Inšpirácia

Juraj Králik: „Čím viac človek špekuluje, tým viac sa začne pozerať nie na cieľ, ale na prekážky okolo.”

juraj králik

Vo svojich 19-tich rokoch dal vyrobiť 800 kusov turistických nohavíc – golfiek a v starom maturitnom obleku obehal športové obchody po Slovensku, kde sa mu ich podarilo postupne všetky predať. Dnes je Juraj Králik (42) majiteľom ZAJO, jednej z najúspešnejších outdoorových značiek na Slovensku. 

V rozhovore sa dozvieš:

  • ako otestovať nápad v praxi,
  • kedy je najvhodnejší čas začať podnikať,
  • čím konkurovať na európskom trhu,
  • prečo je potrebné vzdať sa niečoho, čo ťa ťahá ku dnu,
  • aké vlastnosti by mal mať úspešný startupista,
  • akými zmenami prechádza značka ZAJO.

Keď si začal podnikať, mal si čerstvých 19 rokov. Čo bolo tvojou prvotnou motiváciou a ako vznikol vtedajší nápad?

„To bolo asi ako všetci mladí – mal som nedostatok peňazí a rozmýšľal som, kde ich popri vysokej škole zarobiť. Do toho mi zapadlo, že som potreboval trojštvrťové turistické nohavice – „golfky“. Vtedy som si obehal obchody v Bratislave, no všade mi prízvukovali, že nie som jediný, kto to hľadá, ale nikto to už nevyrába. 

A to bol ten moment, keď mi napadlo, že ak to tu nikto nevyrába a každý to hľadá, tak to treba len vyrobiť a doniesť. Nezamýšľal som sa nad tým, či to zoberú. Proste som to vyrobil a išiel som s tým za nimi. Tak som začal. 

S výrobou sme začali niekedy v júni a už v auguste boli hotové. A už som s tým behal po obchodoch – mal som kufrík, starý maturitný oblek a v tom som išiel do športových obchodov. V tej brandži, kde nikto v obleku nechodí. Tam som sa prezliekol, špacíroval som po predajni, robil som šaša a nejako sa to podarilo.” 

Veľa mladých ľudí odrádza pri nápade prvotná investícia. Ako si vo svojich začiatkoch vyriešil financovanie tvojho nápadu ty?

„Tu v podstate nebola iná možnosť. Vtedy neexistovali rozvojové programy na startupy a investori po takýchto typoch investície na Slovensku nebažili.

Jediný zdroj a dôvera v podnikateľský projekt boli rodičia, ktorí mi uverili a požičali mi peniaze. Bez toho by som asi nebol začal.” 

Ako sa podľa teba dá otestovať nápad v praxi za čo najmenší finančný a časový vstup. Dá sa fungovať bez vstupnej investície? 

„Podľa mňa je najlepšie, keď sa urobí testovacia vzorka alebo malá testovacia výroba. Tá vzorka možno nebude zárobková, ale ukáže, že za nejakú cenu to môže byť predateľné. Potom sa to už musí napasovať na budúcu výrobu vo veľkej produkcii. Obstarávacie náklady už budú nižšie a vznikne profit. 

Toto sa deje v praxi aj u nás. Keď do kolekcie chceme niečo zaviesť, urobíme skrátenú kolekciu, ktorá ešte nie je rizikom. Namiesto 1000 kusovej série urobíme 100 kusovú, na ktorej síce nezarobíme, ale môžeme nápad otestovať.”  

Keď už si mal vstupný kapitál, aké boli tvoje ďalšie kroky, ktoré zo samotného nápadu vytvorili fungujúcu firmu? 

„Trvalo to asi týždeň. Hneď sme našli dielňu, zobrali sme model „golfiek“, ktorý sa vyrábal predtým a nakalkulovali sme ho. Ja som išiel na živnostenský úrad, urobil som si výpis z registra trestov a o 2 týždne som mal živnostenský list. Žiadne čakačky, bolo to hneď. Kúpil som fax a kým sa vyrábali veci, pracoval som na visačkách a čiarových kódoch. 

Vždy, keď mám nejakú myšlienku, bojím sa, že ma niekto predbehne.Aj keď to je len v mojej hlave, bojím sa, že to už každý vie, lebo mi to vidno na očiach (úsmev)

Čím viac človek špekuluje, tým viac sa začne pozerať nie na cieľ, ale na prekážky okolo, ktorých bude vždy veľa. To ho zabrzdí.”  

Zarábal si od začiatku alebo koľko zhruba trvalo, kým začala byť firma zisková?  

„Ak by som to zobral z pohľadu, že som predával výrobok, ktorý som za niečo nakúpil a mal som nejakú réžiu firmy, generoval som zisk v podstate stále. Ale keďže bolo zase treba vyrobiť ďalší výrobok, navyšovali sa zásoby, rozširovali sa produkty a peniaze mi nezostávali vo vrecku. 

Ale ja som ich na život ani veľa nepotreboval. Žil som u rodičov, a tak som sa s tým hral. Keď som peniaze zarobil, investoval som ich ďalej. Nemal som potrebu míňať. 

Mal som strechu nad hlavou, jedlo a to je podľa mňa najlepšia príležitosť pre veľa ľudí – keď nemajú ešte hypotéku, rodinu, deti a nemajú výdavky spojené so svojím živobytím. Nemusia mať strach, tak je to podľa mňa uvoľnenejšie. Keď už človek začne podnikať a je to o tom, že peniaze musí zarobiť, môže to byť trochu kŕčovité.” 

Pamätáš si svoj prvý väčší úspech či moment, kedy si si začal uvedomovať, že sa značka Zajo stala populárna medzi ľuďmi? 

Ja stále neviem, či je populárna, to by vám skôr povedali ľudia. Ja to zo svojho pohľadu neviem tak vnímať, ako keď spätná väzba príde od ľudí, ktorí mi to povedia, že to, čo som urobil, je dobré. A potom obchodníci, ktorých si pamätám na začiatku, ešte z roku 1996. Niektorí mi nedávali šancu na to, že niekam porastieme. Dávali mi pol roka. 

Pre všetkých bol názov ZAJO nejaká značka pre deti. Dnes už ale veľa z tých obchodníkov či už zo zahraničia alebo na Slovensku neexistuje, no my sa ešte stále predierame životom. Nebolo to celkom o tom, či to je ZAJO alebo by sa mala značka volať turistickejšie. Prežili sme aj iné slovenské značky, ktoré tu už dnes nie sú.” 

Aký je to pocit, keď ideš niekam do prírody a stretneš tam ľudí, ktorí majú na sebe tvoje produkty? Spoznávajú ťa alebo vedia, že si za značkou Zajo?

Najprv sa popozerám, čo majú na sebe a potom sa priznám. Porozprávam sa s nimi, pofotím, poviem, že som to ja a oni sa tešia. Človek si ale niekedy vypočuje aj kritiku, na to musí byť pripravený. 

Nie všetko sa podarí tak, ako si človek praje. Samozrejme, vždy je cieľ urobiť to čo najlepšie, ale ak človek dostane kritiku, je aspoň dôvod to zmeniť. Keď o probléme neviete, tak neexistuje. Negatívna spätná väzba je teda niečo, voči čomu je nevyhnutné byť otvorený.”  

Ako si sa popasoval s konkurenciou v minulosti a ako sa dokážeš odlíšiť od tej súčasnej?

Tam na začiatku bola viac-menej totálna štíhlosť firmy, nás bolo ešte donedávna 10. Nemali sme vlastné obchody, takže sme boli malý tím s malými prevádzkovými nákladmi a boli sme schopní ešte viac konkurovať cenou firmám, čo sem dovážajú. 

Dnes sa snažíme dodať servis v podobe vlastných obchodov, kde chceme zlepšiť vystavenie tovaru a vyšperkovať kolekciu, aby bola prehľadnejšia. 

Náš cieľ je byť jasný a mať nie 200 produktov, ale ísť na 150. Mať sebavedomú ponuku a ponúknuť to, čo dnes chýba v obchodoch. Ide o to, aby človek prišiel do ZAJO, obliekol sa od hlavy po päty a aby to ako vizuál pasovalo. Takúto ponuku síce máte možno vo fashion značkách, ale v outdoore je trochu zložitejšie kúpiť si celý set v kvalite, ktorú  ponúkame my.”     

juraj králik
Môcť sadnúť do auta a ísť slobodne na Veľkú Fatru cez týždeň, to je podľa mňa to, čo človek chce.”  

Oblečenie značky Zajo je v dnešnej dobe dostupné v zhruba 17 štátoch. Ako sa staráte o propagáciu vašich produktov?

Rozbehli sme to najprv cez sociálne siete. Najprv Facebook, dnes už popri tom rozvíjame aj Instagram. A, samozrejme, cez náš web – to je ten styk so zákazníkom a imidž celej značky.

K tomu prezentácie, prezentačné videá a fotografovanie výrobkov v prírode. Sponzorujeme dvoch vrcholových maďarských horolezcov, ktorí naše veci testujú, od nich máme aj nejakú fotodokumentáciu. Celkovo sa snažíme priblížiť atmosféru toho, kde sa produkt používa.” 

Kde hľadáš inšpiráciu a motiváciu do práce?

Hm, to je podľa mňa veľmi ťažká téma. Asi ľudia z brandže, ale kľudne to môžu byť aj zamestnanci, ktorí sú na niektorých funkciách x rokov a posúvajú sa.

Prešiel som zopár vyhoreniami a hľadal, ako sa posunúť ďalej. V jednej chvíli človek ani nevie, čo vlastne chce. Chce mať viac času, to je podľa mňa tá hodnota, ktorú v živote hľadá.

V malej firme to neurobíte. Chcete ísť na 5 dovoleniek do roka? Pôjdete na 2 a koniec, na viac nepôjdete. Vo veľkej firme už máte šancu vytvoriť administratívu – štruktúru, ktorá to bude ťahať ďalej aj bez vás. Môcť sadnúť do auta a ísť slobodne na Veľkú Fatru cez týždeň, to je podľa mňa to, čo človek chce.”  

Zažil si počas svojej kariéry nejaké zlyhania? Ak áno, čo ťa naučili?

Asi pred 4 rokmi sme menili logo a museli sme dosť masívne vypredávať zásoby, pričom pomaly sa napĺňali zásoby s tým novým. A keď máte produkt s novým logom, nikto ten so starým nechce…

Museli sme tiež prerobiť web, v tej chvíli sme súčasne zavádzali nový informačný systém. To bolo asi najhektickejšie obdobie – obdobie bez tvorenia zisku.

Aj keď to bolo z mojej strany plánované, bolo to v istej chvíli demotivačné. Bol 12. mesiac a stále som neprodukoval zisk.  Potom pustíte web, softvér a už sú tam nejaké technické závady. 

Vtedy som si povedal, že radšej budem mať menej, ale budem sa venovať sám sebe. To je pre mňa dôležitejšie ako mať vo firme väčší zisk. To je ako gamblér: aj ten musí vedieť, kedy odísť od automatu alebo z kasína. 

ZAJO je síce moje dieťa, ale keby ma to malo ohroziť na živote alebo na zdraví, nemalo by význam sa toho tvrdohlavo držať. To som sa v tej dobe naučil. Dokázať sa vzdať niečoho, čo by ma ťahalo ku dnu.”  

Ak by si mal možnosť začať svoj business ešte raz, je niečo, čo by si zmenil?

„No jasné, začal by som v Nemecku (haha). Dnes je obrovská výhoda, že ľudia môžu myslieť viac globálne. Keby som vyrobil predtým 800 „golfiek“ v Nemecku, kde bolo v tom čase 50 miliónov ľudí, predal by som ich možno za mesiac. Tu nám to trvalo 2 roky. 

Dnes by som možno začal tak, že by som „golfky“ vyšperkoval a ponúkal ich v Nemecku iba ako 1 produkt, ale v tisícoch. Nerozširoval by som tak portfólio.”  

Čo považuješ za najdôležitejšie vlastnosti potrebné pre úspešného podnikateľa?

„Podľa mňa je, tak ako vo všetkom, dobré vedieť, čo chcem a čo by malo byť výsledkom toho, čo robím. Ja som vedel, že chcem peniaze a mal som nastavený cieľ. Nemal som pred sebou žiadne vzdušné zámky.

Je to to isté, ako chodiť do fitka. Musíte vedieť, prečo to robíte a ako chcete na konci vyzerať. 

Pre niekoho môže byť cieľom v podnikaní pôsobiť globálne. Pre iného to môže byť 2000 eur mesačne na účet.

Bol urobený taký prieskum, že človek má cieľ  a všetko nad tým je už preňho zbytočné a neurobí ho šťastnejším. Potom už nebude chcieť, aby zarobil 2x toľko, ale aby mal možno viac času. Zistí, že možno nie peniaze, ale čas a iné veci ho urobia šťastnejším. Je dôležité vedieť si povedať, čo od podnikania chcem.”    

Mentor a mentoring v oblasti podnikania, považuješ to za prínos či práve naopak?

„Ak niekto dostane mentoring, tak je to podľa mňa najlepšia vec, ktorú môže na začiatku podnikania dostať. Ja to poviem takto: v 60-tke budem síce skúsenejší ako som dnes, ale budem už unavený a nebudem mať chuť svoje nápady realizovať. 

Skúsenosti sú nejaký súbor úspechov a chýb, ktoré človek spravil v živote. Človek môže prísť zo školy vzdelaný a môže mať možno väčšie IQ alebo väčší prehľad, ale skúsenosti zakoreňujú rozhodnutia, ktoré človek intuitívne robí a vie, že toto je dobré a toto je zlé.

Mentoring teda urýchľuje človeku cestu. To sú štúdie, ktoré poukazujú na konkrétne prípady a ich riešenia. A ty si môžeš vybrať podľa seba, čo si z nich zoberieš, ale mentor ti zo skúseností poradí, ktorú cestu by si vybral on.”  

Vytvárate vo firme priestor pre mladé nádejné talenty, akým si bol v minulosti aj ty sám?

Teraz sme urobili projekt s VŠVU v Bratislave – navrhovali nám retro kolekciu, ktorú sme chceli predstaviť k 25. výročiu značky budúci rok. Dali sme im látku, podporu a 7 mladých študentiek nám kreslilo aj vymodelovalo kolekciu. Nehovorím, že bude úplným podkladom pre to, čo budeme robiť, ale dali sme im šancu realizovať sa. 

My tú kolekciu nakoniec upravíme tak, aby bola ”jedlá”  pre našich klientov. V budúcnosti môžu tieto talenty získať u nás nejaký part – time job. Keďže to budú podľa mňa v budúcnosti väčšinou freelanceri, toto vidím ako reálnu možnosť.” 

Spomínal si, že značka Zajo momentálne prechádza určitou zmenou, o akú zmenu sa jedná?

Mne osobne sa veľmi páči, keď mám jasnú ponuku – či to je v reštaurácii alebo v službách. Napríklad v módnej brandži vidíte figurínu a presne viete, ako sa máte obliecť. Nie je tam toho veľa na výber, čo uľahčuje vaše rozhodovanie.  

Tiež v reštaurácii. Prídete do michelinskej reštaurácie a máte tam jednoduché menu, kde máte na výber 3 predjedlá, 5 hlavných jedál a 2 múčniky. Vyberiete si pomerne rýchlo a máte pocit, že to je profesionalita a tých 5 jedál je pripravených už aj v celom pakete. Vy ste šťastný a aj za vyššiu cenu máte pocit, že ste v lepšej reštaurácii. 

Vy dnes nemáte čas bádať. Chcete, aby sa o vás niekto postaral. Aby ste mali pár rokov kvalitný výrobok a svätý pokoj. Na outdoorovú kolekciu mať zbalený jeden batoh na leto, jeden na zimu a vy si zoberiete ten, ktorý potrebujete. Do batoha nedáte 50 výrobkov. Má svoj limit a takto by sme chceli našu značku posunúť. 

Chceme ju vyčistiť, vyladiť a štruktúru našich výrobkov ešte viac vybrúsiť. Budúci rok k 25. výročiu by sme chceli predstaviť nový koncept značky. Celú ju refreshnúť s tým, že brand aj zajačik zostáva. 

Teraz pracujeme na celej komunikačnej stratégii s nemeckou agentúrou. Pevne veríme, že sa nám to podarí a že novým vizuálom sa budeme vedieť lepšie predstaviť v Európe.” 

“ Najhoršie je, keď startupisti počúvajú nestartupistov. Tí ich budú odrádzať ako to nejde, a to ich bude zbytočne brzdiť.

Kde vidíte firmu Zajo o 5 rokov?

O 5 rokov vidím značku Zajo ako autoritu, ktorá ponúkne jasné menu a klient bude rád, že niekto rozhodol zaňho a urýchlil mu rozhodovanie. 

Bude ponúkať oblečenie od sebavedomého producenta outdoorového vybavenia a možno rešpekt k prírode bude založený na tom, čo sa u nás teraz traduje – na trvácnosti výrobkov. Trvácnosť, čo sa týka designu aj použitých materiálov. Tak by to malo vyzerať stále. 

Je niečo, čo by chceli odkázať mladým startupistom?

„Nech sa pozrú na históriu človeka a potom nech si od neho nechajú radiť. Najhoršie je, keď startupisti počúvajú nestartupistov. Tí ich budú odrádzať ako to nejde, a to ich bude zbytočne brzdiť.

Treba nájsť ľudí, ktorí niečo dokázali a mali „drive” to urobiť. Ak majú jasnú predstavu, ekonomiku a vidia výhodu, ktorú prinesú pre človeka, nech za tým idú.

Ja som niekde čítal, že život je rozdelený do 4 štvrtín – od 20 do 30, od 30 do 40, od 40 do 50 a od 50 do 60. Keď človek spraví chybu v prvej štvrtine zápasu, tak to ešte vie opraviť. Ale keď dostane gól v 60-tke, to je prúser, už nie je čas na predĺženie. Ani penalty nebudú, to je proste koniec. 

Čiže keď je mladý, môže aj prerobiť peniaze a ešte to dobehnúť, to sa dá. Preto je najideálnejšie začať podnikať, keď ešte žije u rodičov a nemá výdavky. 

U nás nebola predstava, že budeme outdoorová značka. Boli to iba „golfky“ a ja som nemal vízie veľkých plánov. Možno práve to niekedy veľa ľudí pohltí. Vidia veľké ciele, ale to všetko podľa mňa rastie postupne. Neriskovať veľa naraz, ísť za malými cieľmi a ono sa to rozrastie.”

Ako vás môžu naši čitatelia v prípade otázok kontaktovať?

„Môžu mi napísať mail na juro@zajo.net .”

Ak sa Ti článok páčil, zdieľaj a odporuč ho prosím Tvojím kamarátom. Ďakujeme

Čítať ďalej

Inšpirovali ťa naši heroes, ale nevieš spraviť prvý krok?

Klikaj na Rozbehni sa!

Podporili nás