Bol som prekvapený, ako málo stačí, aby sa ľuďom obsah páčil

„Peniaze pre mňa zatiaľ nie sú motiváciou, no verím svojej práci natoľko, že ma raz dokáže uživiť.“

Z rozhovoru sa dozvieš:

• prečo je dôležité mať svoju tvorbu úzko zameranú,
• čoho sa držať pri budovaní profilu na Instagrame,
• ako využiť vysokú školu inak než na učenie,
• prečo sa nebáť neformálne osloviť svoje idoly na sociálnych sieťach a počkať aj desať mesiacov na odpoveď,
• ako získať možnosť šoférovať stotisícové autá,
• prečo sa niekedy oplatí byť spontánny.

Daniel fotil od svojich 14 rokov všetko, čo prišlo. Fotenie rodinných osláv, krajiniek a rôznych eventov ho nebavilo, preto sa k fotoaparátu vrátil až počas prvého ročníka na vysokej škole. Na školskej párty stretol automotive fotografa, ktorého tvorba ho veľmi zaujala. Ponúkol sa, že mu mu niekedy rád pomôže.

Odvtedy sa vypracoval na profesionála, ktorý objektívom zachytil niekoľko exkluzívnych modelov od značiek ako Maserati, Ferrari, Porsche a veľa ďalších.

Predstavujeme ti fotografa a videomakera Daniela Minárika (21).

Daniel, spomínaš si ešte na svoju prvú zákazku?

Na úplne prvú asi nie, no v začiatkoch som chodil natáčať ku kamarátovi do Žarnovice, ktorý lepí fólie na autá. Ja som točil video, Adam Slobodník, automotive fotograf z výšky, robil fotky. Ďalšia zaujímavá práca bola pre bratislavský Auto-Impex, kde som sa spoznal so slovenským špecialistom na predaj Nissanu GTR – Peťom Hronom. Ten mi na prvom fotení dal kľúče od auta za takmer 120-tisíc eur so slovami, že každý berieme jedno auto a pôjdeme na dohodnutú lokáciu. Chvíľu som to rozdýchaval, vodičák som mal asi polroka v tom čase. Všetko ale dopadlo na jednotku.

Bolo to tou prelomovou akciou, ktorá ti rozbehla ďalšie ponuky?

Nie, taká ponuka prišla neskôr. Dostal som možnosť ísť na jeden z najväčších autíčkárskych eventov do Talianska – Cars&Coffee. Je to podujatie, na ktorom sú autá zaparkované na rozsiahlych trávnikoch parkov či zámkov po celom svete. Zavolal ma tam Adam Slobodník, známy z výšky. Išiel s kamarátom Peťom Hrtánkom, tiež nadšencom pre autá. Mali sme vyraziť na druhý deň, iba na otočku. Adam sa ma spýtal: „Ideš? Nejdeš?“ Jasné, že som išiel.

Ako to dopadlo?

Počas cesty nám Peťo povedal, že pôjdeme cez mesto, v ktorom býva majiteľ s veľkou zbierkou luxusných áut. Bol to človek, ktorý vlastnil miliónové vozy a jazdil zákruty šmykom.

Vraj mu môžeme skúsiť napísať na Instagrame, že sa chceme stretnúť, previezť sa a urobiť fotky. Dlhšie nám neodpisoval, začali sme to vzdávať a chceli sme pokračovať ďalej v ceste. Zrazu však prišla správa, že sa môžeme stretnúť a dal nám zoznam áut, o ktorých sa nám ani nesnívalo.

Ktoré ste vybrali?

Ikonické červené Ferrari F40. Sadli sme si doň a narýchlo sme spravili pár fotografií a krátke video. Majiteľ auta zdieľal náš výsledok na Instagrame, kde mal asi 100-tisíc sledovateľov. Prinieslo to na moje siete veľa ľudí zo zahraničia. Dostal som neuveriteľne pozitívnu odozvu na moju prácu. Bol som prekvapený, ako málo stačí, aby sa ľuďom obsah páčil. Motivovalo ma to k tomu, že budem ďalej tvoriť už iba naozaj kvalitu.

Danielove video s Ferrari F40, ktoré mu vďaka Instagramu prinieslo ďalších zákazníkov.

Bol to platený job alebo si išiel iba za zážitkom?
Stálo by mi to aj za zážitok. Na základe tohto videa ma ale oslovil jeden Talian, ktorý vlastní značku kožených doplnkov inšpirovaných autami, ako rukavice, tašky, kravaty, šatky. Zavolal ma k sebe do Talianska, kde sme tvorili obsah pre jeho značku. Vtedy sa mi podarilo dostať aj na Maserati event, kde som sa stretol s elitou novinárov z tejto komunity. Všetci sa čudovali, čo tam robí 19-ročný chalan a púšťali sa so mnou radi do reči.

Ty si nielen fotograf, ale aj točíš. Kde si sa naučil robiť s videom?

Nemal som žiadne špeciálne vzdelanie. Raz som si zobral na dovolenku GoPro kameru a spravil video. Prekvapilo ma, koľkým ľuďom na sociálnych sieťach sa páčilo. Lenže opäť som ničím nevynikal. Úplne rovnaké videá nájdeš na mnohých cestovateľských profiloch. Preto som od toho ustúpil a venujem sa už iba svojej srdcovke – autám.

Ako získavaš zákazky?

Ľudia mi napíšu a idem. Oslovujem, samozrejme, aj ja. Peťo Hrtánek ma počas našej cesty v Taliansku veľmi inšpiroval. Odvtedy sa nebojím osloviť ľudí na spoluprácu cez sociálne siete.

https://www.instagram.com/p/Bt3okvJBrkE/?utm_source=ig_web_button_share_sheet

A funguje to?

Jasné. Takmer celá moja práca funguje cez Instagram – komunikácia, marketing aj prezentácia. Teraz napríklad spolupracujem s influencerom z Monaka, ktorému som dávnejšie napísal e-mail a ponúkol pomoc s točením videí. Odpísal mi, že aktuálne svoj tím má a nepotrebuje moje služby. O desať mesiacov neskôr sa ozval, že za dva dni ide natáčať video do Talianska, či mám stále záujem. Mal som 🙂 Odvtedy som s ním zažil veci ako jazda na legendárnom Lamborghini Countach po Monaku, prelet lietadlom okolo Mont Blancu či osemhodinovú jazdu na Astone Martine do francúzskych Álp 🙂

Ďalšie video z Danielovej tvorby, ktoré vzniklo tiež na základe oslovenia cez Instagram.

Tvoj Instagram vyzerá naozaj skvelo. Čo by si poradil človeku, ktorý si chce vybudovať úspešný a sledovaný profil?

Obsah musí vyzerať esteticky, pekné fotky ľudí bavia. Ja napríklad uverejňujem iba 20 percent svojej tvorby, teda iba to, čo pokladám za naozaj kvalitný výstup. Veľmi dôležitá je aj komunikácia a interakcia s followermi. Ja som si vždy veľmi vážil, keď mi odpísal človek z veľkého profilu, doteraz mám z toho radosť. Snažím sa preto vždy odpisovať na správy.

Ktorý účet na Instagrame je pre teba inšpiráciou?

Ako prvý mi hneď napadne Alex Penfold. Najprv si fotil autá na ulici, teraz to robí profesionálne a po celom svete. Z môjho pohľadu je to jeden z najlepších fotografov v tejto oblasti. Mám ale stovky ľudí, ktorých sledujem.

Väčšina kameramanov má veľa práce a málo času. Ty si na tom ako? Nebojíš sa vyhorenia?

85 percent svojej práce mám v zahraničí, asi týždeň z mesiaca som mimo Slovenska. Snažím sa robiť tak, aby som projekty stihol dokončil už na pracovnej ceste. Doma pracujem po nociach, občas do rána, ale vyhorenia sa nebojím. Mám veľmi úzke zameranie a venujem sa tomu, čo ma baví. Je veľa ľudí, ktorí točia svadby, eventy, všetko, čo príde. Stále sú iba za počítačom, v jednom pracovnom kolotoči. Ja nemám pocit, že by som makal. Svoju prácu robím pre zážitky.

Ako to zvládaš popri škole? Prečo vlastne študuješ, keď si už našiel svoje zameranie?

Aktuálne píšem bakalárku, tak je toho viac, ale inak je počas roka dosť voľna. Nikdy som nechcel ísť na školu, nemám rád memorovanie. Nakoniec ma ukecala rodina. Vďaka škole som však stretol Adama, od ktorého sa odvíjali ďalšie kontakty v rámci mojej práce. Odvtedy som bol viac vnímavý na kontakty, ktoré mi prostredie školy mohlo priniesť.

Práca je zároveň tvojím hobby. Dokáže ťa aj uživiť?

Nie tak, ako by som si predstavoval. Stále som len študent a bývam s mamou, ktorá mi platí väčšinu mesačných nákladov. Ja si kupujem iba to, čo potrebujem. Peniaze pre mňa zatiaľ nie sú motiváciou. Teraz chcem spoznať a vidieť čo najviac. Verím ale svojej práci natoľko, že ma v budúcnosti bude naozaj živiť.

Máš nejaké „bokovky“, ktoré ti prinášajú peniaze?

Kamarátovi Ottovi Vollmannovi pomáham natáčať reklamné videá, eventy, prípadne produktové videá. Ide však len o výrobu, nie ďalšiu postprodukciu. Figurujem pri tom ako druhý kameraman, aby som doplnil jeho zábery.

Čo tvoje finančné ohodnotenie?

V rámci môjho pôsobenia si pýtam za tvorbu relatívne málo. Ešte stále si myslím, že to nerobím tak dobre, aby som si mohol vypýtať viac, hoci kamaráti do mňa za to hučia. V zahraničí si fotografi a kameramani pýtajú dvakrát toľko, pričom často nedosahujú úroveň slovenských fotografov.

Danielov výber tvorby za rok 2018

Čím to je?

Určite mentalitou. U nás klienti rátajú každý cent, ktorý vrazia do reklamy. Na Slovensku je napríklad problém, ak spravíš pre klienta fotky navyše a vypýtaš si za ne pár eur naviac. V zahraničí ti prihodia ďalšie peniaze ako poďakovanie.

Rozmýšľal si teda, že by si odišiel do zahraničia?

Je to zvláštny pocit, ktorý neviem vysvetliť, ale rád by som zostal na Slovensku. Miesta sa mi tu nejako extra nepáčia a aj prístup k autám je náročnejší. V zahraničí napíšeš správu na Instagrame, či sa môžete povoziť a nafotiť, majiteľ príde a dá ti auto na skúšku. Na Slovensku to tak nefunguje. Je to ale dobrý pocit, vrátiť sa domov. Mám tu pohodu, priateľov, rodinu.

Keby ťa chcel niekto kontaktovať, ako ťa nájde?

Určite cez Instagram 🙂

Foto a video: Daniel Minárik, Peter Hrtánek, Otto Vollman