby ti neušli žiadne Zero2Hero novinky!