Marián Süttö radí, ako z krízy vyťažiť maximum

V článku sa dozvieš:

• prečo je obdobie krízy skvelou príležitosťou na raketový rast,
• že máš okolo seba viac príležitostí, než si myslíš
• a ako využiť LinkedIn na nadviazanie zmysluplných vzťahov.

Koronakríza poznačila mnoho oblastí nášho života, pracovný trh nevynímajúc. S postupným uvoľňovaním opatrení sa vynárajú otázky okolo budúcnosti práce. Ako sa k tejto situácii postaviť, ak si študent alebo mladý absolvent? Oplatí sa vôbec hľadať nové príležitosti? 

V HR rubrike odpovedá Marián Süttö (29), úspešný Slovák žijúci v Prahe, ktorý sa venuje transakčnému poradenstvu v oblasti fúzií a akvizícií, a sprostredkovaniu financovania a investovania.

Marián, aký je tvoj pohľad na aktuálnu situáciu vo svete biznisu? Ako sa na ňom prejaví koronakríza?

Podľa môjho názoru sa koronakríza na biznise prejaví úplne fantasticky, tak ako každá iná kríza. Nakoľko neprežívame krízu ekonomického charakteru, hoci bude z ekonomického dopadu mimoriadne náročná, človek,  ktorý vie v tejto chvíli správne vyhodnotiť ponúknuté možnosti, sa môže stať mimoriadne úspešným. 

Ak podchytí tú správnu príležitosť, môže ísť relatívne efektívnejšou cestou k úspechu, než akou by musel prejsť v plnohodnotne obsadenom biznis prostredí.

Zároveň treba podotknúť, že ktokoľvek si doteraz myslel, že jeho pozícia je nenahraditeľná a prestal tvoriť nové veci, prestal byť dravý a inovatívny, môže veľmi rýchlo spadnúť. A to by sa za štandardných ekonomických podmienok len tak nestalo. Preto vnímam, že toto prostredie treba využiť. 

Prečo je podľa teba obdobie krízy skvelou príležitosťou na rast?

Som zástanca krízy, nakoľko je z času na čas nevyhnutná. Človek, ktorý sa dokáže pohybovať v rizikových a ťažkých situáciách, si vďaka tomu vybuduje veľmi ostré lakte. 

Zároveň kríza podporuje kreativitu. V dnešnej dobe totiž vnímam to, že keď má niekto kreatívnu schopnosť reagovať na vzniknutú situáciu, mal by sa zamerať na exekúciu, uskutočňovanie nápadov, aby nezostali len myšlienkami.

A preto toto prostredie podporuje aj startupovú snahu. Budovanie startupu je o náročnej ceste uskutočňovania, ktorá je unikátna a dá sa povedať, že v tejto dobe až nenapodobiteľná príležitosť.

Na čo by sa mali študenti a mladí zamerať, ak sa chcú po koronakríze plnohodnotne uplatniť?

Vysokoškoláci a mladí ľudia všeobecne nemajú čo stratiť. Nie sú „zasekaní” v záväzkoch, hypotékach, lizingoch, často nemajú deti alebo partnerov. V podstate v aktuálnej situácii nemajú zodpovednosť za nikoho iného ako za seba. 

Preto je podľa mňa prirodzené, že by v tomto období mali mať odvahu niečo poriadne pokaziť. Pretože teraz sa takmer vôbec nemusia báť, že svojím nesprávnym rozhodnutím alebo zlým výberom cesty ohrozia svojich najbližších. V pokročilom veku, s rodinami a záväzkami, ktoré vekom prirodzene prichádzajú, človek už nemá takú voľnú cestu.

Ako by si mladým odporučil podchytiť príležitosti, ktoré sa im aktuálne naskytujú?

Začal by som tým, že som odporca akéhokoľvek zamestnaneckého vzťahu. Nepáči sa mi tento celkový systém a model práce spojený so zamestnaneckým vzťahom, ako ho poznáme. Preto by som každému odporučil podnikať hneď, ako môže. 

Robiť sám na seba, zohnať si klientov, venovať sa predaju a marketingu. Popri tom sa človek naučí aj iné „soft-skills” a „hard-skills”, ako napríklad robiť webstránky alebo efektívne pracovať so SEO. 

Mladý človek však musí začať v oblasti, ktorú už ako-tak pozná, ale v prvom rade ho baví. Pomaly sa tak po mnohých chybách môže stať nenapodobiteľným expertom na danú tému. Stretnutia s klientami sú toho dobrým príkladom, nakoľko pri nich sa človek učí neustále. 

Podnikať si začínal hneď po škole. Máš nejaké tipy, ako sa vysporiadať s tým, keď klienti alebo partneri spochybňujú tvoje skúsenosti?

Na začiatku kariéry mi mnohí vraveli, že nemám skúsenosti, čo mali asi pravdu (smiech). Ale nemať skúsenosti je len jeden pohľad na tému. Človek sa môže chytiť a povedať si, že aj keď nemá skúsenosti, má schopnosti, ktoré ostatní nemajú a stavať na nich. 

Jednoducho, v čomkoľvek negatívnom sa vždy dá nájsť aj niečo pozitívne. V zásade je však nedostatok skúseností nevyhnutné kompenzovať dravosťou a kreativitou. 

Na aké schopnosti by sa podľa teba mali mladí zamerať, aby boli raz úspešní?

Okrem tých bežných omieľaných schopností, ako zodpovednosť, tímová, ale aj samostatná práca či disciplína, je podľa mňa najdôležitejšie vedieť odolať pokušeniu.

Samozrejme, že verím, že človek musí byť kreatívny, zdravo tvrdohlavý, pokorný a nesmie sa vzdávať, no časom som prišiel na to, že je to práve schopnosť odolať pokušeniu, ktorá spraví rozdiel.

Cesta podnikateľa je náročná a plná pokušení vydať sa jednoduchším smerom. Z mojej skúsenosti viem, že prvé úspechy prichádzajú až po rokoch.

Dovtedy je dôležité pevné odhodlanie a trpezlivosť. Často sú práve tí najbližší najväčšou prekážkou. Neradi nás vidia v ťažkých situáciách majú tendenciu nám pomáhať alebo dokonca zámer spochybňovať. 

To ale asi nestačí…

Tiež je dôležité dodržiavať to, na čom sa človek dohodne. Ak niekomu nie je niečo po vôli, treba to povedať vtedy, keď sa dohadujú pravidlá. Potom už je situácia daná, už nie je čas rozmýšľať nad tým, že som niečo takto nechcel.

Ďalšia schopnosť je otvorená konfrontácia, úprimnosť. Človek si nemôže nechať „skákať po hlave”. Mal by sa pýtať, snažiť sa komunikovať s kýmkoľvek.

Pokojne aj s trasúcim sa hlasom či slzami v očiach, ale dôležité je reagovať na to, čo sa deje. Ide o to byť pripravený obhájiť si pozíciu, no zároveň sa nebáť povedať, že odpoveď neviem. Jednoducho byť normálny človek.

Aký je tvoj názor na LinkedIn? Má význam pre študentov a mladých absolventov?

Až keď som LinkedIn začal používať, pochopil som, že tento svet má neobmedzené možnosti. Určitým reťazcom udalostí sa človek dokáže dostať úplne ku každému. Preto je LinkedIn skvelou sociálnou sieťou.

Takisto má LinkedIn obrovský zmysel pre študentov. Ak má študent na niečo talent a má zadefinovaný svoj finálny cieľ, tak práve LinkedIn mu ho môže pomôcť splniť.

Napríklad, ak je niekto bývalý športovec a chce robiť pre nejakú veľkú športovú značku, správne nastavená stratégia na LinkedIne ho môže dostať k tým správnym ľuďom.

Ako vyzerá správne nastavená stratégia na LinkedIne v praxi?

Prvým krokom je tvorba obsahu podľa toho, čomu sa venujem. Nechávam tým o sebe nejakú stopu, ukazujem, že sa v niečom vyznám. Pri takejto osobnej kampani je dôležité byť systematický a podporiť ju tzv. aha momentom, akciou.

Aha moment môže byť zadefinovanie si nejakej skupiny, do ktorej sa chcem dostať a oslovenie zmysluplných ľudí, ktorí už jej súčasťou sú. 

V praxi to vyzerá asi tak, že si na LinkedIne vyhľadám firemnú stránku, zistím, kto v danej firme robí a potom sa pokúsim osloviť kompetentných – HR zamestnancov alebo riaditeľov divízií, podľa toho, čomu sa venujem. 

Na začiatok stačí nezáväzná správa a môže z toho vzísť spoločný telefonát či stretnutie. Následne už len treba mať odvahu a dať sa do kontaktu s top manažérom mojej vytipovanej firmy.

Je táto stratégia efektívna na vybudovanie dlhodobých profesionálnych vzťahov či nájdenie mentora z danej oblasti?

Určite áno. Daného človeka môžeš osloviť s tým, že sa chceš dozvedieť, čo je potrebné spraviť na to, aby si za nejaký čas s nimi mohol spolupracovať.

Zároveň nie je až také ťažké dohodnúť sa na tom, že sa raz za mesiac stretnete, napríklad tohto svojho mentora pozveš na obed, budete sa rozprávať a on tak s tebou bude zdieľať skúsenosti.

Akú motiváciu majú vrcholoví manažéri k tomu, aby zdieľali skúsenosti so študentami?

Ide o ľudí, ktorí už niečo vytvorili, majú za sebou nejaký osobný úspech a baví ich šíriť posolstvo nielen osobného úspechu, ale celkovo zmysluplného nazerania na svet. Každý z nich je zároveň pokorný, lebo na manažérsku pozíciu sa bez pokory nikto nikdy nedostane.

Je to totiž o genetickej podstate človeka – šíriť sa a duplikovať seba. Preto majú ľudia tendenciu pomáhať a mentorovať niekoho, v kom vidia, že to pre neho má zmysel.

Samozrejme, je veľmi dôležité aby v takomto vzťahu bol dohodnutý plán a kroky jeho dodržiavania. Študent alebo absolvent musí byť trpezlivý a odhodlaný. Top manažér tak vidí mladého perspektívneho človeka, ktorý roky maká na tom, aby sa dostal do jeho firmy.

Postupne mu môže začať dávať rôzne zadania a ten študent sa čokoľvek, čo nevie, naučí. A to bez ohľadu na šikovnosť, ak to naozaj chce. Manažér si ho tak postupne „vychováva“ a nakoniec mu môže ponúknuť pozíciu. 

Ide o “win-win” situáciu. Považujem za dôležité to na tomto mieste zdôrazniť, aby sa študenti necítili, že niekoho obťažujú alebo oberajú o čas. Ľudské vzťahy sú o transakciách – ten manažér to tiež robí z určitého pohľadu účelovo a nakoniec z toho niečo vyťaží. 

Ako ťa môžu naši čitatelia kontaktovať, ak by mali nejaké otázky?

Ktokoľvek nájde na webovej stránke mojej firmy (www.shade-bh.com) môj email aj telefónne číslo.