Nemusíš hneď zarábať, ak zbieraš cenné skúsenosti

„Podnikanie ma naučilo veriť vo svoje schopnosti a nabrať odvahu, aj keď niekedy štýlom ,fake it till you make it‘.“

V rozhovore sa dozvieš,

• ako možno vyžiť na začiatku projektu z 50 eur,
• prečo by si sa mala hlásiť do rôznych podporných programov,
• ako najlepšie hľadať odozvu na svoj projekt,
• čo znamená pivotovať projekt a ako to spraviť,
• prečo je podnikanie tá najpraktickejšia škola,
• ako sa pripraviť na podnikanie,

a mnoho iného.

Po strednej išla študovať do Brna, kde písala práce na reálne projekty, pomáhala s riadením neziskoviek či tvorila vlastné inovácie. Práve na konci výšky vznikol jej prvý projekt – CirKus-Kus.

Začiatky boli ťažké. Nikto nevedel, čo to vlastne cirkusová škola je. Musela založiť občianske združenie, zohnať peniaze na rozbeh a prvých klientov, spraviť webku, nastaviť komunikáciu na sociálnych sieťach, nastaviť produkty a cenotvorbu. Prvú výplatu mala 50 eur. Nikdy by to však nevymenila za prácu „od deviatej do piatej“.

Momentálne sa venuje novým projektom, a síce spoločenskej hre pre deti a rodičov “Odvážni Objavitelia“. Rodičia a deti sa spolu váľajú, plazia, gúľajú, premenia sa na gorily alebo tancujú ako domorodci.

Predstavujeme ti Katku Akáčovú (29).

Katka, aké boli začiatku tvojho podnikania? Viem, že ešte na škole si založila CirKus-Kus.

Po strednej som sa rozhodla ísť študovať do Brna. Keďže v Čechách bola možnosť paralelne zadarmo študovať dva odbory, na magisterskom som si vybrala Manažment v kultúre a Vedu a výskum služieb na Informatike. Obe štúdiá ma fakt bavili a boli pomerne praktické. „Nútili“ nás písať práce na reálne projekty, pomáhať s riadením neziskoviek či tvoriť vlastné inovácie. CirKus-Kus vznikol v poslednom ročníku na vysokej, predtým som pôsobila ako manažér-dobrovoľník pre OZ Divadlo na zastávke.

Aká bola tvoja úloha na začiatku?

S myšlienkou založiť tu prvú školu nového cirkusu prišli moji kolegovia v divadle. Na mne bolo celé to dať dokopy. Založiť občianske združenie, zohnať peniaze na rozbeh, zohnať prvých klientov, spraviť webku a nastaviť komunikáciu na sociálnych sieťach, nastaviť produkty a cenotvorbu.

Čo bol tvoj úplne prvý krok, keď si sa rozhodla, že ideš do tohto projektu?

Môj prvý krok bol postarať sa o to, aby sa ľudia začali o projekte dozvedať. Bolo potrebné spraviť web, stránku na sociálnych sieťach, a najmä prezentovať, prezentovať, prezentovať. Chodiť čo najviac na akcie do terénu, hlásiť sa do programov, inkubátorov, na mentoringy. Ukazovať, ako to, čo tu chceme priniesť, vlastne vyzerá.

Ako si tieto veci riešila? Kde si hľadala radu? Vieš dať nejaké konkrétne tipy, triky, rady?

Môj tip je chodiť na biznis networkingy, podujatia a hlásiť sa do všetkých zaujímavých programov. Takto jednak nasaješ veľa zo startup atmosféry, ktorá ťa naštartuje, ale tiež stretneš zaujímavých ľudí, ktorí tvoj nápad, alebo teba samotnú vedia posunúť ďalej.

Ako vyzeralo rozhodovanie sa či začať podnikať?

Bolo pomerne rýchle 🙂 V živote som bola len na jednom pohovore a po tejto skúsenosti som si povedala, že práca „len pre peniaze“, teda taká, kde si nejdem za svojím snom, pre mňa nemá zmysel.

V čom ťa ten pohovor odradil?

Na tú pozíciu ma neprijali. Keď som si spätne rekapitulovala prečo, vyšlo mi, že som bola pri pohovore príliš „rozkokošená“. Jednoducho som odpovede na otázky pojala veľmi svojsky, teda výmyselnícky a „výmyseľníckosť“ pre danú pozíciu nebola žiadúcou vlastnosťou. Tam som si uvedomila, že „výmyseľníckosť“ a zamestnanie sú v absolútnom protiklade. Zamestnanci-výmyseľníci sú ťažko manažovateľní.

Pre mladého človeka môže byť pomerne ťažké nájsť „svoj sen“. Ako si ho našla ty? Kedy si vedela, za čím chceš ísť?

To je pravda, ja som si vždy išla cestou, ktorú som cítila ako moje „volanie“. Skúsila som rôzne projekty z rôznych oblastí a všade som našla niečo, čo mi doplnilo mozaiku môjho životného poslania. Alebo som našla niečo, čo určite robiť nechcem.

Je dôležité skúmať, ako sa pri ktorej činnosti cítiš a musíš byť k sebe úprimný. IT svet je lákavý, sú tam prachy, je tam štýl, ale keď tam nie je srdce, je to o ničom. Takto ma moje srdce zavialo práve k malým deťom.

Ako pokračoval CirKus-Kus? Teraz sa tomu už, myslím, nevenuješ.

Začiatky boli ťažké. Moja prvá výplata bola 50 EUR! Bolo to niečo nové, ľudia si pod pojmom cirkusová škola predstavovali, že skáčeme cez ohnivé obruče a trénujeme tigre. Keď sme však pre klienta spravili workshop, 9 z 10 ľuďom sa to páčilo. Ďalší rok nás už agentúry začali oslovovať s požiadavkami o program samé.

Z CirKus-Kusu som odišla v auguste, teraz sa venujem môjmu vlastnému nápadu, s ktorým mám plány ísť do sveta. Trocha ma totiž mrzelo, že CirKus-Kus do sveta ísť nemohol. Bol založený na ľuďoch, a tí sa ťažko škálujú:)

Z čoho si potom žila, keď prvá výplata bola 50 EUR? Je síce fajn ísť za svojím snom, ale z niečoho človek musí vyžiť 🙂

Keďže som v tom čase bola ešte na škole, dohodla som sa s rodičmi. Budú mi hradiť nevyhnutnosti: stravu, cestu a nájom v Brne, čo bolo asi 250 EUR mesačne. Ja si nenájdem brigádu v mekáči a tiež skončím s doučovaním taliančiny v jazykovke, no miesto toho sa začnem angažovať v projektoch a združeniach, ktoré pracujú v oblasti, ktorú študujem a ktorej sa aj po štúdiu chcem venovať. Takto síce nebudem zarábať, ale budem zbierať cenné skúsenosti. Našťastie ma moji rodičia pochopili a podržali, za čo im veľmi vďačím.

Čo bolo najťažšie prekonať, zvládnuť?

Fúha! Asi pohľady okolia, keď som im povedala, že vediem prvú školu nového cirkusu. Pozerali sa na mňa troška s nadhľadom. Zo začiatku bolo ťažké si ten nápad obhájiť ako životaschopný. Prekonať sa to dalo dosiahnutím prvých výsledkov – prvým pravidelným kurzom, predstaveniami, táborom pre decká, úspechom v grantových programoch.

Študovala si popri podnikaní. Aké sú tvoje tipy na to, ako to zvládať? Určite chceš mať aj voľný čas, priateľa, a podobne.


Kľúč je vedieť svoj čas správne zatriediť. Na predmetoch, ktoré ma nezaujímajú a sú „len do počtu“ byť len v nutných prípadoch. Na predmetoch, ktoré ma zaujímajú, byť prítomná a snažiť sa všetky case studies, analýzy a štúdie vrámci školy robiť na ten svoj projekt. Takto zabiješ dve muchy jednou ranou. Napríklad ja som si takto napísala diplomovku.

Čo ti dáva podnikanie?

Možnosť ísť si za svojím snom a budovať tu lepší svet. Podnikanie ma tiež naučilo veriť vo svoje schopnosti a poriadne nabrať odvahu, aj keď niekedy štýlom „fake it till you make it“ 😀

Vieš dať možno nejaký konkrétny príklad?

Môj obľúbený zážitok s fejkovaním sa stal asi tri roky dozadu, keď nám na kurze pre mini deti a rodičov vypadla lektorka. Nikto z kolegov nemohol, tak som sa prihlásila, že to zasuplujem ja. Až potom som si uvedomila, že ja som sama vlastne lekciu pre deti nikdy neviedla. Povedala som si však, že ak budem vyzerať isto, usmiato a uvoľnene, že totálne viem, čo robím, získam si ich dôveru. Na konci hodiny sa ma deti aj rodičia pýtali, kedy zasa prídem:)

Čo ti to naopak zobralo?

Zo začiatku bolo ťažké vypnúť hlavu. Keď si zamestnaný v práci, o 17:00 jednoducho zaklepneš laptop a máš víkend. S podnikaním to tak ľahko nejde. Zaklapnúť mozgové pochody vyžaduje vysoký level meditačných schopností. Treba na tom však pracovať, lebo práve toto ťa vie obrať o zdravý rozum. Dnes už nemám problém robiť menej ako 10 či 8 a dokonca aj menej ako 5 hodín denne 🙂

Odporúčaš mladým, aby sa pustili do podnikania či vlastných projektov?

Jednoznačne! Je to tá najúžasnejšia a najpraktickejšia škola, akú môžeš vyštudovať. Teda okrem rodičovstva:) Vidím však okolo seba veľa príkladov, ako sa to robiť NEmá, preto nikdy nepodceňuj kvalitnú prípravu.

Čo to je kvalitná príprava na podnikanie?

Spraviť si dobrý prieskum trhu. Existuje už nápad, ktorý mi napadol? Je o čosi takéto záujem? Malo by to šancu uspieť? Koľko minimálne potrebujem peňazí na rozbeh a na udržanie? A času? A ľudí? Budem mať dosť síl/ času/ zdrojov aby som to dal dokopy? Pozrieť sa na to cudzou optikou, keďže tvorca je častokrát postihnutý autorskou slepotou. Toto je pre nováčika pomerne ťažké, preto jednoznačne odporúčam prihlásiť sa s nápadom do súťaží a inkubátorov.

Ako prijímaš spätnú väzbu? V mladom veku nie je jednoduché prijať aj kritiku.

Haha áno, to je pravda. Mentorujem mladé stredoškolské tímy na súťažiach o najlepšie sociálno-prospešné podnikateľské nápady a tam to celkom fajn vidieť. Vymyslia niečo megalomanské a na otázku „a odkiaľ na to zoženiete kapitál?“ je skoro univerzálna odpoveď „z Eurofondov.“ Tam sa im snažím vysvetliť, že to nie je také jednoduché, ako to môže vyzerať a nech s týmto zdrojom určite nerátajú. Nie všetci tento feedback prijmú.

Ja sa vždy snažím pozrieť na to z uhla pohľadu človeka, ktorý mi spätnú väzbu dáva. Ak je to expert na danú oblasť alebo moja cieľovka, určite si ho vypočujem a snažím sa jeho idey v projekte obsiahnuť. Preto je dôležité projekt konzultovať a testovať. Spätná väzba nie je nariadenie ale skôr inšpirácia. Pohľad na veci, ktoré vy optikou tvorcu nevidíš.

Máš mentorov? Akých?

Mám príležitostných mentorov vrámci inkubátorov a programov, kam sa s mojimi projektami hlásim. Dlhodobého mentora nemám, ale veľa kamarátov z môjho okolia podniká a vždy, keď si nie som istá čo a ako ďalej, pozvem ich na kafe:) Mentoringových programov je tu už pomerne dosť a sú naozaj kvalitné. Určite túto možnosť pre svoj nápad využi! Dobrý mentor je taký, ktorý v tebe nájde a naštartuje tvoje lepšie ja.

Čo podľa teba potrebuje mladý človek na to, aby rozbehol svoj vlastný projekt?

Fantáziu, energiu, zápal pre vec, ale tiež trpezlivosť, odhodlanie a pokoru. V tejto dobe vďaka digitálu a online prostrediu nie je nevyhnutné mať veľký kapitál. Svoj nápad si vieš rýchlo otestovať a vyvinúť v podobe minimálneho preživšieho produktu (minimal viable product), teda verzie, ktorá nevyžaduje veľkú investíciu, no už vám pomaly začne zarábať.

Aká kniha/podcast/blog, a podobne, ťa najviac ovplyvnili od začiatkov podnikania do dnešného dňa?

Je to malá, milá, avšak mocná knižka od Boba Burga a Johna Davida Manna, the Go-Giver (český preklad je Dej a bude ti dáno). Prečítaš ju za tri hodiny a nabije ťa minimálne na tri mesiace! Páčila sa mi tiež knižka The $100 Startup od Chrisa Guillebeaua (v češtine Startup za pakatel), ktorá ti dá praktické rady a kopu príkladov, ako začať takmer s ničím a vybudovať globálny biznis.

Aké nástroje, tooly, myšlienkové procesy využívaš na dennej báze a určite by si ich odporúčala?

Keď pivotujem nejakú ideu, potrebujem sa napichnúť na vlnu absolútnej koncentrácie a kreativity. Vtedy sú moji kamoši čisté papiere, pero a pokoj aspoň na tri hodiny. Píšem, kreslím, robím mind mapy, skrátka dávam nápadu štruktúru. Na dennej báze už používam len jednoduchý to do list s max. troma pracovnými úlohami na deň a diár.
 Dôležité je však poznamenať, že k tejto fáze som sa prepracovávala skoro 5 rokov a veľa z úloh, ktoré som v minulosti robila sama, teraz delegujem.

Čo znamená pivotovať, keby si to mala vysvetliť 16-ročnému mladému človekovi?

Pre mňa to znamená snažiť sa dostať nápad do podoby, v ktorej som s ním naozaj spokojná biznisovo, teda zodpovedať si štruktúru: kde je tu problém / aké mám riešenie / v čom je iné / kto by bol ochotný zaň zaplatiť / koľko je týchto ľudí / koľko ma to bude asi stáť. No tiež musím byť spokojná vnútorne, teda vedieť, aká je moja vízia, čo chcem svetu dať. Pozrieť sa na svoj nápad sprava, zľava, zhora, zdola, potom zavrieť oči, otvoriť ich a pozrieť sa znova, dať si dioptrie a pozrieť sa ešte raz, zobrať ďalekohľad a pozrieť sa zasa.

Katka, keby sa ťa chcel niekot niečo opýtať či porozprávať sa, ako ťa môže kontaktovať?

Nájsť ma vieš na Facebooku alebo na maile katka@cardbards.sk. Pokojne píš a pýtaj sa. Ak viem, rada pomôžem. Budem sa tešiť. 🙂

Foto: Archív Katka Akáčová; Titulná foto: Nadácia Pontis