Terézia Mihalovič Lukáčová: „Učitelia v Dánsku nestoja pred triedou a nediktujú poznámky. Berme si od nich príklad“

Terka vedie organizáciu DASATO (predtým I AMbitious), ktorá cez neformálne vzdelávanie otvára nielen stredoškolákom dvere do „dospeláckeho“ sveta. Tento rok získala ocenenie Forbes 30 pod 30.

V rozhovore sa dozvieš aj:

– ako sa zmenilo školstvo v priebehu posledných 5 rokov,
– prečo sa Terka rozhodla ostať na Slovensku,
– ako sa cíti po získaní ocenenia Forbes 30 pod 30,
– ako sa jej darí udržať si vnútornú pohodu a balans.

Zmenilo sa niečo v tvojom živote po získaní ocenenia Forbes 30 pod 30?

Zobudila som sa úplne rovnaká ako predtým a pokračovala som ďalej vo veciach, ktoré mi dávajú zmysel – inovovaní slovenského vzdelávania a rozvíjania talentu mladých ľudí vo všetkých krajoch. Najviac sa však tešili ľudia z našej organizácie – absolventi/ky, komunita mentorov, lektorov a samozrejme tím, pretože to bolo ocenenie celej našej spoločnej práce. Dokonca som pár dní pred získaním ocenenia Forbes 30 pod 30 dostala aj darček od ľudí z organizácie, kde napísali, prečo si toto ocenenie podľa nich zaslúžim, a za čo sú vďační. Veľmi ma dojalo, ako sa z ocenenia tešili.

Veľa mladých ľudí sa ma pýta, ako sa mi to podarilo. Určite je zadosťučinením dlhoročnej práce a potešilo ma, ale myslím si, že je dôležité robiť veci pre ich hlbší zmysel, a nie kvôli oceneniu. Vnímam ho ako zodpovednosť ukázať mladým ľuďom, nech robia niečo, čo ich skutočne napĺňa bez ohľadu na výsledok. Ak získajú nejakú cenu, je to len plus za hodiny práce, ktoré tomu venovali. Rozhodne však ocenenie pomohlo zvýšiť povedomie o našej organizácii DASATO či platforme GROWNi.sk. 

Na Zero2hero sme s tebou robili rozhovor už pred piatimi rokmi. Odvtedy si pracovala na mnohých zaujímavých projektoch. Čo sa za ten čas zmenilo vo vzdelávaní?

V prieskume Ministerstva školstva Čo si myslia mladí 2021, ktoré robilo spoločne s IUVENTOU, sa ukázalo, že viac ako 80 % mladých ľudí sa necíti byť vypočutých. Myslím si že, od nášho rozhovoru sa toho zmenilo dosť a mení sa aj nálada v spoločnosti. Vnímam, že stále viac načúvame mladým ľuďom a tiež to, že sú čoraz viac angažovaní, tvoria vlastné projekty, neboja sa robiť chyby a cítia viac podpory od rodiny a učiteľov. Na Slovensku máme stále viac príkladov mladých ľudí, ktorí dosiahli veľké veci už v mladom veku. 

O čom je program DASATO Academy?

DASATO Academy je komplexný ročný program neformálneho vzdelávania pre stredoškolákov a stredoškoláčky v jednotlivých regiónoch Slovenska. V rámci neho študenti pracujú okrem siedmich nosných časti aj na vlastnom projekte. Za posledné tri roky ich najviac zaujímajú environmentálne témy, inovácie a vzdelávanie. Niektoré projekty sú aj prepojené – študenti napríklad vymysleli projekt, ktorý učí učiteľov, ako učiť inovatívnejšie. 

S akými najväčšími problémami sa študenti pasujú?

Majú veľa skvelých nápadov, často je však náročné premeniť ich na realitu a najčastejšie je to pre financie. Rovnako je pre nás dôležité naučiť mladých ľudí, aby sa nebáli zlyhávať, pretože len málo projektov alebo startupov je stopercentných hneď na začiatku.

Na to, aby sa človek naučil podnikať a rozvíjať svoj projekt sme na GROWNi vytvorili v spolupráci s ďalšími organizáciami interaktívnu časť GROWNi Projekty, kde cez gamifikáciu človek vytvorí návrh svojho projektu. Existuje však aj skvelý projekt Rozbehni sa!, kde si ľudia môžu pozrieť skvelé videá s tipmi a kvízmi, ako začať podnikať. Výhodou je aj databáza rôznych zaujímavých projektov, vďaka ktorým sa môžu ľahšie zviditeľniť.

Ako sa dá prihlásiť do DASATO Academy?

Prihlásiť sa dá od januára do marca, potom sa začne výberový proces. Stačí vyplniť jednoduchú online prihlášku na www.dasatoacademy.sk a potom nasleduje online pohovor. 

Program sa oficiálne začína v auguste, avšak hneď po prijatí sa môžu študenti zúčastniť aktivít ako Záverečný ceremoniál predchádzajúcich absolventov či rôzne kick-off aktivity na spoznanie komunity. Prihlasovanie je otvorené pre deviatakov na základnej škole až po tretiakov na strednej škole, prípadne štvrtákov, ak sú na 5-ročnom bilingválnom programe. Avšak, máme aj výnimky, keďže sme už prijali žiaka z nižšieho ročníka základnej školy. Bol vynikajúci a teraz je súčasťou nášho tímu. Tiež sme prijali vysokoškoláka, takže ak má človek veľkú motiváciu a zmysel pre naše aktivity, vždy nájdeme spôsob, ako ho medzi nás zaradiť. 

V čom bolo štúdium v zahraničí iné od slovenskej školy?

V Dánsku kladú dôraz na digitálnu gramotnosť, čo znamená, že každý študent má vlastný notebook alebo požičaný od školy. Každý si doma pred hodinou nachystá prípravu, či už ide o texty, videá alebo filmy. Vyuovacie hodiny trvajú asi 90 minút, a začínajú sa úvodným výkladom od učiteľa, ktorý nastaví agendu. Následne prebieha interaktívna výučba, kde študenti argumentujú, vyjadrujú sa a dopĺňajú základy, ktoré si predtým naštudovali. Potom sa rozdelia do tímov a pracujú na projektoch alebo hlbšom skúmaní témy. Študenti majú možnosť pohybovať sa po celej škole, nie sú obmedzení na triedu, čo podporuje ich kreativitu a komfort. Učiteľ je skôr sprievodcom a usmerňuje ich k cieľu a pochopeniu témy. Študenti sa vzájomne učia a na konci spoločne s učiteľom tému zosumarizujú.

Cieľom je naučiť sa, ako si nájsť informácie a porozumieť im, namiesto jednoduchého memorovania teórie. Táto forma výučby podporuje zodpovednosť študentov za svoje vzdelávanie a vnútornú motiváciu učiť sa viac. Toto pristupovanie k vzdelávaniu môže byť prospešné, najmä keď sa porovná s nízkym percentom vnútornej motivácie študentov na Slovensku.

Veľa sme sa učili aj navzájom od seba a od ďalších. Zároveň, rola učiteľa bola naozaj skôr pasívna ako hierarchická. Učitelia nestoja pred tabuľou a nediktujú poznámky. Pre nich bolo dôležité, aby sme porozumeli téme. A keď sme citovali z nejakého zdroja, ktorý nebol úplne hodnoverný, tak nám to dali jasne najavo.

Ako prebiehalo hodnotenie?

Hodnotili nás podobne ako na vysokej škole, rovnako tak sme od učiteľov dostávali aj písomné hodnotenie. Nemali sme veľké písomky, skôr také menšie a počas celého semestra. Zároveň bolo skvelé, že sme si navzájom dávali spätnú väzbu, a tak aj učitelia vedeli, čo môžu zlepšiť.

Je niečo, čo robíme na Slovensku v rámci vzdelávania lepšie?

Myslím si že na našich školách sa lepšie učí matematika. V Dánsku sme sa museli učiť naspamäť a často to boli povrchné veci, ktoré nešli veľmi do hĺbky. Pre ľudí, čo sa chceli v budúcnosti matematike venovať podrobnejšie, to mohol byť problém.

Ako fungovala komunita na tvojej škole?

Chodila som na najväčšie gymnázium v Dánsku, kde bolo približne 2 500 študentov. Ale bola tam úžasná komunita. Po vyučovaní sa bufet zmenil na miesto, kde sme si mohli vychutnať pivo, čo vôbec neznamená, že takúto prax by sme mali zavádzať na slovenských školách. Práve ten bufet však podporoval komunitného ducha. Po škole tam bolo veľa krúžkov, aktivít, divadelných predstavení a podujatí, čo prispievalo k našim vzťahom a výučbe. Po vyučovaní sme si s učiteľmi mohli rozprávať na kamarátskej báze, sadli sme si s nimi a diskutovali o ich živote. Toto nám pomohlo prelomiť ľady a učitelia si nás lepšie uvedomovali a chápali náš svet. V prípade, že mali nejaké ťažkosti v osobnom živote, vedeli sme o tom a boli sme ochotní im poskytnúť podporu. Rovnako, ak sme mali problémy my, vedeli sme, že sa na nich môžeme obrátiť. 

Veľa mladých ľudí nechce ostať na Slovensku a ostáva v zahraničí. Prečo si sa rozhodla vrátiť?

V prvom rade som sa vrátila na Slovensko, aby som mohla dokončiť strednú školu a byť s rodinou. Na začiatku som bola skeptická a kritická k situácii na Slovensku, ale postupne som začala vidieť viac pozitívnych príkladov. Stretla som ľudí, ktorí robia úžasné veci, no zriedka sa o nich hovorí v médiách alebo sú verejne ocenení.

To ma povzbudilo a dodalo mi optimizmus, že aj na Slovensku je možné dosiahnuť niečo významné. Pôvodne som plánovala ostať tu len na chvíľu a potom ísť do zahraničia, ale keď sme začali vytvárať organizáciu I AMbitious (dnešné DASATO) či neskôr platformu Growni.sk v spolupráci s LEAF, sa veci začali veľmi rýchlo meniť. Tieto skúsenosti mi ukázali a ukazujú, že máme na Slovensku skvelých ľudí a oplatí sa tu ostať.

Poraď mladým ľuďom, ak sa nevedia nájsť a stále netušia, čo by ich mohlo baviť.

Veľmi jednoduchý návod na to je to naozaj tie veci vyskúšať. Ja som od mlada robila veci zadarmo a stále to robím. Je dôležité si byť hlavne vedomý aj toho, čo chceš v živote nájsť a čo ťa baví. Pamätajte aj na to, že zlyhania vás posunúvajú ďalej. Ja som od malička robila umenie a aj šport a všetko mi niečo do života dalo. Zapojila som sa asi do všetkých možných organizácií, ktoré boli k dispozícii. Chodila som hrávať do ochotníckeho divadla a vďaka tomu sa nehanbím prezentovať pred veľkým množstvom ľudí. Okrem toho som si zarábala napríklad aj hrou na gitare v kaviarniach. Robila som profesionálne aj šport, ten ma naučil vytrvalosti a disciplíne. Chcela som byť športovkyňa, architektka, herečka a aj režisérka. 

Teraz robím prácu, ktorá ma baví a dáva mi veľký zmysel – dennodenne vidím ten progres. Vďaka všetkým aktivitám, ktoré som robila v minulosti, viem teraz veci robiť lepšie.

Bola si ako dieťa dobrá žiačka?

Neučila som sa nikdy zle, ale nebola som nadpriemerne úspešná takmer v ničom. Napríklad mne všetci na strednej škole tvrdili, že matematika je najlepší predmet na svete, mne to však tak jednoducho nešlo, ako ostatným a úprimne, trápila som sa s ňou. A napriek tomu, že ma celkom trápila, rozhodla som sa z nej maturovať.

Zároveň som zistila, že humanitné témy ma zaujímajú omnoho viac, ale vtedy sa tým v škole nezaoberali. Toto je podľa mňa problém mnohých ľudí, ktorí by inak mohli byť úspešní. Momentálne je napríklad veľmi potrebná a vyhľadávaná informatika a veľa ľudí ju ide študovať aj bez toho, či to súznie s ich srdcom. Myslím si, že je dôležité hľadať zmysluplné veci, ktoré nás aj bavia.

Ako si udržiavaš vnútornú pohodu a držíš balans?

Robím to, čo ma skutočne baví a ani neberiem, že je to práca, čiže ma to vie veľmi pohltiť. Kedysi sa mi stalo, že som bola taká pohltená prácou, že som zabudla na svoju rodinu a blízkych. Myslím si však, že vzťahy sú to kľúčové, a preto na ne dávam čoraz väčší pozor. Myslím na to, že bez ohľadu na to, aká super je naša organizácia, najviac by ma mrzelo, keby som nebola s ľuďmi, ktorých mám rada. Často môže byť aj neskoro.

Takže s balansom mi pomáhajú ľudia okolo mňa, napríkad aj môj manžel. Okrem toho mám blocker v kalendári na konkrétne aktivity ako rodinu, šport, či kultúru. 

Kedysi som pravidelne venovala práci aj víkendy, teraz to mám inak a venujem ich výletom, oddychu či rodine a odporúčam to všetkým. Oddych mi pomáha byť omnoho produktívnejšou.

Titulná foto: Pasha Borsai