Zo svojho hobby som spravila podnikanie

„Pokiaľ máš veci iba v hlave a nepovieš ich, tak neexistujú. Pritom môžu byť fascinujúce.“

V rozhovore sa dozvieš,

• ako ti môže pomôcť účasť na Startup Weekende,
• čo robiť, aj keď ťa nevezmú na vysnívanú školu,
• ako ti môže pomôcť Instagram,
• aká je výhoda začínajúcej firmy oproti korporácii,
• ako skĺbiť školu a podnikanie, aby si zo všetkého mal niečo,
• prečo je dôležité, aby si o svojom nápade hovoril,

a mnoho iného.

Chcela ísť na produktový dizajn, dostala sa na informačný manažment, ale venovala sa najmä marketingu. Vyskúšala si prácu pre korporáciu aj pre menších klientov. V treťom ročníku prišla na Startup Weekend v Žiline a rozbehla projekt PURE JUNK.

Potom to už malo rýchly spád. V piatom ročníku neriešila nič iné než vlastný projekt, diplomovku a niekoľko projektov pre iné firmy. Všetko sa zlomilo po štátniciach, kedy dostala mnohé ponuky zamestnať sa. Rozhodla sa budovať svoj biznis.

Dnes už má iné problémy. O tom, ako jej pomohla škola pri podnikaní, ako vyzeralo jej rozhodovanie, či sa zamestnať alebo ísť ďalej s PURE JUNKom, akým výzvam čelí dnes, prečo bol Startup Weekend pre ňu kľúčový a ako zvládla prvých šesť mesiacov, keď firmu platila z úspor, povedala Maja Demjanovičová (25).

Ty si kedysi chcela ísť na dizajn do Prahy, nevzali ťa. Zostala si v Žiline na Informačnom manažmente. Ako to, že si si vybudovala aj tak biznis v oblasti dizajnu?

PURE JUNK vznikol v rámci žilinského Startup Weekendu. Veľmi som sa chcela Weekendu zúčastniť, no jeden rok som to zmeškala, tak som si povedala, že ďalší rok tam musím byť. Podarilo sa a kamarát sa ma pýtal, čo ideme prezentovať. Ja, že neviem, a tak sme na zastávke vymysleli, že pôjdeme do výroby recyklovaného nábytku a interiérov.

Dovtedy si s interiérom nič nemala?

Bolo to hobby. Chcela som to ísť študovať, mala som napozerané všetky magazíny a blogy, po víkendoch som si obrúsila nejakú paletu z Baumaxu, to bolo všetko.

Bol to spontánny pitch alebo si mala niečo pripravené?

Keď som stála v rade na prezentáciu, tak som si ho premyslela. Vedela som, že na úvod musím povedať nejaký globálny pain, čo bola samozrejme recyklácia, a od toho som sa odrazila. Mala som vraj veľkú výhodu v tom, že človek, ktorý bol v porote, ma sledoval na Instagrame, a videl, ako som celé leto prerábala náš byt. Takže vedel, že som stotožnená s myšlienkou recyklovaného nábytku.

Prečo si sa chcela tak veľmi zúčastniť Startup Weekendu?

Chcela som si to skúsiť, chcela som stretnúť tých ľudí, lebo som videla, že chcú niečo zmysluplné robiť. Akoby som zrazu po prváku, kedy som bola taká zakapaná, kedy som mala pocit, že mi nič nejde, že sa nikam neposúvam, dospela. Uvedomila som si, že aké si to urobíš, také to máš. Musíš na sebe makať, ak chceš výsledky.

V čom je podľa teba dobrý Startup Weekend, aj keď ho hneď nevyhráš?

Je to veľká príležitosť nielen stretnúť ľudí, ktorí ti dajú dobrý feedback či už na tvoj projekt aj na teba samotného, ale aj sa tam odprezentovať. Je tam veľa zaujímavých ľudí, ktorí ťa môžu potenciálne osloviť či už na spoluprácu alebo k nim do firmy.

Aké to bolo počúvať feedback na svoj nápad? Nielen možno na Weekende, ale za celý ten čas PURE JUNKu. Nie je ľahké zniesť kritiku, aj keď konštruktívnu.

Vždy som rada, keď dostanem feedback, nech je akýkoľvek. To nás posúva. Až vyhľadávam situácie, kedy ma môže niekto ohodnotiť. Nemám teraz nad sebou nikoho, kto by mi zadal veci a povedal by „Maja mega! Urobila si ešte viac, ako si mala.“ alebo naopak „Toto je fakt úplne zle, premysli to inak.“ Niečo takéto trochu zažívam v Impact Hube.

Čo je teraz pre teba a PURE JUNK najväčšia výzva?

Nedávno sa jeden človek, bez ktorého som si nevedela fungovanie predstaviť, odsťahoval do Kanady. Ďalší začal rozbiehať viac svoj biznis. Takto sme sa rozpŕchli a pre mňa je zložité zobrať do tímu niekoho úplne nového.

Samozrejme, firemne to nie je problém niekoho si zaškoliť a nechať ho robiť, ale mne strašne chýbajú tie interné vtipy, to budovanie vzťahov. Radšej budujem komunitu ako firmu.

Máme teda kapacitný problém. Sme full time dvaja, part time dvaja a zákaziek začína byť dosť. To je super, len je ťažké zohnať schopných, šikovných a odhodlaných ľudí do výroby.

Vždy si vedela, že chceš podnikať?

V prváku, druháku na výške som mala sen robiť v reklamnej agentúre. Počas výšky som začala robiť pre korporátne firmy a videla som, aký to je rozdiel oproti menšej firme či startupu. Keď tam niečo vymyslíš, tak ti to musí schváliť nadriadený, potom vedúci divízie, potom majitelia a vlastne prejdú štyri týždne a kampaň je už nepoužiteľná.

Po škole som dostala ponuky na full time, a to bol zlomový bod, kedy som sa musela rozhodnúť. Boli to najzložitejšie tri týždne, lebo ja som chcela všetko, ale ono sa to nedá. Vtedy som si uvedomila, že keď nezoberiem ponuky teraz, budú tu aj potom. Ale keď sa vykašlem na firmu, už sa nikdy nebudem vedieť k nej vrátiť.

Čo ti pomohlo v rozhodovaní?

Jeden veľmi dobrý známy, Peter Strážovec, mi pomohol uvedomiť si, že v korporácii platí len „dnes“. Dnes máš výsledok, dnes ťa pochvália, ale zajtra bude mať výsledok niekto iný a nikto si na teba nespomenie. Keď však človek buduje svoj biznis, nebuduje len značku, ale aj seba.

Keď chcem vo svojej firme spraviť nejakú zmenu, viem ju urobiť zo dňa na deň a viem si povedať o dva dni, že to bola úplná hlúposť a je to moja vina. Nehovorím, že možno o päť rokov to neskrachuje a nepôjdem sa niekam zamestnať. No skúsenosti, ktoré teraz naberám, mi budú vždy prínosom.

Ako vyzeral prvý polrok, keď si musela všetky výdavky na PURE JUNK platiť zo svojich našetrených peňazí, čo si zarobila počas školy?

Tie peniaze ma nehnevali. Niekto má rád motorky, niekto bicykle, ja mám PURE JUNK. Skôr bol pre mňa problém zvyknúť si na nový režim. Bola som zvyknutá mať školu, brigádu, projekty, potom som prišla do dielne, kde sme riešili zákazky, kde sa navrhovalo. Celý deň som mala nabitý od rána do večera a vyhovovalo mi to. Zrazu som mala „iba“ PURE JUNK a pocit, že mám na všetko hrozne veľa času. Dovtedy som mala požiadavky od iných, zrazu som musela organizovať samu seba.

Ako si to zvládla?

Človek musí mať nejakú aktivitu, keď už má všetkého dosť. Ja sa zničím behaním, vyčistím si tak hlavu. To mi pomohlo nastaviť si režim – každý deň nejaká fyzická aktivita, začala som si písať to do listy a škrtať. Na mňa nezaberá nič iné ako vyškrtaný papier. Tak to začalo fungovať.

Tretí, štvrtý, piaty ročník bola škola, projekty, práca. Ako si si manažovala čas?

Do ktoréhokoľvek projektu, kde som mohla dať PURE JUNK, tam som ho dávala. Takže máme vypracované stratégie na všetko možné:) Keď človek študuje niečo, čo sa dá prepojiť s jeho biznisom, nech to robí. Aj diplomovku som robila na PURE JUNK. Všetko som preberala v škole s profesormi, ktorí mi dali naozaj dobrý feedback.

Okrem toho som sa prihlasovala do všetkých možných súťaží a to mi v škole tiež pomohlo. Učitelia videli, že mám snahu a som proaktívna, prezentujem nie len svoju prácu, ale aj školu.

Ako si to skĺbila so skúškami?

Všetci sme boli nastavení tak, že počas predtermínov vypíname na dva týždne život a ideme iba po skúškach. Bolo mi jedno, aké známky. Iba som si povedala, že teraz to musím dať, lebo potom nebudem mať kapacity. Človek naozaj musel vedieť vypnúť Facebook, mobil, a nastaviť sa na režim „káva, spánok, učenie“.

Keď sa pozrieš spätne, stálo za to dokončiť školu?

Mala som okolo seba veľmi šikovných učiteľov, ktorí nám vedeli povedať aj teóriu, aj ju obrátiť na prax. Dokázali nás úplne pohltiť.

No sú ľudia, ktorí by nemali ísť do školy a nemyslím vedomostne. Skôr z toho hľadiska, že sú remeselne šikovní a po strednej by mali začať podnikať. Nech si len zoženú k sebe niekoho, kto im bude riešiť papiere a administratívu, a oni nech robia to, čo vedia. Ja nie som ten typ.

Ja som taký finisher a idea maker. Potrebujem výsledky a dokončovať veci, a zároveň hľadám na všetko riešenie.

Vieme aj spomenúť niekoho konkrétneho zo školy, kto ti pomohol?

Docent Soviar je napríklad veľmi silné meno. Rovnako aj pán Varmus, môj vedúci bakalárskej a diplomovej práce. Oni ma veľmi posunuli.

Už na výške si založila sročku?

Ja som si založila živnosť, chcela som si to najprv otestovať. Pre študenta to je predsa len jednoduchšie. Neplatíš prvý rok sociálku, je to voľnejšie. Len u nás bol problém, že sme to prvý rok nakopli, takže sme prešvihli obrat a išlo do vysokých daní. Tak som zaplatila vlaky zadarmo 🙂 Potom sme založili sročku. Tým, že máme veľké náklady a drahé stroje, je to pre nás lepšie.

Kde si brala informácie, ako založiť firmu? Všetko si si sama naštudovala?

Google a ideš 🙂 Ale dosť som riešila aj s Peťom Strážovcom, ktorý nám veľmi držal palce. Ozvala som sa mu, keď som potrebovala niečo vedieť a on mi vždy dobre poradil a pomohol.

Ako nájsť dobrých mentorov ako bol napríklad tento Peter Strážovec?

Mám také pravidlo, že čo vyžaruješ, to aj priťahuješ. Keď sa aj mňa niekto opýta, odkiaľ beriem toto alebo ako robíme tamto, nemám problém mu to povedať. Nemyslím si, že ten, kto bude pozerať, čo robím ja, tak ma niekedy predbehne. Nevie totiž, čo ja už mám v hlave a čo chcem robiť. Takto to podľa mňa berú aj mentori, ktorí chcú rozdávať svoju vedomosť a skúsenosti.

Čo ti podnikanie dalo a čo ti vzalo?

Vzalo mi asi iba čas a dalo mi všetko, čo mám. Dalo mi mňa, začala som sa realizovať. Podnikanie, úlohy, zákazky si tvorím sama. Je to neuveriteľný pocit, keď prídeš do prázdnej miestnosti a človek ti povie, že tu potrebuje mať zariadenú kaviareň, a o pár mesiacov odtiaľ odchádzaš s tým, že si to všetko naplnila. Mám pocit, že niečo po mne zostáva. Kto vie písať básne, zostávajú po ňom básne. Po mne zostávajú interiéry.

Pre mňa je ten tvoj príbeh fascinujúci. Chcela si ísť na produktový dizajn, tam ťa nezobrali a išla si na úplne inú školu. Popritom si mala hobby, ktoré ťa doviedlo až tam, kde si dnes. Čo podľa teba potrebuje mladý človek na to, aby sa pustil do vlastného projektu?

Iba chcieť. Musí si povedať, že teraz začnem. Urob si web alebo fanpage na Facebooku, hocičo, čo začne hovoriť, čo robíš. Pokiaľ máš veci iba v hlave a nepovieš ich, tak neexistujú. Pritom môžu byť tie veci fascinujúce. Ale pokiaľ neurobíš niečo pre to, aby si tú vedomosť alebo inšpiráciu posunul ďalej, tak neexistuje.

Ako si ty posunula svoj nápad?

Že som ho povedala na Startup Weekende. Zrazu celá miestnosť ľudí začala registrovať mňa a to, čo robím.

Sú nejaké knihy alebo podcasty, čo ťa posunuli tak, že každému by si ich dala prečítať/vypočuť?

Pre mňa je to určite kniha Restart, k nej sa rada vraciam. A potom mám veľmi rada Austina Kleona a rôzne marketingové blogy.

Spomínala si, že veľmi ti pomáha to do list. Sú ešte nejaké myšlienkové procesy, tooly alebo appky, ktoré využívaš na každodennej báze?

Používala som Asanu, keď som robila ešte pre klientov, tam som si vedela pekne roztaskovať veci. Tiež mám rada metodológiu Scrum. Napriek tomu, že je to IT metodika, dá sa aplikovať kdekoľvek. Je veľmi funkčná, vieš si tam naplánovať úlohy, vieš, kto, kedy, na čom robí, koľko mu to trvá, ktorá úloha sa robí dlhšie, ako bola plánovaná, a podobne.

Keby sa niekto chcel s tebou pobaviť, kontaktovať ťa, kde ťa najlepšie nájde?

Ktokoľvek napíše na PURE JUNK mail alebo Facebook, tak napíše mne:) No môže sa stať, že odpíšem s päťdňovým omeškaním.

Ďakujem veľmi pekne.

PS: Ak by si chcel vedieť o Maji niečo viac, pozeraj jej video s inovujme.sk tu.