Inšpirácia

Ak chceš podnikať, prehodnoť, či si za posledných 5 rokov stabilný v názoroch

„Ja nie som odborník. Ja som nadšenec.“

V rozhovore sa dozvieš

  • ako získať investora a ďalšie financie,
  • prečo je v tíme dôležitá spätná väzba,
  • ako komunikovať zákazníkovi kvalitu, ktorú ponúkaš,
  • v čom môže byť zamestnanie lepšou voľbou ako podnikanie,
  • na čom sa neoplatí šetriť,
  • čo si zhodnotiť predtým, než sa pustíš do podnikania

a mnoho iného.

Počas štúdia na strednej škole rozbiehal kariéru grafického dizajnéra. Súčasne sa rozhodol vrhnúť do podnikania s kávou, o ktorom predtým nič netušil. Vymyslel koncept, ktorý spája prípravu kvalitnej kávy a jedinečné kaviarne, z ktorých každá má svoju originálnu atmosféru. Dnes expanduje do ďalších slovenských miest i do zahraničia formou franšízy.

Predstavujeme ti Mária Adamčíka (21) a jeho podnikanie s kaviarňou black.

V čase, keď si rozbiehal kaviareň, si stále chodil na strednú školu. Ako sa ti to darilo stíhať?

Keď sme v Trnave s priateľkou otvorili kaviareň, prenajali sme si tam aj byt. Každé ráno som teda cestoval do Bratislavy do školy. Bolo to krásne obdobie. Veľmi sme chceli robiť a nevedeli sme, čo skôr. Rozhodovali sme sa väčšinou podľa pocitov. Teraz je to už inak, musím sa učiť myslieť niekoľko krokov dopredu.

Prešiel si z odboru grafického dizajnu, ktorý si študoval a ktorý ti aj prinášal financie, do oblasti, v ktorej si mal veľké vstupné náklady a žiadne skúsenosti. Uvedomoval si si to?

Úprimne, nie 🙂 Keby som si to uvedomoval, asi by som do toho nešiel. Cesta dizajnéra by bola pre mňa ľahšou voľbou. Nie vždy je ale najjednoduchšia cesta aj lepšou cestou.

Našiel si nejaké prieniky medzi svojím odborom a podnikaním s kávou?

S dizajnom sa dokážem vyhrať – a rovnako je to aj s kávou. Gastro je pre mňa špecifickejšie v prístupe k ľuďom. Vidím okamžitú interakciu. Zákazníkovi káva chutí alebo nechutí. Môžeme okamžite riešiť produkt, ktorý podávame.

Pri dizajne môžeš mať zákazníka bez citu k estetike, tu si môže niekto vypýtať zalievaného „turka“. Ako reaguješ na zákazníkov, s ktorými sa nezhodneš v názore na produkt?

Koniec koncov, 80 percent zákazníkov si doma toho „turka“ zaleje. To je fakt, s ktorým sa podnikateľ, ktorý chce priniesť kvalitu, musí zmieriť. Máloktorý človek je barista a je zbytočné, aby sme sa hrali na elitárov a začali poučovať zákazníkov.

Snažíme sa trpezlivo ľuďom vysvetľovať, prečo ponúkame alternatívu, ktorá im môže chutiť aj viac a nebude im robiť zle na žalúdok.

Chceme byť čo najviac otvorení zákazníkovi, komunikovať s ním, poradiť mu.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Máš pri rozhodovaniach aj mentora?

Mám problém s počúvaním ľudí. Držím sa pravidla, že žijeme v spoločnosti, ktorú vytvorili ľudia rovnakí ako my. Prečo by sme to my mladší nedokázali spraviť inak a lepšie? Na tomto sa ale často popálim. Mám tendenciu skúšať aj možnosti, ktoré v minulosti druhým ľuďom nevyšli.

Nemám preto mentora, ale mám veľa priateľov, ktorých sa vždy rád spýtam. Na druhej strane, nie vždy ich názor použijem. Bývam nestabilný v názoroch. To, čo som si včera myslel, môže byť dnes inak.

Aké boli teda dôvody pre prechod do hlavného mesta?

Odmalička som sníval o tom, že odídem z dedinky pri Topoľčanoch, kde som vyrastal, do Bratislavy. Vďaka odchodu za strednou školou sa mi to podarilo, začal som bývať na internáte v Bratislave.

Prvú pobočku sme však otvorili v Trnave iba náhodou. Známa tam mala kaviareň na odkúpenie a s priateľkou sme sa rozhodli ju kúpiť. Trnavu som vôbec nepoznal. Prvýkrát som tam bol v momente, keď sme išli kaviareň prevziať.

Keď sa nám s priateľkou rozpadol vzťah, chcel som s kaviarňou pokračovať. Rozhodol som sa ísť do obľúbenej Bratislavy.

Rozhodli ste sa expandovať formou franšízy. Plánujete najmä zahraničie alebo počítate aj so slovenskými pobočkami?

Určite aj na Slovensku. Chceme ponúknuť veľmi dobré podmienky, ktoré sú výhodné pre obe strany. Manuál pre nové pobočky sme nastavujeme najmä tak, aby edukoval. Vzdelávanie totiž v slovenskej gastronómii veľmi chýba.

Ako sa stane za dva roky z grafika odborník na kávu, ktorý s ňou dokáže s vášňou podnikať?

Ja nie som odborník na kávu, ja som nadšenec. Jednoducho ma to chytilo za srdce. Ak robíš niečo 15 hodín denne, zamiluješ si to. Mne nič iné nezostávalo 🙂

Mávam obdobia, kedy ma to baví viac a kedy menej. Bolo dlhé obdobie, kedy som riešil manažérske úlohy, administratívu, vystavoval som a vyplácal faktúry, oslovoval partnerov… Zistil som, že ma to vôbec nebaví. Preto sa u nás udiali zmeny, ktoré spôsobili, že som manažovanie prenechal kolegovi. Ja som sa vrátil k príprave kávy a k stretávaniu zákazníkov.

Nebolo náročné prenechať šéfovanie druhému človeku?

Sakramentsky náročné 🙂 Musel som sa ale naučiť podriadiť sa. Riadil som sa tým, že keď človek niečo stratí, môže veľmi veľa získať.

Šéfovanie sa na mne podpísalo aj po zdravotnej stránke a uvedomil som si, že chcem pokoj. Robiť to, čo ťa baví, je najviac. V mojom prípade je to príprava kávy a práca so zákazníkmi.

Slovenská sporiteľňa ti ako 19-ročnému chalanovi poskytla pôžičku. Pomohla ti banka aj s radami z oblasti podnikania?

Samozrejme, aj banka je super, ale išlo najmä o konkrétnych ľudí, ktorí mi pomohli. Najviac mi dali osobné rozhovory so skúsenými ľuďmi. Pracujú u nich totiž zamestnanci, ktorí majú biznis skúsenosť, skúsenosť z vlastných projektov a vedia poradiť aj v praktických veciach. Banka nebude nikoho viesť za ruku. Dá iba prvý impulz, ktorý môže mladého podnikateľa naštartovať.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

Čo ti teda pomáha pri manažovaní? Ako napríklad vedieš svoj tím?

Práca so zamestnancami je veľmi náročná. Zamestnanec sa totiž vždy cíti tak, že robí najviac pre celú firmu, pretože reálne celý deň maká. Nevidí prácu manažéra, ktorý pracuje celé dni na tom, aby firma fungovala. Vidí iba to, že manažér príde na chvíľku skontrolovať firmu, dá si kávičku. Nemôžem mu to však vyčítať, lebo nemá manažérsku skúsenosť. Preto sa snažím budovať prostredie založené na spätnej väzbe.

V praxi to vyzerá tak, že chodíme spolu na pivo 🙂 Po druhom pohári vie povedať svoj názor každý – dokonca aj pred šéfom.

Na základe čoho prijímaš ľudí?

Úprimne, toto fakt neviem. Väčšinu ľudí, ktorí u mňa teraz pracujú, som pôvodne neprijal 🙂

Vždy sa vrátili a ukázali, že tu naozaj chcú robiť. Jeden barista u nás dokonca najskôr odpracoval mesiac ako dobrovoľník, až potom sme ho prijali.

Ako sa ti darí takto namotivovať ľudí, aby pre teba pracovali? Veď to je výzva aj pre veľké spoločnosti…

To sa darí nášmu pražiarovi Jakubovi. Je to veľmi srdečný človek a dokáže ukecať ľudí, aby sa mnou nenechali odradiť. Ja by som to sám určite nezvládol. Moji ľudia sú vo veľa veciach lepší než ja. Dokážu podať oveľa väčší výkon. Na nich som najviac pyšný.

Zároveň máme v tíme veľmi rozdielne typy ľudí, čo spolu tvorí dobrú skupinu, prináša viac názorov aj zábavy.

Aký by mal byť môj prvý krok, ak by som si chcela otvoriť kaviareň, možno aj v spolupráci s black.?

Napísať mi 🙂 Ak pôjde o spoluprácu s nami, dostaneš veľký manuál, ktorý ti predstaví, čo všetko musíš spraviť. Manuál však ešte len dokončujeme. Je veľmi náročné spísať presný postup a zároveň myslieť na originalitu danej prevádzky.

Nechceme nikomu nahovárať, aby prevzal všetky naše myšlienky. Chceme odovzdať 70 percent nášho vstupu a 30 percent musí byť na majiteľovi. Musí reagovať na konkrétnu kultúru danej lokality.

Čo by si poradil Máriovi, ktorý bol na začiatku svojej podnikateľskej kariéry?

Aby to nerobil 🙂 Ja by som do toho ale určite išiel aj tak, lebo by som sa nepočúval.

Pokiaľ by som mal poradiť niekomu druhému, povedal by som mu, aby to skúsil. Je to ťažké, ale má to veľké čaro. Keď napríklad prídem do práce neskôr, nikto mi nenapíše zlostný e-mail. Aj keď je pravda, že povinnosti ma väčšinou donútia prísť do práce skôr.

Odporučil by si mladým ľuďom začať podnikať už počas školy?

Rozhodovacím faktorom by malo byť zhodnotenie posledných piatich rokov. Ak boli vo svojich názoroch a aktivitách stabilní, nech idú do toho. Ak sa však stále hľadajú, odporúčal by som minimálne počkať. Podnikanie je beh na dlhé trate. Je dôležité byť cieľavedomý a počítať s tým, že v zamestnaní je možné v pomerne krátkej dobe zmeniť svoje zameranie, vyskúšať si viac vecí. Oblasť podnikania sa mení omnoho ťažšie.

Sú ľudia, ktorým vyhovuje osemhodinová pracovná doba, stabilné zamestnanie a po práci mať pokoj. Človek sa potrebuje nájsť a zaradiť sa. Je dôležité počúvať sám seba, počúvať svoje srdce a zariadiť sa podľa toho aj v pracovnej sfére.

(Všetky videá nájdeš na našom YouTube)

S počúvaním vlastného srdca prídu aj peniaze?

Ďalšia vec, ktorú by som poradil mladšiemu Máriovi – podnikanie nie je len o pocitoch, ale aj o peniazoch. Zo začiatku nám stačilo to, čo som si ušetril z práce grafického dizajnéra, neskôr sme potrebovali aj investora. Mali sme jedného stáleho zákazníka, s ktorým sme sa radi rozprávali, vytvorili sme si kamarátsky vzťah. Spomenuli sme mu, kam by sme chceli smerovať a koľko financií na to potrebujeme. Rozhodol sa nás podporiť, a tak sme získali svojho investora.

V inom rozhovore si sa vyjadril, že návratnosť svojich prevádzok vidíš iba na rok a pol. Ako si si nastavil biznis plán, aby sa ti to podarilo?

Návratnosť Gorkého prevádzky je už splnená. Aktuálne však rozbiehame ďalšie projekty, ako napríklad franšízový koncept, pražiareň, e-shop, otvorili sme novú prevádzku. Návratnosť celej firmy sa preto posunula a sami ešte nevieme, kam presne.

Čo vnímaš ako svoj najväčší podnikateľský fail?

Podarilo sa mi ich niekoľko. Bolo napríklad vtipné sledovať zákazníkov, ako sa otáčali na stoličke, keď sme im zo začiatku pripravili kávu inak, ako boli zvyknutí. Vopred sme im nevysvetlili našu prípravu.

Ako si manažuješ svoj deň?

S celým tímom máme spoločný kalendár a zároveň mám aj svoje denné a týždenné to-do listy. Tie si spoločne s kolegom Alexom pripomienkujeme.

Ráno vstávam o šiestej, idem do práce, odchádzam približne o piatej. Keďže sa mi zmenili povinnosti vo firme a šéfovanie som prenechal kolegovi, vyzerá inak aj môj deň. Aktuálne „zabŕdam“ do e-shopu, ktorý pripravujeme.

Ak by ťa chcel niekto osloviť s prosbou o radu, prípadne o spoluprácu, ako ťa môže kontaktovať?

Najlepšie na mail mario(zavináč)black.xyz alebo na Instagrame.


Foto a video: Martin Haburaj

Čítať ďalej

Inšpirovali ťa naši heroes, ale nevieš spraviť prvý krok?

Klikaj na Rozbehni sa!

Podporili nás