Tajomstvo úspešného biznisu je okrem dobrého nápadu aj v schopnosti vytrvať. Ako pokračujú projekty mladých podnikateľov, s ktorými sme pred časom priniesli rozhovory? Rozbehlo sa ich podnikanie? Akým výzvam čelili? Ako sa zmenili ako osobnosti a lídri?
Na začiatku minulého roka sme priniesli rozhovor s Karolínou Jankivovou, ktorá spolu s bratom založila módnu značku JANKIV SIBLINGS.
Povieš si – minulý rok, čo chceme updatovať? Rok je dlhé obdobie v živote každého človeka – obzvlášť v živote podnikateľa. Karolína medzičasom získala titul Podnikateľka Slovenska 2019 v kategórii Úspešná živnostníčka. „Tento úspech je súčtom mojich a bratových snáh o napredovanie, ktoré opakujeme deň čo deň už vyše štyroch rokov,“ hodnotí Karolína.
„Posun v našom podnikaní nastal aj v portfóliu produktov, ktoré ponúkame, v zameraní, cielení a aj v priestore, kde fungujeme. Pustili sme sa do zväčšovania a rekonštrukcie ateliéru. Prispôsobujeme ho požiadavkám klientov, ktorí nás navštevujú.
Vďaka jeho vizuálu chceme posunúť hranicu vnímania použiteľnosti ‚plisovania‘. Plánujeme ho zariadiť ako výkladnú skriňu, kde človek, ktorý nás navštívi, zažije umelecký zážitok v podobe použitia plisse v bytovom dizajne,“ prezrádza plány do budúcnosti Karolína.
„Za posun vpred pokladáme jednoznačne našu spoluprácu s Univerzitou Tomáša Baťu v Zlíne, kde sme s odborom Design obuvi začali vyvíjať topánky s prvkami plissé.“
A vedel si, že JANKIV SIBLINGS sa mihli aj na Plese v Opere? Teda, nie zrovna oni, ale ich róba: mala ju na sebe rektorka Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Ďalším úspechom bolo plisovanie šiat s príbehom pre šperkárku Petru Tóth, ktoré následne šila známa módna návrhárka Jana Pištejová.
Karolína sa po zlej skúsenosti s marketingovou agentúrou rozhodla vziať veci do vlastných rúk a venovať sa samoštúdiu marketingu. „Uvedomili sme si, že smerovanie, ktorým nás vedie agentúra, nie je správne a aplikovateľné na našu značku. Stálo nás to peniaze, čas a nervy, no človeka posúvajú vpred predovšetkým zlé skúsenosti, nie tie dobré.“
Karolína prirovnáva marketing k neprebádanému a nekonečnému vesmíru, v ktorom sa chce najprv začať sama orientovať – až potom robiť konkrétne kroky. A tak sa postupne učí, ako funguje SEO, reklamy na FB a Instagrame, Google Analytics a ďalšie nástroje.
„Sú tam lekcie na rôzne témy, od skvelých ľudí, ktoré sú plné praktických informácií. Za každou lekciou je test alebo skúška, kde si reálne otestuješ, ako si problematike porozumel,“ približuje online štúdium Karolína.
„Okrem toho navštevujem marketingové štvrtky v Košiciach. Konajú sa pod vedením GymBeamu, ktorý je pre mňa veľkou inšpiráciou v tom, kam sa to až dá dotiahnuť.“
V zápale prebdených nocí a vyťažených dní často zabúdame sami na seba. „Konečne som sa začala aktívne venovať svojmu zdraviu. Chodím pravidelne cvičiť a rehabilitovať. Mám zamestnanie, ktoré si vyžaduje fyzickú aj psychickú kondíciu a vytrvalosť. Veľakrát presedím celý deň za šijacím strojom a moja chrbtica a telo potom trpia. Začala som tento problém riešiť, aby som mohla fungovať až do staroby,“ ozrejmuje svoju motiváciu Karolína.
Tak ako všetkých, aj Karolínu a jej brata ovplyvňuje aktuálne svetové dianie – epidémia koronavírusu. Podobne ako Dominika z WakiVaky, aj JANKIV SIBLINGS priložili ruku k dielu a ako odevní výrobcovia s plne vybavenou šijacou dielňou začali šiť ochranné bavlnené rúška: „Všetko išlo u nás bokom – plisovanie, zákazky, stretnutia. Cítime sa, ako keby sme mali pred výstavou alebo prehliadkou. Celé dni sme zavretí v ateliéri a šijeme. Človek by ani nepovedal, aká prispôsobivá dokáže byť profesia odevného návrhára. Je super ovládať remeslo, vedieť sa flexibilne prispôsobiť a byť užitočný pre spoločnosť.“
„Je krásne pozorovať ľudskosť a solidaritu a uvedomiť si, aké sebestačné je Slovensko. Taktiež nás teší, že mnoho ľudí, ktorí majú doma stroj, šijú rúška pre rodinu.“
„Želám si, aby si ľudia pri nákupe oblečenia alebo iných textilných výrobkov spomenuli na všetkých tých, ktorí v týchto časoch šili pre Slovensko rúška. Aby namiesto nákupu z Číny uprednostnili slovenskú tvorbu a podporili našu ekonomiku. Myslím, že si to všetci za toto obdobie zaslúžime.“
Podľa Karolíniných slov sme stále viac naklonení veciam, ktoré majú príbeh a sú užitočné. „Ľudia si začínajú vážiť prácu niekoho iného a snažia sa kúpiť si niečo, čo má pridanú hodnotu.“
Čoraz menej nakupujeme impulzívne a nad svojimi nákupmi uvažujeme. „Myslím, že svet sa aktuálne uberá dvoma hlavnými smermi: jeden je IT a veci s tým spojené, a druhý je kreatívne umenie a ručné práce. Vraciame sa k starým technikám, začíname si vážiť naše korene. Taktiež nám nie je ľahostajný odpad. Vznikajú bezobalové potraviny, propaguje sa zero-waste životný štýl,“ nešetrí chválou Karolína.
My už dodáme iba „bodaj by nám to vydržalo“ 😊.
Maju Demjanovičovú sme vám predstavili ešte v roku 2018. Rozbehla projekt PURE JUNK a venuje sa bytovému dizajnu a výrobe recyklovaného nábytku. „Pure junk“ v preklade znamená „čistý odpad“, čo dokonale vystihuje koncept celej značky: spojenie odpadu a čistoty, minimalizmus a využiteľnosť.
Maja si postupom času uvedomila, že by svoje skúsenosti rada posunula ďalej. Dnes teda okrem aktivít popri budovaní vlastnej značky stíha aj doktorandské štúdium na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity. „Od študentov sa ku mne dostáva úplne nová vlna názorov a pohľadov na svet. Posúva ma to vpred,“ hodnotí Maja.
V rámci štúdia aj výučby sa snaží priniesť niečo nové a zaoberá sa hodnotami a udržateľnosťou podnikania. „Venujem sa primárne malým a stredným podnikom, ktoré skúmam z pohľadu ich vnímania hodnôt a nastavenia na prínos ich činnosti pre verejnosť. Udržateľnosť je na Slovensku čoraz častejšie spomínaný pojem, no v praxi málokto vie, čo toto slovo znamená. A to nehovorím o tom, ako je tento pojem vzdialený od obsahu materiálov, z ktorých sa na vysokých školách vyučuje.“
„Od nášho posledného rozhovoru ubehlo veľmi veľa času, zdá sa mi, že až moc… Ale je to asi presne o tom: keď človek pracuje na niečom, čo ho skutočne baví a napĺňa, čas prestáva zohrávať rolu. Zmenil sa tím, ale aj práca v ňom. Projekty sa z niekoľkých denných ‚taskov‘ zmenili na niekoľkotýždňové a objemnosť zákaziek je oveľa vyššia,“ hodnotí Maja posun firmy.
Najväčšou novinkou v PURE JUNK je kov. Podľa Majiných slov dnes už kov tvorí pravidelnú súčasť ich produktov. Prečo? „V prvom rade je to určite technologický posun, no v druhom rade je to posun, ktorý si vypýtal trh. Naším cieľom vždy bolo priniesť udržateľnosť a unikátnosť v súlade s dizajnom a funkčnosťou našej produkcie. Kov tieto parametre spĺňa. V neposlednom rade je to nový materiál aj pre nás. Práca s ním nás fascinuje. Naše produkty sú viac minimalistické, a tak umožňujú zdôrazniť detail na recyklát, ktorý je stále jadrom našich produktov.“
„V poslednej dobe vnímame ako najväčšiu výzvu vedieť pracovať obmedzený čas. Tým, že naša práca nás veľmi baví, je pri veľkom objeme zákaziek ťažké povedať: ,Stop! A teraz idem oddychovať.´
Toto je však nevyhnutná povinnosť každého z nás. Aj keď je to na smiech, donútiť sa odísť z práce v normálnom čase, u nás sa to skutočne deje. A tak si plánujeme povinné voľné dni v prírode. Pomáha to kreativite a zvyšuje to aj chuť do práce,“ s úsmevom radí Maja.
Podľa Majiných slov značka PURE JUNK ukotvila svoju pozíciu na trhu ako zodpovedný a dôveryhodný partner. „Naši klienti nás vnímajú ako partnerov, ktorí im dokážu nielen vyrobiť zaujímavý drevený produkt z recyklátu, ale rovnako tak vedia poradiť s interiérovými úpravami, doplnkami a celkovo realizáciou priestoru do detailu.
„Myslím, že to neprecením, ak poviem, že nejeden náš klient nám odovzdal kľúče od bytu, domu či officu. Vedel, že sa na našu prácu môže spoľahnúť. Toto vnímam ako najvýraznejší posun. Je to super pocit. No zároveň veľká zodpovednosť. A ja osobne tento druh adrenalínu milujem, ženie ma vpred,“ priznáva Maja.
Tak ako každý začínajúci podnikateľ, aj Maja riešila od začiatku všetko. „Riešila som stretnutia s novými klientmi, správu sociálnych sietí, fotky, videá, návrhy a výrobu produktov, prijímanie nových ľudí do tímu, účtovníctvo aj plánovanie ďalšieho progresu,“ vyratúva.
Kedy nastala zmena? „Za posledné dva roky som si uvedomila dôležitú vec: môj čas je obmedzený. Nedokážem vyriešiť všetko, čo by som chcela – v prijateľnej rýchlosti alebo kvalite,“ ozrejmuje Maja pohnútky, ktoré ju viedli k rozšíreniu svojho tímu a spolupráci s externistami.
Rozhodla sa, že si nechá aktivity, ktoré ju bavia a je v nich dobrá. Ostatné posunula ľuďom, ktorí sú v nich podľa jej slov oveľa šikovnejší. „Ako prvé odo mňa letelo účtovníctvo, ktoré som nemohla cítiť už na vysokej škole.“ Dnes má PURE JUNK externú účtovníčku, ktorá vybavuje kompletnú agendu.
Pribrali do tímu aj architekta, ktorý sa začal starať o dispozičné návrhy priestorov. Výsledkom bolo, že Maja sa mohla intenzívnejšie venovať návrhom a celkovo myšlienke PURE JUNK ako takej.
Portfólio produktov zúžili, čo im umožnilo lepšie zameranie. „Vo výrobe sme sa ‚focusli‘ na produkty, ktoré sú pre nás zaujímavejšie a rentabilnejšie,“ hovorí Maja.
„Ľudí. Je veľmi ťažké zložiť stály tím ľudí, ktorí majú podobné ciele, rovnako chápu myšlienku firmy a zároveň sú dostatočne dynamicky založení na to, aby vedeli týždeň pracovať v teréne na montážach a 2 týždne byť zatvorení v dielni.
Stále je to ten istý ‚pain‘, no povedala by som, že situácia je stabilizovaná. Máme už celkom dobrú sieť dodávateľov a partnerov, na ktorých je spoľahnutie. Určite sme sa aj my sami naučili, ako v tom čo najlepšie plávať.“
Čo si nevedel o PURE JUNK:
MOTO: Koľko toho máš, toľko toho stihneš 🙂
+ obľúbený citát najviac spomínaný v dielni: „Plány sú odhady.“
Sáru môžeš z našich rozhovorov poznať ako aktívnu stredoškoláčku, ktorá rozbehla TEDx v Turčianskych Tepliciach. Ako vyzerá jej život dnes?
Po organizovaní 3. a zatiaľ posledného ročníka TEDx sa Sára rozhodla dopriať si ‚gap year‘ a nabrať pracovné skúsenosti. Odsťahovala sa od rodičov a vyrazila oproti všetkých príležitostiam.
„Chcela som získať viac možností a pracovných skúseností, čo u nás v Turčianskych Tepliciach vôbec nebolo jednoduché. Spätne to však nehodnotím ako ,ten dobrý´ dôvod. Určite lepším dôvodom bolo získať čas zistiť, čo chcem študovať,“ ozrejmuje Sára.
Podľa nej je od mladých ľudí veľmi skoro požadované rozhodnúť sa, ktorým smerom sa chcú po zvyšok života uberať. „Je to nonsens. Nemáme ani možnosti, aby sme to zistili,“ hovorí Sára, ktorá dvoj- či trojmesačnú prax alebo brigádu nepovažuje za dostatočné riešenie.
V skutočnosti si Sára dopriala gap year hneď dva razy po sebe. Prvý bol motivovaný najmä snahou získať pracovné skúsenosti. „Pracovala som ako HR intern pre Adidas a ako People Marketing Specialist pre Exponeu. Boli to obohacujúce skúsenosti, ale do veľkej miery mi ukázali aj to, čo nechcem robiť. Zistila som, aké pracovné prostredie mi vyhovuje a aké nie,“ hodnotí získané skúsenosti Sára.
Po prvom roku prišla menšia kríza, kedy si Sára dopriala pauzu a naplno premýšľala nad tým, čomu by sa chcela dlhodobo venovať. „Prichádzala jar a rozhodnutie, či chcem nastúpiť na vysokú školu. Nebola som spokojná s tým, ako som svoj gap year strávila. Nemala som pocit, že som od gap yearu mala správne očakávania. Cítila som, že som ho nevyužila naplno,“ vysvetľuje Sára svoju motiváciu k tomu, aby si dopriala ďalšiu pauzu.
Druhý gap year už bol z jej pohľadu vydarenejší. Získala stáž v Tescu v oblasti spoločenskej zodpovednosti. Riešila napríklad potravinový odpad či zavedenie ekologickejších variant do chodu firmy. „Táto skúsenosť bola najobohacujúcejšia, čo považujem trochu za paradox. Predtým som vyhľadávala firmy, ktoré majú príťažlivý branding pre verejnosť – a pritom som mala túto skúsenosť rovno pod nosom.“
Počas druhého gap yearu Sára absolvovala aj veľa online kurzov, v ktorých našla nové hobby. A ktoré odporúča?
„Po absolvovaní som sa začala odlišne pozerať na normy v našej spoločnosti. Omnoho lepšie dokážem chápať to, ako vznikajú a ako ich meniť k tomu, aby sme sa ako spoločnosť mohli posunúť vpred.“
Dokopy 8-týždňový online kurz je rozdelený do dvoch blokov (teoretický a praktický) a Sára ho odporúča nielen pre ľudí, ktorí sa venujú sociálnej problematike. „Dalo mi to veľa, aj ako človeku, ktorý sa v tejto oblasti nepohybuje profesionálne. O čo viac budeme meniť pohľad a mindset všetkých ľudí – aj bežných zamestnancov – o to rýchlejšie môžeme meniť kultúru firiem či normy v spoločnosti“ hovorí Sára.
O niečo užšie zameraný, prevažne teoretický, online kurz, ktorý rozpráva o budúcnosti vzdelávania či o nových metódach výučby. „V poslednej dobe sa veľa hovorí o individualizácii a flexibilnom prístupe k študentom, no zabúdame na to, že aj učitelia sú na konci dňa iba ľudia. Takisto by sme mali brať ohľad aj na flexibilizovanie času vzhľadom na učiteľov,“ hovorí svoj pohľad na problematiku Sára.
Na čom Sára aktuálne pracuje?
Sára sa po dvojročnej pauze nakoniec rozhodla, ktorým smerom bude pokračovať jej vzdelanie. Prihlásila sa na Central European University, kde chce študovať odbor Culture, Politics and Society. „Oba uplynulé roky som sa hlásila do Londýna na štúdium psychológie a vzdelávania, čo bolo mojim snom od štrnástich.“
Na Londýne ju lákala vysoká kvalita školstva, no zároveň odrádzal tradičný spôsob učenia. „Hľadala som niečo flexibilnejšie, kde môžem viac ovplyvniť to, čo sa učím,“ vysvetľuje svoju motiváciu Sára.
Podľa Sáry je v poriadku, ak nevie zatiaľ presne povedať, čomu by sa chcela v živote presne venovať. „Na konci dňa mám iba 21 a to, čo budem v živote považovať za priority a čomu sa budem chcieť venovať, sa bude postupne meniť s naberaním ďalších skúseností. Som tomu plne otvorená.”