Júlia Trembecká z Antiquariat.sk: „Za dobrým úmyslom je vždy dobré srdce.“

Podnikanie nemusí znamenať iba založiť medzinárodný startup a urobiť dieru do sveta. Podnikateľov máme všade okolo seba – malé rodinné podniky či nenápadné kaviarničky. Nemusíš vymýšľať koleso. Niekedy stačí byť jednoducho usilovný a chopiť sa správnej príležitosti. 

Svoje o tom vie aj majiteľka čerstvo otvoreného Antiquariátu v Prievidzi. Miluje tvoriť, preto sa okrem kníh venuje aj kresbe, maľbe, menším ilustráciám a všetkému, čo môže vlastnými rukami pretvoriť, dotvoriť či okrášliť.

Reč je o éterickej Júlii Trembeckej (28). 

V článku sa dozvieš:

• prečo nemusí byť chyba pustiť sa do už zabehnutého projektu,
• ako ti pomoc druhým môže okrem krásneho pocitu dať aj priateľstvo,
• prečo sa nebáť prekážok a konať,

a veľa ďalšieho. 

Julka, ako vyzerá tvoj bežný deň? Si celý deň zahĺbená do kníh?

Môj každý pracovný deň je vždy svojím spôsobom krásny. Neviem si predstaviť, že by krásny nebol, keďže som nonstop obklopená knihami. Ty áno?

Do antikvariátu chodia zaujímavé typy ľudí. Niektorí veľa rozprávajú. (smiech) Vďaka tomu ma nevzdelávajú iba knihy, ale tiež moji zákazníci. Som teda taký zákaznícky servis tancujúci pomedzi regále s knihami a bútľavá vŕba zároveň.

Čo ťa k takémuto pomerne málo častému podnikateľskému nápadu doviedlo? Chcela si niečo unikátne, alebo skôr „iba“ niečo vylepšiť?

Tu by som rada zašla trochu do histórie. Antikvariát od základov vybudoval jeden skvelý človek – Mirety Dian, zakladateľ antikvariátu a projektu Zelený Bicykel v Prievidzi. Niekedy nás okolnosti prinútia pustiť niečo, aby mohlo prísť niečo nové. A tak som sa pusteného antikvariátu chytila ja. Bolo to veľmi spontánne a rýchle rozhodnutie. Po piatich rokoch môžem s istotou povedať, že toto rozhodnutie bolo správne.

V tejto dobe však fungoval iba e-shop. Knihy boli uskladnené v malom domčeku v neďalekej dedinke, odkiaľ som vybavovala všetky objednávky. Zoznamovala som sa s tým, o aké knižné tituly je najväčší záujem. S knižným trhom sa vlastne doteraz spoznávam, pretože je naozaj pestrý a obrovský. Spoznávanie rozmerov a rozmanitosti knižného trhu je však zároveň úžasné dobrodružstvo.

Mojím snom a cieľom bolo poskytnúť ľuďom fyzický kontakt s knihami. Objednávanie cez internet je síce pohodlné, ale niet nad priamy dotyk s knihou. Niet nad knižnú atmosféru kamennej predajne, kde môže človek vojsť, hľadať a prehrabávať sa skrytými pokladmi, objaviť ten svoj a odísť s pocitom, že návšteva antikvariátu je zážitok pre všetky ľudské zmysly. 

Na Slovensku je mnoho krásnych a dobrých antikvariátov – sama ich vyhľadávam už od študentských čias. Každú návštevu iného mesta v rámci možností spájam s návštevou antikvariátu. Myslím, že správny milovník kníh tento zvyk dôverne  pozná. 🙂

Človek sa do podnikania púšťa, keď v ňom vidí nejakú pridanú hodnotu. Akú pridanú hodnotu vidíš v tvojom antikvariáte ty?

Práca antikvára mi vždy prišla ako niečo šľachetné, niečo, čo je práve o ľudských hodnotách. Keď som ešte netušila, že sama budem antikvárka, hľadela som na týchto obchodníkov ako na ľudí s dobrými úmyslami. A za dobrým úmyslom je vždy dobré srdce.

Je to práca, ktorá musí ísť od srdca. Práca, ktorá musí človeka baviť a napĺňať. V opačnom prípade to nemá význam. Mojím poslaním je nájsť knihám nový domov a pomôcť ľuďom nájsť požadované tituly. Často sú to knihy staré, ťažko zohnateľné a v prípade novších titulov sú to často knihy vypredané, bez ďalšej dotlače.

Stál pri tebe na začiatku niekto skúsenejší, alebo si si všetkým prechádzala sama?

Predchádzajúci majiteľ antikvariátu ma zaučil a ostatné sa učím sama za chodu už piaty rok. Keď som našla priestor pre kamenný obchod a potrebovala som pomôcť presunúť niekoľko stoviek banánových krabíc plných kníh, ozvali sa priatelia, okolie, ale aj ľudia, ktorých som vôbec nepoznala.

To ma presvedčilo o tom, že ľudia motkajúci sa okolo kníh sú veľmi dobrosrdeční, rozumní a milí. Za tieto strety a spájania som nesmierne vďačná. Niesť dvadsaťpäť kilové „banánky“ a mohutné regále nebolo jednoduché. Narástli nám bicepsy aj tricepsy a ešte k tomu sme ostali priateľmi. V knižnom svete, ako aj vo svete umelcov, je to všetko akési iné. Priateľské, čarovné… a tak. 

V antikvariáte ti niekto vypomáha alebo si zatiaľ vystačíš aj sama?

Zatiaľ pracujem sama. O deviatej chystám hudobný playlist a o druhej poobede, po tretej šálke kávy, sa pristihnem pri tom, že akosi nestíham.

Práca okolo kníh zaberá veľa času. Naskladnenie jednej knihy do internetového obchodu trvá spolu s fotografiou niekoľko minút. Denne je potrebné prebrať niekoľko desiatok kníh a vybaviť objednávky, balenie, posielanie  e-mailov a telefonáty.

Áno, viem! Potrebujem k sebe niekoho do tímu. A tiež viem, že nám spolu bude dobre! (smiech)

Je niečo, čo chceš v antikvariáte v budúcnosti vylepšiť či zdokonaliť? 

Jednu misiu som si už splnila. Tou misiou bol priamy predaj, nielen internetový. V lete plánujem cestovať s knihami po Slovensku ako predajný stánok. Môj predajný duch tam niekde vždy driemal. Teraz ožil a znovu sa pýta do ulíc.

Taktiež budem rozširovať sortiment o grafiky, moju skromnú ilustrovanú tvorbu, záložky a doplnkový sortiment s knižným a umeleckým zameraním. Začínajú sa mi kopiť aj rôzne starožitnosti. Ale to má čas. 

Okrem toho sa mení aj celá webstránka. Doména ostane rovnaká, no eshop bude „fungl“ nový. Web bude zrelý a vylepšený po technickej stránke. Na tom aktuálnom je totiž veľa chýb, ktoré mi prekážajú a nerezonujú s mojou predstavou týkajúcou sa aj celkového vzhľadu a funkčnosti.

Ostatné zatiaľ nebudem prezrádzať. 🙂

A čo obľúbená kniha? Máš takú?

Všeobecne najobľúbenejšie sú knihy, ktoré sa reálne na poličke neohrejú ani sekundu, pretože sú niekoľkokrát rezervované. Tam patrí napríklad Tolstoj a jeho Anna Karenina či Vojna a mier. Potom napríklad Plamene inkvizície od Zagorky – na toto dielo sa ja už dlho chystám. Veľmi žiadaná je tiež antická literatúra, ktorej nie je až tak veľa v obehu. No a, samozrejme, slovenské klasiky medzi rozprávkami. 

Mám pocit, že si to po čase ľudia opäť zbierajú pre svoje deti – napríklad povesti Pavla Dobšinského. Mohla by som toho vymenovať veľa. Mne je srdcu blízka tvorba Hermanna Hesseho. Doma mám slušnú zbierku rôznych vydaní v slovenskom aj českom jazyku, ale stále mi niektoré jeho knihy chýbajú.

S akými slabými stránkami si sa počas svojej cesty stretla? 

Všetci nejaké máme. Aj ja ich mám a stále proti nim bojujem. Mojím dlhoročným problémom je zatriediť si čas a úspešne odškrtávať všetky úlohy tak, aby mi zvýšil čas na ďalšie pracovné a sebarozvojové aktivity. Možno môj deň v diári obsahuje veľa riadkov na odškrtávanie. Ale čo je veľa pre dobrého a samostatného podnikateľa? 

Môj voľný čas ťažko nadobudne podobu ničnerobenia. Potrebujem tvoriť. Potrebujem dennodenne robiť niečo užitočné. A tak vymýšľam, píšem, pracujem a odškrtávam.

Čo by si odkázala našim čitateľom – mladým ľuďom, ktorí možno majú nápad, ale boja sa začať podnikať?

Dôležité je chcieť a hlavne vykročiť. Je potrebné sa nielen uspokojiť s nápadom, ale začať konať. Nápady často končia tam, kde sa zrodili – v našich hlavách alebo skrčené v koši. Treba ich však postrčiť do sveta a konať. Cestičky sa ukážu a prekážky sa nakoniec preklenú. Každá prekážka je svojím spôsobom dar. Niekedy sa na ne stačí pozrieť z iného uhla pohľadu. 

„Nestačí sa uspokojiť s nápadom – treba začať konať.“

Júlia Trembecká

Kde ťa môžu v prípade záujmu naši čitatelia kontaktovať?

Kontaktovať ma môžu na instagrame antikvariátu, priamo cez webstránku alebo cez môj osobný instagram.

Otestuj svoj biznis nápad aj ty!

Spolu s expertmi z Campus cowork, Zero Gravity Capital fond či zakladateľmi Perry Talents akcelerátora sme zostavili úvodný set domácich úloh respektíve zadaní, ktoré ti pomôžu pretaviť počiatočnú ideu do reálneho projektu.

Ak si pripravený skúsiť to, pripravili sme pre teba

Ak máš akékoľvek otázky, zastav sa za nami v Campus cowork alebo napíš mail na Viktor@zero2hero.sk