Timea a Šimon z Benly : „My trávime viac času na LinkedIn ako na Instagrame“

Na maturitu sa ešte len chystajú, no ich LinkedIn profily by pokojne mohli inšpirovať aj senior developera. Timea a Šimon študujú IT, podnikajú, chodia na summity po Európe – a popritom sa snažia nezmeškať príliš veľa písomiek. V rozhovore sa rozprávame aj o tom, ako sa z jednej správy na LinkedIne môže stať cesta až na Web Summit v Lisabone.

V tomto rozhovore sa dozvieš:

• ako Timea a Šimon vnímajú štúdium na Slovensku
• čo inšpirovalo vznik ich projektu Benly
• na akom projekte aktuálne pracujú

Aktuálne sa pripravujete na maturitnú skúšku – ako vnímate kvalitu štúdia na Slovensku ?

Šimon: Neviem to posúdiť asi objektívne, keďže som nebol na strednej škole v zahraničí. Čo sa ale týka našej školy sme technicky veľmi dobre zabezpečení.

Timea: Nám škola poskytuje podcastové štúdiá, televízne štúdiá. Napríklad máme aj inú formu učenia sa, máme aj games laby.

Šimon: Jediné, čo je podľa mňa problém, je prístup učiteľov, chýba tam praktickosť. Nie je to ale podľa mňa problém iba našej školy.

A o akú strednú školu ide ? Na čo je zamerané vaše štúdium?

Timea: My sme na strednej škole Hálova, v Petržalke. Náš odbor je z každého rožku trošku, študujeme informačné siete. My máme elektrotechniku, ITčko, multimédiá, programovanie. Vedenie je ale staršia generácia a je to cítiť.

Šimon: Je to taká tvrdšia škola, vie naučiť, ale nie je to jednoduché. Ja som mal trochu problém s programovaním – pán učiteľ je perfektný, dokáže naučiť všetko, ale ak raz chýbate v škole, tak sa chytíte už potom ťažko. Pri našom životnom štýle, že viac v škole nie sme, ako sme, tak sa to náročnejšie dobieha.

Timea: Vieme sa s nimi otvorene rozprávať, povedať, že niečo nevieme. Nie každý to príjme, máme ale učiteľov, ktorí si na nás čas nájdu a pomôžu nám. Pre mňa je skôr problém ten prístup, ktorý majú, keď sme na súťažiach, cestujeme. A vlastne je otázka, že čo máme vlastne teraz robiť – uprednostniť sočku v Košiciach, vďaka ktorej sa vieme dostať na vysokú školu bez prijímačiek alebo písomku z matematiky?

Šimon: Niektorí učitelia to veľmi oceňujú, niektorí nie. Čo je ale veľmi dôležité, je spomenúť našu triednu učiteľku, ktorá je vlastne človek, ktorý za nás bojuje, ak nám niečo takto nevychádza. Bola s nami aj u pána prezidenta nedávno, ona je taká bojovníčka za nás.

Timea: Mali sme možnosť zobrať si jeden doprovod, tak sme si vybrali práve ju. Ona nie je len taká obyčajná pani učiteľka. Vyštudovala aj učiteľstvo ale robila dlhé roky v nemeckej jadrovej elektrárni. Naozaj brutálny človek, sedela s veľa ľuďmi z politiky, aj s vysoko postavenými a povedala si, že ide učiť a dostala práve našu triedu. Nás nikto nechcel a až potom prišla ona. Je pre nás takým morálnym kompasom a nastavuje nám hodnoty toho, čo je správne, etické podnikanie, je veľmi spravodlivá a dobrosrdečná.

Prečo vás ako triedu nikto nechcel?

Šimon: Naša dochádzka je jedna z najhorších. Naša trieda je špeciálna v tom, že …

Timea: Máme založené tri sročky v triede (smiech).

Šimon: Naša trieda je veľmi podnikavo zameraná, máme veľa mimoškolských aktivít. Na našu triedu sa nechytá nikto.

A ako vznikol projekt Benly a bezkontaktné vizitky?

Timea: Máme takého proaktívne mladého učiteľa, aktuálne spravil bakalára a zároveň lektoruje u nás na škole. Od prvého ročníka som s ním chodila na robotické súťaže do Viedne, viedol ma tým smerom robotiky a vďaka nemu som sa stretla s úžasnými, múdrymi ľuďmi, zaujímavými. Medzi nimi bol aj jeden chlapec s Aspergerovým syndrómom, tam bolo ale pekne vidieť, ako napríklad on programoval, v živote som nevidela taký spôsob a fungovalo mu to, on sa na to úplne inak pozeral ako ja a to ma fascinovalo. To ma aj tak veľmi posunulo, neodsudzovať ľudí, tento filter som dala preč.

No a nás ten učiteľ bral aj na rôzne konferencie a v Prahe bola jedna konferencia 3D tlače. A v rámci tejto konferencie prišiel za našim učiteľom taký podnikateľ s tým, že by nám vedel pomôcť rozbehnúť nejaký projekt a Maťo, ten učiteľ, sa potešil, rozprávali sa, ale nakoniec si ten kontakt nedali. Vtedy som mu povedala, že mu vyrobím papierovú vizitku, úplne bežnú, papierovú. Povedal mi, že to nikto už nepoužíva, že je to zbytočné a vtedy za mnou prišiel ten chlapec s Aspergerovým syndrómom, mal obyčajnú kartu a pipol mi ňou na mobil a stiahla sa mi doň nejaká hra. Mne to prišlo úplne super, on mi potom začal vysvetľovať, čo všetko sa dá s takou kartou vytvoriť.

A túto kartu vytvoril on alebo to bol niekoho produkt?

Timea: On ju vytvoril. Keď mi to vysvetľoval, tak som mu povedala, že by som tam chcela mať, na tej kartičke, Instagram, mať nejakú vizitku, kde by bol môj Instagram. Tak som si u ďalšieho spolužiaka, ktorý má fototlačiareň, vyrobila nálepku, čo bola môj Instagram post a vložila som si na kartičku odkaz na svoj Instagram. To bola naša prvá vizitka. Vyzerala otrasne, už by som to nikomu nedala (smiech). Potom som to ukázala Šimonovi a našej grafičke Evke a povedali sme si, že ideme do tohto projektu.

Ako vlastne vznikla vaša spolupráca ?

Šimon: My sme raz boli na takom fotení, kam ma zavolala Timea. My sme mali takú vášeň, že chodiť robiť umelecké fotky. A raz ma takto Timea zavolala, či nejdem s nimi, to bolo v roku 2022. To bolo naše prvé osobnejšie stretko, potom sme sa v škole nejako nebavili.

Timea: Lebo on nosil takú ružovú košeľu a ja som sa s ním nechcela baviť (smiech).

Šimon: A ona mala ešte taký zvláštnejší prízvuk vtedy (smiech). Potom sa to nejako rozbehlo. Začali sme chodiť na networkingové akcie, aj čo robila Mladá Bratislava, to boli také začiatky.

Timea: To boli také začiatky, áno. Bola tam aj Evka, ona je inak moja spolubývajúca, je taký génius, má IQ 152. Viac logicky zameraného človeka som v živote nevidela. Zároveň je ale aj veľmi umelecky zameraná a chce ísť na MatFyz. Ona je jedna z mála, ktorá spravila u nás maturitu z matematiky a ani sa na ňu poriadne neučila.

A kto je štvrtý člen vášho tímu?

Šimon: Ďalší chalan, on je taký najnovší prírastok, teraz je druhák na strednej. On sa tak ku nám pridal, už vlastne ani neviem ako.

Timea: Ja som ho spoznala na Climathone, čo bol Hacketon, čo organizovala Bratislava a prišiel za mnou s tým, že nemá žiaden tím. A ja som tam bola s inými ľuďmi ani nie so Šimonom a povedala som im, nech ho zoberieme a oni nechceli, ale presvedčila som ich. On zrazu zobral notebook a začal otvárať niekoľko obrazoviek (smiech) a úplne sa tak uchytil, mal v sebe taký chtíč niečo robiť, v dnešnej dobe to má naozaj málokto. A takto sme ho spoznali, pridal sa k nám potom do tímu. On je tiež geniálny, ITčkár, programuje už asi 6 rokov a má 17 rokov. To je brutál.

Šimon: Mne sa zdá, že dlhšie programuje, tuším od 7 rokov, veľmi veľa súťaží vyhral.

Timea: On robil UI/UX dizajn pre infraštruktúru Bratislavy. Teraz je s nami asi rok, zobrali sme ho aj do Lisabonu. On mi poslal raz správu na LinkedIne, lebo my trávime viac času tam ako na Instagrame alebo Tik Toku. A zrazu mi 15 ročný chlapec pošle správu, že ideme do Lisabonu, že on sa ma ani nepýtal a už vyplnil prihlášku.

Šimon: To bol práve Web Summit, kde brali asi 20% z tých, čo sa hlásili.

Timea: Potom mi raz zavolal počas obedovej prestávky v škole, že máme call z Lisabonu. Myslela som, že ho dorazím. Prišla som tam, otvorila som počítač a ten pán sa nás pýtal koľko je nás v tíme, my že štyria a koľko máme rokov, tak sme povedali, že 16,17,18 a pracujeme full time a bol z toho úplne v šoku. Potom nám napísali, že tým, že sme študenti, nám vedia dať veľkú zľavu na lístok. Takto nás dostal do Lisabonu, a keď sme riešili, že kto pôjde speakovať, tak sme to chceli dať jemu.

Šimon: Vtedy mal 16 a vyskúšať si prezentovať na najväčšom summite je do životopisu pekné.

Timea: A on je vlastne náš CTO a pochválil ho tam ten organizátor, že v živote nevidel technika rozprávať takto, vždy je to nejaký salesák alebo niekto z marketingu, ale technik, to si veľmi cenil.

Na čom pracujete aktuálne?

Šimon: Pracujeme aktuálne na softvéri, ktorý je zameraný na ESG firiem. Ak chcú firmy získať ESG skóre na nejakú investíciu, tak musia požiadať konzultačnú firmu, aby im to vytvorila. To stojí desiatky, ak nie stovky tisíc eur. Preto my robíme na programe, ktorý by podľa nejakých výročných správ a nahratých dokumentov, bločkov, vedel toto skóre vyhodnotiť.

Timea: Pretože otázky typu, aký je tvoj scope 1 sú väčšinou pre firmu niečo úplne nové. A my sa v rámci toho programu pýtame otázky ako koľko áut máte vo firme, na aké pohonné látky jazdíte, koľkokrát za mesiac prišli zamestnanci na autách. A na základe týchto otázok my vieme vypočítať toto skóre.

Šimon: Poprípade ak by firma nahrala priamo bločky, tak je to celé zjednodušené. Je možné to aj prepojiť s AI, ktoré by tie doklady skenovalo.

Šimon o Timei vieme, že by si chcela zažiť aké je to byť súčasťou Startupovej komunity v Silicon Valley. Aký máš sen ty?

Šimon: Väčšinou hovorím, že by som chcel kúpiť ocovi auto. Keď to ale porovnáš s tým Silicon Valley (smiech)… Toto mám ale zafixované v hlave, odkedy som bol malý. Pozerávali sme Transformerov a ako bol Bumblebee, tak to bolo také čierno-žlté Camaro a ako malý špunt som povedal, že mu to raz kúpim. Tak to je taký môj cieľ, že kým toto nebude, tak nezomriem. A napríklad v projekte, ktorý teraz robíme vidím veľký zmysel, čo sme sa aj s expertmi bavili, tak minimálne 10 rokov by to mala byť téma. Je to projekt, ktorý by nám dokázal aj zarobiť, aj pomôcť svetu. Takže ak by sa nám toto podarilo, bol by som rád.

Čo vás baví mimo sveta IT? Máte vôbec čas na niečo iné?

Timea: Pozeráme Ružu pre nevestu (smiech).

Šimon: Áno, to je teambuilding každý piatok v robote. Ja som ale aj odmalička športoval veľa, teraz to ale išlo tak do pozadia, ako sme mali toho tak veľa. Vraciam sa k tomu ale. Dlho som tancoval, futbal som hrával, plával som, ale teraz som sa vrátil po štyroch mesiacoch k boxu. Je to také vyčistenie hlavy.

Timea: Ja som veľmi taký typ, že idem do všetkého, nebojím sa ničoho. To je vec, čo ľuďom chýba. Ja som ako malá strielala zo vzduchovky, on tancoval (smiech). Minule som mala možnosť ísť na kurz paraglidingu, tak som to zobrala. My sme dosť také energetické duo.

Šimon: Ja som si dal na leto taký cieľ, ísť na bicykli do Chorvátska. Keď som si to počítal, tak cesta tam je iba 7 dní. Ak by išla aj Timea, sme tam za dva dni (smiech).

Viac sa o najnovších projektoch Timei a Šimona môžeš dozvedieť na ich LinkedIn profiloch.

---