Inšpirácia

Skončená výška a jedna brigáda dnes nestačia

Filip Škultéty

„Hľadal som niečo, kde sa môžem realizovať, v čom môžem byť dobrý, s čím by som mohol získať nejakých kamarátov a pomôcť druhým.“

V rozhovore sa dozvieš,

  • že nikdy nie je priskoro začať,
  • ako skúšať rôzne veci a hľadať, v čom si dobrý,
  • čo všetko ti môže dať stáž u profesionála,
  • že nebudeš zarábať od prvého dňa,
  • ako vziať veci, ktoré ťa štvú, do vlastných rúk,

a mnoho iného.

Prvé weby začal riešiť, keď mal 12. Neskôr presedlal na copywriting, lebo ho bavili v škole slohové práce. Prvýkrát sa o SEO dozvedel od vlastných klientov. Začal si o tom viac študovať a firmu svojho otca dostal na niekoľko kľúčových slov na prvé miesto vo vyhľadávaní. Našiel sa v tom.

Ešte počas strednej školy bol na stážach u profesionálov ako PizzaSEO či agentúra Roberta Nemca. Popritom pracoval aj na svojich projektoch a v 19-ke si založil živnosť. Keďže nájsť kvalitných ľudí do tímu nebolo jednoduché, spravil rázny krok. Svoje skúsenosti začal odovzdávať ďalej študentom marketingu na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave.

Predstavujeme ti Filipa Škultétyho (20).

Filip Škultéty

Filip, máš 20 rokov a učíš na vysokej škole v Trnave online marketing. Akých starých máš študentov?

Tak 20 až 25-26. Všetci sú starší odo mňa.

Aký je to pocit?

Väčšinou sa pohybujem medzi staršími ľuďmi, takže som na to zvyknutý.

Ako si sa k tomu dostal?

Hľadal som ľudí do firmy a prišlo mi veľa životopisov od absolventov aj študentov. Takmer všetky však boli rovnaké. Väčšinou tam mali len skončenú školu, niekto bol maximálne na brigáde, ale nič naozaj praktické. Niektorí písali, že sú Photoshop alebo PPC profesionáli. Takého človeka chceš mať vo firme. No keď som im zavolal, zistil som, že to sú ledva začiatočníci.

Tak som si povedal, že toto musím zmeniť. Každý rok vyštuduje marketing asi tisíc ľudí, reálne ho vie robiť iba tak stovka, baví to päťdesiatku, niektorí si založia biznis, iní odídu do zahraničia. Zostane tu ročne 20 nových marketérov, čo je extrémne málo. Rovnaký problém riešia mnohé agentúry, ktoré stretávam v rámci programu Google Elevator.

Tak si začal týchto študentov učiť ty.

Vieš, každý nadáva na školy, že nič kvalitné neprodukujú, tak som si povedal, že to skúsim nejako vyriešiť. A uvidím, že možno nie je chyba v školách ako takých. Keď budem v tom systéme, možno pochopím, že chyba je niekde úplne inde.

Napísal som teda dekanke na Fakulte marketingovej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda s tým, že by sme niečo mohli dať dokopy, že by som raz za mesiac niečo prišiel odučiť. Stal sa z toho pravidelný kurz každý piatok popoludní. To nie je práve čas, kedy by chceli byť študenti v škole, a nie je to ani kreditové, takže sú odfiltrovaní tí, ktorí nemajú skutočný záujem.

Čo to dáva tebe?

Získal som tam kontakty na zaujímavých ľudí, ktorým sa snažím pomôcť začať pracovať v online marketingu. Jedného šikovného som si stiahol hneď do firmy. Ostatných sa snažím spájať s inými agentúrami. Keď niekto počuje, že mám takýchto študentov, hneď sa ma pýtajú, či im nejakých nedohodím. Chcem, aby sa z tých 20 študentov čo najviac ujalo v odbore. Nech idú niekam, kde sa budú ďalej rozvíjať.

Ty si ale svoje vlastné projekty začal riešiť oveľa skôr, ešte v dvanástich. Čo to bolo?

Hľadal som spôsob, ako by som mohol vyplniť voľný čas. Hrával som online hry s kamarátmi, ale vôbec mi to nešlo, často som to kazil. Nakoniec som začal viac riešiť webové stránky nášho či iných herných klanov.

Nebol som v tom však taký dobrý, aby som si s tým vedel reálne privyrobiť. Dobre mi však išlo aj písanie slohových prác v škole, tak som sa rozhodol skúsiť písať články na IT portál, ktorý kedysi v komunite fičal. Volal sa zajtra.sk a dva z troch prvých článkov sa stali v tom týždni najčítanejšími. To som použil ako referenciu a postupne mi začali ľudia odpovedať na moje ponuky. Tak som otextoval jeden web, potom ďalší, až ich bolo niekoľko desiatok.

Hovoril si si, že chceš byť aktívnejší a chceš nejako vyplniť čas. Prečo?

Nebol som vtedy veľmi obľúbený v kolektíve. Hľadal som niečo, kde sa môžem realizovať, v čom môžem byť dobrý, s čím by som mohol získať nejakých kamarátov a pomôcť druhým.

Ako si sa učil robiť weby?

Mám jedného kamaráta – suseda, ktorý robil stránky cez šablóny. Jeho to neskôr prestalo baviť, ale mňa to chytilo. V piatom ročníku sme mali učiteľa informatiky, doktoranda, ktorý bol u nás na praxi.

Prvú hodinu nás nechal hrať sa, niektorí facebookovali, a ja som robil webstránku. Keď sa prechádzal po triede, spýtal sa ma, či tú stránku kódim. Ja som nechápal, čo tým myslí. Bol som v tom, že všetky stránky sa tvoria cez šablónu, žiaden kód 🙂 Tak mi ukázal nejaké základy. Dopadlo to tak, že ma celý rok učil HTML a CSS.

Filip Škultéty

Ako si sa dostal k optimalizácii vyhľadávania (SEO)?

Ako som začal písať webové texty, ľudia sa ma pýtali, či sú optimalizované pre SEO a či sú tam správne kľúčové slová. Hovoril som im, že jasné, ale netušil som, čo to je 🙂 Prečítal som si pár článkov a začalo ma to veľmi zaujímať. V tom čase sa ma aj mamka pýtala, či chcem robiť copywriting do konca života. Vtedy som si uvedomil, že v 13-tich objaviť vrchol svojej kariéry asi nebude dobré.

Čo si si povedal?

Že sa treba posunúť zase ďalej. Tak som si začal študovať SEO a skúšal som to na Byt-in.sk, čo je názov firmy môjho otca. To bol pomerne úspech, lebo sa mi podarilo dostať ho na prvé miesta vo vyhľadávaní mnohých kľúčových slov. Musím ale povedať, že to nebolo až také ťažké, pretože konkurenčné firmy niečo podobné vtedy veľmi neriešili. Ale bola to skvelá referencia.

Ako si to riešil so školou?

Väčšinou som vstával okolo šiestej, pol siedmej. Ráno som si pozrel maily. Keď prišlo niečo v noci, odpísal som, ak sa dalo rýchlo reagovať, aby sa veci hýbali, kým budem v škole. Snažil som sa sedieť vzadu, aby som mohol poriešiť, keď niečo bolo treba. Ako skončila škola, išiel som domov a začal pracovať. Takto som pracoval do nejakej jedenástej-dvanástej v noci aj s dvoma hodinami, kedy som na tréningu vypol. Chodil som aj na vodné pólo päťkrát do týždňa. To som musel znížiť na tri tréningy týždenne, nestíhal som.

Čiže žiadne piatkové výlety do krčmy alebo niečo podobné sa nedialo?

Do 18-tky ani nie, len občas. Ale musel som byť aj tak o desiatej doma, takže veľa toho nebolo. Ale teraz už zájdem v piatok, sobotu do mesta.

Prišla maturita, ty si mal 18. Ako vyzeralo tvoje rozhodovanie, či pokračovať na výške alebo nie?

Pravda je, že som chcel strednú školu skončiť už v treťom ročníku alebo ísť aspoň na externé štúdium, pretože som bol v Prahe dva mesiace, kde som pracoval v agentúre Róberta Nemca na pozícii junior špecialistu. Po tejto stáži som mal možnosť pokračovať u nich full time, len škola bola problém. No návrh na externé mi doma neprešiel 🙂

Tak som pre nich robil externe, no to mi nedávalo toľko, ako keď som tam bol. Tak som začal robiť len na svojich veciach, ktoré som si mohol pridať aj do referencií. Zmaturoval som celkom dobre. Ešte pred maturitou som si založil živnosť. Je to jednoduchšie ako sročka aspoň na ten prvý rok, kým sa oťukám. Nie je to taká byrokratická záťaž.

Späť k výške. Chcel si na nejakú ísť?

Vedel som na 100%, že nechcem štátnu školu. Mal som veľa kamarátov, ktorí na nejakú chodili a sťažovali sa. Nedávalo im to zmysel. Rozhodoval som sa teda, či ísť študovať do zahraničia. Lenže to by som tu musel nechať firmu, kamarátov, kontakty a všetko, čo tu už bolo celkom dobre rozbehnuté. Nejaký papier som však chcel mať už len kvôli budúcnosti, lebo napríklad šanca dostať biznis víza na Nový Zéland alebo do USA je bez vysokej školy výrazne nižšia.

Takže ty si výšku nechcel kvôli vedomostiam.

Asi nie. Všimol som si, že za dva týždne na stáži som sa naučil viac praktického ako za 4 roky na škole. Či už sú to nejaké soft skilly, manažment, komunikácia, ale aj hard skills. Nakoniec som sa rozhodol ísť na súkromnú City University of Seattle v Bratislave. Je to veľmi prakticky orientované. Chodím tam tak raz do týždňa a na skúšky, veľa vecí sa viem naučiť doma. Otázky bývajú otvorené, viem sa k tomu rozpísať aj svojím názorom a učitelia to berú.

Čo ťa za tých pár rokov podnikanie naučilo? Čo ti to dalo?

Dalo mi to neskutočne veľa. Spoznal som veľa zaujímavých ľudí, s ktorými sa dá dobre porozprávať aj vymeniť si skúsenosti.
Získal som široký prehľad o tom, ako firmy fungujú aj na pozadí, aký je tam manažment, ako sa delia príjmy, ako sú odmeňovaní zamestnanci, ako sa rieši marketing, ako sa buduje značka, ako sa rozmýšľa nad rôznymi benefitmi, hodnotami, nad vývojom produktu. Získal som informácie aj z oblastí, do ktorých by ma v živote nenapadlo sa pozrieť alebo študovať si ich sám od seba. Vďaka tomu sa viem s mnohými ľuďmi rozprávať a nájdem reč takmer s každým.

A čo ti to naopak možno vzalo?

Ťažko povedať. Možno nejaké študentské zážitky alebo chvíle strávené vonku, na ulici, pri jazere, takéto veci. Ale mne to nechýba, nesťažujem sa. Keby som stál pred tým rozhodnutím spred ôsmich rokov, nerozhodol by som sa inak.

Čo potrebuje mladý človek na to, aby sa pustil do svojho projektu?

Pokiaľ ide o službu, potrebuje mať znalosť tej služby, vedieť tú službu poskytnúť. Služba musí mať pridanú hodnotu. Pokiaľ ju nemá, ťažko sa predáva a ťažko zostane z toho človek nadšený. Je tiež dôležité stále pracovať na tom, aby sa človek zlepšoval, nech odkukáva veci, ktoré sa dajú zlepšiť.

Kapitál nie je na začiatku taký dôležitý, ale kontakty áno. Treba rátať s tým, že dva-tri roky možno nebudeš zarábať, a to veľa ľudí neustojí.

Filip v Štokholme
Filip v Štokholme

Po koľkých rokoch si mal prvé peniaze?

Asi po štyroch, po tej PizzaSEO stáži.

Hovoríš, že stále sa má človek zlepšovať. Ako ty pracuješ na sebe?

Pokiaľ je to niečo, čo potrebujem dlhodobo, snažím sa veľa čítať a stretávať sa s ľuďmi, ktorí to už ovládajú. Ak je to hardskillová vec a viem, že ju budem potrebovať len na určité obdobie, snažím sa pochopiť princíp, ako to funguje, a potom to outsourcovať.

Ako networkuješ?

Nemám rád chladný networking na eventoch, nesedí mi to. Skôr ľuďom napíšem na LinkedIn alebo Facebook s tým, že riešim nejaký problém a potrebujem poradiť, ale zároveň vidím, že oni majú tiež niečo, s čím im viem ja pomôcť. Napríklad nejaké chyby na webe a podobne. Tak im ponúknem, že im vypracujem audit. A potom je to aj také nárazové budovanie kontaktov ako vysoká škola, stáže alebo Nexteria.

Aké sú najlepšie zdroje alebo knihy či ľudia, ktorých by mal človek poznať, keď sa zaujíma o túto oblasť? Čo ťa najviac posunulo?

Blogy sú najlepším zdrojom na čerstvé informácie. Medzi nimi napríklad PizzaSEO či Visibility. Robertnemec.com má už také vedeckejšie články. Zo zahraničných to je blogy MOZ-u alebo Forbes.

Potom sú to podcasty ako Demarketing od Pavla Šímu. Zároveň sa snažím byť v relevantných Facebook skupinách. Knihy na online marketing som nejaké dve-tri prečítal, ale myslím, že to nemá zmysel, lebo ten segment sa hýbe veľmi rýchlo vpred.

Keby sa ťa chcel niekto niečo spýtať, kontaktovať ťa, kde ťa najlepšie zastihne?

Na Facebooku. Bez problémov mi môžeš napísať, odpovedám každému. Alebo aj na email, ktorý je na firemnom webe primegentle.com. Ak chceš prísť na stáž, ozvi sa, som otvorený aj tomu.

Ďakujem ti veľmi pekne.


Foto: Michaela Tomeková a Filipov archív

Čítať ďalej

Podporili nás