Inšpirácia

Na to, aby si začal, nepotrebuješ ani cent

Dušky Matuška

„Keď v podnikaní prídeš s nejakým nápadom, projektom, produktom, tak je to len na tebe. Otestuješ, funguje, nefunguje, ak nefunguje, zmeníš a otestuješ znova alebo ideš ďalej.“

V rozhovore sa dozvieš,

  • ako si nastaviť víziu,
  • prečo sa stať súčasťou AIESECu,
  • v čom ti môže pomôcť kniha Konec prokrastinace,
  • prečo je dobré občas vypnúť,
  • kde môžeš nájsť mentora,
  • ako môžeš začať aj v malom,

a mnoho iného.

Je jedným zo strojcov myšlienky a spoluzakladateľom spoločnosti OCTAGO, ktorá buduje ihriská na cvičenie po celom Slovensku a už aj v zahraničí. Nedávno získali investíciu a rokujú s Dubajom o novom koncepte smart ihrísk.

Už od mladosti chcel na sebe pracovať. Vedel, že raz rozbehne vlastné podnikanie, napriek tomu prišiel na výšku do Bratislavy. A urobil dobre. Získal skúsenosti, kontakty, pracovné možnosti. Prešiel si mnohým a nie vždy v tom najlepšom svetle. Má 24, a už stihol vyhorieť.

Neustále sa potrebuje učiť nové veci. A všetko, čo sa naučí, potom chce posúvať druhým. Tak dal napríklad s kamarátkami dokopy nápad na Životológiu – predmet pre stredoškolákov o skutočných potrebách života. Naposledy ho chytili kryptomeny a latino tanec.

V o niečo dlhšom rozhovore než zvyčajne ti dnes predstavujeme Duškyho Matušku.

Dušky Matuška
Dušky Matuška

Čo ťa priviedlo z Piešťan do Bratislavy?

Chcel som si rozšíriť obzory a vedel som, že v Bratislave to pôjde. V Piešťanoch bola fajn partia, ale neboli to tí, čo by chceli niečo viac v živote robiť. Tak som prišiel na výšku a ako prvé som sa dostal do AIESEC – študentskej organizácie, cez nich som sa potom dostal do rečníckeho klubu Toastmasters, kde som našiel brutálnu komunitu ľudí.

Ty si ale pôvodne nechcel ísť na školu.

Dlho som s tým bojoval, ale rodičia chceli, aby som išiel. Do značnej miery som to urobil vtedy kvôli nim. Teraz som im fakt vďačný.

Čo ti škola dala?

Hovorí sa, že škola ti dá kontakty, ale tých mi príliš veľa nedala. Najviac kontaktov mám z AIESECu, Toastmasters, Power Trainingu. Škola mi skôr dala priestor niečo sa naučiť, otestovať to hneď v praxi a premýšľať o tom. A stále je to taká záchranná sieť, keby podnikanie padlo. Si ešte študent a máš tých 3-5 rokov rozhodnúť sa, čo so životom.

Ako si skĺbil školu a podnikanie?

Najskôr to bolo ťažké, lebo denný režim bol celkom hardcore. Musel som chodiť do Piešťan raz za týždeň na stretko kvôli OCTAGO. Neskôr sa mi podarilo so školou vybaviť individuálny študijný plán. Pravdou je, že ten manažment nie je až tak náročný ako napríklad medicína, no učiť sme sa museli aj tak celkom dosť.

Čím si v škole argumentoval?

Keď na Manažmente UK vidia, že naozaj na niečom pracuješ, tak ti dajú priestor realizovať sa a vyjdú ti v ústrety. Neskôr, keď som vyhral študentskú podnikateľskú cenu, bola to už reálna validácia, že na niečom makám. Škola tým získala prestíž a mne sa potom dalo s mojimi profesormi ľahšie rozprávať.

Kde sa v tebe vzalo podnikateľské myslenie? Mal si to z domu?

Ocino dlhé roky pracoval na manažérskych pozíciách v Tesla-Piešťany (bohužiaľ nie tá Elonova :P), potom v nemeckých technologických firmách a teraz podniká. On bol takým vzorom. A už od mladosti som aj ja prejavoval podnikateľského ducha. S kamarátom sme objednávali slúchadlá z Číny a tu ich predávali na bazoši. Predával som aj USB kľúče. Robil som tiež multilevel, ale s tým som rýchlo skončil.

Zároveň som začal obchodovať na Forexe. To ma celkom chytilo, lebo som dosť na matematiku a fyziku, tam som videl tie dáta a algoritmy. Čítal som aj veľa motivačnej literatúry, napríklad od Carnegieho, Tracyho alebo lokálneho Tomana.

Plus, mojou silnou stránkou je, že sa chcem neustále učiť nové veci. Neviem vydržať bez toho, aby som niečo nové „nenasával“ (rozumej informácie :P). A zároveň to chcem potom odovzdať efektívnejšie ďalej. Veľmi rád jednoducho učím.

Ako toto tvoje nasávanie vyzerá? Zaujme ťa článok a ideš do hĺbky študovať danú tému?

Niečo také. Taký posledný príklad sú kryptomeny. Idem do hĺbky, či už je to trading, programovanie, blockchain ako taký, alternatívy blockchainu, a podobne. Ale rovnako to bolo aj s gitarou, žonglovaínm, Rubikovou kockou, tancovaním. Potrebujem stále nové inputy a s tým veľmi súvisí aj podnikanie.

OCTAGO začiatky / Dušky pri fúriku
OCTAGO začiatky / Dušky s lopatou pri fúriku

Mal si aj prostredie kamarátov, s ktorými ste sa podporovali?

Určite, boli sme viacerí. S niektorými sa už nestýkame, ale čo vydržalo, tak to je terajší tím OCTAGO. Poznáme sa od šiestich rokov, keď sme začali spolu chodiť do prvej triedy.

Keď si mal 20, začal si pracovať pre Petra Ludwiga, autora knihy Konec prokrastinace, a jeho GrowJob inštitút. Ako si sa k nim dostal?

Bol som prvák na škole a písal som vtedy blog o podobnej téme ako Petr. Prišiel som za ním, keď mal prednášku na Ekonomickej univerzite (to som mal už jeho knižku desaťkrát prečítanú) a na konci hovoril, že otvárajú pobočky po svete a na Slovensku tiež niekoho hľadajú. Vtedy mi zasvietila nad hlavou žiarovka. Skončila prednáška, išiel som za ním, nech mi podpíše knižku. Povedal som mu o svojom blogu, že ma táto téma neskutočne zaujíma a chcem s ním robiť.

Čo ti na to povedal?

Pozeral na mňa, že aký mladý chalan, ale povedal, nech prídem do Brna a uvidíme. Tak som prišiel, dali sme pokec a dohodli sme sa. Stal som sa prvým GrowJob konzultantom na Slovensku.

Ako ťa to formovalo?

Bola to veľká výzva, čakali odo mňa výsledky. Mojou úlohou bolo hľadať ľudí na osobné konzultácie a pomôcť im v nastavení osobnej vízie, návykov a procesov. Zároveň som mal mať na starosti aj firmy, ale tým, že som bol len 20-ročný chalan, veľmi sa so mnou nechceli baviť a nedôverovali mi.

Ako to skončilo?

Zorganizoval som síce niekoľko konferencií, na jednej bolo 400 ľudí, no zrazu som toho mal v škole veľa, bol som demotivovaný, že sa so mnou nikto nechce baviť seriózne a niekedy v októbri 2014 sa začala formovať myšlienka projektu OCTAGO. Bol to taký prelomový rok, kedy som riešil, či ostanem pracovať pre GrowJob alebo pôjdem radšej do niečoho svojho. Tak som sa rozlúčil s GrowJobom a naštartoval podnikateľskú cestu.

Prvé OCTAGO ihrisko, Piešťany
Prvé OCTAGO ihrisko, Piešťany

Ako vyzeralo tvoje rozhodovanie?

Dlho som nad tým premýšľal, mesiac-dva som mal v žalúdku bolesti. Naozaj som nevedel. Potom som to rozsekol, keď som sa pozrel na dlhodobejšiu víziu. Vždy som inklinoval k podnikaniu, k vlastnému projektu, tak som si povedal, že OCTAGO bude lepšia cesta. Keď v podnikaní prídeš s nejakým nápadom, projektom, produktom, tak je to len na tebe. Otestuješ, funguje, nefunguje, ak nefunguje, zmeníš a otestuješ znova alebo ideš ďalej. Vždy vieš, že máš na tom svoj podiel.

Koľko si mal vtedy rokov?

21.

Čo si sa naučil v GrowJobe, čo využívaš dodnes?

Naučili ma tam používať atramentové pero, to je u nich štandard:) Každý večer pred spaním si urobím to-do na nasledujúci deň tak, ako je to v tej knihe. Tiež som zvykol robiť „návykár“ – tabuľku, kde si dávaš červené a zelené body a snažíš sa odnaučiť nejaké zlozvyky, prípadne si buduješ nové návyky. Každú nedeľu si robím stretnutie sám so sebou, kedy si zanalyzujem týždeň, čo bolo fajn, čo nie, na čom zamakať, v čom pokračovať.

Aké iné tooly alebo myšlienkové procesy a nástroje využívaš?

Keď sa snažím niečo zdokonaľovať, učiť sa alebo na niečom pracovať, tak idem krok za krokom. Nesnažím sa robiť veľké skoky, ale idem metódou kaizen. Postupnými, kontinuálnymi krokmi sa zdokonaľujem a nemyslím si, že za chvíľu v tom budem borec. Každý deň urobím nejakú drobnosť naviac a zrazu po roku zistím, aký obrovský pokrok som urobil.

Keby si mal dať 16-ročnému chalanovi alebo dievčaťu nejakú knihu, ktorá ich v živote posunie, čo by to bolo?

Určite Konec Prokrastinace. Vždy keď máme nového človeka vo firme, dostane ju odo mňa na prečítanie.

OCTAGO zakladatelia: Timo, Maťo, Dušky, Marko
OCTAGO zakladatelia: Timo, Maťo, Dušky, Marko

Čo boli najťažšie momenty v rámci tvojho podnikania?

Pre mňa je veľmi ťažké byť voči chalanom, spolumajiteľom a kamarátom z detstva manažérom, ktorý musí občas aj pritvrdiť. Podotknúť, že sme nedodržali deadliny, plynú z toho dôsledky, a podobné menej príjemné debaty. Ťažko sa mi to voči chalanom robí, keďže sa poznáme mega dlho a oni ma vnímajú inak. Okrem toho bolo ťažkým obdobím, keď som zažil vyhorenie. Skoro týždeň som nevedel pomaly ani vstať z postele.

Máš 24 a už si stihol aj to?

No hej.

Vieš o tom povedať viacej?

Určite. Možno, keď budú ľudia o tom počuť, tak sa skúsia niečoho podobného vyvarovať.

Mali sme nejaké úspechy s firmou OCTAGO, vyhrali sme súťaže a zrazu prišiel taký ego boost, že ako sa nám darí. Pritom biznis je o reálnych číslach, nie o súťažiach. A OCTAGO bolo v štádiu, kedy nás všetkých ešte nevedelo stabilne uživiť. Potrebovali sme teda aj iný príjem, tak sme vzali skvelú ponuku od známeho – manažovanie IT projektov, o ktorom sme však nič nevedeli.

Robieval som od skorého rána. 6:30 som sa zobudil, zacvičil si a popri raňajkách som začal robiť kontinuálne až do večera, niekedy aj do pol noci. Fungovalo to pár mesiacov. Potom mi začalo vynechávať zdravie, frajerka už bola nespokojná, neskôr sme sa aj rozišli. Nechcel som si to však vtedy priznať.

Kedy si si uvedomil, že je to zlé?

Zdravie na tom nebolo dobre, strácal som mentálnu energiu, pozornosť, sociálny život išiel do kelu. Potom prišiel jeden týždeň, kedy sa mi ani nechcelo vstať z postele. Len som napísal chalanom, že teraz budem chvíľu mimo. Prevaľoval som sa, mal som depky. Stále som sa viac do toho zamotával.

Čo si spravil?

Sekol som so všetkým a začal sa venovať len našej firme OCTAGO. Bol to veľký zlom, zrazu som vedel myslieť len na jednu vec a sústrediť sa na ňu. Naozaj som si musel povedať, že začínam robiť od deviatej, dovtedy si budem čítať, hrať na gitare, čokoľvek. O deviatej mi začína pracovná doba a končím o takej piatej-šiestej, podľa toho, čo treba dokončiť. Ak je niečo súrne, robím dlhšie. Ale o siedmej mi začína tanec a vtedy dávam telefón na „nerušiť“.

Pevne si si teda stanovil akoby zamestnanecký režim.

Presne. Z môjho pohľadu má zamestnanie kopu výhod voči podnikaniu. Napríklad, že sa dokážeš ľahko myšlienkovo odstrihnúť od pracovných vecí. V podnikaní by si nonstop vedel, čo robiť. A to ťa raz položí. Preto je pre mňa dôležité striktne dodržiavať tento čas.

Dušky na Social Impact Award
Dušky na Social Impact Award

Čo ti podnikanie dalo a čo ti vzalo?

Dalo mi úžasnú sieť kontaktov, dalo mi sebavedomie, že človek vie robiť niečo aj sám alebo v tíme ľudí, s ktorými ti je dobre, nemusí sa báť. Otvorilo mi oči, že keď človek chce, tak môže čokoľvek. A také klasické, že slobodu. Vzalo mi veľa mentálnej kapacity a možnosť cestovať vo väčšom meradle.

Odporúčal by si niekomu, aby šiel podnikať?

Jasné, jednoznačne. Ale veľa podnikateľov – a to sa mi nepáči – vyvyšuje podnikanie nad zamestnanie. Nie som z tých. Zamestnanie má tiež svoje výhody. Všetko závisí od toho, aký si typ osobnosti a aké máš priority.

Ako môže mladý človek premýšľať nad svojou víziou?

Keď chodím na workshopy a eventy, často mi ľudia hovoria, že sa ešte len hľadajú a nevedia, čo majú robiť. Pre mňa bolo prvým krokom to, že som si zosumarizoval svoje úspechy alebo veci, čo som už dosiahol. Ja tiež ešte nie som definovaný úplne.

Tak aj im hovorím, pozri sa do minulosti, čo ti išlo, a skús si to zapísať. Vyhral si nejakú súťaž v okrese? A bavilo ťa to? Super. Pri čom zabúdaš na čas? Čo ťa tak baví, že ani nevieš, koľko je hodín? Maľovanie? Programovanie? A z toho už dostaneš nejakú základnú kostru, keď si uvedomíš, že „Aha, skôr inklinujem k hudbe a tancu, alebo naopak, viac ma baví matematika.“

Takto sa dostaneš ku škále oblastí, v ktorých by si mal skúsiť pracovať, a potom už zistíš, čo ďalej. Baví ma marketing? Nie, idem ďalej. AIESEC je na toto perfektný, tam si otestuješ marketing, financie, sales alebo iné oblasti na jeden polrok bez toho, aby si sa  upisoval do firmy. Dá sa to krásne stíhať popri škole.

Keď už človek zistí, čo ho baví, čo podľa teba potrebuje na to, aby začal podnikať?

Odhodlanie a nadšenie pre daný projekt. To úplne stačí. Ľudia si myslia, že kapitál, ale to nie je pravda. Poviem ti príklad. Na jednej univerzite raz robili experiment. Profesorka dala študentom na hodine podnikania obálku, kde bolo 5 dolárov, čo oni dopredu nevedeli. Mali týždeň na to, aby si premysleli, akú aktivitu spravia. Keď ale už obálku otvoria, majú dve hodiny na to, aby tie peniaze znásobili čo najviac.

Tím, ktorý skončil tretí, si pred školou otvoril stánok, kde mali ceduľu, že zadarmo merajú tlak v pneumatikách na bajkoch a za dobrovoľný príspevok ti ich dofúkajú. Za dve hodiny zarobili niekoľko sto dolárov. Uvedomili si, že tých 5 dolárov ani nepotrebovali. Druhý tím rezervoval miesta na sobotu večer v najlepších podnikoch v okolí školy, a potom ich predávali tým, ktorí tam chceli ísť. Zarobili okolo 250 dolárov a 5 dolárov tiež nepotrebovali. Čo urobil tím, ktorý vyhral? Každý tím mal po týždni 3 minúty na to, aby odprezentoval, čo s peniazmi urobili. Víťazný tím tieto tri minúty predal firme, ktorá hľadala k sebe študentov z ich školy. Zarobili 650 dolárov. Chápeš?

Fakt, na to, aby si začal podnikať alebo zrealizoval nejaký nápad, nepotrebuješ ani cent. Je dôležité začať, aj keď v malom. Obzrieť sa okolo a nasadiť si „rozbiehačskú“ optiku, ktorá ti umožní vidieť príležitosti, kde by si vedel pomôcť a realizoval svoj potenciál.

Dušky na OCTAGO hrazde
Dušky na OCTAGO hrazde

Ty si ako začal?

Ja som začal doučovať, mal som presne nula eur. Môj marketing bol v referenciách na doucma.sk. Keď som skončil doučko, poprosil som o referenciu. Niekedy som na ľudí musel zatlačiť, aby mi ju naozaj napísali. Keď som ich mal už 20, musel som ľudí odmietať a moja cena išla z 5 eur na hodinu na 15 eur na hodinu.

Máš mentora či mentorov?

Mám viacerých. S niektorými sa stretávame na pravidelnej báze, s inými sa zas stretnem, keď viem, že mi môžu v konkrétnej veci poradiť. Ľudia sa mi smejú, že si všetko dávam do tabuliek. Mám v nich aj mentorov – popis, čomu sa ten človek venuje, aká firma, aký s ním mám vzťah od 1 – 5, stretká, kedy som s ktorým bol, a v poznámke, čo sme riešili.

Aký má byť dobrý mentor?

Určite má byť z oblasti, ktorú riešiš. Nemusí byť priamo z tvojho oboru, ale keď riešiš napríklad niečo marketingové, nech je to markeťák, keď riešiš manažment, nech je to človek, ktorý na danej funkcii pôsobí. Mentor by mal byť človek, ktorý si už danú cestu prešiel a pozná jej úskalia. Teraz ťa vie zobrať za ruku a previesť po tej istej ceste oveľa rýchlejšie a bezstarostnejšie. Kráčať však musíš svojimi nohami. To za teba nikto neurobí.

Kde môžem nájsť dobrého mentora?

Mentora môžeš stretnúť kdekoľvek – networkingové akcie, biznisové akcie, Združenie mladých podnikateľov, alebo napríklad neziskovka JCI v Bratislave, kde som aktuálne prezidentom. Skoro každý mesiac robíme mentoringové akcie, kde majú projekty – pokojne aj v štádiu myšlienky – možnosť sa prihlásiť. My vyberieme 6 najviac odhodlaných, ktorí môžu stráviť dve hodiny s mentormi. V decembri sme mali Michala Trubana a Viktora Mikuláška z Launcheru. Možností je veľa, len ľudia častokrát nehľadajú dôsledne.

Keby sa ťa chcel niekto niečo spýtať alebo ozvať sa, ako ťa najlepšie kontaktuje?

Asi najviac odpovedám na Facebooku, pokojne píšte. Mám v zásuvke osem projektov, ktoré by sa dali spúšťať, testovať, a chcem nájsť ľudí, ktorí chcú niečo robiť a učiť sa. Ak si mladý, chceš niečo nové skúsiť, naučiť sa, ozvi sa, rád ti tie projekty predstavím.

Super, ďakujem ti veľmi pekne!

Keďže v rozhovore sme išli ešte viac do hĺbky a bola by škoda to nedať von, pracujeme už aj na audio verzii. Stay tuned!


Foto: Dušky Matuška

Čítať ďalej

Podporili nás