Anna Vilchová: „Bojovať proti ďalšiemu vyhoreniu mi pomáha moja dcéra“

Absolventka Teach for Slovakia psolu s Lenkou Svoradovou vytvorila projekt Emocionálny kompas, ktorý učiteľom a žiakom poskytuje nástroje na rozvíjanie duševného zdravia a budovanie láskavých vzťahov.

V rozhovore sa tiež dozvieš:

–> čo je to Emocionálny kompas,
–> prečo je dôležité poznať svoje emócie,
–> aké nástrahy so sebou prináša založenie občianskeho združenia,
–> či ako zlepšiť vzdelávanie detí z rómskej menšiny.

Pre koho je určený Emocionálny kompas?

Tento program pomáha učiteľom zlepšiť vzťahy v škole, duševné zdravie detí a ich schopnosť sústrediť sa. V knižkách, ktoré dodávame do škôl, ponúkame množstvo jednoduchých cvičení, ktoré v deťoch podporujú zručnosti pre ďalší život.

Ako sa môžu školy zapojiť do tohto programu?

Stačí, ak nám učitelia napíšu na našu mailovú adresu, že majú záujem zapojiť sa. Na začiatku školského roka ich potom čaká dvojdňové školenie, kde sa budeme venovať predovšetkým ich vlastnému prežívaniu a emóciám. Často zabúdajú, že ak chcú pomôcť deťom, musia byť oporou v prvom rade sami pre seba.

Následne od nás dostanú užitočnú knižku s aktivitami, ktorú sme napísali na základe najnovších medzinárodných štúdií z Harvardu a Yale, v spolupráci so slovenskými odborníkmi na psychologické bezpečie a vývinovú psychológiu.

Počas školského roka potom spolu so žiakmi robia aktivity zamerané na rozpoznávanie a zvládanie rôznych emócií. Taktiež sa naučia spolupracovať, riešiť konflikty či šikanu, podporovať rozmanitosť, sebarozvoj a vieru v to, že dokážu dosiahnuť niečo veľké.

Ako ťa ovplyvnil výmenný študijný pobyt v Kanade počas strednej školy?

Zistila som, že učiť sa dá aj inak. V Kanade žiaci musia na hodinách kriticky rozmýšľať a neučia sa naspamäť poučky. Počas tohto štúdia som dostala priestor písať eseje a pracovať na vlastných projektoch. Práve táto skúsenosť ma podnietila študovať v zahraničí aj na vysokej škole. V Londýne som potom študovala európske štúdiá a rozvojový manažment.

Ak by sa niekto kto študuje alebo žije na Slovensku chcel dostať bližšie k téme kritického myslenia, kde sa môže v tejto téme dovzdelať?

Slovenská debatná asociácia práve spustila skvelý projekt Olympiáda kritického myslenia, kde sa môže mladý človek s témou zoznámiť a rozvíjať sa v nej.

Veľa mladých ostáva žiť v zahraničí aj po skončení štúdia. Prečo si sa rozhodla vrátiť sa?

Už na vysokej škole som vedela, že sa chcem prihlásiť do programu Teach for Slovakia. Stále som inklinovala k systémovým zmenám a keďže som študovala rozvojový manažment, vedela som, že najužitočnejšia viem byť na Slovensku. Ďalším z dôvodov bolo, že som mala na Slovensku vzťah, ktorý som chcela ďalej budovať.

O čo v tomto programe ide?

Teach For Slovakia je dvojročný program pre mladých lídrov, ktorí majú záujem meniť veci vo svojom okolí a nie je im ľahostajné, že slovenské školstvo sa nachádza nelichotivom stave, v akom práve je. Zameriava sa na osobnostný rozvoj a spoluprácu s inšpiratívnou komunitou a silným networkom mentorov a mentoriek. Absolventi sa zúčastnia tréningov a školení nových zručností a tiež získajú platenú prácu v školstve.

Mnohí z nich sa stávajú skvelými učiteľmi, niektorí prechádzajú na ministerstvá a rôzne štátne inštitúcie, aby tam posilnili systémový výhľad. Iní zakladajú svoje vlastné iniciatívy alebo pracujú v etablovaných neziskových organizáciách. Sú aj ambasádori, ktorí využívajú to, čo sa naučili, mimo školstva, a do svojich odborov prinášajú pridanú hodnotu.

Vytvárame však najmä komunitu ľudí, ktorá má poznatky z reálneho fungovania školstva. Na základe nich sa potom snažíme mať pozitívny vplyv na kvalitu slovenského vzdelávania.

Kde si v rámci Teach for Slovakia pôsobila ty?

Bola to trieda, kde boli iba deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Predtým boli nesprávne zaradené do špeciálnej školy a potom sa vrátili do bežnej, čo ukázalo, ako systém zlyhal. Snažili sme sa preto vytvoriť komunitu založenú na dobrých vzťahoch a ukázať, že učenie môže byť zábava. Boli sme veľmi inovatívne nastavený kolektív a celá škola sa snažila fungovať v duchu, že učiť sa dá aj inak – hravo a zábavne.

Čo ti najviac pomohlo pri založení občianskeho združenia?

Bolo pre nás veľmi cenné, že sme mohli využiť podporu komunity Teach for Slovakia. Mnohí z členov už mali vlastné organizácie, alebo pôsobili v etablovaných inštitúciách. 

Výzvou je aj udržateľnosť, preto sa snažíme diverzifikovať naše zdroje financovania, keďže na granty sa nedá dlhodobo spoľahnúť. Napríklad, nedávno sme vydali Emocionálny Kompas na doma pre rodičov, ktorý obsahuje rôzne aktivity na rozvíjanie zručnosti ich detí.

Daj našim čitateľom zopár rád pri zakladaní OZ.

Najdôležitejšie je začať v malom a spustiť pilot. Veľa sa pýtať na spätnú väzbu a nebrať riešenie, s ktorým prichádzame, ako hotovú vec. Je fajn mať nápad, ale veľmi dôležité je overiť si ho najprv na menšej cieľovej skupine. Robí v praxi riešenie to, čo sme zamýšľali? Pomáha ľuďom, ktorým chceme, aby pomohlo?

Keď som ešte v úplných začiatkoch programu spísala prvé aktivity, dala som to prečítať mojej mame a tá povedala, že by tomu ani ona neporozumela. Písala som teda zrozumiteľnejšie a program prešiel prvým 5-týždňovým pilotom. Potom sme ho vyskúšali na väčšej vzorke škôl – mali sme tam školy v meste, na dedine, aj školy s vysokým podielom detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Veľa sme sme sa aj ich pýtali na to, ako dobre program funguje a na základe spätnej väzby ho upravovali.

Dôležité je kombinovať rôzne zdroje získavania financií, ako je predaj vlastného produktu, grantová podpora alebo sponzorstvá od firiem. Tiež sa chceme zamerať na komunikáciu programu, napríklad renovovať našu webovú stránku, aby slúžila ako miesto prezentácie našich aktivít.

Ešte jedna dôležitá vec: nič nie je konečné. Nie je bod, keď si poviem, že už je to ten produkt, ktorý môže byť všade. Vždy je čo zlepšovať a spätná väzba je veľmi dôležitá.

V čom vidíš najväčší problém systému, v ktorom sa u nás vzdeláva rómska menšina?

Nie som expertka, takže môžem hovoriť len z vlastných skúseností. Podľa mňa systém zlyháva na plnej čiare. Chýba včasná starostlivosť a náš systém neberie do úvahy, že tieto deti majú iný materinský jazyk. Potom prídu do školy, nerozumejú slovenčine a okrem pár občianskych združení neexistuje podpora, ktorá by im pomohla s porozumením slovenského jazyka.

Čo s tým môžeme podľa teba ako spoločnosť robiť?

Možno lepšie pripraviť učiteľov na túto situáciu, pretože vieme, že tieto deti zažívajú toxický stres, ktorý má dlhodobé dôsledky na ich kognitívne funkcie. Učitelia často nevedia, čo to znamená byť v generačnej chudobe a ako to ovplyvňuje vývoj detí.

Ako sa ti podarilo nevyhorieť pri toľkých aktivitách, ktoré robíš?

Ja už som zažila vyhorenie a naozaj sa tam nechcem opäť dostať. Bolo to naozaj ťažké obdobie a odvtedy sa oveľa viac strážim. Pomáha mi moja malá dcéra, lebo vďaka nej sa môžem viac sledovať. Je fajn pocit, keď ju po práci vyzdvihnem zo škôlky a stále mám energiu sa jej venovať.

Keď som na tom energeticky horšie, všímam si to a poviem si, že opäť musím niečo zmeniť, lebo si zaslúži mať rodiča, ktorý bude mať na ňu dostatok energie a času. Nie vždy to ide, ale je to pre mňa dobré cvičenie. Pomáha mi vrátiť sa k veciam, ktoré som robila ako tínedžerka, alebo keď som bola malá, napríklad znovu čítať fantasy knižky. 

Snažím sa robiť také veci, pri ktorých dokážem úplne vypnúť. Je dôležité dopriať si každý deň tieto malé radosti, ktoré nesúvisia s výkonom. Stačí, že prežívame niečo príjemné sami kvôli sebe alebo v spoločnosti ľudí, s ktorými sa cítime dobre.

Aká kniha ti zmenila život?

V angličtine je to určite kniha Permission to Feel, od ktorej sa odvíjal nápad vytvoriť Emocionálny Kompas. Hovorí to tom, že by sme si všetci mali dovoliť cítiť a že všetky emócie sú užitočné, ak s nimi vieme pracovať. 

V slovenčine odporúčam knihu Telo si pamätá. Je o tom, ako naše telo reaguje na traumu – extrémny a nepríjemný zážitok, alebo veľa opakujúcich sa menších tráum. Je to veľmi zaujímavý pohľad experta a ak by sme sa v zdravotníctve alebo školstve odvíjali od týchto poznatkov, systémy by sme dokázali značne zefektívniť.

Kde môžu ľudia podporiť tvoj projekt a ako sa môžu s tebou spojiť?

Viac informácií o Emocionálnom Kompase nájdete na našej webovej stránke www.kompaspredeti.sk, a na našom Facebooku a Instagrame. Okrem informácií a aktualít o programe pravidelne pridávame aj aktivity a posty venujúce sa práci s emóciami, sebaláskavosti či sebavnímaniu, takže tam všetkých radi privítame.

Onedlho tiež vydávame aplikáciu s názvom Môj Kompas, kde môže každý z nás dostať “povolenie cítiť” – vyklikať, ako sa cíti, vybrať si z vyše 40 aktivít a prísť na to, čo nám pri rôznych emóciách pomáha.