Podnikanie je príležitosť, ako nájsť sám seba

„Pre aktivity, ktoré nie sú mojou silnou stránkou, hľadám tých správnych ľudí. Naopak to, čo mi ide, sa snažím vyšperkovať.“

V článku sa dozvieš,

• čo sa dá získať tým, ak si v projekte na väčšinu vecí sám,
• kde nájsť odbornú pomoc pre svoje podnikanie,
• ako zohnať financie pre svoj biznis,
• ako objaviť vďaka práci seba samého,

a mnoho iného.

Zháňal knižku pre svoju osemročnú neter, na trhu však nevedel nájsť nič, čo by spĺňalo jeho predstavy. Keď vymyslel prvý príbeh, videl, aký pozitívny efekt mal nielen na neter, ale aj na jej kamarátky.

Rozhodol sa, že podporí čítanie u malých detí zaujímavou formou. Dnes vyrába knihy, v ktorých každé dieťa je svojím vlastným hrdinom. Na trhu má už šesť titulov, z ktorých predal už takmer 2500 kusov.

Predstavujeme ti Ľuboša Jurečku (24) a jeho projekt Dreamstory.

Ľuboš, kedy u teba prišlo rozhodnutie začať podnikať?

Na strednú školu som chodil na obchodnú akadémiu, a práve počas tohto obdobia ma začalo zaujímať, ako funguje podnikanie. Uvedomil som si, že aj ja by som chcel jedného dňa začať vlastný biznis.

Nepúšťal som sa však do každej podnikateľskej príležitosti. Ani o knihe som nerozmýšľal od začiatku ako o podnikaní. S podnikaním je to podľa mňa ako s láskou. Nemôžeš ju unáhliť, jednoducho musíš počkať na to pravé orechové.

Ako si začal budovať firmu s detskými knihami, z ktorých každá je unikát?

Zo začiatku by som to ani nenazval knihou. Boli to zospinkované listy príbehu, ktorý som napísal. Keď som príbeh dokončil, začal som riešiť, akým spôsobom zabezpečím tlačenie knihy po jednom kuse. Trvalo dlhšie, kým ľudia z tlačiarenských firiem pochopili môj zámer. Aj po rôznych zľavách a podporách by sa však cena za vytlačenie jednej knihy pohybovala na úrovni 25 EUR, čo bola stále vysoká cena.

Čo si teda spravil?

Pochopil som, že si ich budem musieť tlačiť sám. Začal som oslovovať firmy, ktoré vyrábajú tlačiarenské stroje a zisťoval som, ako taký proces tlačenia a spracovania kníh funguje. Zakúpil som dve obyčajné tlačiarne a jeden stroj na zviazanie kníh.

Mal si na to peniaze?

Vedel som, že samotnú prípravu knihy, grafické spracovanie, tlač a ďalšie procesy budem musieť zvládnuť sám. Nemal som peniaze, aby som zaplatil druhých ľudí. Takisto som vedel, že vo Worde toho asi veľa nespravím. Oslovil som preto Michala Meška (zakladateľ Martinus – pozn.red.), ktorý je rovnako ako ja z Martina, a počas svojich študentských čias pracoval na školskom časopise. Dúfal som, že mi poradí. Nevedel som, ako taká profesionálna komunikácia funguje, takže som si ho našiel na Facebooku a napísal som mu cez Messenger. Bol som prekvapený, že mi odpísal a usmernil ma v prvých krokoch.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Odkiaľ sa ti podarilo získať financie na technické vybavenie?

Zo začiatku som peniaze získaval systémom FFF – family, friends, fools. Samozrejme, peniaze z brigád išli tiež do projektu. Neskôr som si zobral pôžičku na nákup tlačiarní. Čo bola veľmi zaujímavá, až vtipná skúsenosť.

Prečo? Čo sa udialo?

Keď som už vedel, koľko peňazí potrebujem na nákup strojov, vybral som sa do banky, aby som iba zistil svoje možnosti, či by som vôbec dostal pôžičku. Porozprával som pani za stolíkom svoj príbeh, vysvetlil som jej, že zarábam na brigádach ako študent, že mi chodí štipendium. Na čo mi odpovedala, že by to šlo, nepotrebujem ručiteľa a mohol by som pôžičku splácať zo svojho mesačného príjmu.

Onedlho mi cinkli peniaze na účet. Trochu ma to aj prebralo, lebo som si uvedomil, že už musím začať brať Dreamstory vážne a minimálne zarobiť požičané peniaze.

Ako si si nastavoval fungovanie firmy? Jedna vec je vytlačiť knihu, ale udržať ju na trhu je vec druhá.

V prvom rade som sa chcel naučiť, ako proces vzniku knihy vyzerá. Nešiel som riešiť veľkú produkciu. Od začiatku som chcel zachovať individuálny prístup k zákazníkovi, respektíve k rodičom i ku koncovému zákazníkovi, teda k deťom. Pričom nejde iba o personalizovaný príbeh a jedinečné mená kamarátov, kamarátiek, macíkov, ale aj o osobné oslovovanie v mailoch, o vypočutie spätnej väzby.

Ako vyzerá v praxi takýto osobný prístup?

Zákazník je v prvom rade informovaný o celom procese od prijatia objednávky, cez tvorbu knihy až po expedovanie. Takisto si zachovávame komunikáciu aj po prijatí knihy zákazníkom. Pýtame si spätnú väzbu, pýtame sa na reakcie detí, či už čítali, ako sa im páčilo. V každej komunikácii oslovujeme zákazníka i dieťa, pre ktoré je kniha určená, priamo menom, aby boli osobné nielen knihy, ale aj naša komunikácia so zákazníkmi.

Ako pracuješ so spätnou väzbou?

Najskôr som si pýtal feedback od ľudí z môjho okolia. Všetkým sa moja práca páčila. Nešlo však o ľudí, ktorí by naše knihy kupovali, takže ma to neposúvalo ďalej. Preto som si začal pýtať reakcie od ľudí, ktorí by si môj produkt kupovali. Zopár knižiek som rozdal a pýtal sa na názory.

Veľa reakcií som následne aj zapracoval do kníh, ako napríklad fotografiu dieťaťa, venovanie, námety na príbehy. Okrem mailov dávame aj na Facebook výzvy na zasielanie spätnej väzby, nápadov na vylepšenia, návrhy nových príbehov. Na poslednú takúto výzvu nám prišlo asi 150 podnetov. Nesúhlasím s tým, že zákazník nevie, čo chce. Rodičia vedia, čo chcú pre svoje deti.

Kto okrem teba tvorí tím Dreamstory?

Zo začiatku sme boli v tíme dvaja. Kamarát však musel našu spoluprácu ukončiť kvôli rodinným veciam. To, že som musel ťahať projekt sám, mi dodalo ešte väčší pocit zodpovednosti, ale nikdy som nechcel celý projekt riešiť sám. Aktuálne mi pomáha priateľka. Spolupracujem však aj s viacerými odborníkmi na rôzne oblasti.

Kto sú títo odborníci?

Keď prišiel podnet na knihu Ja v škôlke, začal som hľadať ľudí, ktorí by mali čo do tej témy povedať. Keďže ja som do škôlky nechodil, bolo by pre mňa náročné vymýšľať si zážitky, ktoré som nikdy nezažil. Hľadal som teda väčších odborníkov a našiel som pani učiteľku z materskej školy, ktorá rada kreatívne tvorí. Vďaka nej si deti môžu prečítať, čo ich čaká, prejdú si s rodičmi rôzne úlohy.

Plánujeme aj vážnejšie tituly, napríklad na tému šikanovania. Chcem, aby náš produkt aj vzdelával a podporoval u detí slušné správanie a morálku, preto oslovujem psychológov, s ktorými obsah nastavujeme. Na ilustrácie mám tiež odborníčku, ktorá ilustrovala zatiaľ väčšinu kníh.

Ako sa ti podarilo zohnať týchto ľudí? Dokážeš ich zaplatiť?

Opäť Facebook. Existuje veľa skupín pre odborníkov z rôznych oblastí. Česi majú niekoľko webových stránok, na ktorých profesionáli ponúkajú svoje služby, napríklad navolnenoze.cz. Jednoducho sa dohodneme cez maily a dodajú nám služby, ktoré si objednáme. Samozrejme, pre nich je to profesionálna, teda platená práca. Všetkým odborníkom platím, aj keď sú to pre nich zatiaľ jednorazové zákazky. Pre mňe je to momentálne pár eur mesačne k dobru.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Zrejme máš teda aj ďalšiu brigádu. Ako zvládaš manažovať školu, podnikanie, osobný život a ešte aj ďalšiu prácu?

Peniaze, ktoré knihy vygenerujú, väčšinou vraciam naspäť do podnikania. Mám preto aj ďalšie aktivity, ktoré mi zarobia peniaze. Škola ide do úzadia, nakoľko už pomaly končím univerzitu a ostáva mi iba pár skúšok a dokončenie diplomovej práce.

Keďže sa často presúvam medzi viacerými miestami, snažím sa využiť na prácu aj takéto hluché miesto, preto mám vždy pripravený notebook či mobil. Napríklad aj súbory, ktoré potrebujem na štúdium do školy, si sťahujem do mobilu, aby som si ich mohol prečítať počas cestovania alebo ráno ešte pred prácou. Tak sa nemusím učiť večer a zostane mi čas na prácu.

Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?

Mám zaužívanú rannú rutinu. Spravím si čaj a pozriem si mimopracovné veci. Prebehnem si osobný mail, skontrolujem si zadania do školy, prečítam si správy zo Slovenska a zo sveta. Toto ma preberie a nemyslím hneď zrána na prácu. Bojím sa, že by som sa nedokázal už od nej inak odpútať. Pracujem z domu, z internátu alebo v kancelárii Dreamstory. Občas, samozrejme, pracujem aj v škole na prednáške.

Podporuje ťa škola v tvojich aktivitách?

Zo začiatku som nerád prezentoval, čo vlastne robím. Nevedel som, ako budú zákazníci reagovať na to, že knihy pre ich deti tvorí 21-ročný chalan, tiež viac-menej dieťa. Takže som o svojom projekte nehovoril ani na škole, ani medzi neznámymi ľuďmi.

Na škole ma ale oslovil inžinier Berčík, školiteľ mojej bakalárskej práce. Podporil ma, aby som išiel na súťaž organizácie JCI Slovakia a odprezentoval svoj podnikateľský projekt. Tam bol môj projekt ocenený ako nápad s najlepším prínosom pre spoločnosť a dostal som sa odtiaľ aj na medzinárodné kolo do Toronta.

Máš podnikateľov, ktorých prácu sleduješ, a vidíš, že u nich vo veľkom funguje to, čo by si chcel, aby fungovalo v tvojej firme?

Už na strednej škole som hltal každý blog o podnikaní, chodil som na rôzne prednášky, na škole i mimo školy. Konkrétne sa mi páči, ako vedie firmu Michal Meško, páči sa mi aj podnikateľské myslenie Michala Trubana.

Čo si si naposledy prečítal alebo počul a aplikoval do svojho života?

Na podujatí Night of Chances som počul výrok od Martina Zahuranca. Keď človek spustí svoj projekt, webovú stránku, aplikáciu alebo hocičo iné, a nehanbí sa za to, je už neskoro. Keď začali pribúdať zákazky, mal som pocit, že vždy musím vydať 100%-ný produkt. Nevravím, že teraz vydám niečo, s čím nie som stotožnený, ale nechávam ten produkt žiť aj svoj vlastný život. Dám knihu von, aby spĺňala určité kvality a počúvam spätnú väzbu, ktorá mi povie, kde ju zlepšiť a či ju vôbec zlepšovať.

Ako dávaš knihu von? Ako riešiš propagáciu?

Peniaze, ktoré som dostal z pôžičky, som minul na nákup techniky. Prišli tlačiarne a uvedomil som si, že mi nezostali žiadne ďalšie peniaze na marketing. Preto som začal propagáciu riešiť na Facebooku, ktorý pre mňa spravil veľkú službu. Dnes viac využívame Instagram, ktorý ide viac do popredia, takisto Google Ads a máme aj spolupráce s blogerkami.

Nájsť tie správne kanály a získať si vzťah so zákazníkmi je určite v dnešnej dobe efektívnejšie, ako zaplatiť si drahú reklamu v nejakom denníku. Sledujem aj fóra, v ktorých sa moji potenciálni zákazníci koncentrujú. Napríklad, ak na Modrom koníkovi hľadajú mamičky knihy, v ktorých vystupuje hlavná postava s menom ich dieťaťa, ja im odporučím knihu, v ktorej sa môže hlavná postava volať, ako len chcú.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Kvôli čomu sa oplatí mladému človeku založiť si podnikanie?

Ako prvé mi napadlo, že sa človek veľa naučí. Ibaže vo firme niekoho iného sa na konkrétnej pozícií môže človek naučiť oveľa viac. Nemusí tam ale získať prehľad v ďalších oblastiach. Podnikanie si často vypýta omnoho viac času ako klasické zamestnanie.

Kto má ale rád výzvy, je to príležitosť nájsť sám seba. Tým, že – najmä zo začiatku – musí podnikateľ robiť väčšinu vecí a prevziať viacero pozícií, zistí, čo ho baví a v čom je dobrý. Netrápiť sa slabými stránkami, ktoré človek dokáže vytiahnuť maximálne do priemeru, ale vyšperkovať tie zručnosti, ktoré už prirodzene má na dobrej úrovni.

Ľuboš, ako ťa môžu naši čitatelia najlepšie skontaktovať?

Cez Facebook, Instagram alebo mailom lubosjurecka (zavináč) gmail.com.

Ďakujem ti za rozhovor a prajem veľa malých čitateľov a čitateliek.

Foto a video: Kristína Vlčková