Viktor Mach: Človek musí rátať i s neúspechom, nebyť slepo ambiciózny a mať pripravený aj plán B či C.

V 14-tich začal na zdesenie svojich rodičov študovať v Japonsku. Viktor Mach však rýchlo ukázal, že sa vo svete nestratí. Ani v takom, ktorý je plný nečitateľných nápisov. Potom si prešiel školami v Londýne i Berlíne a niekoľkými pozíciami vo firme Exponea/Bloomreach. Dnes tak vie študentom poradiť, ako si zvýšiť šancu dostať sa na zaujímavú pozíciu a prečo by mladí ľudia nemali zavrhovať IT joby, aj keď nemajú technické vzdelanie.

V rozhovore sa dozvieš:

• Čím počas brigády na recepcii očaril hostí tak, že mu dávali extra tringelty
• Aké vlastnosti majú mladí úspešní ľudia spoločné 
• Čo bude pre teba prínosnejšie než samé A-čka v indexe
• Ako sa študuje v Japonsku
• Že v IT sektore sa vieš uplatniť, aj keď nie si IT-nerd či geek

a mnoho iného.

Nedávno si sa vrátil zo služobnej cesty v San Franciscu. Ako bolo?

Prekvapivo chladno. Naivne som si myslel, že sa tam zlepším v surfovaní, ale musel by som si dať veľmi hrubý neoprén, aby sa to dalo zvládnuť. V San Franciscu je ale neskutočná koncentrácia chuti rozvíjať nové projekty. Poznám veľmi málo miest, ktoré majú podobnú energiu. Kiežby sme si z toho vedeli trocha požičať aj na Slovensko. 

Vieš si predstaviť, že by si tam žil aj trvalejšie? 

Asi nie. Za posledných 6 rokov som sa sťahoval asi 12-krát a teraz mám veľmi príjemné zázemie v Londýne. Je to výhodné hlavne preto, lebo mám dobré časové prekrytie s Európou, Amerikou a ideálne trošku aj s Indiou. Z Ameriky by sa to tak ľahko zladiť nedalo.

Vnímaš rozdiely medzi ľuďmi v Londýne a San Franciscu?

Trochu áno, aspoň v rámci mojej bubliny. V San Franciscu mi prídu ľudia viac otvorení inováciám, majú väčšiu chuť stavať veci „na zelenej lúke“, kým Londýn je taký mix, sú tam aj startupy, ale je prevažne konzervatívny, s veľkým bankovým sektorom podobným skôr New Yorku.

Máš ale zaujímavé skúsenosti aj s inými krajinami. Už ako 14-ročný si odišiel študovať na necelý rok do Japonska (s prestávkami v Singapure), potom na vysokú školu do Londýna, a  rok si tiež pôsobil v Berlíne. Väčšinu ľudí zrejme hneď zaujme to Japonsko…

V Japonsku som bol prvýkrát už v 13-tich a veľmi sa mi zapáčilo. Podarilo sa mi tam dostať aj na strednú školu, takže v 14-tich som zo Slovenska bohužiaľ odišiel. Bohužiaľ preto, lebo mi veľa z našej krajiny ušlo. A teraz si hľadám cestu späť, chcem spoznať slovenské biznis prostredie a trocha tu pocestovať. 

Získal si ale na oplátku cenné skúsenosti. Ako sa vlastne v ázijských krajinách študuje? Ako sa ázijskí študenti líšia od našich?

Počas môjho štúdia sa mi podarilo celkom dobre spojiť s japonskou komunitou. Učil som sa aj po japonsky, tretina mojich spolužiakov boli Japonci a chodili sme spolu debatovať. Túto aktivitu odporúčam všetkým študentom. 

Aj na Slovensku som viedol debatný klub a i vďaka tomu viem porovnať rozdiely medzi krajinami. Ja som sa napríklad svoje príspevky snažil okrem faktov okoreniť aj spôsobom podania a dávkou improvizácie. V Japonsku, naopak, študenti čítali svoje príhovory z papiera. Nechýbal im poctivý research, ale všetko vrátane protiargumenov oponujúcich skupín bolo predpripravené a akési „chladné“.

Bolo to cítiť aj mimo debatného klubu?

Áno. Bol som prekvapený, na akej vysokej úrovni je tam matematika a iné technické vedy, ale oproti priemernému japonskému spolužiakovi som mal oveľa lepšie navnímanú históriu, politiku, ekonómiu, predmety, kde sa musí spontánne argumentovať. 

A ako by si opísal svoje štúdium v Londýne?

Študoval som politiku a právo na University College London (UCL). Anglický systém štúdia sa mi veľmi páčil, treba ale povedať, že nesadne každému. Musíš si samostatne naštudovať kvantá materiálov a textov, a potom o nich na seminári diskutovať. Zároveň to však človeku dá veľkú flexibilitu mimo týchto „kontaktných“ hodín, čo mi vyhovovalo, lebo som popri škole potreboval a aj chcel pracovať. 

Aj sa ti darilo skĺbiť štúdium s prácou?

Nehovorte to mojej univerzite, ale popri štúdiu som robil full time celé 4 roky. To by som pri americkom systéme štúdia nedokázal. Ani napríklad vo Francúzsku, v Taliansku či Nemecku. 

S Nemeckom máš tiež osobné skúsenosti.

Áno, študoval som v Berlíne tie isté predmety ako na UCL, len po nemecky. Humboldtova univerzita má partnerský program s UCL.

Vedel si v tom čase už aj po nemecky, alebo si sa učil „za behu“?

Mám veľmi rád jazyky, takže tak, ako som sa učil v Japonsku po japonsky, tak v Nemecku som si dal za cieľ čítať nemecké texty v origináli. Nemám veľa hobby, ale beletria je jedným z nich a nemecká literatúra ma vždy fascinovala. Takže po nemecky som sa začal učiť už počas vysokej školy a Berlín bol pre mňa intenzívny jazykový kurz. 

Japončinu si sa tiež vedel naučiť aspoň na konverzačnej úrovni?

Nie nie, určite mám lepšiu nemčinu. V japončine som navyše neštudoval a učil som sa ju preto, aby som tam vedel ľahšie fungovať a zapadnúť. V Japonsku je totiž aj veľa bežných nápisov v ich abecede a človeku sa tam bez miestneho jazyka ťažko orientuje. Obrazne aj doslova.

Čiže aspoň pár slov si si nakoniec osvojil.

Trošku ale ľutujem, že som si tú japončinu nezdokonaľoval aj neskôr. V Londýne som robil ako recepčný v jednom velkom hoteli, mali sme veľa japonských hostí a občas som mal možnosť pred nimi zamachrovať. Najlepšie sprepitné v mojej hotelierskej “kariére” som dostával práve vtedy od japonských „letušov“ a letušiek.

Už teda vieme, že si v zahraničí nazbieral kopec zážitkov (a niekedy aj slušných tringeltov), ešte ale nevieme, čo ťa v takom mladom veku podnietilo odísť do cudziny?

Veľmi ma inšpirovala nezisková organizácia LEAF. Dali mi rozhľad o tom, čo všetko je v rámci štúdia možné u nás aj v zahraničí a vďaka nim som potom odišiel do Japonska. 

Ako si sa o organizácii LEAF dozvedel?

Bola to čistá náhoda. Ešte na základnej škole mi raz kamarát podal leták, na ktorom boli reklamy na LEAF kurzy. Povedal k tomu: „Why not you?“ Dodal mi guráž a úplne posunul moje myslenie. Začal som tú otázku klásť sám sebe. Dovtedy som totiž fungoval s presvedčením, že niektoré veci sú vyhradené iba pre „vyvolených“, že moje vedomosti či prostredie, z ktorého pochádzam, nestačia na takéto méty. Zrazu som však pochopil, že aj ja môžem byť pre niekoho zaujímavý.

Odkiaľ pramenilo tvoje presvedčenie, že nie si „dosť“?

Moja rodina nemala so zahraničím žiadne skúsenosti. Mama je z Turca, otec vyrástol v Košiciach a už presťahovanie do Bratislavy bol pre nás dôležitý presun v rámci Slovenska. Keď som im potom oznámil, že chcem ísť do Japonska, doma vypukla panika ☺ Čiže určite som nebol dieťaťom, ktorému odmalička rodičia vsugerovávali, že štúdium v zahraničí je skvelá cesta k pozoruhodným skúsenostiam. 

Mnohých odrádzajú aj financie. 

To je taká druhá častá argumentácia, ktorá mi po „nechoď tam, je to nebezpečné“ chodila v hlave. Ale všetky školy, na ktoré som sa hlásil, poskytujú štipendiá. Tie mi pokryli aj štúdium v Japonsku. Samozrejme, žiadateľov je veľa a miest málo. Opäť mi ale pomohol mindset „why not you“. Nemal som čo stratiť, mohol som iba získať. Rovnako to bolo aj na vysokej škole a teraz v pracovnom prostredí. 

Nových príležitostí sa určite nebojíš. Čo by mala spĺňať tvoja ideálna pracovná pozícia?

Keď som si začal hľadať prácu, bolo pre mňa dôležité, aby moja odmena nezávisela od množstva hodín, ktoré v práci strávim, ale mojich výsledkov. Orientoval som sa preto na pozície v techu, startupoch a dynamických firmách. Jednou z takýchto firiem bola Exponea. Opäť som sa do nej hlásil cez LEAF stáže pod growni.sk.

Podeľ sa rovno o nejaký tip na úspešný vstup do pracovného sveta.

Ak nájdeš firmu, ktorá je pre teba zaujímavá, je úplne jedno, na akú pozíciu sa do nej dostaneš. Do Exponea som nastupoval ako IT projekt manažér – stážista a už po dvoch týždňoch bolo jasné, že mi to vôbec nesadlo. Vo firme bolo ale toľko roboty, že som si veľmi rýchlo našiel to „pravé orechové“. 

Čo to konkrétne bolo?

Klientske služby. Exponea je softvér, ktorý predávame firmám. Keď si ho ale klient zakúpi, nedá sa len spustiť zapnutím tlačidla, je potrebné ho spolu s klientom nastaviť, a práve to bola moja úloha.

Zhruba po polroku prišla v rámci firmy ďalšia zaujímavá príležitosť: s jedným seniorným lídrom som mohol rozvíjať naše školiace stredisko pre zákazníkov, Exponea Academy. Nakoniec som ho tri roky viedol. Postupne sme narástli na 8 full time a 15 nepriamych zamestnancov. Naučil som sa veľa o manažovaní tímu aj finančnej zodpovednosti za projekt.

Exponea bola neskôr predaná väčšej americkej spoločnosti Blooreach a všetko sa vďaka tomu znásobilo. Z predaja a školení o jednom digitálnom produkte sme zrazu prešli na tri. To bol ďalší krok v mojej manažérskej skúsenosti. Dnes uz pol roka pracujem na novej role ako GTM Chief of Staff, v ktorej pomáham exekutívnemu tímu s rôznymi strategickými projektmi a každý deň sa teším na nové výzvy. 

Majú šancu na podobnú prax aj dnešní študenti?

Konkrétne Exponea hrá stále dôležitú úlohu aj v rámci tejto o čosi väčšej firmy. Vo vedení zostalo veľa zo zakladajúcich Čechov a Slovákov, na čo som veľmi pyšný. Máme na Slovensku niekoľko stoviek zamestnancov a momentálne hľadáme vyše 30 ďalších ľudí. Budeme otvárať aj juniorné pozície a stáže, ktoré ponúknu podobnú príležitosť, ako bola tá moja – kde prídeš do firmy a až v nej zistíš, čo by ťa najviac bavilo. 

Ok, tak si predstavme, že som študentka, ktorá má záujem k vám nastúpiť. Ako by som mala postupovať?

Najjednoduchší spôsob je stretnúť nás na nejakej konferencii (Nexteria Night of Chances, LEAF eventy atď.). Inou možnosťou je preštudovať si webové stránky Bloomreachu, navnímať si firmu, jej produkty a potom sa buď prihlásiť na jednu z aktuálnych pozícií, alebo vyplniť otvorený formulár (so životopisom a motivačným listom). Šikovnému študentovi vieme napasovať pozíciu presne na mieru. Pokojne mi však môžeš napísať aj na e-mail alebo LinkedIn. 

Viem nejako zvýšiť svoje šance na prijatie?

Osobne najviac ocením, keď už prídeš s konkrétnymi otázkami. Nie s tým, že „hmm, neviem úplne, čo chcem, asi sa len porozprávať a dať si kávu“, ale ukážeš, že si si niečo o tej firme naštudovala. Prečítala si si napríklad toto interview, stretla si nás niekde na konferencii a podobne. Je super, ak ťa trebárs zaujíma niektorý náš klient alebo sa chceš poradiť, či je pre teba rola XYZ vhodná. 

Dobre, povedzme že, záujemca už príde s nejakou predstavou, čo by chcel vo firme robiť. Aké vlastnosti ti napovedia, že z daného človeka bude úspešný stážista/zamestnanec?

Človek musí byť pripravený a odhodlaný priniesť určitú obetu dnes, aby svoju odmenu získal v budúcnosti. 

Málokto z mojich úspešnejších kamarátov nemusel pre úspech niečo obetovať. Je napríklad nejaká časť študentského života, ktorú si nezažili, lebo sa venovali niečomu inému. Alebo ukrojili z času stráveného s rodinou, z času na svoje hobby. 

Ja som dlho šiel systémom škola – práca – škola – práca. Nie som na to hrdý, ale ani to neľutujem, lebo sa viem k záľubám dostať dodatočne. Možno dokonca k zmysluplnejším, než by boli tie počas štúdia. 

Toto teda neľutuješ. Je však niečo, čoho ti je pri spätnom pohľade ľúto?

Jasné. A zistil som to, keď mi v práci umožnili vziať si na posledné 4 mesiace štúdia sabatical a mohol som sa naplno venovať škole. Ľutujem, že som sa nikdy predtým počas štúdia tak zanietene nepustil do jednotlivých tém a všetko som robil len pre A-čka, nie na nasýtenie akejsi intelektuálnej zvedavosti. Oveľa dôležitejšie než známky bolo pre mňa odísť zo školy s tým, že ma fascinuje nejaká tematika. 

A ľutujem aj to, že som nebol lepšie pripravený na odmietnutia. Do 18 rokov som nečelil žiadnemu väčšiemu neúspechu a veľmi ťažko som znášal, keď ma potom nevzali na Oxford. Dnes už viem, že je potrebné rátať i s neúspechom, nebyť slepo ambiciózny a mať pripravený aj plán B či C. 

Na záver si mal želanie otvoriť ešte jednu tému: Ako sa dostať do IT sveta bez IT vzdelania. 

Mám totiž pocit, že je okolo toho veľká stigma. Ľudia si myslia, že na to, aby vedeli byť prínosní v IT sektore, musia mať vyštudovanú technickú školu a informatiku. Často si ale neuvedomujú, koľko iných rolí musí existovať na to, aby mohol nejaký developer vo firme zmysluplne pracovať. Povedal by som, že až tretina pozicii v tech oblasti nemá nič dočinenia s kódovaním a hlbokým technickým chápaním. 

Pre koho je teda v takýchto firmách priestor?

Buď pre ľudí, ktorí majú dobré kombinatorické zmýšľanie, sú matematicky nadaní, alebo potom pre takých, ktorí si vedia budovať vzťahy s klientmi, šikovne vyjednávať či radiť zákazníkom v rámci supportu.

Moja rada je ukázať záujem a nebáť sa začať na juniornej pozícii, ktorá spočiatku nevyzerá lukrativne. Postupne sa rozhliadneš, ostrieľaš a môžeš sa začať špecializovať smerom, ktorý ti bude vyhovovať viac. Aj niektorí z najlepších produktových manažérov majú netechnický background. Rozumejú však trhu, zakaznikovi a potrebné IT znalosti nadobudli postupne. 

Je v tomto technickom svete miesto aj pre kreatívnejšie typy?

Samozrejme. Každá firma potrebuje branding či marketing. Keď vyvíjaš nejaký produkt, robíš predpoklady o budúcnosti, ktorú nepoznáš. K tomu je nutná poriadna dávka kreativity. Jednoducho, tých rôznych ľudí je v IT sektore kopa. A stále ich bude treba – a je ich treba aj dnes.

Ako sa na teba môžu nakontaktovať naši čitatelia?

Rád odpoviem na akékoľvek otázky. Pokojne mi píšte na email viktor.mach@bloomreach.com alebo si ma vyhľadajte na LinkedIn https://www.linkedin.com/in/viktor-mach/. 

---

Autor: Edina Erdélyiová
Editor: Simona Lučkaničová

---

Otestuj svoj biznis nápad aj ty!

Spolu s expertmi z Campus cowork, Zero Gravity Capital fond či zakladateľmi Perry Talents akcelerátora sme zostavili úvodný set domácich úloh respektíve zadaní, ktoré ti pomôžu pretaviť počiatočnú ideu do reálneho projektu. 

Ak si pripravený skúsiť to, pripravili sme pre teba

Ak máš akékoľvek otázky, zastav sa za nami v Campus cowork alebo napíš mail na Viktor@zero2hero.sk

---

Podporovateľom OZ Zero2Hero je firma NAY. Checkni si ich aktuálne otvorené pozície.

---

Sleduj nás na Instagrame, Facebooku alebo LinkedIne, aby ti neušli žiadne Zero2Hero novinky!