Neboj sa začať. Každá chyba je aj krokom vpred

„Ak má niekto strach začať podnikať, odporúčam nájsť si niekoho s podobným zmýšľaním a bude to jednoduchšie.“

V rozhovore sa dozvieš,

• ako prekonať strach na začiatku podnikania,
• prečo sa oplatí investovať čas do networkingu,
• ako sa prekonať, keď sa ti nedarí,
• ako si zmanažovať čas prostredníctvom online nástrojov,
• čo ti môže priniesť dobrovoľníctvo,
• ako si zháňať prvých klientov v biznise,

a mnoho iného.

Už v 12 rokoch to skúšal s prvým malým jednorazovým biznisom. Následne bol aktívny aj popri strednej škole. Po nástupe na výšku v odbore pozemné stavby a architektúra si s kamarátom založili živnosť a privyrábali si vypracovávaním architektonických návrhov. Väčšinu toho, čo zarobil investoval ďalej do zlepšovania sa vo svojom odbore a naberania cenných skúseností. Dnes vedie architektonicko-konštrukčný ateliér LAVARCH a jeho víziou je robiť kvalitné developerské projekty.

Predstavujeme ti Martina Jurča (24).

Martin, prvý biznis si mal už v 12 rokoch. O čo išlo?

To bolo ešte na základnej škole. Robili sme záložky z pohľadníc. Boli sme na prázdninách u babky a zišli sme sa tam celá ulica. Ja som im ukázal, ako na to, a potom sme to spolu vyrábali a predávali. Zarobili sme dokopy asi 20 korún a boli sme z toho celí nadšení. Považujem to za svoju prvú podnikateľskú skúsenosť 🙂

Kde sa v tebe zrodil tento podnikateľský duch?

Sám neviem. Rodičia nepodnikali, no dedo bol vynálezca, riešil nejaké patenty a vraj sa na neho aj najviac podobám, takže možno je to od neho.

Ďalšou tvojou aktivitou bolo fotografovanie.

Áno. Veľmi ma to bavilo a chcel som si tým aj zarobiť. Mal som 15-16 rokov a nemal som ani vlastnú techniku, takže som si zo začiatku ani netrúfol ísť fotiť nejakú svadbu alebo podobne.

Ako si prekonal ten strach?

Jednoducho tak, že som išiel a fotil s tým, čo som mal k dispozícii. Išlo skôr o kamarátske fotenie, nebral som to ako reálnu zakázku. Ľudia však boli väčšinou spokojní.

V akom kolektíve si sa pohyboval na strednej? Boli tam ľudia, ktorí tiež riešili svoje veci alebo boli skôr pasívni?

Skôr pasívnejší. Ja Na strednej som pôsobil aj v krúžku Dreams and Teams, v rámci ktorého sme robili program pre nepočujúce deti sídliace v budove hneď vedľa. Ja som bol v tom krúžku dosť aktívny, ale väčšina spolužiakov sa nezapojila.

Ako na teba pozerali?

Nestretol som sa veľmi s pochopením. Bral som to tak, že čím sú tí spolužiaci mladší, tak ťažšie tolerujú, keď je niekto iný. Napríklad ja som veriaci a bol som považovaný za svätuškára a neviem čo všetko. Na vysokej škole som už ale s týmto nemal problém.

Na akú výšku si išiel?

Rozhodoval som sa, či pôjdem študovať fotografiu alebo stavebné inžinierstvo. Potom raz prišiel otec a povedal, že fotografovaním sa neuživím a mám ísť na tú “stavebnú”. Poslúchol som ho A ani raz som to neoľutoval.

Kedy si si zakladal živnosť ako k tomu došlo?

Na konci druhého ročníka. Mali sme so spolužiakom rovnaké zmýšľanie a chceli sme pretaviť to, čo sa učíme, do skúsenosti a nejakého zárobku, tak sme do živnosti išli spolu. Neviem, či by som mal na to sám odvahu. Kamarát bol na tom rovnako, tak sme sa vzájomne povzbudzovali.

Ak má niekto strach začať podnikať, odporúčam nájsť si niekoho s podobným zmýšľaním a bude to jednoduchšie. Musí to byť ale človek, ktorý vie potiahnuť a zamakať, keď je potrebné, a zároveň je možné sa na neho spoľahnúť. To je veľmi dôležité.

Živnosť ste si riešili sami, či vám niekto pomohol?

Riešili sme si to celé sami. Našli sme si na internete návody a išli sme podľa nich. Nebolo to veľmi zložité.

Ako ste si zháňali prvých klientov?

Väčšinou to bolo cez známosti. Skúšali sme rôzne združenia, chodili sme na networkingové akcie a spoznávali nových ľudí, alebo cez jaspravim.sk,a podobne. Na začiatku sme robili dosť pod cenu, ale nebrali sme to vtedy tak, že ideme zarobiť. Chceli sme hlavne nazbierať skúsenosti. V podstate sme dokopy na tom ani nič extra nezarobili, ale investovali sme veľa do kurzov a do vzdelávania celkovo.

Nakoľko je podľa teba pri rozbehu podnikania dôležitý networking?

Je to veľmi dôležité, aj keď teda samozrejme závisí od toho, v čom človek podniká. Hlavne, ak ide o biznis s koncovým zákazníkom. Nie je to o len tom, že spoznám človeka a vidím ho hneď ako potenciálneho klienta. Veľakrát sa mi stalo, že mi niekto poradil, čo mám zmeniť a zlepšiť. A, samozrejme, aj ja som sa snažil poradiť iným. Takže networking určite odporúčam , ľudia sa tak môžu navzájom veľmi obohatiť.

Po živnosti si následne zakladal sročku.

Áno, to bolo na konci piateho ročníka na výške. Odjakživa som vo svojom vnútri cítil, že chcem svetu priniesť niečo nové a vlastné. Myslím, že v našom odbore to platí obzvlášť, lebo vytvárame priestor, v ktorom ľudia žijú, pracujú a oddychujú. A preto ten priestor musí byť kvalitne vyriešený. Vo firme sme momentálne traja, k tomu máme ešte dvoch praktikantov – študentov, ktorí sa u nás učia.

Čo sa týka projektového manažmentu, ako si zadeľuješ prácu a vedieš tím?

Mal som veľmi dobrý ročný kurz. Robil som koordinátora v UPeCe-čku (Univerzitné pastoračné centrum na Mlynoch v Bratislave – pozn.red.) a bola to pre mňa veľmi dobrá škola. Mal som na starosti upratovanie celého centra, kedy bolo potrebné zorganizovať okolo 100 ľudí pravidelne každý týždeň. To bola rýchla manažérska škola.

Takže ti opäť pomohlo , že si robil popri škole nejaké dobrovoľníctvo navyše.

Áno. To dobrovoľníctvo je určite tiež dôležité. Človek získava skúsenosti tým, že dáva.

Akú máš víziu so svojím biznisom do budúcna?

Chceli by sme robiť vlastné developerské projekty, pretože niektorým projektom chýba kvalita, a tú by sme tam chceli dodať my. Väčšina developerov počíta iba peniaze. Mali sme stretnutie s jedným takým. My sme navrhli schodisko, ktoré bolo prirodzene osvetlené cez okno zvonka, ale on povedal, že je to priestor na fasáde, ktorý môže predať. Chceli by sme do developerských projektov priniesť niečo, čo má hodnotu, čo poskytuje komfort obyvateľom a nie je to len obyčajná králikáreň.

Ešte by ma zaujímalo, ako sa prekonávaš, keď v biznise príde obdobie, keď sa ti až tak nedarí.

Ak mám pravdu povedať, deje sa to celkom často, napríklad keď máme menej práce alebo keď nejaká faktúra nie je vyplatená. Vždy, keď príde takéto ťažké obdobie, začnem uvažovať nad tým, prečo som vôbec s podnikaním začal. Keď si spomeniem na to, prečo som začal, tak potom to ide ľahšie a mám chuť pokračovať.

Čo sa týka praktických rád, ako si napríklad riešiš timemanagement?

Používam Google Calendar, čo je perfektná vec, kde si viem zorganizovať svoj čas. Ďalší dobrý nástroj je Evernote, skvelý poznámkový blog, v ktorom si zas viem organizovať veci. Taktiež odporúčam Trello, hlavne čo sa týka vecí vo firme a to-do listov. Táto trojkombinácia mi veľmi vyhovuje.

Ak by si mal čitateľom Zero2Hero odporučiť nejakú knihu, ktorú určite stojí za to si prečítať, čo by to bolo?

Mne sa veľmi páčila kniha od Jacka Canfielda Pravidlá úspechu. Ľudia v nej môžu nájsť konkrétne praktické veci, ktoré vedia hneď využiť.

Čo sa týka vzdelávania, stíhaš to aj teraz, popri podnikaní?

Snažím sa v nedeľu nepracovať, aj keď nie vždy sa to dá. Práve vtedy si zoberiem knihu, idem niekde do mesta na lavičku a čítam si. Viac času ale dávam do audiokníh, veľa vecí počúvam, lebo to môžem robiť aj pri bežnej práci.

S tými skúsenosťami, čo máš dnes, čo by si poradil 18-ročnému Martinovi?

Aby sa nebál a nedovolil druhým ľuďom, aby mu hovorili, že na toto má a na toto nie. Aby to, čo má, vzal do vlastných rúk a išiel s tým ďalej. Ja som sa napríklad bál ísť na výšku do Bratislavy, a preto som začínal v Žiline.

Je niečo konkrétne, čo ľutuješ?

Myslím si, že človek by nemal ľutovať rozhodnutia. Veci, ktoré sa stali, stali sa . Jednoducho to treba zobrať a ísť ďalej. Urobili sme aj zlé rozhodnutia, ale všetko to bolo na niečo dobré a veľa sme sa naučili a posunulo nás to ďalej.

Keby som niektorú chybu v danej chvíli neurobil, urobil by som ju možno v inom momente, kedy by to bolo ešte viac nepríjemné. Neberiem to ako chyby, ale ako krok vpred. Každá chyba je vlastne len krok vpred.

Ako sa môžu s tebou ľudia skontaktovať, ak by sa chceli niečo spýtať?

Skontaktovať sa so mnou môžu cez mailovú adresu jurco (zavináč) lavarch.com, cez náš LAVARCH instagram alebo môj LinkedIn. Rád spoznávam nových ľudí a ľudí, ktorí majú víziu. Nikdy nevieš čo z toho môže vyrásť 🙂

Foto a video: Kristína Vlčková