Inšpirácia

Mali sme šťastie na klientov, ktorí nás odmietli. Povedali nám, čo musíme zlepšiť

„Keď človek robí, čo ho baví, robí to dlho, dobre a aj zadarmo, neskôr mu to určite začne zarábať.“

V rozhovore sa dozvieš,

  • čo ti môže priniesť dobrovoľníctvo do profesionálneho života,
  • ako ti na psychiku pomôže systematickosť pri práci,
  • akých ľudí si hľadať do tímu,
  • ako ti môže kritika pomôcť pri rozvoji firmy,
  • že odmenou za prácu nemusia byť len peniaze,
  • prečo sa oplatí budovať si aj nepracovnú kultúru,

a mnoho iného.

Prvýkrát začal experimentovať s kamerou, keď mal deväť. Počas strednej školy mu dobrovoľníctvo v občianskom združení Zastavme korupciu prinieslo prvú zákazku na tvorbu videa.

Odvtedy so svojou učňovskou marketingovou agentúrou tvoril videá, weby a grafiky pre značky ako Startitup, Street Foodie či pre banskobystrického župana Luntera. Za svoje výnimočné aktivity získal ocenenie LEAF Award.

Predstavujeme ti Emanuela Kucbela (18) a jeho marketingovú agentúru Tochka.

Emanuel Kucbel

Emo, už pri prvom zadaní na tvorbu videa si sa zamýšľal nad založením vlastnej agentúry? Väčšina kreatívcov splní zadanie a potom si ide individuálnou cestou.

Keď prišla ponuka od združenia Zastavme korupciu, sadol som si s kamošmi, s ktorými som už pred tým tvoril, robili sme napríklad video pre našu hudobnú skupinu. Rýchlo sme sa preto nadchli, vymysleli sme si meno Tochka, založili sme Facebook stránku a spravili video pre kampaň. Potom sme na dlho stíchli a nerobili nič.

Až prišla výzva od LEAFu – LEAF Award, v ktorej bola podmienka, aby projekt, s ktorým sa prihlásim, nebol iba na začiatku, ale aj reálne fungoval a zároveň v sebe niesol aj nejaký hlbší zmysel. Vtedy som sa zamyslel, že Tochka môže dať mladým ľuďom super pracovnú skúsenosť, a ak sa zameriame na neziskovky a malé firmy, môžeme ponúknuť aj nižšiu sumu, ktorá by bola týmto klientom prístupnejšia ako suma od veľkých agentúr.

S kým si teda agentúru zakladal?

Mišo, vďaka ktorému sa nám to podarilo celé rozbehnúť, a ktorý nám pomáhal s technikou v našich začiatkoch, bol môj spolužiak aj na základnej škole. Leonard bol môj sused a bubeník v mojej kapele, pre ktorú sme všetci traja točili videá, pri čom sme si našli svoj spôsob spolupráce. Sú to chalani, s ktorými som vyrastal.

Akceptovali tvoje rozhodnutia ohľadom agentúry?

Brali ma ako lídra, ale nie ako šéfa. Vždy sme mali rovnocenné postavenie, nie nejakú hierarchiu. Ja som síce vymyslel koncept učňovskej agentúry, riešili som sám projekt na LEAF, ale pri stole sme rozhodovali všetci spolu.

Ako zvládaš agentúru popri škole?

Je to náročné, najmä časovo. Najťažšie sú utorky, vtedy cestujem zo Zvolena do Banskej Bystrice na ôsmu, meškávam maximálne 10 minút 🙂 Po škole utekám na dvojhodinový kurz francúzštiny, odkiaľ idem do umeleckej školy na spev. Odtiaľ idem naspäť domov do Zvolena. Väčšinou si hodinu pospím a od piatej večer pracujem do jednej v noci. Vtedy organizujem podujatia, väčšinou školské, alebo strihám videá, tvorím hudbu odpisujem na maily. Stíham si ale pri tom aj pozrieť seriál, aj sa najesť a občas vybehnúť na kávu.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Videá točíš vždy po škole?

Škole sa príliš nepáči, keď chodím točiť počas vyučovania. Keď sa inak nedá, vždy ma pustia, ale sú radi, keď sa snažím nájsť alternatívu. Sú však k môjmu osobnému rozvoju veľmi otvorení, púšťajú ma na rôzne školenia. Vadí im ale, keď idem zarábať s videom, čo je pochopiteľné a chápem to.  Veľmi si však svoju školu vážim. Máme dobrý kolektív, aj pedagógov, ktorí s nami majú rovnocenný vzťah. Gymnázium Tajovského mi dáva obrovskú slobodu tvorby, organizujem veľa školských podujatí.

Akým klientom ste tento rok robili zákazky?

Veľa videí sme strihali pre Startitup, točili sme promo video pre Street Foodie. Pre občianske združenie Zastavme korupciu sme točili kampaňové videá ku komunálnym voľbám do krajských i do mestských samospráv. Momentálne pracujeme aj na medzinárodných projektoch, napríklad pre bar v OSLE alebo konferenciu v Londýne. Okrem toho všetkého točíme aj stužkové slávnosti. V poslednej dobe točíme alebo striháme takmer každý deň.

Na pomerne novú agentúru máte silnú klientelu. Ako sa o vás zákazníci dozvedajú?

Aj cez rozhovory ako je tento. Takisto LEAF Award nám pomohol dostať našu agentúru do povedomia médií a verejnosti. Ľudí zaujala naša myšlienka, o ktorej sa dosť hovorilo. Myšlienka jednoducho predáva.

Ako konkrétne by si popísal túto vašu myšlienku?

Sme študenti, ktorí robia pre skúsenosti, ktoré získavame prácou, ktorá nás baví a napĺňa. Zatiaľ sa nemusíme z toho uživiť, nemusíme živiť svoje rodiny, takže máme výhodu, že s cenami môžeme veľmi hýbať. Preto vieme priniesť hodnotný produkt aj malým, rodinným firmám, ktoré nemôžu investovať veľa peňazí do videa či do grafiky.

Robíme to najmä pre portfólio, skúsenosti a nové kontakty. Keby sa aj každý z nás po piatich rokoch rozhodol ísť vlastnou cestou, má za sebou prácu, ktorú môže prezentovať.

Máte skôr dlhodobých klientov alebo robíte „jednorazovky“?

Máme klientov, s ktorými si udržujeme dlhší vzťah, pravidelne sa k nám vracajú. Väčšina klientov, pre ktorých sme robili nejakú prácu, chcela následne aj ďalšie služby.

Niektorí ľudia môžu byť skeptickí pri spolupráci so študentmi. Máte skúsenosť, že niekto odstúpil od spolupráce, lebo očakával niečo iné?

Mali sme klienta, ktorý sa v polovici tvorby rozhodol ukončiť našu spoluprácu. Bol ochotný si s nami sadnúť a povedať, prečo sme o neho prišli. Robili sme aj zákazku pre LEAF, ktorá takisto nevyšla, a opäť sme sa pýtali prečo. Dali nám skvelú spätnú väzbu. Mali sme zatiaľ veľké šťastie na klientov, ktorí nás odmietli. Boli ochotní nás posunúť ďalej a povedať, čo musíme zlepšiť.

Ako si následne využil tento feedback?

Zistili sme napríklad, že máme zlú komunikáciu. Ja som neodpisoval, neinformoval som o procesoch pri výrobe videa. Klient vlastne nevedel, čo sa deje. Mne to ani nenapadlo. Ja som si robil svoju prácu, teda točil som videá, nemal som potrebu odpisovať na Facebooku. Klientovi to však vadilo.

Takisto som si uvedomil, že potrebujem na výrobu videa oveľa viac času, ako som si plánoval doteraz. Dnes už odmietam zákazky, ak niekto chce spraviť video za dve hodiny. V minulosti by som to v pohode prijal.

Ako riešiš teda spolupráce teraz?

Stále najradšej telefonujem a nerád odpisujem 🙂 Keď to ale klientovi viac vyhovuje, komunikujem cez email, občas cez Facebook. Reagujem aj na to, čo sa práve s videom deje. Napríklad napíšem, keď ideme točiť, keď máme video natočené a ideme strihať. Klient tak vie, čo sa s jeho produktom deje a že na ňom pracujeme.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Riešite aj efektívnosť a finančný plán, aby ste ako firma prosperovali?

Nemáme vyslovene plán, ale riadime sa heslom nemať veľké oči. Nemyslím si, že prvý mesiac zarobíme desaťtisíc eur. Keď človek robí, čo ho baví, robí to dlho, dobre a aj zadarmo, neskôr mu to určite začne zarábať. Aj chalanom v tíme vždy hovorím, že to nie je iba o peniazoch. Dôležité je robiť to preto, že nás to baví.

Na druhej strane, neskôr, keď sa budeš chcieť osamostatniť, budeš musieť byť ziskový.

Paradoxne, neriešime síce príliš peniaze, začína ich však chodiť viac a viac. Na konci mesiaca je to fajn prekvapenie, že „wow, zarobili sme“. Nie je to, „chvalabohu“, zarobili sme. Zamýšľam sa ale aj nad tým, čo mi klient môže ponúknuť. Peniaze nemusia byť vždy jediným platidlom. Napríklad pre letenkyzababku.sk som robil video zo štvordňovej cesty do Gdansku. Zaplatili mi letenky aj ubytko.

Verím svojim pracovným skúsenostiam už natoľko, že sa budem vedieť uživiť. S portfóliom, ktoré sme si už teraz vybudovali, by som zrejme nemal problém nájsť si prácu v mediálnej agentúre, ak by aj naša firma nevyšla. Zároveň ale verím, že sa rozbehneme ako firma tak, že sa aj udržíme. Potrebujeme však spraviť rázny krok a zaviesť si jasné pravidlá práce v tíme.

Čo plánuješ ďalej?

Rozšíriť naše personálne kapacity. Chcel by som vybudovať určitú štruktúru v tíme, aby za každé odvetvie bol zodpovedný jeden človek. Už teraz máme napríklad šikovného grafika, ktorý rieši všetok statický vizuál. Ten aktuálne tvorí dosť veľkú časť našich služieb.

Hľadáme aj vlastné priestory, aby sme sa nemuseli stretávať v kaviarňach a mali priestor na prácu. Takisto by sme spustili marketing na našu vlastnú agentúru. Keďže sme mali veľa zákaziek, nemali sme na to čas. Ideme riešiť aj právnu formu agentúry. Keďže ale nikto z tímu nemáme obchodné ani právnické vzdelanie, je to strašne náročné na čas aj na pochopenie.

Emo už počas základnej školy točil videá a organizoval školské podujatia
Emo už počas základnej školy točil videá a organizoval školské podujatia

Získal si ocenenie LEAF Award, ktoré zahŕňa nielen grant, ale aj rozvojový programom. Získal si aj mentora, ktorý ti pomáha s tvojou firmou Tochka?

Pre mňa je ťažké nájsť si mentora, s ktorým by som na dennej báze rozoberal určité veci. Nikdy som nebol nikým vedený. Moji rodičia ma nikdy do ničoho nenútili, všetko som si vždy vybral sám, na základe vlastného rozhodnutia. Snažím sa však spolupracovať a obklopovať rôznymi nadanejšími osobnosťami. Alebo mám svoje internetové/zahraničné vzory, od ktorých sa učím.

Ako sa teda rozhoduješ? Čo ti pri tom pomáha?

Veľa sa pýtam. Nikdy to však nie je jeden konkrétny človek. V každej situácii sa aj tímu pýtam, čo by sme mali urobiť, a podobne. Počúvam aj klientov. A to aj vtedy, keď nám spolupráca nevyjde.

Máš niekoho, koho obdivuješ v jeho práci?

Všetkých laureátov LEAF Award, špeciálne Vavi Sedilekovú. Skvelú prácu robí aj Aliancia stredoškolákov, naša žiacka školská rada, Úsmev ako dar, Pohoda a Grape teams, Greenpeace Slovensko, členovia komunity Zastavme korupciu. Ale aj ľudia, ktorí robia také bežné veci. V škole máme napríklad chalana, ktorý každé ráno chodí po škole a rozdáva cukríky, lebo raz na svoje narodky nepriniesol a trieda sa na neho vtedy nahnevala. Alebo moja mama, ktorú majú moji kamaráti ešte radšej ako mňa 🙂

Odborného mentora teda nemáš, ale máš osobného?

Pravidelne som v kontakte s Barborou Michnovou z LEAFu. S ňou preberáme aj osobné záležitosti. Od LEAFu som získal 5 000 eur, čo bol pre mňa obrovský pocit zodpovednosti a strachu zo zlyhania. Pričom LEAF má ku mne taký prístup, že ak zlyhám a poviem im o tom, berú to pozitívne. Spolu hľadáme možnosti, aby som to napravil a poučil sa z toho.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Čo bolo zatiaľ tvoje najväčšie ponaučenie?

Stalo sa mi, že som úplne vyhorel. Mal som strašne veľa vecí naraz, nestíhal som, s energiou som bol v koncoch. Mal som toho veľa, musel som robiť všetko naraz, ale nechcelo sa mi robiť nič. Až som sa v jednu letnú nedeľu zobudil v depresii a nedokázal som sa, paralyzovaný, postaviť z postele. Som veľký bordelár a chaotik, čo mi zrovna nepomáha, keď mám toho veľa. Po tomto lete sa snažím byť viac systematický, nerobiť veci na poslednú chvíľu, nebrať si veľa úloh naraz.

Čo znamená „byť viac systematický“?

Napríklad mám len jeden poznámkový blok v telefóne, do ktorého si píšem úplne všetko a každý deň si pozriem, čo ešte musím urobiť. Niekedy som mal desať poznámkových blokov naraz. Alebo ak mám odovzdať video pätnásteho v mesiaci, začnem ho strihať piateho, nie štrnásteho večer. Nie vždy to ale vyjde 🙂

Prednedávnom sme mali koncert. Vtedy môj deň vyzeral tak, že som vstal o 6:30, išiel som do školy, o tretej som utekal do klubu pripraviť všetko na akciu, od 19:30 sme púšťali ľudí, ktorí sa zabávali do štvrtej rána. Keď oni odišli, my organizátori sme ešte upratali a ráno sme išli opäť do školy. Vtedy mi však neprišlo, že mám toho veľa, pretože ma to nenormálne bavilo. Stál som na pódiu a zabával osemsto ľudí, čo ma napĺňalo obrovskou dávkou radosti.

V čom bol teda rozdiel? Robil si niečo, čo ťa viacej bavilo?

Mal som systém. Všetky úlohy som si spísal a podľa zoznamu som presne vedel, čo ešte treba spraviť. V lete som systém nemal a napriek tomu, že som mal oveľa menej aktivít ako teraz, ovplyvnilo to moju psychiku.

Často sa ale na webe stretávam s obrazom mladých aktívnych ľudí, ktorí majú iba prácu a neriešia také normálne veci ako vzťahy. Ja sa napríklad veľmi trápim so vzťahmi a bojujem so samým sebou a s mojou hlavou. Život aktívneho človeka často nie je taký ružový, ako to v rozhovoroch môže vyzerať.

Máš nejaký recept, ako to zvládať?

Nemám 🙂 Ale napríklad nepracujem v jednom kuse. V piatok večer vždy idem von s ľuďmi, ktorí ma dobíjajú dobrou energiou. Snažím sa jednoducho odpútať od povinností a budovať si nepracovný kultúrny život. Takisto si určujem priority. Vypúšťam stres zo školy, uspokojím sa už aj s horšími známkami. Kedysi som mal potrebu byť čistý jednotkár.

Myslíš, že „bordelár“, ako sa nazývaš, môže viesť dlhodobo úspešnú firmu?

Recept je nájsť si k sebe niekoho, kto je dobrý v tom, čo mne nejde. Samozrejme, učím sa to a je dobré na sebe pracovať aj vo veciach, ktoré mi nie sú prirodzené. Radšej však nájdem do tímu niekoho, komu je to prirodzenejšie. Keď mi ale niečo nejde, je dôležité rozlíšiť, či je to z lenivosti, alebo mi to naozaj nejde.

Ak ťa budú chcieť ľudia osloviť, ako ťa skontaktujú?

Pokojne buď cez Facebook, alebo na mail kucbel (zavináč) tochka.sk


Foto: Mirka Sabová Dudášová. Video: Tochka.

Čítať ďalej

Podporili nás