Karin Harmanová z Karouch: „Podnikať môže každý, no nie pre každého podnikanie je.“

Pod značkou Karouch začala tvoriť asi pred desiatimi rokmi.  Za posledný rok – po tom, ako sa značka rozrástla – pod ňou pracuje na full-time. Pochádza zo Žiliny a momentálne žije v Prahe. Študovala spev na konzervatóriu, učila deti na základnej umeleckej škole, spievala v zbore v Divadle Nová Scéna, no pracovala aj v galérii či v kaviarni. 

Počas pandémie sa s manželom presťahovali do Prahy, kde pracuje “na diaľku” na svojom vlastnom projekte – vyrába ekologické a praktické zápisníky z nezvyčajných materiálov –  a užívajú si ich spoločnú slobodu. Predstavujeme ti zakladateľku projektu Karouch – Karin Harmanovú (28).

Čo sa v rozhovore dozvieš?

• ako sa naučiť nebrať peniaze v podnikaní ani v živote ako prioritu,
• kde môžeš online inzerovať produkty, ktoré vyrábaš, aby sa o nich ľudia dozvedeli,
• prečo sa netreba báť prijať k sebe do tímu nových ľudí (a ako ich vybrať),
• že nemusíš byť ranné vtáča, aby si stihol počas dňa potrebný objem práce

a mnoho ďalšieho. 

Karin, čo robíš počas tvojho bežného pracovného dňa?

Ja asi nikdy nemám bežný deň, ale moje dni by sa dali rozdeliť do dvoch kategórií: na „pred Vianocami“ a „po Vianociach“. Niekedy v septembri pre mňa začne naozaj tvrdý režim – obdobie pred Vianocami, kedy pracujem veľmi veľa. 

Ráno vstanem, ale nie skoro, pretože ja ranný typ vôbec nie som. Radšej pracujem večer a v noci, keď je všade ticho. Začnem vybavovať prichádzajúce objednávky, odpisujem na správy, spravujem sociálne siete, balím objednávky, bežím na poštu, píšem texty na rôzne účely, riešim, čo sa pokazilo, naštvem sa, ukľudním, ale aj sa veľa teším (smiech). Snažím sa riadiť svoj podnik, ostatných, ktorí pre mňa pracujú a k tomu ďalších x vecí. 

Obdobie po Vianociach u mňa začína v marci. Je to trochu pokojnejšie obdobie, kedy pripravujem všetko na ďalší predvianočný nával. Dávam do výroby diáre na ďalší rok, vymýšľam a pripravujem nové produkty, fotím, dohadujem nové spolupráce, dopĺňam skladové zásoby do kamenných predajní, objednávam nový materiál. 

A inak veľa oddychujem. Aj v tomto období je stále veľa priestoru pracovať a vyťažiť z toho čo najviac, ale ja to tak nerobím. Je to moje vedomé rozhodnutie a viem, aké následky z toho plynú. Pre mňa sú dôležité aj iné veci ako zisk a úspech a snažím sa užiť si ich v tomto období naplno.

Akú si mala motiváciu pred začatím s projektom Karouch?

Určite som chcela niečo unikátne, ale začala som skôr, ako som vedela, čo to bude. Vyrábala som rôzne veci a postupne som si našla svoju vlastnú cestu, ktorou som sa odlíšila. Tu sa asi ukázalo, že jednoducho začať a príliš nad tým nepremýšľať je správne.

Akú pridanú hodnotu má tvoj projekt??

Karouchy sú jedinečné svojim dizajnom. Svojmu používateľovi nediktujú, ako si má organizovať svoj čas a nechávajú slobodu realizovať ho podľa seba – úplne jedinečne, lebo presne takí sme.

Som rada, že sa zákazníci naozaj cítia s karouchami jedinečne. Často to aj počúvam a čítam v recenziách. 

Pri rozvíjaní tvojho podnikateľského zámeru ti pomáhal aj vopred nachystaný biznis plán?

Vôbec nie, veď ja som začala vyrábať a predávať zápisníky na strednej škole vo voľnom čase. Nemala som predstavu o nejakom podnikaní. U mňa sa to vyvinulo prirodzene bez veľkého úsilia. No na druhú stranu, v podstate desať rokov mi trvalo, kým som sa odhodlala ísť do toho naplno a na full-time. Táto doba by sa dobrým biznis plánom dala určite skrátiť minimálne o polovicu. Dnes stačí mať internet a byť zvedavý alebo nechať si poradiť, a dobrý biznis plán máme na stole. Netreba byť však ani naivný, pretože každého cesta bude úplne iná.

Prečo si s výrobou a predajom zápisníkov vo veľkom nezačala už skôr, teda ešte počas strednej školy?

Pretože som to necítila ako nejakú obrovskú príležitosť. Vyrábala som ich len vo voľnom čase, ktorý na konzervatóriách takmer nie je a kto na tejto škole študoval, vie, o čom hovorím. Ja som si myslela, že budem operná speváčka! (smiech)

Čas ale ukázal, že mi podnikanie bolo oveľa bližšie a hudbu som chcela robiť pre radosť, nie ako prácu.

A akým spôsobom si ich teda predávala?

Ja vlastne ani neviem, či už vtedy bol vôbec Instagram. Viem však, že som určite nemala žiadnu facebookovú stránku. Moji zákazníci boli hlavne moji priatelia a príbuzní. Veľkým krokom ešte počas strednej bolo, že som si vytvorila účet na sashe a začala predávať aj online. Tu predávam svoje produkty doteraz, aj keď už mám vlastný eshop, z ktorého nám plynie veľká časť objednávok.

Ako vyzerá celý proces výroby zápisníka a čím sú tieto zápisníky výnimočné a odlišné od ostatných?

Kedysi som zápisníky robila celé ručne, ale to po čase už nebolo možné. Je krásne keď to je celé zviazané ručne, ale to by už museli stáť naozaj veľa a ani by sme nemohli vyrobiť dostatok. Preto proces začína najprv prípravou dizajnu v počítači, potom putuje do tlačiarne, kde sa jednotlivé listy vytlačia a následne zviažu v knihárni. Takto dostávame hotové vytlačené a zviazané bloky, ktoré potom obaľujeme ručne do filcu, pridávame gumičku, štítok a záložku. 

Zápisníky sú výnimočné svojím dizajnom, ktorý naozaj nikde inde nezoženiete. Je vyrobený pokiaľ možno čo najviac ekologicky – vybrali sme si ten najdrahší dizajnový papier Munken od švédskej firmy Arctic, ktorá je vyhlásená za najekologickejšiu továreň na papier na svete.  Zaviazali sa totiž, že nebudú vypúšťať do životného prostredia žiadne škodlivé látky. Papiere od nich majú najväčšie eko certifikáty.

Pri výrobe okrem toho odkladáme 99% všetkého odpadu a dokážeme ho spracovať na ďalšie produkty, ako ozdoby, náušnice, pohľadnice. A v neposlednom rade už vyše roka venujeme z každého predaného produktu 10-15 % ziskov na výsadbu stromov pre nadáciu Integra.

• 

• 

• 

Zažila si aj chyby, z ktorých si sa nakoniec poučila a bola si rada, že vôbec prišli? 

Samozrejme, veľmi veľa. Napadá mi jedna veľmi veľká chyba, keď som dávala tlačiť diáre. Bolo to pred asi štyrmi rokmi. Bola som veľmi naivná a dala som ich tlačiť až niekedy v septembri. Tá firma to nestihla vyrobiť a ja som tak vedela diáre predať až v decembri. Aj to vďaka inej firme, ktorá mi ich síce vyrobila, ale v malom počte a oveľa drahšie. 

Diáre sú každý rok môj najväčší ťahač, takže straty boli veľké. A o peniaze ani tak nejde. Naozaj nie sú až také dôležité a ja to dnes už, našťastie, viem. Skôr mám na mysli vzťahy a pohodu doma, kde sa to, samozrejme, prenieslo. Ale zvládli sme to, poučili sa a dnes viem, že je dobré robiť všetko s veľkým predstihom, mať pokoj a hlavne sa nebrať až tak vážne.

A čo mentor? Pomáhal ti niekto skúsenejší?

Všetkými maličkými krokmi som si od začiatku prešla sama. Jedna osoba mi však napadla. S jednou kamarátkou, ktorá rovnako ako ja tvorila všetko možné, sme sa navzájom podporovali. Povzbudila ma, aby som si aj ja pridala svoje výrobky na stránku Sashe a skúsila ich predávať. Tam sa pre mňa začalo podnikanie. Vtedy som ale ešte nevedela, že je to podnikanie (smiech).

Pracuješ teda sama alebo máš svoj tím ľudí, ktorý ti pomáha?

Už sme traja, takže, našťastie, na to nie som sama. Manžel mi vždy pomáhal s marketingom a ja som vždy makala najmä na výrobe produktov. Výroba sa každým rokom navyšovala, ja už som takmer nemala priestor sa v byte pohnúť (všade boli len diáre) a začalo mi to prerastať cez hlavu. 

Po tomto uvedomení som všetko presunula do ateliéru v Novej Cvernovke a našla ďalšieho človeka do partie. Už takmer všetky produkty pre mňa vyrába, balí a odosiela Táňa – študentka VŠVU. Toto považujem za svoj veľký úspech. Viem, že sa to tak nezdá, ale ja s mojím perfekcionizmom som si vôbec nevedela predstaviť, že postupy, techniku a štýl, ktoré som si roky budovala, by sa vedel niekto naučiť a že by som sa na neho dokázala spoľahnúť. 

Podľa čoho si nakoniec usúdila, že Táňa je tá správna osoba pre tvoj podnik?

Síce som si to najprv nevedela vôbec predstaviť, ale časom to už bolo o tom, že som vedela, že nie je iná cesta, ak sa chcem posunúť ďalej. Čím viac podnik rastie – aj takýto miniatúrny, tým viac potrebuje niekoho, kto ho začne naozaj riadiť. A nedá sa aj vyrobiť 3 000 produktov za rok a aj ho plnohodnotne viesť a rozvíjať.

Preto som hľadala niekoho, kto túto časť prevezme, a to samozrejme ľahké nebolo. V prvom rade som nesmela očakávať, že to bude niekto robiť tak, ako by som to robila ja. To je vlastne aj dobre – iný pohľad na vec je vždy fajn. A mňa to naučilo naozaj veľa.

Možno to raz príde, ale ja si zatiaľ neviem predstaviť, že by som zamestnala niekoho úplne cudzieho, niekoho, komu zatiaľ až tak neverím. No na druhú stranu nie je ani dobré pracovať s niekým veľmi blízkym. 

Ja som hľadala niekoho, koho poznám aspoň trochu, je mi sympatický a koho mi odporučili ľudia, ktorým verím. Samozrejme, celý proces zaučenia trvá dlho: nielen kým sa človek zaučí, ale aj kým je s tým nadriadený spokojný. Ja som ale bola otvorená od začiatku tomu, že sa budú veci aj kaziť. A oni sa občas aj kazia, ale vďaka tomu bývam v ťažkých chvíľach nad vecou.

Najlepší príklad ako niekoho niečo kvalitne naučiť a aby to šliapalo je McDonald. Všimni si to niekedy, keď tam budeš. Majú dokonalý premyslený systém a všetky postupy jasne a do detailu urobené a spoznámkované tak, aby ich zvládol každý. Samozrejme, nie všetko sa dá aplikovať, ale je to dobrý príklad, ktorým sa snažím (v organizačných veciach) inšpirovať aj ja.

Môže podľa teba podnikať každý?

Dnes môže podnikať naozaj každý. Máme širokú škálu možností a mnoho dostupných návodov a nástrojov ako podnikanie realizovať. Takže áno, môže podnikať každý, no na druhej strane –  podnikanie nie je pre každého. 

Sú ľudia, ktorí by naozaj nezniesli neistotu, ktorú podnikanie oproti zamestnaniu občas prináša. Niektorí majú zase radi bežnú rutinu v zamestnaní. A to je úplne v poriadku. Dokonca by som povedala, že to tak byť musí na to, aby existovala rovnováha a aby podnikatelia mali aj koho zamestnávať.

Slabé stránky sú pre každého človeka – nielen podnikateľa – strašiakom. Ako si ty bojovala proti tým tvojim?

Ja som vždy bola nadaná na veľa vecí – vyštudovala som spev, hrám na troch nástrojoch, v škole som sa dobre učila, bavil ma tanec, ale aj iné neumelecké smery. Dokážem si doma veľa vecí vyrobiť, opraviť či zašiť. Dlho som si myslela, že je to moja veľká výhoda. V niečom, samozrejme, je, to nemôžem poprieť. No vďaka tomu som nikdy úplne nevedela, čo chcem naozaj robiť. Preto keď som si aj niečo vybrala, nevedela som sa do toho pustiť naplno. 

Stále s tým bojujem aj v podnikaní. Na chvíľu strácam drive, lebo mám pocit, že sa potrebujem venovať niečomu inému. Samozrejme sa to odráža potom na úspechu. Snažím sa stále vzdelávať a informovať v smere, ktorý som si zvolila. Snažím sa tiež hľadať priestor, kde sa môžem naučiť o mojom podnikaní viac, lebo to je najlepšia cesta, ako ostať v takom tom „dobrom napätí“. 

Ako a kde sa učíš o podnikaní?

Čítam knihy a články o podnikaní. Odporúčam najmä knihu Podnikateľský mýtus. Na veľa vecí mi zmenila pohľad. Okrem toho sa snažím navzájom posúvať aj s inými výrobcami a značkami v dizajnovom segmente. Občas sa porozprávame a vymeníme si skúsenosti. Tento rok som začala dokonca študovať po mnohých rokoch externe na vysokej škole. Učiť sa je fajn a nikdy nie je neskoro. Dúfam. 😀

Čo by si odkázala našim čitateľom – mladým ľuďom, ktorí možno majú nápad, ale boja sa začať podnikať?

Skúsiť to! A kľudne sa aj báť, aj keby nemali byť úspešní. Aj ja si pripadám niekedy trochu ako pokrytec, keď vidím, ako sa rúcam nad úplnou kravinou, ktorá mi nevyšla. Vždy je ale lepšie niečo vyskúšať ako si potom lámať hlavu nad tým, čo by bolo keby a mať pocit, že sme nevyužili príležitosť. 

Vždy sa niečo bude kaziť, tak to jednoducho je. Okrem toho, žijeme v krajine, kde sa naozaj môžeme slobodne rozhodovať. Môžeme robiť, čo nás baví. A to ja vidím ako naozaj silný argument, prečo začať pracovať na niečom, po čom túžite!

Kde ťa môžu naši čitatelia v prípade záujmu kontaktovať?

Pokojne na instagrame alebo na mailovej adrese karin@karouch.sk. Budem sa tešiť.

Otestuj svoj biznis nápad aj ty!

Spolu s expertmi z Campus cowork, Zero Gravity Capital fond či zakladateľmi Perry Talents akcelerátora sme zostavili úvodný set domácich úloh respektíve zadaní, ktoré ti pomôžu pretaviť počiatočnú ideu do reálneho projektu.

Ak si pripravený skúsiť to, pripravili sme pre teba

Ak máš akékoľvek otázky, zastav sa za nami v Campus cowork alebo napíš mail na Viktor@zero2hero.sk