Verím, že cez podnikanie pomáham ľuďom

„Práca na vlastnej značke ma naučila, že nech robím čokoľvek, vždy môžem spraviť niečo navyše.“

V rozhovore sa dozvieš,

• ako zaktivizovať svoje publikum na sociálnych sieťach,
• v čom všetkom sa môže prejaviť tvoja komunikácia so zákazníkom,
• ako si stanoviť cenu svojej práce,
• ako zvýšiť predajnosť na Instagrame,
• v čom môžeš brať podnikanie osobne a stále dosahovať úspechy,
• aké podnikateľské tipy ti môže dať Biblia,

a veľa iného.

Počas štúdia architektúry začala kreatívne tvoriť. Len tak, pre radosť. Písala najmä motivačné a evanjelizačné texty či vytvárala hand-made zápisníky, aby motivovala spolužiakov, pre ktorých bola škola rovnako náročná ako pre ňu.

Kamarátom sa jej tvorba páčila natoľko, až ju inšpirovali k vytvoreniu vlastnej značky. Napriek tomu, že ona bola z kvality svojho písma nešťastná, využila svoje slabé stránky na vytvorenie jedinečných fontov. Dnes má vlastný ateliér a živí sa tým, že kreslí krásne písmo.

Predstavujeme ti Frederiku Fačkovcovú (25) a jej kreatívny biznis ellajohnes.

Frederika, ako sa ti podarilo spraviť z koníčka popri škole vlastnú značku?

Zo začiatku som veľa svojich produktov ľuďom darovala iba tak. Neskôr si ich už začali objednávať známi mojich známych. Publikum mi v podstatnej časti rozšírila kamarátka Lucia Humajová, profi fotografka, ktorá má široký network ľudí. Nafotila moje produkty, dala o mne vedieť a dostala som sa tak k úplne neznámym ľuďom.

Vtedy som začala uvažovať nad tým, že ak ma už pozná niekto, koho ja nepoznám a chce môj produkt, nie je to už iba o kamošoch, ktorí ma chcú podporiť. V tom, čo robím, som zacítila potenciál a chcela som vidieť, do akých rozmerov to dokáže narásť.

Vtedy si bola v treťom ročníku na vysokej škole. Už si vedela, že ideš profesionálne riešiť kaligrafiu?

Práveže vôbec. Zo začiatku som sa v tom cítila hrozná. Na výške som sa naučila všetko o kompozícii, tvaroch, farbách, a videla som, aké mám obrovské nedostatky. Začala som podrobne študovať písmo a veľakrát som nechápala, ako sa vlastne písmo môže hodnotiť. Ktoré je pekné, ktoré je škaredé. Vravela som si, že „a“ ako „a“ 🙂 Neskôr som vďaka samoštúdiu pochopila aj svoj vlastný rukopis, pochopila som zákony, ktoré musím uplatňovať. Nedostatky, ktoré som mala, som už dokázala využiť vo svoj prospech a vytvoriť tak jedinečné písma. Veľa som sa teda učila o samotnom fachu a serióznejší biznis som začala budovať až na konci inžinierskeho štúdia.

Narazila si počas samoštúdia na nejakú knihu alebo dokument, ktoré ťa výrazne posunuli ďalej?

Dostala som sa ku knihe, ktorá ma veľmi ovplyvnila. Volá sa Why fonts matter od autorky Sarah Hyndman. Pomohla mi pochopiť, ako na nás dokážu písma podvedome pôsobiť, ako nám naznačujú chute produktov, ovplyvňujú naše nálady, a tak ďalej.

Čo sa zmenilo, že si začala svoje produkty predávať, nie len rozdávať kamarátom?

Rozhodol dopyt, nie úroveň mojej odbornosti. Keď som tvorila a písala o tom, ľudia moje veci kupovali. Prestala som publikovať posty, prestali sa mi ozývať ľudia. Od začiatkov som veľmi zreteľne odpozorovala, že moji zákazníci sú aktívni iba vtedy, keď som aktívna ja. Zo začiatku som veľa písala o samotných produktoch a o umení, čo mi však neprinášalo takmer žiadny zisk.

O čom si začala postovať, aby si zvýšila záujem o svoju značku?

Rada, ktorá zásadne zmenila návštevnosť i úspešnosť predaja cez sociálne siete bola, že ja som základným kameňom svojho podnikania. Nie je žiadny dôvod skrývať sa za svoje produkty. Je dôležité ukázať svoju tvár a predstaviť sa ľuďom, aby spoznali toho, kto pre nich tvorí. Zároveň tým, že sa ukazujem, chcem, aby sa mi ukázali aj ľudia z môjho publika a vytvorila sa komunita, ktorá bude aktívna v oblasti, v ktorej tvorím aj ja.

Takisto mi dobre fungujú giveaways. Zaujímavé je, že čím viac človek rozdá, tým je bohatší. Nie sú to však jednorazové zľavy, aby sa ľudia prihlásili na môj newsletter. Ide o kontinuálne darčeky alebo informácie, vďaka ktorým si získam aj dôveru zákazníka. Potom môžeme budovať vzťah, ktorý je pre mňa taký dôležitý.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Čo boli zatiaľ tvoje najúspesnejšie giveaway?

Boli to súťaže o kaligrafické balíčky a produkty zo spoluprác s inými firmami. Ja však nehodnotím giveaway len podľa toho, aký dosiahne reach, ale aj aké sú samotné reakcie ľudí. Napríklad dávam ľuďom možnosť tagnutím pochváliť niekoho vo svojom okolí, povedať mu, že na ňom záleží, atď… Je pre mňa dôležité, aby komunita okolo ellajohnes fungovala na úcte a na dobrých vzťahoch.

Ako si riešila samotný predaj?

Najskôr som reagovala iba na správy na mojich sociálnych sieťach, kam mi ľudia písali, čo by chceli. Postupne som si založila obchod na sashe.sk, na ktorom fungujem doteraz. Riešim si už aj vlastný e-shop, lebo sashe pre mňa prestáva byť výhodné. Na predaj využívam aj trhy, ktoré sú super na propagáciu, ale nie je to úplne zárobková činnosť, pokiaľ človek nechodí aspoň na 4-5 trhov mesačne.

Dokáže ťa tvoja značka uživiť?

Áno. Nikdy som však nebola zameraná na zisk, napriek tomu sa grafickou prácou dokážem dnes živiť. Napriek tomu, že všade čítam, ako by sa biznis nemal brať osobne, ja ho tak v niečom beriem. Preto aj dodnes komunikujem s ľuďmi tak, ako by sa v budúcnosti mali stať mojimi kamošmi 🙂

Ako s nimi komunikuješ?

Vždy je pre mňa najdôležitejšie, aby aj druhá strana bola spokojná a videla, že tvorím práve pre ňu. Verím, že keď sme v biznise, pomáhame ľuďom. Ak predávam, pomáham. Zároveň však musí aj môj zákazník vedieť, že mu pomáham. Na to, aby som mu bola schopná pomôcť, musí mi zaplatiť.

Komunikáciu sa učím aj na sebe, keď som v role zákazníka. Keď si objednám oblečenie, od momentu, keď zakliknem na webe tlačidlo do košíka, som rada informovaná. Preto keď si niekto objedná odo mňa grafiku, vysvetlím mu celý proces. Rovnako ako ja chcem vedieť, kto a ako mi oblečenie vytvoril, kedy bolo vyexpedované a ako sa oň starať, keď dorazí. Zákazník tak lepšie pochopí hodnotu celej mojej práce.

Lepšia komunikácia ti teda priniesla aj väčší zisk.

Musela som však najskôr dostať tvrdú facku. Často som totiž pracovala s ľuďmi, ktorí nevideli finančnú hodnotu v mojej práci. Videli umeleckú hodnotu, poslúžilo im to k povzbudeniu, platiť však nechceli. Zamýšľala som sa nad tým, či je môj produkt drahý. Keďže som však poznala svoje náklady a všetku prácu za tým, vedela som, že problém je niekde inde ako v predraženosti. Dokonca som mala pocit, že si pýtam veľmi pod cenu.

Kde bola chyba?

Vo mne. Mala som za sebou veľa zákazok a prišla som do bodu, kedy som po obchodnom stretnutí a dohodnutí novej spolupráce odchádzala deprimovaná. Nový typ ilustrácií, nový typ produktu a ja som bola strašne nešťastná. Cenotvorbu som riešila štýlom, „hádam niekto zaplatí, len aby som mala čo robiť.“

Trvalo mi, kým som si uvedomila, že som sa ja sama nedocenila. Preto som si jedného dňa sadla, napísala som si zoznam služieb, ktoré robím, a k nim sumu, ktorú keď mi zákazník zaplatí, budem šťastná. Tie sumy používam dodnes a pýtam si ich od všetkých. Prekvapivo, ľudia sú s tým v pohode a nemajú problém mi zaplatiť.

Nefunguje to však tak, že poviem náhodné číslo, pridám k nemu tri nuly a zrazu mám cenník, ktorý používam. Zhodnotím si nielen náklady a čas, ale aj moju pridanú hodnotu a úroveň mojej odbornosti a skúsenosti. Ak profesionálne porastiem, cenník musí rásť so mnou.

Hovoríš teda, že aj na Slovensku môžu mladí kaligrafici a grafici bez problémov fungovať pod vlastnou značkou a uživiť sa z toho?

Chce to čas. Ak by som mala v tíme manažérsky skúseného človeka, išlo by to rýchlejšie. Učila som sa totiž všetko naraz. Od účtovníctva cez time manažment až po marketing. Ak však človek dokáže skĺbiť svoj umelecký talent so štúdiom všetkých manažérskych procesov a nevzdať sa, dá sa to. Umelci by mali tvoriť profesionálne a mali by byť za to adekvátne ocenení. Bodka.

Praktické veci ako účtovníctvo, manažment času, spravovanie Instagramu, si sa kde učila?

V prvom rade tak, že som to robila. Učím sa od ľudí, ktorých tvorba sa mi páči. Sledujem najmä ich marketing a skúšam to následne použiť u seba. Zároveň si uvedomujem, že ak chcem ľuďom pomáhať dlhodobo, musím mať veľmi dobre a do hĺbky vyriešené aj praktické veci biznisu. To som si uvedomila najmä vďaka otázkam ako „ty sa naozaj chceš živiť tým, že si budeš kresliť?“

Manažovanie času je zatiaľ moja slabá stránka, ale učím sa to cez spoznávanie samej seba a toho, ako fungujem ako človek, ako žena. Všímam si, kedy som najproduktívnejšia, kedy si musím oddýchnuť. Je to taký pokus-omyl.

Chodíš aj na workshopy alebo zapájaš sa do programov pre mladých podnikateľov?

Zúčastnila som sa programu pre ženy-podnikateľky, na ktorom som spoznala Juraja Kováča. Bol mi mentorom a pomohol mi pozerať sa na niektoré veci inak. Juraj je plný šialených nápadov, ktoré by mne vôbec nenapadli.

Veľakrát som sa v bežnom živote stretla s názormi, ktoré hodnotili, čo mi ide a čo mi nejde. Ale nestretávala som sa s reakciou „keby som bola na tvojom mieste, skúsila by som toto alebo tamto.“ Pri Jurajovi aj pri ďalších účastníčkach programu som zažila takzvaný peer-to-peer mentoring. Boli v podobnej situácii a vedeli mi poradiť, čo by vyskúšali na mojom mieste.

Druhých umelcov si iba sledovala alebo si ich aj oslovila?

Som introvertný typ, takže som najmä čítala ich obsah. Do detailov som si však všímala, ako pracujú, ako držia pierko alebo štetec, ako tvoria svoje posty, ako komunikujú svoju prácu.

Ktoré osobnosti, blogy alebo weby sú tie, ktoré najviac „stalkuješ“?

Ja som Instagram človek, veľa inšpirácie čerpám tam a odtiaľ sa dostávam aj na zaujímavé blogy či weby. V oblasti marketingu a sebaprezentácie ma jednoznačne učí Jenna Kutcher. Veľa hovorí o biznise vo všeobecnosti, ja od nej čerpám najmä tipy na marketing. V oblasti umenia je to viac osobností, najmä však Stefan Kunz, Stephen Jameshart či Dominika Žáková. Sledujem u nich nielen to, čo tvoria, ale aj ako tvoria, kam sa posúvajú a ako využívajú svoju tvorbu.

Ako vyzerá tvoj pracovný deň? V mojej ideálnej predstave si celý deň len kreslíš a zarábaš na tom, že posunieš svoje diela ďalej.

V práci začínam medzi siedmou, ôsmou a ako prvé si skontrolujem správy a emaily. Ak nie je nič naliehavé, plánujem si konzultácie jednotlivých objednávok. Doobeda spracovávam grafiky a podklady na konzultácie a vybavujem maily. Poobede mám väčšinou útlm, preto vtedy radšej nerozmýšľam, ale tvorím, kreslím 🙂  Alebo spracovávam objednávky, vystavujem faktúry, balím balíčky, píšem osobné pozdravy zákazníkom a odnášam ich dopravcovi.

Niekedy celý deň venujem sociálnym sieťam, kedy plánujem posty, fotím produkty, vymýšľam kampane pre nový produkt. Dosť času mi šetrí aplikácia na Instagram Later. Končiť sa snažím medzi štvrtou a šiestou, záleží od množstva práce. Veľmi však neodporúčam workoholizmus, ktorému sama často prepadnem.

Architektúra, ktorú si študovala na výške, je považovaná za veľmi dobre ohodnotenú prácu. Nevymenila by si dnes svoj kreatívny biznis za prácu architektky?

Teraz som nastavená na budovanie značky ellajohnes. Ak by sa ale niečo radikálne zmenilo, viem si predstaviť inú profesiu. Nie som prikovaná k jednej sfére pôsobenia. Moja práca na ellajohnes ma však naučila, že nech práve robím čokoľvek, vždy môžem spraviť niečo navyše a dokážem to aj predať.

Som vďačná, že som popri škole začala podnikať a bola som nútená vyniknúť. Totiž všade, kde som bola, či už v škole alebo v nejake práci, fungovala zabehnutá štruktúra a vybehnúť z nej nebolo považované za vhodné. Musela si byť buď lepšia ako samotná štruktúra, alebo zostať v jej limitoch. Nie som anarchista, ale štruktúra nefunguje vo všetkom. Najmä v podnikaní je to tak, že každý si svoje cesty musí nájsť sám. Napríklad oficiálnymi mailami, v ktorých sa má vykať a byť extrémne slušná, by som nikdy nespoznala svojich zákazníkov a nikdy si z nich nevytvorila kamošov.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Čiže by si by si do toho išla znova?

Určite. Dokonca skôr. Už počas bakalárskeho štúdia by som to neriešila iba ako vedľajšiu aktivitu, ale ako riadny biznis.

Čo by si v začiatkoch spravila inak so skúsenosťou, ktorú máš dnes?

Zrejme by mi na začiatku pomohlo, keby som si viac naštudovala, do čoho idem. Triezvejšie by som sa rozhodovala a nehodnotila veci urýchlene. Ja som bola len nadšenec a veľmi som tomu verila. Aj keď nakoniec jediné, na čom najviac záleží, je, aby svojmu podnikaniu človek veril.

Zotrvávam v biznise najmä kvôli svojej viere, ktorá je pre mňa silným aspektom. Pre niekoho to možno vyznie ako vtip, ale skutočne čerpám veľa rád z Biblie. Napríklad, že štedrosť otvára môj biznis napríklad pre väčšie zákazky, a že vždy mám všetkého v živote dostatok.

Si šťastná?

Som. Pre mňa je šťastie o nastavení mysle. Robí ma však šťastnou, že sa môžem venovať tomu, čo vnímam ako svoje poslanie. Vedela by som ho ale napĺňať aj z inej práce. Svoje šťastie si nezakladám na úspechu môjho biznisu, pretože viem, že peniaze ma nikdy do neba nedostanú.

Frederika, keby ťa chcel niekto kontaktovať kvôli ďalším názorom, radám alebo zdieľaniu skúseností, ako najlepšie ťa osloví?

Nezáväzne cez instagram, kvôli spolupráci cez mail frederika (zavináč) ellajohnes.sk.

Foto a video: Mirka Sabová Dudášová, Lucia Humajová