Investor Adam Ďurica: Mať nápad dnes už nestačí

Zo stáže v banke sa dostal až na manažérsku pozíciu v investičnej spoločnosti. Príbeh investora Adama Ďuricu zo Zero Gravity Capital môže vyzerať rozprávkovo. Ako však sám priznáva, na jeho ceste ho postretlo viacero failov a zlyhaní. Dnes sa stará o to, aby bol podnikateľský štart mladých Slovákov čo najhladší. S čím sa v práci stretáva najčastejšie a aké sú jeho rady k začínajúcemu biznisu? 

V rozhovore sa dozvieš: 

• Ako funguje investičný fond Zero Gravity Capital
• Ako si vybudovať kariéru aj počas neľahkého pandemického obdobia 
• Aké predpoklady by mal mať dobrý investor
• Čo musíš urobiť, aby si získal financie na rozbeh svojho podnikania
• Aký je z pohľadu investorov najperspektívnejší sektor
• Či existuje biznis, do ktorého sa už dnes neinvestuje

a mnoho ďalšieho.

---

Na úvod nám predstav projekt Zero Gravity Capital. O čo vlastne ide? 

Zero Gravity Capital je popredný slovenský Venture Capital fond (fond rizikového kapitálu – VC) s so silnou medzinárodnou stopou. Investujeme do mladých technologických a inovatívnych spoločností – startupov. Primárne vyhľadávame spoločnosti, za ktorými stojí skúsený a talentovaný tím s disrupčnou ideou a zdravým biznisovým fundamentom. 

Ako fond patríme pod venture builder skupinu Zero One Hundred. Spolu s našimi sesterskými spoločnosťami Campus Cowork, Reflect Festival a Zero One Hundred Conferences tvoríme unikátny ekosystém, ktorý podporuje rast inovatívnych podnikov či už priamo cez kapitálový vklad (investíciu), organizovanie investičných a technologických eventov alebo cez vytváranie prepojení v našom širšom networku.

Tvoja pozícia je Investment Manager. Čo vlastne robíš?

Ako investment manager som primárne zodpovedný za chod a operácie fondu. Moja rola zahŕňa široké spektrum rozličných, ale často prepojených aktivít. Osobne by som tieto aktivity rozdelil do 3 sekcií: 

Po prvé je to Fund Management. Ide hlavne o validovanie investičnej tézy, riadenie a napĺňanie investičnej stratégie a modelovanie cash flowov fondu. Taktiež sem spadajú administratívne aktivity, napríklad reporting limitovaným partnerom fondu alebo interný/externý audit.

Po druhé je to Investment Process Management, teda dotiahnutie end-to-end investičného procesu. Sem patria činnosti od skríningu spoločností cez trhovú analýzu a biznisové due diligence až po koncipovanie, implementovanie a iterovanie komerčných a kontrolných aspektov transakčnej dokumentácie.

V tejto sekcii ide najmä o nastavenie, monitorovanie a vyvažovanie miery riskovosti portfólia a o samostatnú prácu s cieľovými spoločnosťami, či už v podobe čiastočného zapojenia do ich operácií alebo otváraní dverí v našom networku.

Okrem toho som pomerne často súčasťou startupových eventov, kde spoznávam nových ľudí a reprezentujem fond. Či už aktívne ako speaker či panelista alebo pasívne ako účastník s určitou agendou.

Ako to zvyčajne býva, ani ty si nezačínal na seniorskej pozícii. Čo ti najviac pomohlo v tvojom raste? Mal si svojho mentora?

Áno, platí to aj v mojom prípade. Vo fonde som začínal ako junior a postupne som si preskákal viacerými pozíciami. Pomerne rýchlo sa mi podarilo vypracovať z analytika cez associata až na investičného manažéra.

Môj rast bol hlavne ovplyvnený dvoma rozmermi. Interným, za ktorý považujem túžbu po poznaní, vytrvalosť, tvrdohlavosť a ambíciu uspieť. A potom externým, za ktorým stojí vplyv mentorov, využitie príležitosti a získanie dôvery. V praxi to znamenalo to, že som sa postupnou proaktivitou dostával k progresívnejším a  náročnejším úlohám a väčšej zodpovednosti. Pri plnení týchto úloh som síce mal plnú dôveru, ale musel som ju potvrdiť dodávaním výstupov vo vysokej kvalite, čo si vyžadovalo neustály rast. 

Mentoring vnímam ako dôležitú súčasť osobného a profesionálneho rastu. Vďaka mojim mentorom som sa bol schopný dostať do predtým nepoznaných prostredí, k zaujímavým aktivitám či ľuďom, ale aj rozšíriť si svoje hranice myslenia a hlavne realizovať chcený rast. 

Myslím, že som mal jednu veľkú výhodu, a to tú, že som bol od začiatku obklopený skoro výhradne len seniornými a ambicióznymi „partner-level“ ľuďmi, ktorí boli ochotní zdieľať svoje znalosti a venovať mi čas. Tým pádom som mal prístup nielen k potenciálnym mentorom, ale najmä k ľuďom, ktorí boli ochotní túto rolu pre mňa zastávať.  

V mojich začiatkoch to bol určite najmä Vitek Hanuš, ktorý ma zasvätil do sveta Venture Capital. Časom sa k nemu pridali ostatní členovia Zero One Hundred ako Mišo Csonga, Dušan Duffek a Marek Zámečník, a na istú dobu aj borci (Mišo Kaszás a Jindra Gallo) z Hardwood Investments.

Stali sa ti v tvojej doterajšej práci nejaké faily? Aké to boli?

Ach, určite áno (smiech). Myslím si, že tých failov nebolo málo. Samozrejme sa kvôli dôvernosti informácii nemôžem o veľa z nich podeliť. Myslím si však, že drvivú väčšinu z nich tvorili maličkosti, ktoré síce nemali na konci dňa žiadny vážny dopad, ale bral som tak, ako keby mali.

O čo sa podeliť môžem je napríklad omeškanie s revíziou dokumentov, ktoré boli dôležité pre budúce financovanie spoločnosti. Alebo aj zdieľanie zlej obrazovky počas zoom skríning hovoru. To bol celkom riadny trapas. Bohužiaľ sa nestal raz (smiech).

Myslím, že je dôležité robiť chyby. Ľudia, ktorí chyby nerobia, majú čiastočne obmedzený learning. Avšak ešte dôležitejšie je sa z chýb poučiť.

Ja sa osobne učím z mojich chyb dvomi spôsobmi. Prvým je okamžité napravenie chyby a následná reflexia alebo získanie feedbacku. Druhý spôsob má formu týždenného vyhodnotenia, pri ktorom si v nedeľu vyhradím trocha času – asi 30 minút – na krátke zhodnotenie osobných a profesionálnych udalostí z predošlého týždňa, aby som bol lepšie pripravený zvládnutie tých opakujúcich sa.

Študoval si na gymnáziu Jána Papánka v Bratislave. Ako sa z gymnazistu stane mladý aktívny investor? 

Myslím, že na to neexistuje univerzálny návod.

V mojom prípade tomu predchádzalo viacero krokov a aktivít, ktorých spoločný menovateľ bola chuť robiť veci navyše alebo inak. 

Po vzdelávacej rovine sa to začalo ročným výmenným pobytom v US počas strednej školy. Pokračovalo bakalárskym štúdiom v business economics na University of Groningen a magisterským štúdiom v financial economics na Erasmus University Rotterdam v Holandsku. Mimo štúdia to boli samozrejme iné aktivity, napríklad stáž v Slovenskej Sporiteľni, vedenie univerzitnej programovej komisie a študovanie Honours College na University of Groningen. Taktiež som viedol tím v univerzitnej investičnej asociácii (FS Groningen).

Okrem toho máme v Zero Gravity Capital kolegu Maxa Navračiča, ktorému sa podarilo stať sa mladým Venture Capital investorom necelý rok po ukončení gymnázia. Takže existujú cesty, ako aj vie mladý človek po ukončení stredoškolského štúdia priamo premostiť do role VC investora. Takže z tohto pohľadu nie je moja cesta až tak výnimočný prípad, ako by sa mohla na prvý pohľad javiť. 

Kedy si sa rozhodol, že sa vydáš touto cestou? Čo tomu predchádzalo? 

Od začiatku štúdia som mal ambíciu začať kariéru vo Finance, pod ktoré spadá aj VC alebo v Management Consultingu (primárne MBB). A to ideálne v zahraničí. Keď mám byť úprimný, k VC som sa dostal aj tak trochu náhodou, respektíve som bol v správnom čase na správnom mieste. 

Keď v Európe vypukol covid, vrátil som sa z Holandska na Slovensko. Mal som plán odovzdať diplomovku na diaľku, tým dokončiť magisterské štúdium a až následne riadne zahájiť profesionálny život. Lenže medzitým spustila veľká časť spoločností, ktoré som mal v pracovnom hľadáčiku, obmedzenie alebo zamrazenie prijímania nových zamestnancov. 

Počas dokončovania diplomovky mi však jeden z mojich najlepších kamarátov preposlal ponuku na stáž v Zero Gravity Capital. Najskôr ma inzerát až tak neoslovil, pretože som o Slovenskom VC a start-up ekosystéme vedel pomerne málo, ale akonáhle som si o ZGC a hlavne skupine Zero One Hundred zistil viac, veľmi sa mi zapáčili – a to najmä svojou víziou, kolektívom a ekosystémom, ktorý dovtedy vybudovali. O štyri pohovory neskôr som bol plne na palube a pripravený vyplávať na spoločnú plavbu. 

Čo by mal robiť človek, ktorý sa chce stať investorom?

Odpoveď na túto otázku by som rozdelil na dve časti, a to, aké by mal mať takýto človek predpoklady a aké cesty existujú, aby sa do VC sveta dostal.

Človek, ktorý by chcel byť investorom, by mal byť jednoznačne dravý, mať chuť sa učiť nové veci, idealne mať podnikateľský mindset, vedieť sa na vec pozrieť pragmaticky a hlavne sa nebáť rizika. 

V neposlednom rade musí byť stotožnený s dlhšou pracovnou dobou, často aj v nepravidelných hodinách a byť schopný reagovať v krátkom čase. To znamená že keď príde niečo urgentné (napr. rýchle okomentovanie a otočenie Term-sheetu alebo výpomoc portfóliovej firme), tak by mal byť nádejný investor schopný sa tomu venovať po večeroch, prípadne aj cez víkend. 

Osobne vnímam tri hlavné cesty, ktorými sa človek stane VC investorom. 

Ako prvú vidím priame začatie kariéry vo Venture Capitale, ktorú som si zvolil aj ja. Táto cesta býva asi najmenej častá a najviac náročná, lebo si vyžaduje strmú krivku učenia. Navyše, VC fondy často hľadajú už skúsených ľudí.

Druhou možnosťou je prejdenie do VC zo start-upového alebo podnikateľského sveta, kde bývalý founder alebo iný člen start-upu po naplnení ich budovateľských cieľov zamieri na investičnú stranu biznisu.

Ako poslednú a najčastejšiu cestu vnímam prejdenie do VC z čisto biznisových odvetví, napríklad z Finance (Investment Banking, Private Equity alebo Real Estate) alebo Konzultingu. Prípadne tiež z iných odvetví, ako napríklad medicína, právo, marketing alebo služby. 

A teraz naopak. Predstav si modelovú situáciu – som mladý človek. Mám nápad a chcel by som začať budovať svoj startup, ale nemám na to potrebný kapitál. Ako ho od vás získam? Čím vás presvedčím, že je môj projekt hodný investície?

Myslím, že je extrémne dôležité povedať, že každý novozaložený projekt nie je startupom a ani by ním byť nemal. 

Dnes je už hranica medzi podnikaním a startupom takmer neexistujúca a ľudia si tieto označenia radi zamieňajú. Ja definujem start-up ako spoločnosť, ktorá je schopná narušiť trh za pomoci inovatívneho produktu a tým dosiahnuť enormný rast. Príkladom je, keď si založím tradičný e-shop, ktorý skupuje zimné bundy v zahraničí a predáva ich na Slovensku. Môžem mať biznis, ale nutne to neznamená, že mám startup. Zastávam tiež názor, že na klasickom podnikaní nie je nič zlé (keďže je to integrálna časť hospodárstva) a že každý nový biznis, projekt alebo podnikateľský zámer (samozrejme s exekúciou) môže prispieť k posunutiu ekonomiky pomaly vpred. Preto si myslím, že netreba všetky podnikateľské snahy pozicionovať a nazývať start-upom. 

Ale vrátim sa k tvojej otázke. Ak už máš naozaj startup, nápad sám o sebe určite nestačí. VC investor chce vidieť, že daný človek už svoj nápad pretavil do reality a pokúsil sa ho nejakým spôsobom validovať. V ideálnom scenári by mal mať founder zapálenie pre problém a okolo seba schopný tím, ktorý dodá investorovi dôveru, že projekt môže uspieť. Tiež by mal mať plán exekúcie a výstupy z výskumu napríklad o trhovom potenciáli, cieľovom zákazníkovi, regulácii, či konkurencii. Taktiež mať začatý vývoj produktu a aspoň minimálnu trakciu. 

To však neznamená, že ak tvoj projekt ideálne nezapasuje do “predpísaného” scenára, tak sa na to treba vykašľať. Naopak, treba ho vylepšiť a následne získať spätnú väzbu od relevantných biznisových súčastníkov, investora alebo iných pokročilejších startupov. To ťa určite odrazí. 

Videl som, že už existuje konkurenčný startup z rovnakej oblasti. Čo s tým? Mám stále šancu dostať finančnú injekciu? 

Samotná existencia konkurenčného startupu nemá zásadný vplyv na šancu dostať kapitálovú injekciu. Naopak, vypovedá to skôr o tom, že na trhu existuje jasný nedostatok a že je tam priestor na zlepšenie. 

Pre investora je však dôležité, v čom sa dané riešenia líšia, aký tím za nimi stojí, ako vyzerajú náklady danej spoločnosti. Ak si je človek istý, že má konkurenčnú výhodu (napríklad unikátnu technológiu alebo trhové prvenstvo) nad existujúcimi riešeniami a startupmi s podobnými riešeniami, tak by sa určite nemal báť ísť za investorom.

Je potrebné inovovať tam, kde je na to priestor. Nestačí len prísť na trh s lepšími riešeniami pre existujúce problémy. Napríklad food delivery platforma, ktorá skráti čas z donášky z 30 minút na 27. To je málo.

Povedzme teda, že mám miliónový nápad. Dostanem miliónový kapitál?

Nápad sám o sebe, bez ohľadu na jeho veľkoleposť, je stále len nápad. Pokiaľ nepríde do hry exekúcia, tak ma daný nápad minimálnu až nulovú hodnotu. 

Celý problém sa dá pekne vykresliť na modelovej situácii, v ktorej tvoj miliónový nápad napadne miliónu ľudí. Z tohto milióna ľudí sa rozhodne nápad exekuovať tisíc ľudí. A z tých tisíc ľudí väčšinou uspeje jeden, nanajvýš traja. 

Takže nie, samotný miliónový nápad nestačí. Je potrebné mať dôkladne premyslený aspoň počiatočný plán exekúcie a hlavne začať nápad realizovať.

Existuje preferovaná oblasť, o ktorú sa investori zaujímajú? Aká to je?

Každý VC investor má vlastné investičné preferencie. Či už odvetvia, napríklad Fintech alebo Medtech, štádia spoločnosti (early stage vs. late stage) alebo mechanizmu, ktorým investuje (napríklad equity alebo rizikové úverové financovanie). Tieto preferencie väčšinou vyplývajú z natury investičného kapitálu, z biznisového potenciálu trhu alebo zo stupňa pochopenia a predošlej skúsenosti v danom odvetví. 

Čo sa týka nášho fondu, tak my investujeme primárne v počiatočných fázach startupu. Nie sme oportunistický a trendy naháňajúci investor. Takže trhom, v ktorých naše potenciálne cieľové spoločnosti operujú, musíme rozumieť a musíme vedieť priniesť pridanú hodnotu danej spoločnosti. Bez splnenia týchto predpokladov nám väčšinou nedáva zmysel investovať. 

Osobne ma poslednú dobu zaujíma EdTech, Fintech, VRTech, a B2B Software.

Dá sa predvídať vývoj trhu? Pri akom projekte by si si povedal, že to nemá budúcnosť a je zbytočné ho finančne podporiť? 

Úprimne si myslím, že skôr nie. Dá sa predikovať na základe historických dát a minimálne sa dá určiť hrubé smerovanie, ale akonáhle príde nový typ „black swan“ eventu (napr. pandémia covid alebo vojnový konflikt), tak väčšina predpovedí ide von oknom.

Zároveň si však myslím, že je to len otázka času. O chvíľu budú niektoré modely predikcie využívajúce umelú inteligenciu (špecificky pod vetvou deep learning a čím najširším a hlbokým podkladovým datasetom) také vyspelé, že budú vedieť s určitou odchýlkou predvídať vývoj trhu a skoro real-time reagovať na zmeny. 

Z môjho pohľadu sa nedá o žiadnom projekte povedať, že má vyslovene nulovú šancu na úspech, i keď akokoľvek malú. Prakticky sú to projekty, ktoré riešia neexistujúce alebo „nice to have“ problémy. Alebo projekty, za ktorými stoja až príliš tvrdohlaví zakladatelia nevnímajúci kritický feedback. Takže pokiaľ existuje dostatočne veľký priestor na disrupciu a dostatočne zrelý founder, tak šanca tam je. 

Aké sú tvoje plány do budúcna?

V horizonte najbližších rokov sa plánujem plne venovať Venture Capitálu a rozvoju start-upoveho ekosystému. Najmä na Slovensku a celkovo v Emerging Europe. Je pre mňa dôležité, že neustále vidím obrovský priestor osobného rastu a načerpania nových vedomostí. 

I keď máme v lokálnom ekosystéme šikovných a motivovaných ľudí, ktorí majú chuť veci meniť a hýbať dopredu, tak tu stále vnímam viacero medzier v existujúcej startupovej a inovačnej podpore. Jeden z mojich cieľov je, že by som rád niektoré z týchto medzier zaplátal iniciatívami, ktoré plánujem realizovať primárne v rámci Zero One Hundred. Ale nebránim sa do nich pustiť aj samostatne. 

Zatiaľ je to však v štádiu niekde medzi nápadom a počiatočnou exekúciou, takže ich ešte radšej nebudem zdieľať (smiech). Môžem však zdielať informáciu, že prvé iniciatívy budú zamerané na vzdelávanie.

Na záver nám prosím povedz, ako ťa môžu kontaktovať naši čitatelia so svojimi otázkami. 

Ak by bolo čokoľvek, s čím vám môžem pomôcť, alebo by ste mali záujem tému o Venture Capital a Startupy, tak budem rád, keď ma kontaktujete – buď pomocou e-mailu adam@zerogravitycap.com alebo na mojom LinkedIne.

---

Autor: Lukáš Pancurák
Editor: Simona Lučkaničová

---

Otestuj svoj biznis nápad aj ty!

Spolu s expertmi z Campus cowork, Zero Gravity Capital fond či zakladateľmi Perry Talents akcelerátora sme zostavili úvodný set domácich úloh respektíve zadaní, ktoré ti pomôžu pretaviť počiatočnú ideu do reálneho projektu. 

Ak si pripravený skúsiť to, pripravili sme pre teba

Ak máš akékoľvek otázky, zastav sa za nami v Campus cowork alebo napíš mail na Viktor@zero2hero.sk

---

Podporovateľom OZ Zero2Hero je firma NAY. Checkni si ich aktuálne otvorené pozície.

---

Sleduj nás na Instagrame, Facebooku alebo LinkedIne, aby ti neušli žiadne Zero2Hero novinky!