Keď naozaj chceš, vieš si zmanažovať čas a stihnúť všetko

„Poznám príbehy ľudí, ktorí na začiatku nevedeli, komu presne chcú pomáhať. Mali len zaujímavý nápad, s ktorým sa hrali, a neskôr sa to pretavilo do neziskovky či podnikania.“

V rozhovore sa dozvieš,

• čo je First Lego League a prečo je to super,
• prečo je niekedy lepšie pozrieť film ako prečítať knihu,
• ako sa môžeš naučiť sám kódiť,
• ako môže vyzerať tvoj deň, keď riadiš firmu a chodíš aj na strednú,
• čo je na podnikaní ťažké a prečo je dôležitá flexibilita a rýchlosť,
• ako si naštudovať, čo všetko treba pri zakladaní firmy,

a mnoho iného.

Začínal v súťaži First Lego League, ktorej jeden ročník vyhral vďaka prototypu zariadenia na predčasnú detekciu zemetrasení. Martin sa neskôr venoval iným projektom, vďaka ktorým získaval skúsenosti a kontakty. S tímom pracovali na MHD aplikácii či offline slovníku pre Windows telefóny. Aj vďaka tomu vyhrali medzinárodnú cenu vojvodu z Edinburgu.

V osemnástke založil firmu s názvom Revolware. Robia vývoj softvéru, webové portály, stránky, eshopy, appky, či desktopové a serverové aplikácie. Keď bol menší, nevedel, čo to je softvér, ani to, že by chcel raz podnikať. Doteraz to nenazýva podnikaním, ale pomocou ľuďom a komunite. Dobrý podnikateľ podľa neho na seba vždy nalepí najlepších ľudí, ktorí vedia o tej-ktorej oblasti viac než on. Vzorom mu je napríklad Elon Musk.

Nechýba mu stredoškolský a študentský život? Ktorý film ho najviac ovplyvnil? Ako premýšľa nad vysokou školou? Prečo sa vlastne rozhodol podnikať? Akých má mentorov? Čítaj a zisti viac.

Predstavujeme Martina Hrabovca (19).

Keď si mal 14, s tímom ste boli na súťaži First Lego League, kde ste riešili predčasnú predikciu zemetrasení. Ako k tomu došlo?

Súťaž je pre mladých vedcov a inžinierov a každý rok má inú tému, či už je to doprava, food waste, čistota vody, a podobne, a tímy majú na túto tému pripraviť projekt a kreatívne ho odprezentovať. Keď boli témou prírodné katastrofy, prišli sme s naším projektom na predčasnú detekciu zemetrasení.

Vždy ma štvalo, keď som počúval správy o Haiti a podobne a vedel som, že nápad, ktorý mám, by mohol fungovať. Len som nevedel, prečo ho ešte nikto neimplementoval. Pritom tie krabičky na detekciu existovali, len boli drahé. A my by sme to vedeli spraviť rádovo lacnejšie. Súťaž sme vyhrali, postúpili sme aj do višegradského kola, vyhrali sme Social Impact Awards, neskôr sme sa o tom už ako projekt Quake resQ bavili aj so SAVkou, ale nakoniec sme po roku práce projekt zmrazili.

Prečo?

Bolo viac dôvodov, ale hlavný bol, že sme si otvorene priznali, že ten projekt bol na nás priveľký, zložitý a príliš vedecký.

Aká bola tvoja úloha v projekte?

Bol som prezident, CEO, založil som projekt, mal som ideu, potom som to ťahal a manažoval.

Prečo si v takom veku chcel riešiť tak náročné veci? Obyčajne si ľudia v tvojom veku riešia školu, domáce úlohy, nejaký šport, a tým to zhasne.

Som hyperaktívny, tak sa venujem mnohým veciam. Z veľkej časti to bolo čisto altruistické, že poďme pomôcť ľuďom, ktorí majú zemetrasenia. Na druhej strane som bol veľmi zvedavý, ako sa také niečo robí, ako to nakódiť.

Prečo si sa začal učiť kódiť?

V rámci Quake resQ sme potrebovali web. Ale chalan, ktorý ho riešil, mal veľa roboty so samotnou krabičkou a nechceli sme ho robiť vo WordPresse. Raz sa mi už nechcelo čakať, našiel som dobrý návod na Youtube a naučil sa nakódiť web. Bolo to najdlhšie obdobie, čo som doteraz ťahal. Štyri dni a tri noci som nespal, učil som sa, až som si povedal, že asi už viem ako na HTML, CSS, JavaScript.

V čom bol ten návod dobrý?

Webdizajnovo bol síce starší, ale bol konzistentný a používal ten istý tool ako ja – Web Essentials. Na začiatku ten človek ukázal, čo vytvoríme, a keď som videl, že toto chcem, tak kým on vysvetľoval, ja som to implementoval na vlastnom webe, ktorý však bol úplne iný. Dôležité bolo, že som vedel, čo chcem spraviť, aj keď som ešte nevedel ako.

Čo bolo potom, ako ste zamrazili Quake resQ?

Začali sme robiť úplne najmenšie projekty, aké sme vedeli. Chceli sme pomáhať, tak sme vyvíjali malé veci, nič obrovské. Videli sme, že je nejaká požiadavka na trhu a chceli sme pomôcť ľuďom, čo majú napríklad Windows telefóny a nemajú slovník alebo MHDčku.

Vy štyria ste si povedali, že “Chceme im pomôcť, tak ideme na tom robiť!”?

Áno, ale aj preto, aby sme získali skúsenosti.

Keď ste chceli neskôr riešiť normálne zákazky, potrebovali ste asi založiť firmu.

Od mája máme založenú sročku, Revolware. Skratka pre revolučný softvér. Keby som mohol, tak si založím sročku už v 15tich. Ale štát ma v tomto trochu brzdil 🙂

Keď si zakladal sročku, kde si hľadal informácie?

Vedeli sme dlhšie, že potrebujeme sročku, takže sme sa o tom bavili s rôznymi ľuďmi. Aj som si dosť študoval. Napríklad raz na slovenčine som si povedal, že aká strašná nuda, stiahol som si obchodný zákonník a celý som ho prečítal. Doteraz si mnohé paragrafy pamätám.

Máš pocit, že škola ti nič nedáva?

Mám tam kamarátov, je to fajn, možno nemčinu mi to trochu zlepšilo, ale to je asi všetko. Inak ma to skôr brzdí. Ale pomáha mi aspoň vstávať skôr 🙂

Ako to hackuješ, keď máš teraz aj školu aj svoje veci?

Kúpili sme si firemné auto, ktoré pomáha v presúvaní sa medzi stretnutiami, takže to je super. Ráno idem do školy, počas cesty sa snažím vyriešiť čo najviac, prestávky v škole mám na telefonáty, hodiny sú zas na emaily, ak sa dá. A po škole začínajú meetingy, ktoré sú nasekané 4-6 za sebou. Potom ešte doma pracujem, či už maily, weby, alebo iná komunikácia.

Ako sa učíš všetky biznis a CEO veci?

Aj vďaka programu LEAF Talent Guide sa radím s rôznymi ľuďmi, či už je to Tomáš Srnka z WebSupportu, samotný Braňo Kleskeň alebo Stano Pittner (aj keď on nie je súčasťou Talent Guide). Aj dosť čítam, aj filmy sa snažím pozerať. Napríklad Social Network alebo Silicon Valley skvelo odrážajú to, ako veci fungujú. Dá sa z toho veľa vecí vyčítať, najmä u nás, kde sme nič z toho nezažili. Oni to síce preexponujú, ale aj tak sa na tom môžeme dosť naučiť.

Z kníh, ktoré si čítal, ktorú by mladý človek určite nemal vynechať?

Ak ešte nemá svoj projekt, tak by som to nechal na tých filmoch, nech sa nadchne. A potom asi The Lean Startup. Ak už má firmu, tak super kniha je The Hard Thing About Hard Things od Bena Horowitza. Hovorí o tom, aké má problémy a výzvy CEO veľkej zabehnutej firmy. Napríklad keď CEO v noci vstáva a vracia a nikoho iného to nezaujíma, tak je to normálne, pretože nikto iný do toho nie je tak zatiahnutý. Teda niežeby som ja takto v noci vstával 🙂

Čo bola na tejto dráhe vlastných projektov najťažšia vec, ktorú si musel prekonať?

Ťažké býva, keď odchádzajú ľudia. Najmä, keď ten človek je introvert a ja viem, že som spravil chybu, keď som sa ho nepýtal alebo nedal mu možnosť rozvíjať sa, necítil sa dobre a zrazu mi povie čau.

Na mňa pôsobíš tak, že si veľa vecí berieš za vinu, že si ty spravil niečo zlé.

To ma naučil práve Braňo Kleskeň, a to je dobré. Predtým som si myslel, že na vine sú okolnosti, že ja na tom nemám veľký podiel. Ale lepšie je si povedať, že ja som nespravil niečo dobre, pretože potom mám aj moc to zmeniť.

Čo si sa naučil za tých pár rokov?

Ono sa to mení s časom. Teraz by som napríklad povedal, že kľúčová je rýchlosť a flexibilita. Vďaka tomu sa nám podarilo nedávno získať O2 ako klienta, ktorý nám písal, keď som bol na dovolenke. Niežeby som chcel mať dovolenku, ale boli sme s rodičmi 🙂 A do dvoch hodín mali v O2 odo mňa zrozumiteľnú ponuku, vďaka tomu sme to vyhrali.

Okrem toho sa stále sa ešte učím, ako komunikovať s ľuďmi, aby veciam rozumeli. Nie všetci totiž hovoria mojím jazykom. Prirodzene by som človeka najradšej zhúkal a myslel si, že to je správne. Lenže ľudia sú prirodzene iní, keďže chcem, aby ma dopĺňali, a tak musím hovoriť ich jazykom.

Naozaj si myslíš, že by si nemal mať nárok na dovolenku?

Elon Musk to tak povedal, ak si dobre spomínam, nie? 🙂 Niečo v zmysle, že dovolenka vás zabije, keďže on na svojej prvej – a jedinej – dovolenke dostal maláriu. Môže to byť super, ale ja osobne by som si ju chcel zaslúžiť. A aspoň teraz nemám pocit, že si ju zaslúžim.

Ako teda oddychuješ?

Beriem to tak, že moje hlavné hobby je škola, keďže v nej, žiaľ, trávim sedem hodín denne, a tým, že je to až druhá priorita po firme, tak je to hobby. A keďže to berie toľko času, neviem, či si môžem dovoliť rozvíjať teraz iné koníčky.

Ale tak aby som ti odpovedal, niekedy to vybuble prokrastináciou. Inokedy oddychujem účelovo, idem na florbal v piatok večer, hrám šach, od malička kreslím križovatky, cesty, mosty, teraz mám na to appku. Nie je pravda, že nemôžem byť jednu noc alebo dva piatky za sebou čisto s kamarátmi, pretože to viem potom dobehnúť. Nemám rád nariekanie ľudí, že niečo nestíhajú. Je to len o tom, že si to nevedia zmanažovať. Keď chcem, tak idem.

Vždy si vedel, že budeš podnikať?

Nie, ale je to vtipné. Ja som si až do šiestich rokov myslel, že tatko pracuje ako bufetár a nie, že má vlastnú firmu. Každý večer totiž zavolal mame, že ide z roboty, tak či nepotrebuje doniesť rožky 🙂 Vôbec som nevedel, čo je softvér a čo robí otec. Ale on bol ten, kto mi ukázal First Lego League a to ma nakoplo. To bol dôležitý moment. Ale potom mi už do vecí nezasahoval. Ja sa ani teraz ešte necítim ako podnikateľ. Skôr chcem pomáhať ľuďom a komunite okolo.

Ako rozmýšľaš nad vysokou školou?

To je problém. Neviem, čo idem robiť. Pozerám sa okolo seba, všetci kolegovia chcú ísť na výšku, čo ma celkom frustruje, lebo veď nie je toto lepšie? Bol som pozrieť nejaké školy v Mníchove aj v Brne. Oči mám otvorené, ale neviem ešte.

Prečo áno, prečo nie?

Škola ma bude určite brzdiť v podnikaní či už časovo alebo tým, že budem niekde ďaleko od klientov. Asi by som nedokázal zrazu robiť taký istý biznis napríklad v Mníchove. Na druhej strane tam môžu byť dobré kontakty, veľa ľudí stretlo na výške svojich co-founderov.

Čiže máš pocit, že sa veľa nenaučíš?

Jediné, s čím mám skúsenosť, je stredná. A ak to bude také isté, tak nie. Ale snažím sa počúvať iných ľudí, ako to vnímajú, a nie je to len negatívne.

Čo ti podnikanie dalo a čo vzalo?

Dalo mi auto 🙂 Je to také profánne, no teraz sa z toho veľmi tešíme. Ale vážne, dáva mi network, veľa sa učím, peniaze tiež prichádzajú po ceste. Dáva mi možnosť robiť takéto rozhovory 🙂

Spím menej. Veľa ľudí mi hovorí, že prichádzam o ten brutálne bohatý sociálny život, ktorý sa deje na strednej. Ja to tak nevnímam. Berie mi tiež príležitosť ísť na čo najlepšiu výšku a nejak sa zabezpečiť. To už určite nestihnem, aj keby som sa teraz rozhodol, že chcem ísť na MIT. Ale nevnímam to ako stratu. Keby som sa aj vrátil späť a mal sa znova rozhodnúť, vybral by som si to isté.

Čo potrebuje mladý človek na to, aby začal podnikať?

Asi nič. Poznám príbehy ľudí, ktorí na začiatku nevedeli, komu presne chcú pomáhať. Mali len zaujímavý nápad, s ktorým sa hrali, a neskôr sa to pretavilo do neziskovky či podnikania.

Keby sa ťa niekto chcel niečo spýtať alebo kontaktovať ťa, ako najlepšie?

Kdekoľvek – Facebook, email, LinkedIn.

Foto: Martin Hrabovec, Stanislav Pittner, zero2hero.sk