Pracovať ako stroj ma nikdy nebavilo, preto sa prácou bavím

„Je XY vecí, ktoré by si mohol robiť, dôležité ale je robiť to naplno s láskou, energiou a vytrvať pri tom.“

V rozhovore sa dozvieš,

• ako sa nebáť plánovať vo veľkom,
• ako sa tvojou záľubou vieš uživiť,
• že vysoká škola nie je len o získavaní vedomostí,
• ako prácou na sebe inšpiruješ druhých,
• že môžeš robiť čokoľvek, len sa nemôžeš báť a musíš skúšať,

a mnoho iného.

Od detstva hľadal šport, ktorý by ho zaujal. Hrával hokej, florbal, robil karate a iné bojové športy, no „ten pravý“ šport objavil, keď mal 15 rokov. Dostal sa do partie chalanov, ktorí robili parkour a freerunning. Telesné predpoklady na to mal vďaka rodičom, ktorí sú telocvikári, aj vlohy.

Tvrdo na sebe makal, zbieral skúsenosti nielen z vlastného trénovania ale i trénovania iných. Počas vysokej školy bol pri zrode Freerun Slovakia. Školu síce nedokončil, no všetky skúsenosti využil a s kamarátmi v Trenčíne rozbehli Born to Trick Academy. Jej cieľom je byť univerzálnou streetovou značkou pre mladých ľudí, ale aj pre starších, ktorí jej chcú naslúchať.

Predstavujeme ti Jakuba „Halgiho“ Halgoša (27).

Pozrel som si vašu stránku, okrem módy a predstavení trénujete deti i mladých ľudí. Pýtal som sa ľudí v okolí a povedali mi, že robíte parkour a freerunning. Aký je medzi nimi rozdiel?

Born to Trick nepredstavuje len parkour, viac menej zastupuje aj iné športy, ako napríklad tricking, street workout, breakdance. Parkour a freerunning, je to filozofia a životný štýl.

Parkour je beh z bodu A do bodu B, pri prekonávaní akýchkoľvek prekážok v danom prostredí, čo najrýchlejšie a čo najbezpečnejšie a, samozrejme, s čo najmenším úsilím. Freerunning prišiel neskôr a je vizuálne efektnejší, napríklad cez saltá. Ale nerozlišoval by som, že toto je parkour, toto je freerunning.

Vraví sa, že začiatky sú vždy ťažké. Učil si sa všetko sám alebo ti v tom pomáhal nejaký mentor?

Samozrejme, na začiatku som sa učil od chalanov, s ktorými som začínal. Potom bol však mojím mentorom najmä youtube. 90% vecí som sa naučil z internetu. Pozeral som veľa rôznych tutoriálov.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Ako si sa dostal k trénovaniu druhých?

Najskôr sme si prenajali telocvičňu a začali sme do nej chodiť kvôli tomu, že bola vonku zima a bolo horšie počasie. Chceli sme pokračovať v tréningu. Výhodou bolo, že tam bola aj molitanová jama. Bolo to mäkšie, mohli sme skúšať aj nové triky, na ktoré sme sa vonku neodvážili.

Potom sa pridávali ďalší ľudia, chceli chodiť s nami trénovať. Videli v nás mentorov, keďže sme mnohé triky ovládali lepšie a mohli sme im tie skúsenosti odovzdať. Tak sme začali trénovať – prišli, ukázali sme a oni to potom skúšali. Neskôr sme sa presťahovali do lepších podmienok, kde už bolo profesionálnejšie náradie. Uvedomili sme si, že trénovaním si môžeme privyrobiť.

Čo bolo pre teba najťažšie prekonať v rámci tejto cesty?

Najťažšie bolo vysvetliť mojim rodičom, že sa tým dokážem uživiť. V otázke vysokej školy boli zásadoví. Bolo pre mňa náročné vysvetliť im správny dôvod, prečo chcem odísť z vysokej školy. Strávil som tam síce štyri roky bez titulu, ale vôbec to neľutujem, lebo škola mi dala úplne iný pohľad na svet, dala mi veľa skúseností, v Bratislave som spoznal nových ľudí.

Už tam som začal podnikať, aby som mal na svoje živobytie. Robil som kondičného trénera, mal som súkromné gymnastické tréningy pre malé deti. Zistil som, že týmto smerom sa chcem uberať, že chcem tie decká aktivizovať k pohybu, pretože to je podľa mňa trend 21. storočia. Pohyb patrí do našich životov.

V Bratislave si získal mnohé vedomosti a zručnosti z oblasti športu. Rozhodol si sa vrátiť do Trenčína. Aké máte ďalšie plány?

Chceli by sme ísť takou cestou ako ide Redbull. Mať okolo seba skvelých ľudí, pracovať s profesionálmi, robiť nové veci, vytvárať fashion módu, ktorú už vytvárame. Chodiť po svete, vystupovať na rôznych veľkých show a takisto mať sponzorovaných atlétov, akadémiu.

Plánujeme sa osamostatni, teraz riešime vlastné priestory, kde by sme chceli spraviť profesionálnu parkourovú a freerunningovú telocvičňu, ktorá zatiaľ na Slovensku nie je. Každoročne organizujeme Born to Trick Challenge, ktorú sa snažíme stále vylepšovať a robiť vo väčšom.

Čo si sa naučil v podnikaní?

Podnikanie mi dalo sebarealizáciu, môžem riešiť veľa projektov, ktoré si s chalanmi z tímu vymyslím. Takisto sa zdokonaľujem v komunikácií či už s klientmi, sponzormi alebo s ľuďmi, s ktorými riešime vystúpenia, komunikáciu s vedením v telocvični a podobne. Stretávam nových ľudí v brandži, v ktorej sa pohybujem.

Ďalej sa učím pracovať s financiami. Ako mladá spoločnosť sme nemali veľký kapitál, s ktorým sme išli do podnikania. Všetko sú naše vlastné financie. Spravili sme si sami finančný plán aj ekonomické systémy a na základe toho sme sa naučili pracovať s peniazmi.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Tvoje podnikanie už teda nie je len o skákaní. Musíš mať asi vedomosti, ktoré ťa v škole nenaučili. Je nejaká kniha, ktorá ťa ovplyvnila pri začiatkoch podnikania?

To je zaujímavá otázka, ktorú musím trošku rozvinúť, pretože veľa mladých ľudí je pobláznených z rôznych knižiek o tom, ako zarobiť milióny, alebo sledujú úspešných ľudí, ako boli Carneige či v súčasnosti Ferriss. Sú to zaujímavé knihy, inšpiratívne, prečítal som ich aj ja. Každý si však pritom musí uvedomiť, že nestačí len pozitívne myslenie a pritom sedieť na gauči pri playstation.

Momentálne čítam knihu Štvorhodinový pracovný týždeň. Otvára mi oči pri práci s časom. Je to niečo, čo ti nikto nevráti. Musíš sa s ním naučiť narábať viac ako s peniazmi. Študujem aj literatúru ohľadom fotografovania a kamerovania.

Mám pocit, že nie si človek ktorý pracuje od rána do poobedia, osem hodín denne. Ako vyzerá tvoj pracovný deň?

Pri mojom pracovnom stole mám nástenku, na ktorú som si asi pred rokom a pol napísal: Vstanem o šiestej, prečítam si dobrú knihu, dám si kávu alebo čaj a začnem robiť na svojich snoch. Všetko robím, okrem toho vstávania o šiestej. Keď máme naplánované veci tak, že musím vstať o šiestej, vstanem, ale rád si aj pospím.

Veľakrát si počas dňa poviem, že teraz nejdem nič robiť. Môže to byť aj o jedenástej, môže to byť aj o jednej alebo piatej poobede. Čiže niekedy vstanem aj o deviatej, ale pracujem do desiatej-dvanástej večer, keď napríklad, strihám video.

Nemám teda pracovný čas odvtedy-dovtedy, mám ho flexibilný a snažím sa robiť to, čo v danej situácií cítim. Idem do toho a vtedy viem aj veci, ktoré niektorým ľuďom trvajú týždeň, spraviť za dve hodiny plnej koncentrácie.

Niekedy môže byť náročné zladiť sa so svojimi kolegami. Ako riešite spoločné veci a plánovanie?

Keď sa niekto potrebuje pobaviť o nejakých veciach, stretneme sa v kancelárií. Máme mítingy každý pondelok, dávame si dokopy veci, hovoríme si o nových projektoch, ktoré ideme rozbehnúť, ako sú na tom financie, ako je na tom celý mesiac, robíme si vyhodnotenie.

Si jeden zo šéfov Born To Trick v Trenčíne. Aká je vízia vás ako zamestnávateľov?

Chceli by sme byť spoločnosť voľnomyšlienkarov. Ja však nechcem, aby si sa tu cítil ako vo väzení. Jednoducho sa dohodneme na takýchto podmienkach: táto práca bude vykonávaná a budeš do toho podávať 100%, ale nepotrebujem, aby si tu bol ráno od šiestej naklusaný do piatej.

Rob veci, choď do posilky cez deň, choď si ráno zacvičiť, choď si zabehať, buď produktívny a pracuj na sebe. Rieš si svoj voľný čas, ale nech to má zmysel. Nechcem vychovávať robotov. Chcem, aby sa človek vo firme cítil dobre.

Asi aj tie vzťahy vo firme potom vyzerajú inak, zažívate spolu nejaké vtipné zážitky?

Jasné, máme kopec zážitkov, najmä z cestovania, keď chodíme natáčať. To sa nezaobíde bez rôznych prešľapov a my si vieme dobre vychutnať, keď niekto spraví nejakú chybu. Pobavíme sa na ňom, ale všetko v rámci srandy. Vymýšľame aj rôzne tímbuildingy, kde upevňujeme vzťahy.

Nie je úplne najjednoduchšie byť stále hore a mať sa dobre. Prídu aj situácie, kde to niekedy zaškrípe alebo niekto má iný názor ako druhý. Vieme sa aj poškriepiť, ale nie sme typy ľudí, ktorých by to držalo dlho. Niekto buchne dverami, za hodinu je späť, vie sa ospravedlniť a všetci to pochopíme, vyrozprávame si to a zasmejeme sa a zas ideme.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Si aktívny človek, skúšaš ukazovať druhým smer. Čo podľa teba potrebuje mladý človek na to, aby rozbehol vlastný projekt?

Odhodlanie. Tým, že vo svete je veľa vecí vytvorených, je dosť náročné vytvoriť niečo nové, čo tu ešte nebolo a presadiť to. Dôležité je vytrvať a mať to odhodlanie vôbec do niečoho ísť.

Druhá vec je obklopiť sa ľuďmi, ktorí sú presvedčení, že tvoj nápad je dobrý. Je XY vecí, ktoré by si mohol robiť, dôležité ale je robiť to naplno, s láskou, energiou a vytrvať pri tom. Ja som začal robiť Youtube vlogy z cestovania, keď sme chodili s chalanmi na vystúpenia.

Skúsil som to, ale zistil som, že som vtedy nemal na to čas. Aktuálne sa k tomu vraciam a robím vlogy pre náš Born To Tick Youtube kanál. Prečo by si to nemal skúšať? Nikdy nevieš. A keď v tom aj možno nevytrváš, choď hneď do ďalšej veci. Keď máš dobrý nápad, choď do toho, hlavne buď od začiatku presvedčený o tom, že je to dobrá vec.

Keby ťa niekto chcel kontaktovať alebo sa pridať ku vám na tréningy, kde sa s tebou môžu kontaktovať?

Kontaktovať ma môže na mojom Instagrame: @borntotricksk alebo @jakubhalgos.

Foto: Halgi

Video: Aďo a Erick