Karin Fuentesová z Digitoo: Na líderstve je najťažšie, že si stále pripadáte nekompetentne

Na Slovensku a v Česku máme vďaka Karin Fuentesovej prelomovú technológiu. Pred pár týždňami jej startup Digitoo vyvinul junior AI účtovníčku. Investori túto novinku milujú a účtovníci tiež – nie je pre nich konkurenciou, ale veľkou pomocou. 

Karin spolu s tímom programátorov robila na projekte prvých osem mesiacov bez výplaty. Potom im na účte pristálo od troch investorov dovedna 2,5 milióna eur a dnes firma rastie raketovým tempom.

V rozhovore sa tiež dozvieš:

• či sa junior AI účtovníčka môže vypracovať na senior účtovníčku,
• čo bola Karinina prvá myšlienka, keď im od investora pristálo na účte prvých 500-tisíc eur,
• že programátorom v Digitoo platia špeciálne terapie,
• a ako to môže dopadnúť, ak chce byť líder na každého dobrý.

---

Študovala si právo aj filozofiu, skončila si pri účtovníctve. Prečo práve takáto zmena?

Prvý rok som študovala právo, ale pracovala som na filozofickej fakulte na ekonomickom oddelení. Filozofia ma zaujímala a prišlo mi fajn, že môžem chodiť zadarmo na prednášky, ale potom tam začalo byť príliš veľa teórie a už ma to akosi nebralo. Právo mi tiež nesadlo. Bolo to o drvení informácií, k tomu som mala prácu na trojštvrťový úväzok, takže to bolo dosť náročné. Odišla som a začala študovať súkromne.  

V starej firme si zo dňa na deň si dala výpoveď a založila Digitoo, kde si prvých 8 mesiacov nemala ani výplatu, rovnako ako programátori, ktorých si zamestnávala. Ako sa cíti človek, ktorý niečím takýmto prechádza? Verila si celý čas, že raz príde úspech alebo si len išla krok za krokom?

Asi som nerozmýšľala, či to bude úspešné alebo nie. Aj dnes… Musíme mať miliónové valuácie, aby sme to vrátili investorom. Zároveň potrebujeme už budúci rok dosiahnuť obrat v prepočte 1,7 milióna eur, ten ďalší rok dvojnásobok… (smiech). Takže ešte nás čaká veľa práce. No vyzerá to tak, že sme dobre rozbehnutí a že si na seba zarobíme. 

Ako vyzerali tvoje začiatky v startupe, z ktorého si odišla?

Pôsobila som vtedy ako Chief of AI Dataset. Povedali mi: Pozri Karin, potrebujeme pár zákazníkov. Môžeš nám s tým pomôcť? Takže som začala robiť webináre a zrazu sme mali v priebehu dvoch mesiacov asi 300 firiem, ktoré sa zaujímali o naše riešenie. Nedávalo to však zmysel bez integrácie na nejaký systém. Integrácie boli náročné a zdĺhavé, lebo tie systémy boli veľmi zastarané. Asi ako keby si chcela Teslu pripojiť na konský povoz. Startup si teda povedal, že sa zameria na enterprise klientov, ktorí majú dostatok finančných prostriedkov na to, aby si integráciu urobili na vlastné náklady, s externým či interným tímom.  

Tebe sa však toto riešenie úplne nepozdávalo.

Ja som chcela ísť smerom, ako keď chcel Henry Ford auto pre všetkých alebo Steve Jobs počítač do každej domácnosti. Potenciál technológie som videla inde, nie iba v enterprise podnikoch, ale práve v malých a stredných firmách, pretože tie tvoria 99 % trhu. Ak chceš digitalizovať, musíš tú technológiu sprístupniť práve tomuto segmentu. Na to sa chlapci veľmi nechytali, tak som zo dňa na deň dala výpoveď.  

Z čoho si potom žila, keď si nemala plat? 

V podstate z úspor. A developeri, takisto. Povedali, že ich vyplatím, až budem mať investíciu. Oni mali ešte ďalšiu prácu na polovičný úväzok, aby to vykryli. A náš seniorný programátor mal zrejme už niečo nasporené a nepotreboval peniaze hneď.

Ako si má človek predstaviť digitálne účtovníctvo? 

Štandardne to funguje tak, že do firmy príde faktúra e-mailom alebo fyzicky a musíš mať niekoho, kto to otvorí, niekam uloží, zapíše do Excelu, aby mal evidenciu faktúr. Potom to posunie účtovníčke, ktorá to musí otvoriť, identifikovať a manuálne prepísať do systému. Tie systémy sú navyše dosť staré a také akési… hrozné ☺ Plus účtovníci dostávajú väčšinou všetky podklady naraz tri dni pred DPH-čkou, sú tým zavalení a kým firma dostane potrebné výstupy, môže to trvať tri týždne až mesiac. 

Tu prichádza Digitoo s riešením: Už nepotrebuješ žiadnu evidenciu, nepotrebuješ asistentku na skenovanie. Faktúry stačí v elektronickej podobe poslať do nášho systému – každá firma má preddefinovaný vlastný e-mail – následne to umelá inteligencia prečíta a priradí k tomu kódy, ktoré by inak musela vyhľadávať účtovníčka. Tá to potom už len dá odoslať a faktúra skončí v účtovnom systéme. Netreba k tomu viesť tabuľku v Exceli, ale pekne hneď vidíš, čo treba uhradiť atď. AI tiež rozozná, ktorí ľudia majú tú faktúru dostať do ruky a rozošle ju. Niečo, čo trvalo aj 20 minút, sa tak skráti na pár sekúnd. 

Nuž, počula som, že sa vám investori sami hlásili a teraz vidím prečo. Ak toto komukoľvek predstavíte, musí byť nadšený!

A my sa práve snažíme aj o to, aby to bolo užívateľsky prívetivé. Stačí klik-klik a je to hotové. Netreba sa zaúčať do práce so systémom ani ho dni, týždne či dokonca mesiace prepájať. 

V čom tkvie inteligencia umelej inteligencie – junior AI účtovníčky? 

Učí sa od senior účtovníčky, čo trvá cca tri mesiace, podobne ako zaúčanie živej juniorky. Ty jej to ukážeš, priradíš kódy a ona si v tom sama nájde logiku. To znamená, že číta kľúčové slová na faktúre a vie, že keď od jedného dodávateľa prídu klince aj rožky, tak má každá položka iné stredisko a patrí inam. Vypĺňa to automaticky, takže živá účtovníčka to už len skontroluje, opraví, ak je niečo zle, AI si to zapamätá a keď taká faktúra príde nabudúce, už to bude vedieť. Väčšina systémov funguje len na princípe nejakých podmienok, zatiaľ čo AI si dokáže nájsť dôvod, prečo ste napríklad niečo niekam zaradili. 

Má táto junior účtovníčka po rokoch „praxe“ šancu stať sa senior účtovníčkou?

K tomu zatiaľ nedôjde, lebo ten systém nechápe komplexnosť účtovníctva. Rozumie, že keď príde taká a taká faktúra, má ju zaradiť tam a tam. Ale už nevidí do pozadia účtovníctva, čo sa tam odohráva, nechápe ho ako celok. Dala by sa vytrénovať, ale bolo by to veľmi, veľmi náročné. Musela by vidieť veľa firiem a neviem, ako by sme riešili dáta. Možno o takých 20 rokov by to mohlo byť reálne. No zdá sa mi, že treba začať od „baby steps“, naučiť batoľa chodiť. A potom, keď už budeme vidieť, že lieta kade-tade, môžeme postupovať vyššie. 

Účtovníci sa teda o robotu zatiaľ báť nemusia?

Vôbec. Mali by sa práveže tešiť, lebo sa budú môcť venovať naozaj účtovníctvu a nie prepisovaniu faktúr. Umelej inteligencii chýba expertíza. Taktiež by sa musela vyrobiť AI prispôsobená zvlášť každej zemi, aby sa vyznala v jej špecifických zákonoch. 

Projekt si rozbiehala v kovidovom roku 2020. Mala si pocit, že ti to prácu komplikuje alebo naopak?

Nám to práveže dosť pomohlo. Od začiatku sme boli hybridná firma, veľa sme pracovali online a niekedy bolo ťažké presvedčiť zákazníkov, že za nimi neprídeme. Prišlo mi až absurdné, že sa dá dohodnúť zákazka za pol milióna v UK a netreba tam chodiť, no 2 000 € doma je problém a treba kvôli tomu ísť do Pardubíc. Keby sme však mali jazdiť ku každému klientovi, tak sa nám to kvôli nákladom neoplatí. Pandémia nám pomohla v tom, že s nami zrazu prestali diskutovať, či online alebo offline. Tá možnosť osobného stretnutia tam ostala ako „nice to have“, ale už to nie je nevyhnutnosť.

Koľko firiem používa Digitoo v súčasnosti?

Aktuálne máme zhruba 3 000 používateľov a z toho je 800 firiem, platiacich asi 300. Stále to však rastie. Nové firmy sú najprv v pilotnej fáze, kde im dávame systém na vyskúšanie na určitý čas bezplatne. 

Ako sa pre takýto projekt získavajú investori?

Myslím si, že ak chce niekto získať investíciu, veľmi dôležité je budovať brand, skvelý tím a mať silného foundera. Prvých dvoch investorov sme si zohnali sami, tí už poznali náš brand. Veľmi často sa nám stáva, že i zahraniční investori nás už aj vďaka vybudovanému brandu oslovujú sami, a to nekecám.

Prvý fond, ktorý do nás investoval, bol silný český fond Kaya, ktorý pôsobí na medzinárodnej úrovni. Bol validáciou toho, že ten startup asi nebude úplne zlý. Máme na českom trhu veľa investorov, okolo 30, vrátane veľkých svetových. Aj pri komunikácii s Kayou však podľa mňa bolo zásadné, že nás bolo vidieť. Treba posilňovať brand, ale nezabúdať aj na to, že za vami musí byť vidieť práca a výsledky.

Keď vám potom jedného dňa prišlo na Digitoo účet 10 miliónov českých korún (v prepočte cca 420 tisíc eur – pozn.), pamätáš si na prvú myšlienku? Bolo to, že „panebože“ alebo čistá eufória?

Oni nám najprv poslali „len“ 5 miliónov, neskôr sme požiadali o ďalších 5, keď nám vypadol iný investor. Ale tým, že som účtovníčka a pracujem s vysokými čiastkami, tak to bolo skôr, že: „Desať mega, to minieme za chvíľku, nie?“ (smiech) Takže to mám trocha posunuté. Povedala som si, že super, prišli peniaze, ideme makať. 

Dostala si niekedy aj do bodu, keď si mala pochybnosti, či malo zmysel sa do takéhoto projektu púšťať?

To nie, ale bola som v situácii, v ktorej som sa pýtala, či to vôbec dáme. Dlho sme totiž nevedeli dosiahnuť dobrú presnosť čítania a hovorila som si, že asi nie sme až takí dobrí. Hrozne ma to štvalo. Dokonca som vtedy volala mame a vravela jej, že to asi nedáme. Ona tomu systému vôbec nerozumela, ale vynadala mi. Povedala mi: „Tak to tam vymeň. Ty vieš, čo chceš robiť!“ 

Poslúchla si ju?

Áno, naozaj som tam potom spravila nejaké čistky, zmeny, vzala som si to na starosť a… nakoniec sme to teda dali. Momentálne medzimesačne rastieme o 25 %. No v tom období som mala naozaj obavy, či sme nemali len veľké oči.

Takže mama v správnej chvíli zasiahla a situáciu zachránila?

Ja jej vždy tak polopatisticky vysvetlím, čo sa deje, a ona asi dokáže zvoliť tie správne slová. Väčšinou, čo povie, to sa aj splní. Totiž, keď jej niečo hovorím, tak už vlastne viem, čo je zle, len sa bojím urobiť ten ďalší krok, napríklad niekoho vyhodiť. Myslím, že veľa startupistov sa bojí robiť nepríjemné rozhodnutia. 

Ráznejší prístup je teda to, čo sa ti viac vyplatilo?

Rok a pol dozadu som sa bavila s jedným startupistom o jeho prístupoch. Ja som napríklad na ľudí tvrdšia, zostanú naozaj len tí najlepší a posúvajú všetko vpred. On je zase taký dobrák. Hovorí, že sa mu nikdy nevyplatilo byť tvrdým, že sa to vždy len otočilo proti nemu. 

Ono to ale nie je o tom, aby niekoho ponižoval a podobne, ale keď mu nedodajú dobrú vec, tak to treba povedať. A on, že: „No ja im to tak naznačím, že toto ešte trocha uprav, alebo to po večeroch po nich prerábam.“ No a nedávno oznámil, že ten jeho startup končí. Rok a pol meškali s projektom, on však nechcel tých ľudí tlačiť. Startup je však o prežití. 

Čo je podľa teba najťažšie na pozícii lídra?

Že si väčšinu času pripadáte nekompetentne. (smiech) A takto máte viesť ľudí. Takže si hovoríte, ok, ako sa to vlastne robí? Myslím si, že je to niečo, čo sa človek učí celý život. Obdivujem lídrov, ktorí to majú prirodzene v sebe, no tým, že si nesieme v sebe z detstva rôzne traumy, prejavuje sa to v našom správaní a nie vždy ideálne. Treba s tým pracovať. Mne napríklad veľmi pomohli terapie. 

Prišla som na to, že príliš riešim veci hlavou a nepočúvam emócie. Tie nás väčšinou upozornia, že niečo nie je v poriadku. Ako som však s tou hlavou stále bojovala, tak sa zo mňa stal taký tlakový hrniec. Keď som to pochopila, prestala som sa hádať so svojimi emóciami. Šla som rovno za človekom a pokojne mu povedala, že niečo nefunguje. Tým pádom tú paru púšťam postupne, dotyčný vie, na čom je a má šancu to zmeniť. Väčšinou sa zlepší a ak aj nie, keď za ním prídem s výpoveďou, tak už vie, prečo, pretože tri mesiace o tom dostával informácie.

Niekde som ťa videla povedať, že správny líder musí dať priestor aj najslabšiemu hlasu.

Táto veta je od dizajnéra z Apple Jonyho Ivea. Totiž často je za tým najslabším hlasom najsilnejší nápad. Je potrebné nastaviť firemnú kultúru tak, aby ľudia dostali priestor komunikovať. Napríklad mnohí programátori sú silní introverti. Museli sme ich naučiť niečo hovoriť, komunikovať o veciach. Zaplatili sme im aj terapie, ktoré veľká časť z nich využíva a je to veľmi poznať. Nevnímali totiž to, že ak niečo okomentujú, tak to nie je negatívne, ale pozitívne. Teraz tých ľudí pochváliš a oni prinášajú zaujímavé insighty. 

Ako ťa tak počúvam, tiež by som chcela pre vás pracovať.

To si len myslíš. (smiech) Ale ja zas tých ľudí vyberiem, potom idem preč a oni si to tam už obhospodária sami. Firemná kultúra je dôležitá a seniorní ľudia sú jej kľúčoví nositelia. Potom vidíš, že aj zamestnanci sú happy a ty tam ani nemusíš byť.