Z vyštudovaného matematika podnikateľ, ktorý vedie AI firmu s 15 ľuďmi

“Život je séria malých rozhodnutí, neboj sa ich robiť!“

V rozhovore sa dozvieš,

• ako prísť na to, čo chceš v živote robiť,
• prečo sa oplatí ísť na stáž do neziskovky,
• kde sa dá naučiť, ako viesť tím ľudí,
• na čo všetko treba myslieť pri plánovaní nového biznisu,
• ako si vybudovať dôveru pri získavaní prvých zakázok,
• aký je kľúčový faktor pre efektívne rozhodovanie sa

a mnoho iného.

Z matematického gymnázia pokračoval na fakultu MatFyz-u v odbore Ekonomická a finančná matematika. Medzitým si vyskúšal stáž v neziskovke Trojsten, ktorá vzdeláva študentov v oblasti fyziky, informatiky a matematiky. Cenné skúsenosti následne nabral aj v startupovom štúdiu Launcher.

Tieto a ďalšie aktivity mu pomohli uvedomiť si, čo chce naozaj v živote robiť. A tak pred dvoma rokmi spoluzaložil firmu Cognexa, ktorá vytvára softvér pre klientov s využitím umelej inteligencie a machine learningu. Firma vyrástla raketovým tempom a dnes má už 15 zamestnancov. Medzi klientov patria firmy ako Orange, O2, Erste Bank Group či Merck.

V biznis kruhoch mu pre jeho matematický background hovoria “kockáč”, pre technológov je zas “biznismen”. Svet vníma cez čísla a tvrdí, že sa nimi dajú merať napríklad aj medziľudské vzťahy.

Predstavujeme ti Mareka Šeba (25).

Marek, bol si aktívny už popri strednej škole?

Áno, bol som jedným z tých, ktorí pchali nos všade. Chodil som na olympiády, či už z matematiky, geografie, alebo angličtiny. K tomu olympiáda ľudských práv alebo debaty či matematické tábory pod hlavičkou organizácie Trojsten. Riadil som sa mottom, že neformálne možnosti popri škole treba využívať. Sú to príležitosti, ktoré ťa dostanú na hranu tvojich schopností.

Ako si sa k týmto veciam dostal?

Väčšinou za mnou prišla učiteľka alebo kamarát. Nepamätám si, že by som na strednej na niečo povedal nie. Hovoril som si “Čo dám za to, že niečo skúsim?“ Mal som predsa nejaký voľný čas, tak prečo nie.

Čo ti dalo, že si sa zapájal do týchto aktivít?

Keď si zoberiem napríklad matematické tábory, ktoré som následne pomáhal aj organizovať, dalo mi to hneď niekoľko vecí. V prvom rade kamarátov, s ktorými si rozumiem a ktorí sú ochotní na sebe pracovať.

Po druhé to bolo veľmi veľa nezabudnuteľných zážitkov. Zároveň mi to dalo tiež schopnosti do života, keďže pri vykonávaní táborových hier, kedy ide o všetko, sa opäť dostávaš na hranu svojich možností a vieš si precvičiť prácu s ľuďmi a celkovo soft skills.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Ako si sa následne dostal k podnikaniu?

Moja cesta k podnikaniu začala ešte počas výšky. Vždy ma zaujímalo tvorenie vecí a vytváranie hodnoty, čo zahŕňalo aj prácu s inými ľuďmi. Počas výšky som v rámci neziskovky Trojsten riešil viacero biznisových úloh. Každému, kto chce pracovať na sebarozvoji, odporúčam, aby išiel na stáž do neziskovky. Úlohy tam ležia na zemi a nemá ich kto robiť, takže vieš dostať zodpovednosť za veci, ktoré by ti vo firme v mladom veku nezverili. V Trojstene som riešil všetko od marketingu, cez zháňanie sponzorov, event manažment až po rolu vedúceho na tábore.

To sú aj zručnosti, ktoré som si priniesol do svojho prvého normálneho džobu. Následne sa ozvalo moje matfyzácke “ja” s tým, prečo tam nepridať aj technologický aspekt. A tak padlo rozhodnutie s kamarátom a investormi založiť náš dnešný biznis.

To bolo kedy?

Cognexu sme zakladali pred niečo vyše dvoma rokmi s kamarátom a spolužiakom z Nexteria Leadership Academy, Andrejom Kozákom. Cesta začala ešte na škole – riešili sme jeden referát a spojili sme sa s tímom v Prahe. O pár mesiacov na to sme s týmito chalanmi už spolupracovali v rámci firmy.

Čomu presne sa venuje Cognexa?

Venujeme sa oblasti umelej inteligencie. Vytvárame softvér pre firemných zákazníkov, ktorý im pomáha automatizovať konkrétne úkony. Nahrádzame ľudskú prácu robotickým virtuálnym asistentom, ktorý túto ľudskú prácu buď nahradí alebo ju aspoň urýchli. Robíme konkrétne dve veci – učíme počítače vidieť a učíme počítače vyhľadávať informácie.

Vieš to vysvetliť?

„Učíme počítače vidieť“ znamená, že vytvárame softvér, ktorý je schopný na obrázku alebo na videu identifikovať opakujúci sa prvok – napríklad v medicíne, či ide o zhubný alebo nezhubný nádor.

„Učíme počítače vyhľadávať informácie“ znamená vytváranie softvéru, ktorý vyhľadáva veci v tabuľkách. Tu napríklad pomáhame priemyselným firmám na základe metód machine learningu a umelej inteligencie identifikovať, prečo sa im kazia výsledky. Náš softvér sa pozrie na výrobné dáta a dokáže analyzovať, čo fungovalo a čo nie.

Ako vznikol nápad, že idete robiť tento segment?

Čo máme s mojím spoluzakladateľom Andrejom spoločné, je rozhodnutie, že nechceme ísť klasickou cestou, ktorá bola od nás automaticky očakávaná po doštudovaní. Aj keď každý mal pre to iné dôvody. U mňa to bolo, že som si zažil prácu v biznisovom prostredí, kde som vždy musel čakať na programátora, kým niečo implementuje, a tak som si uvedomil, akú hodnotu prinášajú programátori a chcel som ju prinášať aj ja.

Na druhej strane Andrej robil v banke, čo sa od neho očakávalo ako od jedného z najlepších študentov v ročníku, ale potom si uvedomil, že chce vytvárať v živote reálnejšiu hodnotu, ktorá mu dáva väčší zmysel ako práca v banke.

Chceli sme meniť svet k lepšiemu, a preto je napríklad jedným z našich najdôležitejších segmentov je zdravotníctvo, kde vytvárame nástroje pre diagnostiku. To nás napĺňa a dáva nám to dôvod vstať ráno z postele.

Ako vyzerali začiatky?

Na začiatku nás bolo málo, kancelária bola v rozpadnutej budove a celé to tam smrdelo od kávy. Snažili sme sa úplne minimalizovať náklady, aj napriek tomu, že sme mali investora. Nevyplácali sme si žiadne väčšie platy. Prvý rok bol veľká neistota. Makali sme dlhé hodiny, išli sme low-cost, a zároveň sme sa veľa učili. V dnešnej dobe už robíme kurzy ohľadom machine learningu a doručili sme projekty pre niekoľko veľkých firiem, takže je to už o niečom inom.

Náš rast bol pomalý. Rozhodli sme sa byť opatrní, a tak sme išli takým tempom, aké sme boli my dvaja zakladatelia schopní ukočírovať. Najprv sme si skúsili robiť všetko sami, a potom sme postupne zobrali ďalšieho člena tímu, a tak až počas druhého roka sme začali naberať ľudí. Teraz je nás už 15 a ďalší ľudia sú na ceste.

Čo bolo najťažšie na tom dostať firmu z nuly do bodu, v ktorom ste dnes?

Bolo tam niekoľko faktorov, ktoré boli iné, ako sme očakávali. Napríklad sme sa precenili v tom, ako rýchlo dokážeme pochopiť technológiu, ktorá sa nakoniec ukázala ako oveľa komplexnejšia. Čo sa týka samotného biznis developmentu, ten bol tiež o dosť zložitejší, ako sme naivne očakávali. Doteraz najväčší prínos Cognexy pre mňa vnímam cez to, že sa veľmi veľa učím, aj na vlastných chybách. Stále nemáme ani zďaleka zmáknutú biznisovú stránku a aj z hľadiska technológie sa stále máme čo učiť.

Krivka rastu bola pomalšia tým, že sme na tieto veci museli prichádzať sami. Tým pádom, keď sa nad tým zamyslím s odstupom času, neviem, či by som urobil rovnaké rozhodnutie. Bolo viacero momentov, kedy by som si mal priať mentora, ktorý mi pomôže riešiť tieto základné veci.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Čiže odporučil by si mladému človeku najprv ísť na stáž v niečom podobnom, čo by chcel riešiť, a až potom si založiť vlastnú firmu?

Áno. Mladému človeku, ktorý vie, že raz chce podnikať, by som odporučil, nech si najprv ide nazbierať skúsenosti. Bol som síce na stáži v startupovom akcelerátore Launcher, kde som mal šťastie na výborného šéfa a veľa som sa naučil, ale ak by som si potom našiel ešte niečo ďalšie a založil firmu o rok neskôr, určite by som tým nič nepokazil. Zároveň si treba dať pozor, aby si na danom mieste nebol príliš viazaný korporátnymi pravidlami a mal možnosť sa realizovať.

Máš firmu s 15 ľuďmi. Učil si sa niekde ako viesť ľudí alebo to prišlo prirodzene?

Na jednej strane nevediem tých ľudí sám, sme na to vo firme traja. Zároveň si uvedomujem, že som stále len na začiatku. Snažil som sa zlepšoval sa už popri vysokej škole a aj v rámci spomínaného Trojstenu som sa hlásil do líderských rolí.

Rovnako ma veľmi posunula Nexteria Leadership Academy, ktorú som absolvoval ja aj spoluzakladateľ Andrej. Tam som sa naučil, nad akými otázkami mám pri vedení ľudí vlastne rozmýšľať, ako pochopiť motivácie ľudí a ako celkovo pristupovať k medziľudským vzťahom. Tiež som sa naučil, ako dávať správne spätnú väzbu, ako prijímať spätnú väzbu, a ako kontinuálne na sebe pracovať na základe dát.

Urobil by si dnes niečo pri budovaní firmy spätne inak okrem toho, že by si nabral viac skúseností?

Ani nie. To, kde sme dnes, je séria mnohých menších rozhodnutí. A ak sa aj niektoré ukázali ako zlé, systematickou prácou sme to vždy vedeli napraviť.

Napadá mi však jedna vec. Posledný polrok sme mali veľa práce, čo bolo spôsobené tým, že sme zanedbali rozširovanie tímu a v rovnakej dobe sme išli tvrdo po rozširovaní funkcionality a zháňaní nových zákazníkov. Všetci nám hovorili “Áno, chceme vás” , a tak sme zrazu nemali dosť ľudí. Spätne by som sa snažil tím rozširovať rýchlejšie, aby sme sa nedostali do veľkého časového stresu, v akom sme boli posledný polrok.

Ako sa vám na začiatku darilo získavať zakázky?

B2B biznis je dosť špecifický. Úprimne priznám, že sme do toho vstupovali s tým, že sme mu nerozumeli. Je tu pomerne ťažké získať si úvodnú dôveru. Pokiaľ by nebolo našich investorov, respektíve partnerských firiem, tak tu dnes nie sme. Tí nás vedeli zobrať na stretnutie a povedať “Títo chalani rozumejú machine learningu a vedeli by vám to spraviť a my im dôverujeme.”

Po mnohých zadaniach a prezentáciách, ktoré sme spravili zadarmo, nám práve toto pomohlo získať prvé platené zakázky. Jednoducho povedané, mali sme niekoho, kto nám otvoril dvere a spravil intro.

Nakoľko dôležitý je pri budovaní vlastného biznisu networking?

Networking je určite dôležitý a obzvlášť v slovenskom prostredí, ktoré pre nás slúži ako odrazový mostík. Niektoré dvere mi napríklad otvorili aj kontakty, ktoré som získal, ešte keď som robil v neziskovke. Zároveň je dôležité udržiavať vzťahy s ľuďmi, ktorí sa pohybujú v technických odboroch, lebo jedného dňa sa môžu buď pridať k nám do tímu alebo si založiť vlastnú firmu, s ktorou vieme spolupracovať.

Ako riešiš time-manažment?

Fičím na to-do listoch. Vyskúšal som rôzne veci od Trella, cez hádzanie si vecí do kalendára až po komplexnejšie nástroje ako Asana, ale nič mi úplne nefungovalo. Momentálne fičím na jednoduchom odškrtávacom to-do liste Wunderlist, keďže zastávam názor, že v jednoduchosti je krása.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Keby si mal odporučiť jednu knihu, ktorá ťa najviac posunula v živote alebo v biznise?

Určite by som odporučil knihu 7 návykov skutočne efektívnych ľudí. To je kniha, ktorá má pre mňa priam spirituálny rozmer a dáva fundamentálny základ pre človeka, ktorý chce na sebe pracovať. A tiež mi veľmi pomohla kniha Getting things done, čo sa týka time-manažmentu a plánovania. Nachádza sa tam veľa konkrétnych tipov, ktoré som vedel hneď implementovať.

Čo by si odkázal 18-ročnému Marekovi?

Pred výškou aj počas výšky som sa zožieral tým, že som nevedel, čo presne chcem v živote robiť. Veľa som o tom teoretizoval a potom, keď som mal trištvrte roka reálnu prácu, tak sa mi to v hlave dosť vyjasnilo. Odporúčam teda začať niečo reálne robiť čím skôr, potom sa ti cesta ukáže a veľmi rýchlo reálne zistíš, čo naozaj chceš.

A druhú vec, ktorú ma naučil môj kamarát. Niekedy to vyzerá, že tvoj budúci život z veľkej miery závisí na jednom konkrétnom rozhodnutí, napríklad, na akú školu pôjdem alebo či niekde nastúpim do práce. Tieto rozhodnutia však častokrát nie sú až tak kľúčové, ako sa zdajú.

Ja som živým príkladom. Síce som nastúpil na MatFyz, po čase mi však začal chýbať biznisový svet a posunul som sa inde, následne mi chýbal technický smer, tak som začal kódiť. Touto cestou som sa dostal tam, kde som, ale nemyslím si, že to bolo produktom jedného konkrétneho rozhodnutia, ktoré som spravil, ale skôr to bola séria malých rozhodnutí.

Ako ťa môžu čitatelia kontaktovať, ak by mali dodatočné otázky?

Napíšte mi na marek.sebo@cognexa.com.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Foto a video: Martin Haburaj