O tom, ako nakopnúť komunitu mladých vo svojom meste

„Snažíme sa mladým ukázať, že nápad môžu realizovať aj napriek prekážkam, a že v tom nie sú sami, vždy ich má kto potiahnuť.“

V rozhovore sa dozvieš,

• ako môžeš založiť mládežnícky klub,
• prečo je dobré mať okolo seba iných ľudí,
• čo je najdôležitejšie, ak sa chceš rozvíjať,
• o čom je konferencia Mladí mladým,
• prečo si zapisovať svoje úspechy,
• na čo je dobrá Európska dobrovoľnícka služba,

a mnoho iného.

Má 23 rokov a študuje na Mendelovej univerzite v Brne ekonómiu a manažment. Od januára minulého roka však urobila veľké rozhodnutie a vrátila sa z Brna, plného možností, pracovať do malého mesta na východe Slovenska. Keď ide na skúšku do školy, má to tak na šesť hodín cesty. Ale stojí jej to za to. Prečo?

V Brne sa veľa naučila, mnohé videla a vyskúšala, a teraz to chce ponúknuť mladým ľuďom v Spišskej Belej. Preto sa stala koordinátorkou pre mládež za mesto, je členom vedenia OZ Expression a účinkuje v mládežníckom klube pre deti a mladých, Face Club.

Čo ju motivuje k takejto práci? Prečo je vôbec dôležité mať okolo seba komunitu ľudí? Ako sa dá takáto komunita nájsť? A ako by si vôbec mohol podobný klub alebo OZko založiť aj vo svojom meste či obci? Pýtali sme sa za teba.

Predstavujeme ti Miriam Bachledovú (23).

Čo je pre mladého človeka najdôležitejšie, aby sa mohol rozvíjať?

Nájsť sám seba, svoj potenciál a byť aktívny. Mladí u nás majú super nápady, ale veľa z nich upadá do pohodlia, uspokojenia a nevidia zmysel v tom, aby robili niečo viac. „Veď robím dosť, mám školu, nejaké povinnosti po škole“, a tak si hovoria, že nápadu sa budú venovať, až keď doštudujú, až keď budú mať peniaze, až keď… Vidia len prekážky. My sa im snažíme ukázať, že sa to dá aj cez tie prekážky, sprevádzame ich po ich ceste a veríme, že našim vplyvom osobnostne rastú.

Zároveň som si na výške uvedomila, že je dôležité, aby mladý človek vyšiel aj z tejto našej Face Club bublinky, kde má veľmi dobré zázemie a všetko mu poskytneme. Musí ísť von a spoznať nové veci, nové kultúry, nových ľudí, ale aj nepríjemné veci. Preto sme sa ako organizácia začali zapájať do európskej mobility mládeže. V súčasnosti hosťujeme dvoch zahraničných dobrovoľníkov z Lotyšska a Nemecka v rámci Európskej dobrovoľníckej služby, a taktiež sme akreditovaní ako vysielajúca organizácia.

Face Club funguje už sedem rokov. Prečo ste ho otvorili?

Iniciatíva vznikla zo spoločenstva mladých ľudí, ktorí videli, že nie je kde tráviť voľný čas. Jediné miesta boli krčmy, bary, diskotéky, čo nie je prostredie, kde sa môžeš rozvíjať a rásť. Mnohí sme z farského spoločenstva, ale klub je priestor, kde sa môžeš cítiť slobodne a bezpečne, nech zastávaš akýkoľvek názor. Sme komunita mladých, ktorým záleží na hodnotách a raste nášho regiónu. Nešlo však iba o to, založiť klub a mať krásne priestory, ale ponúknuť hodnotný obsah.

Čo teda ponúkate?

Naša organizácia funguje na dvoch dôležitých myšlienkach: Nájdi svoju tvár, čiže priestor, kde môžeš nájsť svoj potenciál a rozvíjaj ho bez toho, aby si sa musel báť urobiť chybu, a druhé Neži nudu a zaži Face Club, príď a stráv plnohodnotný voľný čas s nami.

Zo začiatku sme sa zameriavali skôr na deti, popritom sme budovali dobrovoľnícky tím, ktorému sme sa intenzívne venovali. Realizovali sme aj projekty ako streetart o graffity umení, Kabaret o histórii a jej slávnych osobnostiach a vynálezoch, Európsky dvor o krajinách EU a ich gastronómii, Po stopách našich predkov o kultúrnom bohatstve Slovenska.

Postupne sme sa zapájali viac do spolupráce s inými organizáciami, do výmien mládežníkov, školení, posielali sme dobrovoľníkov na workshopy, prednášky. Teraz sa snažíme ťahať tieto veci k nám a viac sa zameriavať na mládež.

Ako ste oslovili mladých mimo vašej skupiny?

Prioritne cez Facebook, a potom sme chodili do škôl. Robili sme promo priamo v triedach, natáčali videá, chodili do ulíc. Prvé roky boli celkom boom, ľudia videli niečo nové, chceli sa prísť pozrieť, vyskúšať. Niekomu sa u nás veľmi páčilo, iní však videli stále nálepku „kresťania“, aj keď akcie nemali tento podtón. Iným zas vadilo, že k nám chodilo veľa Rómov. Kvalitným obsahom aktivít a dobrou propagáciou sa dostávame stále viac do povedomia ako klub, ktorý je pre mladých zaujímavý, lebo im ponúka niečo iné, nové.

Koľko máte v súčasnosti mladých?

Máme 25 interných aktívnych dobrovoľníkov, plus niekoľko externých, ktorí sú na výške alebo majú menej času. Celkovo je nás takých, ktorí vedia prísť, pomôcť, zabaviť sa, asi 50. A potom sú tu, samozrejme, mladí, ktorí chodia na naše akcie, ktorých musíme presvedčiť atraktívnym programom.

Ako zapájate mladých do diania?

Nedávno sme začali pod naším Expression budovať mládežnícky parlament. Týmto spôsobom chceme vyjsť z priestorov klubu, dať dokopy mladých ľudí z rôznych skupín, spolkov či partií v Spišskej Belej, a tak aj rozšíriť náš pohľad a názory na potreby mladých.

Minulý rok sme tiež zorganizovali konferenciu Mladí mladým, ktorá je skvelým priestorom pre zapojenie nových ľudí, utuženie tímu a najmä inšpiráciu a odhodlanie. Venujeme sa tiež neformálnemu či zážitkovému vzdelávaniu aj osobnému vedeniu mladých.

Celkovo naša práca stojí na mladých ľuďoch. Ich dobrovoľníctvo, elán, nápady a chuť drží našu organizáciu už sedem rokov.

Ako dopadla konferencia Mladí Mladým?

Podarilo sa nám osloviť skvelých účinkujúcich, ktorí mali čo našim mladých odovzdať. Či už to bol Dušky Matuška, Vavi Sedíleková, Danny Menšík, a ďalší. Mali sme stovku hostí a našou myšlienkou bolo ukázať im, že aj keď sú mladí, môžu dosiahnuť veľa. Cez inšpiráciu sme ich povzbudili k vlastnej aktivite a rastu.

Najlepšie na tom bolo, že rozpočet nám umožnil, aby spíkri mohli prísť na celý víkend. Mladí sa tak mohli s nimi porozprávať, čo malo podľa mňa oveľa väčší efekt ako 20-minútové vystúpenie na pódiu. V súčasnosti už pripravujeme ďalší ročník, ktorý bude pravdepodobne v máji. Všetkých srdečne pozývame!

Keď ste zakladali občianske združenie, aké boli prvé kroky, ktoré ste riešili? Asi ste toho veľa nevedeli.

Založiť občianske združenie „administratívne“ nie je problém. Dôležité je mať víziu a tím ľudí, ktorí tej vízii uveria a vdýchnu združeniu život. Našu víziu nesie Helena „Heci“ Zadžorová, ktorá založila Expression. Vďaka predchádzajúcej skúsenosti z projektového manažmentu a inšpirácii z iných miest Slovenska sa jej podarilo získať finančnú podporu a zostaviť tím.

Nasledovalo stretnutie s primátorom, predstavenie vízie a tímu, ktorý za myšlienkou stojí. O tom, že sme mali drive, svedčí fakt, že sa k nám pri budovaní klubu pridalo 60 mladých a mesto vtedy preinvestovalo 50 000 eur. V spolupráci s mestom sme klub spojazdnili a naša spolupráca pokračuje dodnes. Samozrejmosťou sú viditeľné výsledky našej činnosti v meste.

Čo ste museli zvládnuť v komunikácii s primátorom a zastupiteľstvom?

Klub ako taký funguje pod mestom – prenajíma nám priestory za symbolickú cenu, hradí režijné náklady a zamestnáva koordinátora klubu. Expression pokrýva obsah, projektové veci, program, dobrovoľníkov. Keďže chceme robiť novú stratégiu práce s mládežou, stretávame sa v súčasnosti s primátorom častejšie a občianske združenie začína vystupovať ako partner mesta. Našou snahou taktiež je, aby sme sa ako OZko stali sa sebestačnými.

Ako vás vnímajú ľudia?

V minulosti sme sa stretli s tým, že nechápali, prečo by mesto malo platiť priestor klubu a koordinátora. Teraz už máme výsledky, tak im to dáva zmysel. Vždy ma však zarazí, že aj keď fungujeme už sedem rokov, stále dokážem stretnúť človeka, ktorý o nás nepočul. A pritom sme malé mesto so sedemtisíc obyvateľmi. To je naše veľké mínus. Ale pracujeme na tom.

Poďme trochu k tebe osobnejšie, Miriam. Čo ti dala vysoká škola v Brne?

Prvé tri roky v Brne boli pre mňa kľúčové. Nasávala som všetko ako špongia, v škole aj mimo školy. Akcelerátory, workshopy, rôzne job challenges, chcela som pracovať pre skvelé firmy:) Následne som bola na stáži, ktorá bola tiež kľúčovou v mojom ďalšom smerovaní. Videla som veci, ktoré sa dajú robiť, ktoré fungujú, a popritom som videla, ako to je doma.

V Brne som sa stretávala s inými názormi, kultúrami, náboženstvami, inými ľuďmi, naučila som sa byť tolerantná a rešpektovať iných, na druhej strane som videla doma priestor na tvrdú a kreatívnu prácu, zatúžila som sa vrátiť a priniesť čo najviac aj sem.

Ako vyzeralo tvoje rozhodovanie, či sa vrátiť z Brna domov?

Vo štvrtom ročníku som sa dostala do fázy, kedy som sa musela škole venovať veľmi intenzívne. A cítila som, že to vo mne ubíja potenciál, potrebovala som niečo robiť a dávať. To bol zlom, kedy som sa rozhodla, že idem domov. Potrebovala som niečo viac. Buď som si mohla nájsť prácu v Brne, alebo sa vrátiť so svojimi nápadmi domov. Rozhodnutie bolo jasné, aj keď náročné. A tak som teraz tu.

Čo boli alebo sú najväčšie výzvy OZka a klubu?

Keď sa mladých opýtam, prečo sem chodia, veľa z nich povie, že tu majú kamarátov a je tu fajn. To je dobrý dôvod v prvej fáze, ale v druhej fáze už naši dobrovoľníci musia vidieť iné dôvody, musia vidieť, ako a v čom sa posúvajú. Odkomunikovanie tejto veci a aj nastavenie správneho cieleného dobrovoľníctva je pre mňa v súčasnosti najväčšou výzvou.

Okrem toho je dôležitá aj otázka vedenia. Klub je postavený na vzájomnom kamarátstve a vzťahoch, a tak sa nedá viesť ako firma. Ten prístup musí byť úplne iný.

Ako tieto výzvy zvládaš?

Nie som odborník na manažérske zručnosti či líderstvo, ale čo som videla inde, skúšam u nás. Keď sa to spojí s dobrým úsudkom, funguje to. Akonáhle sme dobrovoľníkom dali víziu, vysvetlili sme im, kam chceme smerovať, stretávali sme sa s nimi pravidelne, dali sme tomu drive a robili sme aktivity, ktoré sa im páčili, veci sa pohli. Vystupovali sme navonok aktívnejšie, a tak nás aj ľudia v meste začali viac vnímať.

Koordinátorkou si od januára 2017. Čo ti táto práca za ten rok dala a čo vzala?

Dala mi zmysel a nasmerovala moju energiu. Už viem, čo chcem robiť, našla som sa. Dala mi späť domov, prežila som nanovo lásku k východu, k Tatrám, k rodine. Vzala mi brnenský komfort. Veľakrát si spomeniem, aký je študentský život fajn. Človek si zariadi svoje, má voľno, môže úplne vypnúť. Keď som už v pracovnom tempe, neviem tak vypnúť. Ale takýto komfort nudí a zabíja, preto chcem všetkým študentom povedať, aby šli do toho, aby makali na svojej budúcnosti, plnili sny sebe a najmä druhým.

Čo ťa motivuje ísť ďalej?

Keď vidím, ako môžem mladých potiahnuť a v dobrom ovplyvniť ich život. Cítim za nich zodpovednosť. Veľmi mi pomohlo, keď som si zosumarizovala, čo som vlastne za minulý rok spravila a stihla. Je dôležité vidieť svoje výsledky, lebo aj tie motivujú ísť ďalej. Sú to také malé víťazstvá.

Ako prekonávaš ťažšie chvíle?

Som presvedčená, že v mojom rozhodovaní mi pomohol Boh, a tak mi pomáha viera. Keď však potrebujem refreshnúť, tak sa na chvíľu „odizolujem“, som sama. Veľmi mi tiež pomáha, keď sa vzdelávam mimo môjho profesného zamerania, dokonca vtedy prichádzajú nové nápady. Úplne skvelé sú pre mňa aj „výjazdy“ do Brna. Ide o veľké nakopnutie, pretože sa môžem baviť s ľuďmi, ktorí nie sú zainteresovaní do môjho pracovného života doma, a tak sa mi podarí úplne vypnúť.

Máš mentora?

Mám supervízora z našej partnerskej organizácie v Ostrave. Je to fajn, lebo keď človek ide vo vysokom tempe, potrebuje sa zastaviť a prebrať si to s niekým, kto má nadhľad a skúsenosť.

Využívaš nejaké myšlienkové procesy, tooly, appky, čo ti pomáhajú organizovať sa?

Diár je najfunkčnejšia vec pre mňa. Mám tam dôležité termíny, poznámky, nápady, to-do list a taktiež priestor na čarbanie. Spísala som si svoje plány na najbližší polrok aj s hodinovou dotáciu na pracovné veci, školu, osobný život. Mám vyhradený čas na všetko, lebo potom tie hodiny rýchlo unikajú. Najväčším toolom či appkou je však moja hlava, kde sa dejú niekedy veľké veci:)

Aká kniha, film, podcast, ťa inšpirovali a určite by si to mal každý mladý človek pozrieť/prečítať?

Nemám konkrétnu knihu, ale určite čítaj veľa! Výborný autor je napríklad Stephen Covery. Taktiež sa neboj ísť na miesta, kde máš pocit, že nepatríš. Či už sú to školenia, kde sú všetci starší, workshopy, kde sú pravdepodobne všetci skúsenejší, networkingové akcie, kde sú všetci ďaleko úspešnejší. Pretože na takýchto miestach najviac rastieš!

Keby sa ťa chcel niekto niečo spýtať alebo poradiť ohľadom OZ či klubu, aká je najlepšia cesta?

Akokoľvek – Facebook, mail alebo nech sa príde inšpirovať osobne.

Ďakujem za tvoj čas, Miriam!