Boli frustrované z nie práve efektívnych postupov pri triedení odpadu v kanceláriách, kde trávili veľkú časť svojho času. Preto sa pustili do projektu, ktorý mení kancelárie na zelenšie miesta. S nápadom začali ešte v rámci Nexteria Leadership Academy, kedy už obe pracovali pre nadnárodné firmy. Dnes svoje znalosti so zavádzaním udržateľných riešení zdieľajú s ďalšími veľkými firmami.

Predstavujeme ti Barboru Bajtošovú (26) a Frederiku Oravcovú (27), zakladateľky projektu Sustainable office transformation.

V článku sa dozvieš:

• ako ti vzdelávací program Nexteria Leadership Academy môže pomôcť rozbehnúť projekt,
• prečo čoraz viac firiem nastupuje na „zelenú vlnu” a ako to môžeš využiť pri výbere zamestnávateľa,
• že aj na prvý pohľad malé kroky, môžu mať veľký dopad

a mnoho ďalšieho.

Barbora, Frederika, venujete sa projektu Sustainable office transformation. O čo ide a ako vznikol? 

Náš projekt Sustainable Office Transformation je zameraný na vzdelávanie firiem a ich zamestnancov v oblasti udržateľnosti a premenu ich kancelárií na viac ekologické.

Obe sme sa už dlhšie zaujímali o ekologické témy. Keď sme po vysokej škole začali tráviť veľkú čas dňa v práci, v kanceláriách, začali sme rozmýšľať nad ekologickými riešeniami, ktoré by sa tam dali aplikovať. Zároveň sme v tom čase boli v treťom ročníku vzdelávacieho programu Nexteria Leadership Academy a hľadali sme vhodnú tému na náš záverečný projekt. A tak sme sa rozhodli spojiť sily a mať spoločný projekt, cez ktorý by sme naše skúsenosti s udržateľnosťou mohli zdieľať s ďalšími firmami.

O témy udržateľnosti ste sa zaujímali ešte predtým, ako ste sa pustili do premeny firemného prostredia. Čomu ste sa venovali?

Barbora: Keďže pochádzam z Tatier, mám pozitívny vzťah k prírode a záleží mi na ochrane životného prostredia. Chcem, aby sa na tejto planéte žilo dobre aj budúcim generáciám, preto mením svoje okolie k lepšiemu a zapájam sa do rôznych dobrovoľníckych aktivít. 

V minulosti som bola zapojená do lokálnych aktivít, ako napríklad Čisté hory a zdieľané Žlté bicykle a bola som členkou Komisie urbanistiky a výstavby, životného prostredia, dopravy a verejných služieb pri Mestskom zastupiteľstve v Kežmarku. V Bratislave som organizovala rôzne podujatia na eko témy pre mladých ľudí, v rámci môjho pôsobenia v organizácii Global Shapers Bratislava Hub. Na udržateľnosti mi veľmi záleží, preto tieto myšlienky prinášam aj do firmy, kde pracujem.

Frederika: K témam udržateľnosti som mala blízko od malička. Najväčší zmysel mi dáva vrátenie sa späť k prírode a s pokorou sa správať k zdrojom Zeme. Ako vravia Indiáni, človek a príroda nie sú oddelené, oba sú súčasťou ekosystému na Zemi. Preto sa vzdelávam v tom, ako pristupovať udržateľne k nášmu priestoru. 

Začiatkom bol Úplný kurz permakultúrneho dizajnu v Škole permakultúry a pokračujem ďalším vzdelávaním v oblastiach, ako vodozádržné opatrenia, starostlivosť o pôdu, ovocinárstvo a ďalšie. Začala som aj navrhovať permakultúrne záhrady, pretože to, ako vyzerajú naše záhrady a balkóny, bude stále dôležitejšie. 

Ako ľudstvo sa rozširujeme na stále väčší priestor a je dôležité ako vyzerá, či si v ňom nájdu rôzne prvky ekosystému priestor alebo je to pre ne len sterilná púšť s trávnikom a tujami. Permakultúra v mnohom presahuje záhradníčenie. Cez permakultúrne princípy nás učí ako žiť. Odporúčam naštudovať si ich, sú naozaj použiteľné takmer všade. 

Popri permakultúrnych záhradách sa venujem less waste iniciatíve u nás vo firme, kde zavádzame riešenia na zlepšenie udržateľnosti fungovania kancelárií, ale aj produktu ako takého. Zúčastňujem sa dobrovoľníckych aktivít, ako napríklad akcie migrácie žiab, zbieranie odpadkov v prírode a ďalšie. Vediem diskusie na témy prírodného záhradníčenia v záhrade či na balkóne.   

Ako sa váš projekt vyvíjal? Ktorým aktivitám sa v rámci neho venujete?

Najprv sme začínali so zavádzaním zmien vo firmách, pre ktoré pracujeme. Išlo napríklad o pridanie košov na triedený odpad či výmenu kapsulových kávovarov za štandardné. Keďže sme si prešli celým procesom zavádzania less waste kancelárií, naše skúsenosti a nápady sme spísali do podrobného manuálu. Tieto zmeny sú sprevádzané vzdelávaním prostredníctvom workshopov a diskusií, aby ich zamestnanci nechápali ako nanucovanie, ale niečo, čomu rozumejú a chcú, pretože to má pozitívny dopad na životné prostredie, ale aj na pracovný priestor zamestnancov .

Príkladom ďalších riešení je vzdelávanie zamestnancov o správnom triedení odpadov, redukcia tvorby odpadov, obmedzenie tlače na papier, nahradenie klasického papiera za recyklovaný, obmedzenie plytvania potravinami na eventoch, udržateľné darčeky a mnoho ďalších. Je veľa oblastí, v ktorých má firma vplyv a môže zanechať pozitívnu ekologickú stopu.

Keďže sme projekt rozbiehali ešte v Nexterii, premysleli sme ho aj z pohľadu širšieho dopadu na komunitu. Nie je tak iba o tom, že sme začali so zelenými iniciatívami v našich firmách, ale skúsenosti posúvame aj do iných firiem. A to najmä prostredníctvom manuálu, ktorý s nimi zdieľame a diskusií či workshopov s odborníkmi.

Ako vás ovplyvnila pandémia? Podarilo sa vám adaptovať?

Pandémia nás z kancelárií poslala domov. Chvíľu sme aj mali hlavy v smútku, že to, čo sme mali pripravené, nebudeme môcť realizovať, keďže väčšina riešení bola pre prostredie kancelárií. 

Potom sme sa však začali zamýšľať, že to predsa nie je len o kanceláriách. Ak sa rozprávame o udržateľnosti, tak ide aj o to, aký má firma produkt, čomu sa venuje a aký to má dopad na životné prostredie. A to nie je závislé na tom,či sme v kancelárii alebo doma. Firma dopad na svojich zamestnancov, zákazníkov a dodávateľov stále má. A tak sme sa dostali k téme regeneratívneho leadershipu, čo je ešte o krok ďalej ako samotná udržateľnosť.  

Zároveň sme čas mimo kancelárie využili na vzdelávanie zamestnancov na diaľku formou online diskusií na rôzne témy udržateľnosti s externými lektormi.  V kanceláriách tiež pokračujeme v zavádzaní ďalších riešení a komunikujeme ich zamestnancom, aby po návrate do kancelárie rozumeli, prečo zavádzame určité zmeny a aby ich aj aktívne podporovali.  

Nie je to len o samotných riešeniach a ich zavádzaní. Je to aj o ľuďoch, ich nastavení a takisto o firemnej kultúre. Istým spôsobom sa snažíme meniť aj firemnú kultúru a zmýšľanie ľudí a podnietiť tak udržateľné rozmýšľanie aj napriek aktuálnej situácii.

Môžete nám tému regeneratívneho leadershipu priblížiť viac?

Udržateľný prístup dnes už nestačí. Treba sa zamyslieť ešte o krok ďalej, zamerať sa na obnovu, regeneráciu, ekosystémy. Ide o to, že firmy, najmä tie veľké, by sa už nemali zaoberať len udržateľnosťou svojich aktivít, ale aj tým, aký majú dopad na prostredie okolo seba, či už v ekologickej, ekonomickej alebo v sociálnej oblasti. 

Organizácia by mala prinášať skutočnú hodnotu pre spoločnosť, ktorá vďaka firme prosperuje. V regeneratívnom leadershipe nejde len o starostlivosť o životné prostredie, ale aj o samotných ľudí, o navrátenie ľudskosti do firiem. 

Ako vyzerá komplexnejšie zamýšľanie sa nad dopadom firmy na komunitu a ekosystém v praxi?

Príkladom môže byť sieť supermarketov, taká firma má veľký dopad. Keď sa pozrieme na to, v ktorej oblasti majú veľký dopad, vyjdú nám z toho napríklad dodávatelia. Takáto firma by sa mala zamyslieť, akých má dodávateľov, odkiaľ dovážajú jedlo, či sú pri jeho výrobe zachované ľudské práva, či aktivity dodávateľa nemajú na ekosystém príliš negatívny dopad a podobne. 

Tým, čo firma predáva a ako to komunikuje, má dopad aj na zákazníkov. Každá firma sa na to môže pozrieť takto komplexne a odpovedať si, v ktorých oblastiach hodnotu pridáva, kde ju uberá a čo s tým môže urobiť. 

My s tým pomáhame väčším firmám, hlavne korporátom, v Bratislave. Mnoho firiem má v súčasnosti len prvoplánové, jednoduché a lacné aktivity aktivitu typu „poďme sadiť stromy v národnom parku” a spravia si okolo toho PR. To má veľmi ďaleko od systematického prístupu k udržateľnosti či k regeneratívnemu leadershipu. 

Môžete nám priblížiť fungovanie projektu vo firmách, v ktorých pracujete?

Každú iniciatívu vedieme v rámci firiem, pre ktoré pracujeme. Zároveň spájame komunitu ľudí, ambasádorov, ktorí sa iniciatíve venujú s vlastným tímom ľudí vo svojich firmách. Ide o projekt na dobrovoľníckej báze, ale s podporou našich zamestnávateľov.

Barbora: Ja som od začiatku projektu napríklad menila zamestnávateľa. Najprv som projekt rozbehla v jednej firme, kde mnou založená zelená iniciatíva doteraz úspešne funguje. Potom som podobnú iniciatívu oživila u môjho aktuálneho zamestnávateľa, kde momentálne pracujeme na tom, aby sa zo Slovenska dostala aj do zahraničných pobočiek.

Ako sa vám darí presvedčiť firmy, aby sa zapojili?

Presvedčiť firmy, aby do toho išli, je veľká téma. Na začiatku sme sa trošku trápili s tým, či je efektívnejšie ísť zhora alebo zdola. Prišli sme na to, že potrebujeme podporu kolegov, ale hlavne schválenie zhora. Najlepšie je ísť priamo za riaditeľom firmy alebo CSR lídrom (CSR – corporate social responsibility, spoločensky zodpovedné podnikanie – pozn. redakcie), ak takého firma má.

Všetko to začína vzdelávaním. Nie všetci vo vedení možno rozumejú naliehavosti venovať sa týmto témam a chápu spôsoby, ako môže ich firma prispieť k pozitívnemu dopadu na spoločnosť a životné prostredie. 

Veľmi dôležitý je aj hlas zamestnancov. Vždy na začiatku robíme medzi zamestnancami dotazník, v ktorom sa pýtame, ako udržateľnosť vo firme vnímajú, či sa im súčasný stav páči a čo by chceli zmeniť. Zároveň im v dotazníku hovoríme o možnosti ambasádorstva pre túto iniciatívu a pýtame sa na ich záujem zapojiť sa. Projektu so silným mandátom zdola je vedenie väčšinou naklonené. 

Firmy prepájate aj s odborníkmi. Ako sa vám podarilo spojiť takú veľkú komunitu?

Na začiatku nám veľmi pomohla Nexteria, keď nám ako garantku projekt sprostredkovala Luciu Paškovú. Ona nás zase spojila s pár ďalšími ľuďmi a keď to bola pre nich zaujímavá téma, išlo to ako snehová guľa.

Keď má človek projekt s dobrým úmyslom, veľa ľudí je ochotných pomôcť alebo sa zapojiť. Stačilo, že niekto, koho sme oslovili, poznal niekoho ďalšieho, kto vedie podobnú iniciatívu v inej firme a už ho volal, aby sa pridal. Až sme sa tak nejako prirodzene ocitli na online diskusii s ďalšími desiatimi firmami z Bratislavy. Takže to ani tak nie je o firme, ako o tom, že sú pre to jednotliví ľudia, lídri iniciatív, zapálení.

Aké sú hlavné benefity pre firmy, ktoré sa rozhodnú podporovať zelené aktivity?

Firmy vedia, že skôr či neskôr budú musieť nastúpiť na „zelenú vlnu“. Preto je vhodné so zelenými aktivitami začať predtým, ako budú povinné a zároveň tak získať tak zároveň konkurenčnú výhodu. Firmy, ktoré sa rozhodnú ísť cestou skutočnej udržateľnosti, či regenerácie si zabezpečujú úspech a prosperitu z dlhodobého hľadiska.

Ďalej je to výhodné z personálneho hľadiska. Hlavne mladým ľuďom dnes záleží na životnom prostredí a mnohí si už podľa toho vyberajú zamestnávateľa.

Tiež je dôležité spomenúť, že keď sme vo firmách porovnávali náklady a výnosy, resp. šetrenie na zelených aktivitách, tak nám vyšlo, že sú v pluse. Na samotnej výmene kávovarov sa dá ročne ušetriť aj 10 000 €, a to pokryje rôzne ďalšie aktivity, napríklad záhradku na terase a podobne. Z dlhodobého hľadiska sú ekologické aktivity výhodné aj ekonomicky.

Ako môže firma začať so zelenou iniciatívou? Ako vyzerá akčný plán zavádzania ekologických zmien v rámci firmy?

Ak by sme to mali zhrnúť v skratke, tak na začiatku by si každá firma mala zhodnotiť súčasný stav, čo sa týka rôznych oblastí udržateľnosti.  Niektoré už majú pár oblastí vyriešených, zatiaľ čo iné sú na začiatku tejto transformačnej cesty. 

Potom si treba určiť ciele: čo chceme v jednotlivých oblastiach dosiahnuť, stanoviť si deadline a naviazať na to vzdelávanie zamestnancov. Je dôležité spomenúť, že každá firma je individuálna a pri aplikovaní zero waste princípov v kancelárii treba brať do úvahy špecifiká danej firmy.

Frederika: Keď sme so zelenými aktivitami začínali u nás vo firme, začali sme tým, že sme analyzovali odpad, ktorý sme vyprodukovali za jeden deň. Jednoducho sme na konci dňa chodili ako smetiari, vzali sme všetok odpad vyprodukovaný 300 zamestnancami a skúmali sme jeho obsah –  čo sme spotrebovali a vyhodili, aby sme vedeli, akú máme štartovaciu čiaru.

Môžete našim čitateľom priblížiť pár ďalších príkladov zelených riešení pre firmy?

Riešenia podrobne rozoberáme v manuáli pre firmy. Venujeme sa rôznym oblastiam – od recyklácie odpadu až po dopravu.

Najdôležitejšia je predchádzanie vzniku odpadov. Potom pohľad na triedený odpad, aby sa maximalizovalo triedenie, aby spolupracovala aj upratovacia firma. Používanie recyklovaného papiera, odstránenie osobných košov, obmedzenie reklamných predmetov, papierových publikácií, tričiek pre zamestnancov, kompostovanie a mnoho ďalších.

Veľká téma sú aj jednorazové utierky na toaletách, tie je väčšinou najťažšie nahradiť. Ako minimum odporúčame používať utierky z recyklovaného papiera. Ďalším riešením sú malé uteráky, ktoré sa po použití perú. S tým súvisí aj téma zeleného obstarávania kancelárskych potrieb, čistiacich prostriedkov a podobne. 

Pri spotrebe energií ide najmä o ich šetrenie. Vypínanie svetiel v miestnostiach, kde nikto nie je či vypínanie obrazoviek počítačov v noci. Dá sa však ísť aj o krok ďalej a už pri samotnom nákupe počítačov dbať na ich energetickú triedu alebo aj na to, či sú vyrobené z recyklovaných materiálov.

Ďalšími témami sú formy dopravy do a z práce či počas pracovných ciest. Okrem toho riešime aj podujatia vo firmách, hlavne jedlo a nápoje z bezobalových obchodov a aj a to, aby sa jedlom neplytvalo. Ak nejaké zostane, je možné ho zaniesť napríklad do Depaul.

Spomínali ste Nexteria Leadership Academy, v čom vám program najviac pomohol?

Program nám v prvom rade pomohol mať štruktúru, jasné ciele a plán. Okrem toho sme mali jasne dané termíny, a to nás tiež motivovalo posúvať sa vpred. Zároveň nám mentori pomohli projekt lepšie premyslieť, aby mal aj širší rozmer: nielen začať iniciatívy v našich firmách, ale zapojiť aj iné firmy. Motivovalo nás to vytvoriť spomínaný manuál.

Tiež sme sa vďaka programu spoznali a mohli pracovať vo dvojici. V tíme sa pracuje lepšie, niekedy projekt ťahá jedna, inokedy druhá.

A ako sme už spomínali, Nexteria nám poskytla aj mentoring a sieť kontaktov. Veľkým prínosom pre nás bola mentorka Lucka Pašková. 

Čo považujete sa doteraz najväčší úspech vášho projektu?

Teší nás, že už aj na Slovensku, kde je téma udržateľnosti ešte v plienkach, sa o ňu začínajú zaujímať firmy so stovkami zamestnancov. Takéto veľké firmy môžu mať naozaj veľký pozitívny dopad nielen na svojich zamestnancov, ale aj na zákazníkov či dodávateľov, čím prispievajú k intenzite ekologickej vlny.

Za veľký úspech považujeme aj to, že sme túto iniciatívu priniesli do firiem my, rádoví zamestnanci. I keď to nebolo ľahké, nakoniec sa iniciatívy rozbehli a majú úspech. To poukazuje na možný dopad jednotlivca.

Mali sme tiež príležitosť prispieť článkom o našej iniciatíve do časopisu CEO & HR Live. 

Ďalším úspechom je, že sa nám podarilo spojiť lídrov podobných iniciatív z viacerých organizácií a podnietiť zdieľanie skúseností. Ešte pred pandémiou sme stihli viacero stretnutí, teraz sa spájame cez online diskusie na rôzne témy.

Aká je vaša motivácia rozširovať myšlienky udržateľných kancelárii? Čo vám to dáva?

Frederika: Mne to v prvom rade dáva veľký zmysel. Myslím, že čím ďalej, tým viac ľudí potrebuje v živote robiť niečo zmysluplné. Nejde len o to, aby firma dosahovala zisk, ale aj o to, aký má reálny dopad na svoje okolie. Hovorí sa tomu aj skutočná hodnota vytváraná firmou, ktorá sa vypočíta vyčíslením dopadov aktivít firmy a ich finančne pozitívnym a negatívnym dopadom na sociálnu či ekologickú oblasť. 

Mňa najviac lákajú tie ekologické témy udržateľnosti. Keď na nich robím, nevnímam to ako prácu, je to pre mňa vášeň. To, že aj malé aktivity môžu mať pozitívny dopad, mi dodáva energiu. Ako jednotlivci vieme toho naozaj veľa zmeniť vo svojom okolí, stačí mať otvorené oči a nebáť sa konať v tom, čo naozaj chceme. 

Barbora: Aj mne to dáva veľký zmysel a chcela som hlavne dosiahnuť reálnu zmenu. Nie len o tom rozprávať a sťažovať sa, ale hoci aj malými krokmi prispievať k pozitívnej a udržateľnej zmene. 

Je pre mňa dôležité, aby hodnoty firmy boli v súlade s mojimi hodnotami a v poslednej dobe má takúto preferenciu čoraz viac ľudí. Hlavne mladej generácii záleží na životnom prostredí a zohľadňujú to pri výbere svojho zamestnávateľa. 

Aké máte s projektom plány do budúcna?

V prvom rade chceme pokračovať v individuálnych aktivitách vo firmách, kde pracujeme. Taktiež plánujeme ďalej organizovať online workshopy a diskusie s inými firmami a zameriavať sa témy presahujúce kanceláriu ako takú. 

Okrem toho na jeseň plánujeme zážitkový víkendový seminár pre lídrov firiem zameraný na tému regeneratívneho leadershipu. 

Takým dlhodobejším plánom je vytvorenie online platformy pre firmy. Chceli by sme pracovať s formátom polročného programu, do ktorého by sme vzali menšiu skupinu firiem, ktorým by sme poskytli know-how a vzdelávanie cez workshopy a priestor na zdieľanie skúseností. 

Čo by ste odporučil študentom a mladým, ktorí možno aj majú nápad na nejaký projekt, ale ešte presne nevedia, ako ho uchopiť?

Barbora: Začala by som prekonzultovaním nápadu s niekým skúsenejším, komu dôverujem. Tiež je lepšie nerobiť veci sám, ale nájsť si ďalších ľudí do tímu, ideálne takých, ktorí sú šikovnejší ako ty sám. Potom si určite urobiť prieskum trhu a nápad otestovať. Dá sa to – aj s minimom  peňazí.

Hlavné je sa nebáť, nabrať odvahu a urobiť prvé kroky. Zlyhaním nie je to, že niečo nevyjde, ale skôr to, že neurobíme nič pre to, aby to vyšlo. Treba hlavne začať.

Frederika: Podľa mňa je dôležité pozrieť sa na to, ako sa daný nápad odlišuje od riešení, ktoré sa v súčasnosti používajú. Veľa vecí už existuje, ale aj vtedy sa dá nájsť nová pridaná hodnota. V tom pomáha pýtať sa skúsenejších, podnikateľov, mentorov. Fáza plánovania a rozmýšľania je super, ale je dôležité nápad vyskúšať v malom, pýtať si feedback a vylepšovať.

Ak má niekto veľa kreatívnych nápadov, treba sa zamyslieť, čo je jeho skutočná srdcovka, pri čom vydrží. Je dobré mať skutočný vzťah k danej téme a byť pre ňu zapálený. To poháňalo nás pri projekte a pomohlo nám v ňom vytrvať dlhodobo i napriek prekážkam.

Ak by vás chcel niekto z našich čitateľov osloviť a dozvedieť sa viac o vašom projekte, ako vás môže kontaktovať?

Budeme radi, ak sa ozvú cez LinkedIn alebo emailom. Projekt chceme ďalej rozširovať a veľmi radi poskytneme naše skúsenosti a materiály firmám, ktoré sa o tému udržateľnosti chcú aktívne zaujímať.

Barbora: LinkedIn, email 

Frederika: LinkedIn, email