Inšpirácia

Namiesto hľadania letnej brigády som sa pustil rovno do podnikania

Frederik Dudáš

„Začať podnikať len tak, aby si podnikal a ľudia si o tebe mysleli, že si podnikateľ, nedáva zmysel.“

V rozhovore sa dozvieš,

  • ako si manažovať čas, keď „lietaš“ medzi Bratislavou a Vranovom,
  • že aj keď podnikáš, nie vždy si sám sebe pánom,
  • ako to riešiť, keď chceš podnikať, ale nemáš ešte 18,
  • aké obzory ti môže otvoriť jedno leto v San Franciscu,
  • čo je najväčšou brzdou, keď sa chceš pustiť do vlastného projektu,
  • že aj vďaka výške sa naučíš riešiť problémy,

a mnoho iného.

Začínal v 15-tich, keď dostal od rodičov prvú investíciu na tepovací stroj. Najskôr tepoval autá, neskôr prešiel k domom, bytom, fasádam. Robil s otcom, od 18-ky má vlastnú sročku a firmu rozšíril z Vranova nad Topľou do Košíc, Prešova a Bratislavy.

Okrem toho má niekoľko školských automatov s pochutinami a na vlastnej škole kúpil bufet, ktorý zrekonštruoval a po maturite pustil do prevádzky. Prečo? Chcel budúcim študentom spríjemniť čas strávený na vyučovaní a ponúknuť kvalitný sortiment.

Dnes má 20 a skončil prvý rok na vysokej škole. Aj keď by sa mohol venovať len podnikaniu, v škole vidí zmysel – naučí ho riešiť problémy a získa nové kontakty. Podnikanie nie je pre neho len o peniazoch. Teší ho, keď stretne spokojného zákazníka, keď vidí, že pomohol niekomu vyriešiť problém. Či už je to špinavá sedačka alebo hlad počas vyučovania.

Predstavujeme ti Frederika Dudáša (20).

Frederik Dudáš

Frederik, ako si mladý človek otvorí bufet na svojej strednej škole?

Pre mňa je školské prostredie dosť demotivujúce. Som typ človeka, ktorý si musí cez prestávku dopriať niečo dobré – vodu, bagetu, sladkosť, aby som mal energiu a s dobrým pocit sa potom venoval vyučovaniu.

Tak vznikla aj myšlienka kúpiť bufet. Budúcim žiakom som chcel spríjemniť život na škole, keďže ja som už aj tak končil. Od vtedajšieho majiteľa, staršieho pána, som kúpil prevádzku, kompletne ju prerobil, rozbehol nový trend a obnovil sortiment. Podľa vlastnej receptúry som dal urobiť maslové croissanty, čerstvé bagety, a podobne.

V ktorom ročníku si vtedy bol?

Napadlo mi to na prelome druhého-tretieho ročníka a bufet som otvoril, keď som odišiel zo školy. Odkúpil som ho síce skôr, ale nechal som ho tak, aby nevznikol konflikt záujmov. Ľudia to mohli brať všelijako. V máji som odišiel zo školy a v septembri som otvoril bufet. Kým bol bufet zatvorený, fungoval na škole vendingový automat, ktorý som tiež prevádzkoval.

Každému, kto si toto bude čítať, ako prvá otázka napadne, kde 18-ročný študent nájde peniaze na to, aby kúpil školský bufet?

Financoval som to z vlastných peňazí. V 15-tich som od otca dostal finančnú podporu, počiatočnú investíciu na rozbehnutie tepovacích služieb. Z toho mála som musel vytočiť viac. To ma naučilo aj finančnej gramotnosti.

Ak by som nemal financie, tak by som sa do ničoho takého nepúšťal. Do bufetu som išiel s vedomím, že mám voľné peniaze, ktoré môžem použiť. Bol som schopný ho kúpiť a prerobiť podľa svojich predstáv, bez toho, aby som zaťažoval rodičov, známych, alebo aby som si bral úver.

Podnikať si ale začal ešte skôr, ako bol bufet. Už 4 roky sa venuješ tepovaniu. Prečo práve to?

Raz otec priniesol domov z požičovne tepovač, mne sa to zapáčilo. Povedal som si, že si nebudem hľadať brigádu na najbližšie leto, ale pustím sa do tepovania. Urobil som prieskum konkurencie a dostupných služieb vo Vranove a okolí a začal som tepovať autá. Tie sme neskôr vypustili a začali sme sa venovať domácnostiam.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Vždy si vedel, že sa nechceš zamestnať, ale že chceš podnikať?

Prišlo to prirodzene. Vždy som bol podnikateľský typ. Fascinovali ma finančníci, podnikatelia, čítal som knihy, články na internete, zaujímal som sa o to, čo a ako funguje v podnikaní.

Následne som si všimol príležitosť na trhu, pri ktorej neboli potrebné veľké finančné prostriedky. Mohol som to skúsiť a zistiť, ako to pôjde. Tepovanie sa rozrástlo natoľko, že dnes už aktívne pôsobíme vo Vranove, Košiciach, v okolí Prešova a v Bratislave.

Kde sa v tebe vzalo to, že si „podnikateľský typ“? Mal si nejaké vzory?

Často som čítal aj čítam inšpiratívne rozhovory s podnikateľmi v Hospodárskych novinách, Trende, Forbse, a podobne. Veľmi ma ovplyvnila kniha Slovenský sen o asi dvadsiatke najbohatších Slovákoch. Poznal som každý príbeh, každého jedného Slováka, ako zbohatol, aké má firmy, do čoho investuje, čo je jeho. To ma nakoplo, že chcem vyskúšať niečo sám, chcem sa rozvíjať.

Mňa ani tak nefascinovali peniaze z podnikania ako to, že sa môžem prejsť po meste a stretnúť spokojného klienta alebo vidieť svoju reklamu. Jednoducho, že som niečo dokázal, že sa niečo pod mojím vedením podarilo, funguje to a ľudia sú spokojní. Pomáhame ľuďom vyriešiť problém, ktorý majú.

Pri podnikaní mi nešlo primárne ani o to, aby som bol sám sebe pánom. Nesúhlasím veľmi s tvrdením, že podnikateľ je sám sebe pánom. Stále je niekto iný, kto mu dáva prácu, mojím pánom je zákazník.

Máš 20 rokov a podnikanie už riešiš päť rokov. Začal si skoro.

V 15-tich. Do 18-tich som pracoval pod otcom, ktorý tiež podniká. Od 18tich mám už vlastnú firmu.

Frederik Dudáš

Žiješ na východe vo Vranove nad Topľou, ale veľa cestuješ do Bratislavy. Študuješ Ekonomiku a manažment podniku v Bratislave, teraz ideš do druhého ročníka. Prečo si išiel na výšku?

Beriem to ako riadok v životopise. Ale najväčšou motiváciou sú ľudia, ktorých spoznám. Či už to využijem teraz alebo v budúcnosti, stále mám pocit, že to je na niečo dobré, aj keď ma tá škola časovo dosť zaťažuje. Okrem toho sa vďaka nej učím riešiť problémy, keď napríklad hľadám spôsob, ako prejsť skúšky a ako si manažovať čas.

Premýšľal si aj nad tým, že by si nešiel na výšku?

To nie. Moje ego mi to nedovolilo. Myslím, že nie som na tom tak zle, aby som nedokončil výšku. Viac ma trápi to časové hľadisko. Maximálne si možno dám individuálny študijný plán alebo externé štúdium. Ale výšku chcem dokončiť.

Ako striedaš bývanie na východe a v Bratislave? Ako hackuješ timemanažment?

Selektujem si podstatné veci, ktoré potrebujem spraviť v škole a v práci. Tie sú na prvom mieste, či už sa musím pripraviť na nejaké zápočty alebo projekty. S tým potom spájam aj prácu. Keď musím niečo vybaviť v Bratislave, dohodnem si tam aj stretká. V aute precestujem kopec času, tam riešim telefonáty. Keď si situácia nevyžaduje moju fyzickú prítomnosť, riešim veci telefonicky alebo mailom.

Ako si sa naučil dávať veciam priority?

Už na základnej škole som sa angažoval v mimoškolských a neziskových aktivitách. Do toho som mal aj prácu v otcovej firme, musel som si teda veci plánovať tak, aby som ich stíhal. Vďaka tomu som sa naučil pracovať s ľuďmi aj s časom.

Boli nejakí ľudia alebo nástroje, ktoré ti v tomto pomohli?

Používam Evernote, EverestPlanner či The Žurnál. Ale väčšinou to mám v hlave. Myslím si, že keď si človek nevie veci usporiadať v hlave, nepomôže mu žiaden time manažment nástroj.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Ako vyzerá tvoj deň?

Ráno skoro vstávam, idem sa pozrieť do bufetu, kde doveziem tovar, keď treba. Potom idem na obhliadky domov, bytov, pozrieť fasády, dlažby. Chodím na obhliadky po celom východnom Slovensku, keďže obhliadku a cenovú ponuku robíme zdarma. Keď nemám ľudí, chodím aj tepovať. Momentálne máme nedostatok pracovnej sily, či už na východe alebo v Bratislave.

Ako si sa učil čo a ako robiť, keď si začínal?

Najväčším zdrojom informácií bol internet, či už som pozeral videá na Youtube alebo som čítal rôzne recenzie a fóra. Nielen slovenské, ale aj zahraničné. Nechcel som totiž vytvoriť ďalšiu slovenskú firmu s niečím, čo tu už máme. Stále sa snažím chémiu aj technologické postupy dovážať zo zahraničia, aby tu bolo niečo nové.

Pamätáš si na svoj prvý telefonát od klienta?

Prvý telefonát prišiel, keď som nastúpil do prvého ročníka na strednej škole. Vtedy sme pustili von reklamu cez inzertné noviny, ktoré vychádzajú vo Vranove. Bolo to čistenie sedačky. Pocítil som vtedy, že už mám nejakú zodpovednosť 🙂

Trpíš profesionálnou deformáciou? Keď niekam prídeš, chceš to tam hneď tepovať?

Ale áno. Keď niekam vojdem, už sa obzerám, koľko roboty by tam bolo 🙂

Keď si začínal, mal si 14-15. Ako si to riešil inštitucionálne?

Všetko išlo cez otca. Keďže má firmu, pracoval som u neho, ale o všetko som sa staral sám. Zároveň ma trochu mentoroval a snažil sa ma usmerniť. V 18-tich som si potom založil sročku, kde sme s otcom obaja konatelia.

Ako reagovali rodičia, keď si im povedal, že chceš začať podnikať?

Pozitívne. Najskôr mali obavy, predsa len som bol 15-ročný fagan v puberte. Ale mal som od začiatku podporu vo všetkom, čo som robil. Na začiatku to bola aj finančná pomoc, ale teraz sa už snažím byť finančne nezávislý. Nedá sa, samozrejme, odmietnuť 20 eur od rodičov, keď cestujem do Bratislavy. Sám od nich ale nepýtam peniaze. Firmy sú na tom už tak, že ma dokážu uživiť.

Frederik Dudáš

Žiješ ešte s rodičmi?

Áno. Mentálna podpora od nich je pre mňa dôležitá, takže som ani nerozmýšľal, že by som od nich teraz odišiel. Pre mňa je dôležité rozvíjať podnikanie. Načo by som sa teraz osamostatňoval a zvyšoval si svoje životné náklady?

Stíhaš oddychovať popri škole, podnikaní a cestovaní medzi Bratislavou a Vranovom?

Momentálne neviem nájsť balans medzi oddychovaním a prácou. Mojím problémom je, že neviem povedať nie. To je veľké mínus. Keď zazvoní telefón aj večer o deviatej, zdvihnem ho. Chcem na tom v najbližšej dobe popracovať.

Ale snažím sa z času na čas aj vypnúť. Oddýchnem si pri šoférovaní, vtedy sa popri sústredení na jazdu snažím poukladať si myšlienky. Je to pre mňa relax. Keď mám čas, venujem sa cyklistike, motošportom. Aj keď nie vždy sa mi chce. Stane sa, že si idem len poležať alebo vybehnem von s kamarátmi na drink.

Nechýba ti, že si nemáš kedy oddýchnuť? Zvládaš to?

Zatiaľ som v pohode, ale už začínam na sebe cítiť, že niekedy telo hovorí dosť. Ako vravím, nájdenie balansu mám ako výzvu na najbližšie obdobie.

Ako sa s tým plánuješ popasovať?

Víkendy chcem úplne vypnúť a cez pracovný týždeň by som chcel pracovať do šiestej, potom sa nevenovať práci. Nie vždy sa to dá, ale chcem si nájsť pár hodín do týždňa.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Ako vnímajú tvoje aktivity kamaráti a spolužiaci?

Som ten typ, ktorý sa nechce veľmi prezentovať alebo dávať spolužiakom najavo, že podnikám, že mám nejaké financie, nechcem si kupovať drahé veci. Niektorí ma vôbec neriešia, iných som, naopak, motivoval. Napríklad jeden spolužiak začal čistiť tenisky a stále sa snaží niečo robiť. Niekedy mu poradím, že niečo nerobí dobre. Nakoniec si to ale aj tak musí uvedomiť sám.

Keď ti totiž radí človek rovnako starý, ako si ty, pomyslíš si „Čo už on môže vedieť“. Ale tým, že už sa pohybujem pár rokov v biznise, mám nejaké skúsenosti. Nevravím, že sa teraz môžem vyrovnať niekomu 30-ročnému, ale určite som pár krokov vpred pred mojimi rovesníkmi.

Takže si pre niektorých akýmsi mentorom, keď začínajú?

Ľudia v mojom veku sa ma pýtajú na radu alebo mi píšu, keď chcú s niečím začať. Nie som ale mentor, skôr taký začiatočnícky poradca, ktorý im z vlastných skúseností vie povedať, čo možno má zmysel, čo nie. Je totiž jedno, akému biznisu sa človek venuje. Jadro je stále to isté, štruktúra sa mení.

Čo je najväčším problémom, s ktorým sa stretávaš, keď sa mladý človek chce pustiť do podnikania? Čo ho najviac brzdí?

Nemôžeš sa báť. Veľa ľudí bojuje so strachom. Keď však máš strach už na začiatku, ako veľmi sa budeš báť, keď budeš riešiť väčšie veci? Ďalšia vec je, že si musíš stanoviť ciele a podmienky. Vymedziť si, čo presne ideš robiť. Lebo pustiť sa do podnikania len tak, aby si podnikal a ľudia si o tebe mysleli, že si podnikateľ, to nedáva zmysel. Takých egohoničov je na Slovensku, žiaľ, veľa.

Čo ťa motivuje, keď máš slabšie chvíle? Keď sa ti už nechce.

Pustím si motivačnú audioknihu, otvorím si knihu, ktorú mám rozčítanú už rok, alebo hľadám inšpiráciu na internete. Pre mnohých je nepochopiteľné, že keď nemám motiváciu, idem hľadať na internet. Ale mňa to veľakrát naštartuje. Tiež mi pomôže, keď si pozriem, čo a ako robí konkurencia, koľko fotiek pridávajú, aké majú referencie. Aj dobrá hudba ma nakopne.

Top 3 knihy, podcasty, audioknihy, blogy, ktoré ťa najviac ovplyvnili v živote?

Z kníh je to Bohatý otec, chudobný otec, 7 návykov skutočne efektívnych ľudí a Cashflow kvadrant od Kiyosakiho. Jeho knihy mám všeobecne rád, ale vždy si z nich zoberiem iba to, čo potrebujem. Niečo tam je praktické, niečo prikrášlené.

Frederik Dudáš

Máš mentorov? V čom ťa najviac ovplyvnili?

Najviac ma ovplyvnil Peťo Dendis (spoluzakladateľ Zero2Hero.sk – pozn.red.), lebo vie povedať veci narovinu, ako si myslí, že to je a nie je, pričom sa pozerá aj do budúcnosti. Napríklad aj na Peťovo odporúčanie som strávil leto medzi tretím a štvrtým ročníkom v Spojených štátoch.

Čo si tam robil?

V júni som skončil školu, kúpil som bufet a odletel som do San Francisca. Tam som bol celé leto na jazykovej škole a spoznával som ľudí, najmä Slovákov a Čechov v Silicon Valley. Či už Musha, cez neho som sa dostal na Stanford, stretol som aj Andreja Pančíka, alebo aj ľudí z Facebooku. Podarilo sa mi byť v centrále Googlu.

Snažil som sa spoznať čo najviac ľudí, ísť na konferencie, dozvedieť sa čo najviac. Navštívil som aj predajňu s tepovačmi a čistiacou technikou. Najskôr sa báli, že som ich konkurencia. Keď som im však vysvetlil, kto som, v pohode sa so mnou porozprávali, ukázali mi, čo a ako u nich funguje.

Ako ťa táto skúsenosť ovplyvnila?

Bolo to nezabudnuteľné leto. Som veľmi rád, že som tam bol a spoznal týchto ľudí. Sú veľmi milí a ústretoví, a zároveň sú to skvelé kontakty do budúcnosti. Ak ma Slovensko prestane baviť a budem chcieť odísť, viem na koho sa obrátiť. Mohol som si užívať leto, opíjať sa, a podobne, no všetko som si platil sám, preto som z toho leta chcel vyťažiť čo najviac.

Frederik, keby chcel niekto poradiť alebo sa ťa niečo spýtať, ako ťa nájde?

Kedykoľvek sa mi môže ozvať cez Facebook alebo Instagram.

Frederik ďakujem ti veľmi pekne.

Aj ja ďakujem.


Foto a video: Martin Haburaj

Čítať ďalej

Podporili nás