Inšpirácia

HR riaditeľ Juraj Chromiak: „Najdôležitejšie pre mňa je, že mám dodnes mentora.”

Juraj Chromiak Medusa

Pôsobil v personálnej agentúre aj v call centre. Vo svojich 29 – tich rokoch sa dostal na vysnívanú pozíciu mnohých HR-istov. Dnes už viac ako štyri roky riadi HR oddelenie najväčšej gastronomickej spoločnosti na Slovensku. Predstavujeme ti Juraja Chromiaka (33) z Čadce, HR riaditeľa Medusa.

V rozhovore sa dozvieš:

  • ako sa Jurajovi podarilo dostať na prestížnu pozíciu HR riaditeľa,
  • prečo je dôvera esenciou v pracovných vzťahoch,
  • kedy vie mentor pomôcť aj vrcholovému manažérovi,
  • ako COVID – 19 ovplyvnil gastronomické odvetvie,
  • čím vyniká Medusa v starostlivosti o svojich zamestnancov
  • a ako vyťažiť zo svojho profesijného zlyhania.

Juraj, ako sa ti podarilo dostať na takúto vysokú pozíciu? 

Moja kariéra v Meduse sa v rámci HR vyvíjala. Pri výmene na tomto poste som dostal šancu zastávať túto pozíciu priamo od môjho nadriadeného – majiteľa firmy, s predchádzajúcou podporou mojej nadriadenej Katky. Predtým som pôsobil v salese, personálnej agentúre aj v call centre. To boli kľúčové momenty, ktoré ma v mojej kariére formovali. 

Mám skvelú príležitosť v tom, že pracujem v pomerne veľkej spoločnosti – máme viac ako 1000 zamestnancov. Zároveň je to však kultúrou stále malá rodinná firma. Ľudia, ktorí ju zakladali a boli pri jej zrode, sú tu dodnes. Mám možnosť komunikovať priamo so CEO a byť pri vzniku rozhodnutí a podieľať sa na nich.

Čomu pripisuješ to, že si v takom mladom veku dostal podobnú príležitosť? 

Najdôležitejšia vec je získavanie a budovanie dôvery. Predtým som bol iba cudzí človek – Juraj Chromiak z Čadce, ktorý len krátko predtým začal pôsobiť v Bratislave. 

Pracovať na tom, aby si človek svojimi činmi a angažovanosťou získal dôveru majiteľa alebo nadriadeného je veľmi dôležité. Je to podľa mňa kľúčová esencia, aby človek vôbec dostal takúto príležitosť. 

Keď si v Meduse začal, mal si už nejaké skúsenosti s HR? 

Áno aj nie. Najviac mi z HR alebo recruitmentu dalo pôsobenie v personálnej agentúre. V čase, keď som prišiel do Medusy, už veľmi dynamicky rástla. V roku 2014 bolo obdobie, kedy sa za rok otvorilo 13 nových prevádzok v Košiciach, Bratislave a vo Viedni. 

Podobný rozbeh niečoho, hoci v úplne inom segmente, som si už predtým zažil v jednej americkej personálke. Tam som prišiel do styku s recruitom. U vtedajšieho Slovak Telekomu, kde som predtým pracoval, som zase získal prvé skúsenosti s predajom a školením ľudí.

Mal si teda už ako taký základ..

Najprv som nastúpil na bežnú HR pozíciu. Spolurozbiehal som celú túto divíziu, takže som ju veľmi dobre poznal. To mi veľmi pomohlo. Mesiace, keď už som potom nemal akúsi “nárazníkovú zónu“ medzi mnou a majiteľom boli veľmi náročné. 

Okrem toho, že sa človek vzdeláva a nasáva informácie, je kľúčové mať okolo seba ľudí, ktorí ho inšpirujú. Mne veľmi funguje vytváranie silného networku ľudí. Vďaka tomu som si k sebe pritiahol zaujímavých ľudí, ktorí mi vedia poradiť a povedať svoj názor. 

Práve pri rozhodnutiach alebo väčších projektoch je to veľmi prospešné. Nie je múdre, ak sa niekto tvári, že vie vždy najlepšie rozhodnúť. 

Máš nejaký tajný recept“ na to, ako vybudovať silný network?

Na toto neexistuje univerzálny recept. Väčšinou to život prinesie sám, ale človek musí chcieť. Aj u nás v rámci HR existuje uzatvorená komunita. Najlepšie vzťahy sa však budujú na akciách pri pohári vína. Taktiež pomáha, ak ľudí dokáže spojiť spoločný známy. Pri projektoch sú vzťahy veľmi dôležité.

Vždy si túžil po tom byť HR riaditeľom alebo to prišlo tak nejako prirodzene? 

Desať rokov dozadu by som ani nevedel, čo táto pozícia znamená. Bol to skôr vývoj, ktorý mi  priniesol život, nebola to žiadna konkrétna ambícia. Človek musí robiť to, čo ho baví a hľadať v tom zmysel. 

Viem napríklad, že by som nemohol byť IT-čkár alebo šéf vývoja automobilky, pretože som technický antitalent. 

Pracovať s ľuďmi, komunikovať, hľadať riešenia a zároveň byť blízko k biznisu a konzultovať je veľmi vďačné, ale aj náročné. Človek na to musí mať trpezlivosť, energiu a aj vieru v zlepšenie a v inovácie. 

Mal si počas svojho profesionálneho rastu mentora?

Mal som možnosť byť mentorom aj byť mentorovaný. Ak niekto pracuje na svojej kariére, je to skvelá vec. Zároveň je to win – win, pretože sa pri mentorovaní učím tiež. Pre mňa je ale najdôležitejšie to, že svojho mentora dodnes mám.

Vyhľadal si ho na začiatku zámerne?

Do svojho života som si ho pritiahol úplnou náhodou. Pred pár rokmi sme sa vôbec nepoznali. Dnes je to človek, ktorému extrémne dôverujem a ktorého vyhľadávam v najťažších situáciách a pri strategických rozhodnutiach.  

Podľa mňa to veľmi formuje kariéru človeka. Niekedy človek nepotrebuje ani poradiť, ale skôr naviesť na správnu cestu. Je inšpirujúce mať niekoho, kto dokáže tvoju kariéru nejakým spôsobom nasmerovať. Vrelo to každému odporúčam. 

Takže aj človek na tvojej pozícii stále potrebuje mentora? 

Práve teraz ho potrebujem najviac. Moja mentorka Marcela mi nesmierne pomohla už v začiatkoch. Obdobie, kedy sa človek preklápa napríklad do vrcholovej manažérskej pozície, je veľmi náročné. Človek už nezodpovedá len za operatívu, ale aj za vážnejšie strategické rozhodnutia. Vtedy je na nezaplatenie mať niekoho, kto ťa dokáže nasmerovať. 

Za svoj život som absolvoval množstvo workshopov a vzdelávaní, ale mať okolo seba mentora alebo ľudí, s ktorými sa môžem poradiť, je na extrémne dôležité. Obohacuje to nielen mňa, ale aj rozhodnutia, ktoré sú pre firmu dôležité. Zhodou okolností sa môj mentor stal aj mentorom niektorých mojich kolegov, takže je tam taký synergický efekt. 

Kde všade čerpáš inšpiráciu do svojej práce?

Najdôležitejší sú pre mňa ľudia a rozhovory s nimi. Je tiež veľmi fain, keď veci fungujú na odporúčanie. Napríklad odporúčanie na obyčajnú knihu, kde môžem nájsť odpovede na konkrétne témy a nemusím ich prelúskať 10. Tieto veci a inšpirácie potom môžem posúvať ďalej do môjho tímu a pracovať s nimi. 

Ako teda vyzerá bežný deň HR riaditeľa?  

Moja práca prebieha v drvivej väčšine v sídle Medusy. Mám veľa stretnutí a brainstormingov. Nepovažujem sa však za štandardného HR – istu. HR sa snažím smerovať od byrokratických admin záležitostí viac do businessu a do business partneringu.

Trávim veľa času s mojimi kolegami a tímom. Nie som len zatvorený vo svojom office. Sú však aj dni, kedy zaklope 20 – 30 ľudí za deň na dvere a niečo potrebuje. Organizačná psychológia je nevyhnutnou súčasťou mojej práce. 

Keby som to mal zhrnúť, rozprávam sa s ľuďmi a občas si dám pri tom aj kávu (úsmev). Je tam aj veľa kreatívy. Neskáčem každý deň padákom, ale viac sa rozprávam s ľuďmi. 

Juraj Chromiak Medusa
Foto: Kristína Vlčková

Máš teda možnosť byť priamo v centre diania celej firmy.

Naša centrála firmy je tu. Toto je miesto, kde sa niečo vymyslí a potom implementuje na prevádzky. Nedostávame hotové zadania niekde zo zahraničia, ale tu je to miesto, kde to celé vzniká.

Je to veľmi samostatná pozícia, ale zároveň je to aj sranda. V rámci firemnej kultúry je dôležité, ako sa človek cíti a s kým pracuje. Treba vyskúšať rôzne spoločnosti aj šéfov. Pokiaľ toto nebude sedieť, človek nebude v práci v pohode. 

A čo tvoj time management, máš ho pod palcom?

Netrúfnem si povedať, či som v tom dobrý. To by som ani nikdy nechcel povedať o nejakej kompetencii. Skúšal som, že keď sa na niečo sústredím, nezapnem si ani outlook. Alebo robiť kľúčové veci s 5 minútovými prestávkami. 

Ak mám spomenúť len jednu vec, konečne som sa naučil odmietať stretnutia. To bol vždy môj problém. Človek nemusí byť všade a o všetkom vedieť. Keď sa ma niekto spýta na nejaký detail, ktorý súvisí s mojim tímom, neviem o ňom, pretože to ani vedieť nechcem. Rola manažéra by nemala skĺznuť do toho, že musí vedieť o všetkom a o každom. 

Máš nejaký vzor, ktorým sa snažíš svoj tím viesť?

Jedna zo základných rolí manažéra nie je len rozdávať úlohy, ale skôr inšpirovať tím a nejakým spôsobom ho aj posúvať. Veľmi úzko súvisí aj s témou, ktorú sa snažím implementovať do svojho tímu aj ďalších tímov v rámci Medusy. 

Je to takzvaný teal management alebo fungovanie dospelej firmy. Učiť ľudí samostatnosti a dospelému fungovaniu, aby boli schopní fungovať bez mikro manažmentu. Je super vidieť, ako ľudia rastú a sú samostatnejší. 

Znovu sa tu vrátim k dôvere a inšpirácii. Je nevyhnutné, aby to šlo ruka v ruke. Keď je človek inšpirovaný, dokáže to posúvať ďalej. 

COVID – 19 zasiahol vo veľkej miere zasiahol aj gastronómiu. Aký máš ty názor na post-covid éru? 

Veľmi silno verím v to, že sa už môžeme baviť o post-covid dobe. Verím, že niektoré veci sa ukľudnia a život sa vráti do normálu. Ako môj šéf hovorí, gastro a všeobecne služby asi najviac dostali facku mokrou handrou. 

Z príkazu štátu sme boli úplne zatvorení až 3 mesiace. Medusa počas tejto doby udržala skoro 95 % zamestnancov. Na to, že sme v gastre, sme prepustili úplné minimum našich kolegov. Veľmi jemná reštrukturalizácia samozrejme musela prísť. Pevne verím, že ďalšia nebude potrebná.. 

To je naozaj obdivuhodné..

Podľa informácii z trhu v rámci gastronómie to vyzeralo úplne inak. Verím, že aj to, že sa takto dokážeme postaviť za našich ľudí, nám opäť pomôže v rámci employer brandingu. Prvé úvodné týždne to bol naozaj šok. 

Úprimne som čakal, že ten vývoj bude ešte trošku horší. Zdá sa ale, že ak to pôjde takto, mali by sme sa z tohto spamätať oveľa rýchlejšie, ako sme predpokladali. Ovplyvnilo to aj naše premýšľanie a ďalšie trendy do budúcna. 

Akým spôsobom ste sa snažili pokryť toto obdobie?

Okrem reštaurácií máme druhú silnú nohu, ktorou sú naši korporátni partneri. Sú to veľké fabriky, kde sa staráme o závodné stravovanie. Toto tvorí desaťtisíce obedov každý deň. Čiže aj my máme rôzne koncepty. O to to bolo možno jednoduchšie, ale aj komplikovanejšie.

Dajú sa podľa teba na tejto situácii nájsť aj nejaké pozitíva? 

Možno to bude znieť trošku divne, ale dlho sme si želali nejakú zmenu z pohľadu biznisu a pracovného trhu. Práve ten bol posledné mesiace neudržateľný. Ekonomika je taká sínusoida. Samozrejme, že nikto sa neteší z toho, že ľudia ochoreli a že je to celosvetový problém. Ak je to však už tu, tak áno, prinesie to zmenu. 

Ako sa na to konkrétne pozeráš ty?

Podľa mňa to odkrylo charaktery ľudí a ich správanie. Veľa vecí sa aj vyčistilo. Prvý mesiac som zostal úplne obarený, pretože táto firma je pre mňa taká druhá rodina. Nikto nevedel, čo sa bude diať. Potom som začal hľadať, čo je na tom pozitívne a ako to využiť aj v zmysle zamestnancov a zákazníkov. Verím, že to najhoršie máme za sebou a že už nás čakajú len lepšie dni. 

Ako by sa teda pracovný trh mohol zmeniť z pohľadu zamestnancov? 

Reštauráciu tvoria hlavne ľudia – zamestnanci, ktorí tam pracujú. Máme silné know-how, históriu, krásne interiéry a vieme urobiť aj dobrý produkt. Keď máš ale na rajóne čašníka, ktorý sa zle vyspal alebo sa rozhodol správať nie úplne ok, tak to neovplyvním ani ja, ani nikto. 

Vždy sme pripravení platiť kvalitných ľudí, ale musí to byť value for the money. Preto verím, že sa pracovný trh trochu očistí. Boli by sme veľmi radi, keby v gastre pracovali ľudia, ktorí gastro chcú robiť, ktorých to baví a nebodaj to majú ešte aj vyštudované. O tých ľudí sa potom veľmi radi postaráme.

Trh s konkurenciou sa tiež trošku preriedi. Mal som pocit, že každý deň sa otvára nová reštaurácia v Bratislave alebo v blízkom okolí. Počet zákazníkov je limitovaný a musia sa niekde roztrúsiť. Týmto sa ale trh kanibalizuje a kvantita sa nerovná kvalite.  

Máš na mysli aj konkrétnu pracovnú skupinu?

Verím, že sa obzvlášť v mladšej generácii prebudí angažovanosť a proaktivita a že začnú trochu inak rozmýšľať. Donedávna bolo všetko úplne samozrejmé a pre mladých ľudí bolo najdôležitejšie to, či je v kancelárii tulivak a stolný futbal. 

Je však dosť možné aj to, že sa všetko vráti do starých koľají a všetci rýchlo zabudneme, že sme bojovali o svoje pracovné miesta a že sme mali na mále. Myslím celý trh, nielen Medusu. 

Existuje v Meduse nejaký program alebo spôsob, akým robíte headhunting už napríklad na školách?

Pred zhruba štyrmi rokmi, keď ešte nefungovalo duálne vzdelávanie, sme si ho vytvorili sami. Prešli sme skoro 30 gastro škôl a hotelových akadémii po celom Slovensku a našli sme si s mojím niekdajším kolegom Oliverom, ktorý rozbiehal Medusa Akadémiu, spriaznenú školu. 

Je to stredná odborná škola v Bratislave na Farského. Máme s nimi úžasnú spoluprácu. Okrem štandardnej študentskej praxe pre nich robíme aj produktové workshopy a vzdelávame ich napríklad v oblasti marketingu alebo ľudských zdrojov. Náš španielsky šéfkuchár David Diaz bol s nimi tiež niekoľkokrát variť a učiť ich. Pomohli sme im aj pri technológiách, ktoré v škole stavali. 

V rámci starostlivosti o zamestnancov patríte na Slovensku medzi špičku. Čo vám v tom pomáha?

V gastre robíme pre ľudí a pre rozvoj našich kolegov veci, ktoré viem, že na sto percent nerobí žiadna konkurencia. Medusa Academy, talent management, Projekt ľudia a mnoho ďalších. 

Manažment posúvame a trénujeme v manažérskych zručnostiach. Školíme ich hlavne v softových veciach: ako riadiť ľudí, time management, ako viesť porady a meetingy. Do tohto zahŕňame aj externých partnerov a veľmi fundovaných ľudí na trhu. 

Celý minulý rok sme implementovali obrovský projekt, ktorý sa zaoberal tým, čo môžeme urobiť lepšie pre to, aby sa u nás ľudia cítili lepšie. Vypadlo z toho veľa činností, školení a tréningov.

Juraj Chromiak Medusa
Foto: Kristína Vlčková

Ako sa môžu potencionálni záujemcovia o gastro dostať napríklad na manažérsku pozíciu v Meduse?

Do ľudí sa snažíme investovať veľa času a energie a v neposlednom rade aj financií na to, aby u nás zostávali a rástli z nich naši nasledovníci. Na každej z prevádzok je 3 – 5 manažérskych pozícii. takže náš stredný manažment je naozaj veľký. 

V zhruba 85 % prípadoch ťaháme na vyššie pozície ľudí zvnútra. Potvrdzuje sa nám, že to jednoznačne funguje lepšie. Je veľa super príbehov, kde sa z ľudí, ktorí boli za barom alebo roznášali jedlá, stali ľudia tvoriaci vysoký manažment u nás vo firme. 

Tento prístup je určite vo veľkej miere aj tvojou zásluhou… 

Dávame si na tom záležať. Niekto má možno v Bratislave lepší steak ako my, ale toto nemá lepšie prepracované nikto. Na to som patrične hrdý. Snažíme sa to odovzdávať hlavne mladým ľuďom. 

Nie vždy sa to však stretáva s úplným nadšením. Kedysi bol kuchár a čašník v spoločnosti a na trhu práce vnímaný úplne inak ako dnes. Žiaľ, gastro prišlo vo svojom vývoji do momentu, kedy v ňom často pracujú kolegovia, ktorí to neberú až tak vážne a nie je to ich job snov. 

Je nejaký tip, ktorý by si chcel dať mladým ľuďom, ktorí sa chcú akokoľvek vo svojej kariére presadiť?

Nechcel by som dávať nejaké univerzálne rady, skôr rád vychádzam z reálnych príbehov. Nedávno som mal rozhovor so svojou mladšou sestrou Simonou, ktorá tiež momentálne rieši, ako sa pohnúť vo svojej kariére. 

Spoločne sme prišli na to, že je dôležité nebáť sa zlyhať. Nebáť sa robiť’ chyby a pustiť sa do niečoho, čo nemusí vyjsť. 

Keď som pred šesť a pol rokom nastúpil do Medusy, tiež som bol som oveľa opatrnejší. Teraz sa rád púšťam do vecí, ktoré sú iné, šialené a netradičné. Čítal som, že v Spojených štátoch sa na pohovoroch lepšie pozerajú na ľudí, ktorí majú vo svojom životopise zlyhania ako na niekoho, kto je dokonalý. 

Je asi taktiež veľmi dôležité nájsť si to, čo človeka napĺňa…

Nájsť odpoveď na to, čo chce človek robiť a čo ho baví, je úplne najdôležitejšie. Tiež som to niekedy nevedel a viem, že do 80-ky asi nebudem HR riaditeľ. Aj moja kariéra sa bude nejakým spôsobom vyvíjať. Je potrebné robiť aj chyby, spadnúť na zadok, postaviť sa a ísť ďalej. 

Ako ťa môžu naši čitatelia kontaktovať?Mailom na juraj.chromiak@medusagroup.sk.

Ak sa Ti článok páčil, zdieľaj a odporuč ho, prosím, tvojim kamarátom. Ďakujeme.
Kľúčové slová: , , ,

Čítať ďalej

Sme hrdý partner akceleračného programu Rozbiehátor. Ako hovorí zakladateľ Juraj Kováč: "Ukážeme ti ako si overiť, či je tvoj nápad dostatočne dobrý na to, aby z neho mohol byť fungujúci biznis."

Klikaj na Rozbehni sa!

Podporili nás